Scolopendridae
Stonožka modronohá je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako stonožka (Chilopoda) nemá hlasivky ani žiadny hlasový orgán a nevydáva nijakú vokalizáciu. Komunikuje a orientuje sa chemorecepciou (tykadlami a koncovým párom nôh), hmatom a vnímaním vibrácií, nie zvukom. Jediné zvuky, ktoré pri nej možno zaznamenať, sú čisto mechanické a veľmi tiché: jemné šuchotanie a cupkanie množstva nôh pri rýchlom pohybe po substráte, kôre a skle terária a tiché šušťanie pri hrabaní, keď sa zarýva do substrátu. Na rozdiel od niektorých chrobákov alebo švábov nevydáva ani stridulačné (vŕzgavé) zvuky ako obrannú reakciu — pri vyrušení reaguje útekom, zdvihnutím tela a hrozbou jedovými klepietkami, nie zvukom. V domácnosti je preto stonožka modronohá úplne tichý chovanec, ktorý neruší hlasom ani v noci, keď je najaktívnejšia.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Živý hmyz — cvrček alebo šváb (hlavná korisť), úmerný veľkosti jedinca | 1–2 cvrčky alebo 1 väčšia korisť | približne raz týždenne; pred zvliekaním často odmieta žrať (normálne) |
| Mláďatá / mladé jedince | Drobná korisť — malé cvrčky, kúsky hmyzu | malá korisť úmerná veľkosti mláďaťa | o niečo častejšie než dospelce, menšími kúskami; dôraz na vlhkosť (dehydratácia) |
| Voda (trvalo) | Čistá voda v plytkej miske + orosenie časti substrátu | plytká miska, vlhká zóna so sphagnom | trvalo k dispozícii; orosenie podľa potreby na udržanie ~60–70 % vlhkosti |
| Údržba | Odstránenie nezjedenej koristi a mŕtveho hmyzu (pinzetou) | — | do 24–48 h po kŕmení (proti plesni a roztočom) |
Stonožky sa rozmnožujú nepriamym prenosom spermií — samec ukladá spermatofor, ktorý samica prijme; nedochádza k priamej kopulácii ako u stavovcov. Párenie je rizikové, lebo ide o agresívne, kanibalistické dravce — chovateľ ho musí starostlivo sledovať a jedince po ňom opäť oddeliť, inak si môžu ublížiť. Stonožka modronohá dospieva nezvyčajne rýchlo — jedince zo severných častí Nigérie dosahujú pohlavnú dospelosť už do jedného roka, čo je u stonožiek skôr výnimka. V stálych terarijných podmienkach (~24–28 °C, dostatok vlhkosti) sa môže rozmnožovať počas celého roka.
Oplodnená samica si vyhrabe komôrku vo vlhkom substráte a nakladie do nej znášku vajec — u rodu Ethmostigmus sa uvádza až okolo 40 vajec v zhluku. Vajíčka sú citlivé na vyschnutie aj na pleseň, preto je stabilná vlhkosť a pokoj nevyhnutný. Dôležité je, že na rozdiel od mnohých bezstavovcov samica znášku neopúšťa — naopak, hneď prechádza do fázy intenzívnej materskej starostlivosti. Vyrušenie v tomto období môže viesť k tomu, že samica znášku opustí alebo dokonca zožerie.
Stonožky rodu Ethmostigmus prejavujú výraznú materskú starostlivosť: samica sa obtočí okolo znášky vajec a nepretržite ju stráži pred predátormi, otáča a čistí vajíčka a chráni ich pred plesňou. Počas tohto obdobia spravidla neprijíma potravu a je obzvlášť citlivá na vyrušenie. Toto správanie je pre stonožky charakteristické a líši ich od väčšiny bezstavovcov, ktoré sa o znášku nestarajú. Chovateľ ju v tejto fáze NESMIE rušiť — terárium nechá v pokoji, len jemne udržiava vlhkosť, inak hrozí, že samica znášku opustí alebo zožerie.
Z vajec sa vyliahnu drobné, mäkké a bledé mláďatá (tzv. peripaty/larválne štádiá), ktoré zostávajú schúlené pri matke — samica sa okolo nich naďalej obtáča a chráni ich aj prvé týždne po vyliahnutí. Keď mláďatá matku opúšťajú, sú už pomerne veľké, okolo ~5 cm, a sú veľmi náchylné na dehydratáciu, preto potrebujú vlhké prostredie. U tohto druhu bol v chove zdokumentovaný prípad, keď samica po jednom párení nakladla dve znášky — prvá dala 22 mláďat a druhá 4 mláďatá o ~147 dní neskôr.
Po opustení matky sa mláďatá musia chovať oddelene — stonožky sú už od mladého veku kanibalistické a v spoločnej nádobe sa navzájom požerú. Každé mláďa dostane vlastný malý box s vlhkým substrátom a úkrytom a kŕmi sa drobnou korisťou (malé cvrčky, kúsky hmyzu). Vlhkosť je u mláďat kritická (hrozí rýchle vysušenie). Mláďatá rastú postupne cez viaceré zvliekania, počas ktorých sú mäkké a zraniteľné a nesmú sa rušiť. Vďaka rýchlemu dospievaniu (až do ~1 roka) tohto druhu je jeho odchov pre skúseného chovateľa zaujímavý, no vyžaduje veľa samostatných boxov a dôslednú hygienu.
Stonožka modronohá sa NEOCHOČUJE — je to jedovatý, rýchly a defenzívny dravec, ktorý sa nikdy neberie do ruky a na človeka si nezvykne. Cieľom nie je „skrotenie“, ale bezpečná a pokojná údržba tak, aby si stonožka aj chovateľ navzájom neublížili. Hlavné pravidlá: (1) všetka práca prebieha dlhou pinzetou a nástrojmi, nikdy holými rukami; (2) terárium má dobre tesnené, uzamykateľné veko a otvára sa pomaly a s rozvahou (stonožka vie bleskovo vyraziť); (3) udržuj hlboký vlhký substrát na hrabanie, úkryty, plytkú misku s vodou a stabilné teplo ~24–28 °C pri vlhkosti ~60–70 %; (4) kŕm raz týždenne vhodnou korisťou (cvrček, šváb) a zvyšky odstráň pinzetou; (5) pri presune použi pevnú nádobu/catch cup a stonožku do nej jemne nasmeruj nástrojom, nikdy ju nechytaj; (6) pred zvliekaním a počas neho ju nevyrušuj — je zraniteľná. Po každej manipulácii s terariom si umy ruky. Stonožku nikdy nechovaj s ďalším jedincom (kanibalizmus). Pri rešpektovaní týchto pravidiel je to pôsobivý a pomerne nenáročný chovanec na pozorovanie.
Priprav SÓLO terárium/box od ~30 × 20 × 20 cm s hlbokým vlhkým substrátom (~8–15 cm) a BEZPODMIENEČNE dobre tesneným, uzamykateľným vekom (stonožka je rýchly utekáč a pretlačí sa úzkou medzerou)
Pridaj úkryty (kôra, korková rúra, plochý kameň), plytkú misku s čistou vodou a kút so sphagnom na udržanie vlhkosti; nastav teplo ~24–28 °C a vlhkosť ~60–70 % pri dobrom vetraní
Pracuj VÝHRADNE dlhou pinzetou a nástrojmi, NIKDY holými rukami — je to jedovatý, rýchly a defenzívny dravec, ktorý ochotne uhryzne
Kŕm približne raz týždenne vhodnou živou korisťou (cvrček, šváb) úmernou veľkosti jedinca; nezjedené zvyšky a mŕtvy hmyz odstráň pinzetou do 24–48 h
Pri presune nikdy nechytaj stonožku do ruky — jemne ju nasmeruj nástrojom do pevnej nádoby/catch cupu a tú zavri; terárium otváraj pomaly a s rozvahou
Pred zvliekaním a počas neho stonožku NERUŠ a neprehrabávaj substrát — je vtedy mäkká a zraniteľná
Chovaj zásadne SÓLO — stonožky sú agresívne a kanibalistické, dve jedince spolu si ublížia; po každej údržbe terária si umy ruky
Stonožka modronohá patrí medzi cenovo dostupnejšie veľké stonožky a v ponuke teraristov sa objavuje pravidelne, hoci menej často než bežné sklípkavce. Cena za jedinca sa orientačne pohybuje okolo 20–45 € a kolíše podľa veľkosti, sfarbenia (výrazná modronohá „blue leg“ morfa býva žiadanejšia) a pôvodu (kenské „blue leg“ jedince bývajú väčšie a drahšie). Náklady na chov sú nízke — stačí menší box s hlbokým substrátom, úkryty, miska na vodu a lacná hmyzia korisť. POZOR: keďže ide o jedovatý a defenzívny druh, kupuj len od overeného teraristu, ktorý ti potvrdí druh aj približný vek/veľkosť a poskytne korektné info o jede a bezpečnej manipulácii; vyhýbaj sa neoznačeným „mix“ stonožkám neznámeho pôvodu.
| Stonožka modronohá (Ethmostigmus trigonopodus) | Stonožka stredomorská (Scolopendra cingulata) | Stonožka najväčšia (Scolopendra gigantea) | Stonožka červená (Scolopendra subspinipes) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–15 cm (najväčšie „blue leg“ až ~18 cm) | ~10–15 cm (uvádza sa do ~17–18 cm) | ~26 cm, výnimočne nad 30 cm — najväčšia stonožka sveta | do ~20 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | orientačne niekoľko rokov (presné dáta zriedkavé) | orientačne niekoľko rokov | orientačne ~10 rokov | ~5–10 rokov v zajatí |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 5/5 | 5/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; nehodnotená IUCN — JEDOVATÁ, nie na handling | bez CITES; jedovatá, no jed miernejší než u iných skolopendier | bez CITES; jedovatá, mohutná — pre veľmi skúsených | bez CITES; jedovatá, medicínsky významnejší jed — agresívna |
| Povaha | Aktuálny druh — veľká africká STONOŽKA (Chilopoda, dravec s jedom), tmavé/zelenkasté telo a žlté až modrasté nohy; rýchla, nočná, hrabavá; loví hmyz a malé stavovce; výrazná materská starostlivosť; NIE na branie do ruky | Najrozšírenejšia stonožka Stredomoria s čierno-žlto-zlatými pruhmi; jedovatá s relatívne miernejším jedom, no rýchla a vie byť agresívna; otužilejšia, znáša chladnejšie podmienky; tiež NIE na handling | Najväčšia stonožka sveta z čeľade Scolopendridae; medenočervené telo so žltkastými nohami; mimoriadne silný dravec loviaci aj stavovce vrátane netopierov; jed bolestivý, druh len pre veľmi skúsených chovateľov | Veľká ázijská stonožka (vietnamská) s farebnými morfami (červené/oranžové nohy, „de haani“); veľmi agresívna, rýchla, ochotne hryzie a má medicínsky významnejší jed; pre pokročilých až skúsených chovateľov; tiež NIE na handling |
| Areál | Subsaharská Afrika (komplex aj v Ázii a Austrálii) | Stredomorie (južná Európa, sev. Afrika, Blízky východ) | Severná a západná Južná Amerika + Trinidad, Jamajka, Hispaniola | Juhovýchodná Ázia (rozšírená introdukciou aj inde v trópoch) |
Príznaky: Scvrknuté, ochabnuté telo, znížená aktivita, neochota loviť; v ťažkom prípade zaschnuté klby a úhyn
Stonožky sú na dehydratáciu mimoriadne náchylné, najmä mladé jedince a samica s mláďatami. Príčinou je príliš suchý substrát alebo vzduch. Drž hlboký, mierne vlhký substrát, vždy ponúkni plytkú misku s čistou vodou a pravidelne oros časť terária; zachovaj však vetranie proti plesni.
Príznaky: Zaseknutá stará pokožka na časti tela či nohách, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie a úhyn počas ekdýzy
Najčastejšie pri nízkej vlhkosti alebo pri vyrušení v citlivej fáze. Pred zvliekaním a počas neho stonožku NERUŠ, neprehrabávaj substrát a nekŕm; udržuj stabilnú vlhkosť. Stratené nohy si stonožka pri ďalších zvliekaniach čiastočne dorastá.
Príznaky: Drobné svetlé roztoče na tele alebo v substráte, plesnivý povlak na zvyškoch koristi, zápach hniloby, podráždenie stonožky
Spôsobuje to nezjedená korisť a trvalo mokrý, nevetraný substrát. Nezjedené zvyšky a mŕtvy hmyz odstraňuj pinzetou do 24–48 h, zabezpeč vetranie a zaplesnené miesta vymeň. Mierne množstvo pôdnych roztočov je v bioaktívnom substráte bežné, premnoženie však stonožku oslabuje.
Príznaky: Praskliny na tele (exoskelete), vytekajúca hemolymfa, polámané alebo chýbajúce nohy, krívanie a oslabenie
Telo stonožky je pevné, ale poranenie tela (exoskeletu) býva vážne — vyteká hemolymfa a hrozí infekcia. NIKDY nechytaj stonožku do ruky ani ju nestláčaj; presúvaj ju len nasmerovaním do nádoby. Drobnú trhlinku možno opatrne zaceliť na to určeným prípravkom; pri väčšom poranení obmedz stres a udrž čisté, mierne vlhké prostredie.
Príznaky: Náhla strata aktivity, kŕče, ochrnutie, odmietanie potravy krátko po skŕmení podozrivej koristi
Príčinou býva voľne chytený hmyz z postrekaných plôch (pesticídy), odčervené krmné zvieratá alebo kontakt s čistiacimi prostriedkami. Krm len korisťou z chovu, terárium čisti bez chémie a substrát/vybavenie kupuj z dôveryhodných zdrojov.
Je to STONOŽKA, nie mnohonôžka — stonožka modronohá patrí do triedy Chilopoda (stonožky): má sploštené telo s jedným párom nôh na článok, je rýchla a je to DRAVEC s jedom. Mnohonôžky (Diplopoda) majú naopak dva páry nôh na článok, valcovité telo, sú pomalé a sú neškodné detritivory — tieto dve skupiny sa nesmú zamieňať.
Jedovatá — loví cez premenené klepietka (forcipuly) — prvý pár končatín za hlavou je u stonožiek premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými vstrekuje jed do koristi i do útočníka. Uhryznutie človeka je preto bolestivé, spôsobuje opuch a začervenanie, v zriedkavých prípadoch alergickú reakciu.
Nápadné modrasté až žlté nohy — telo má tmavé až zelenkasté a nohy často žlté až modrasté; práve modronohá morfa („blue ring/blue leg“) je medzi chovateľmi obľúbená a najväčšie a najmodrejšie bývajú kenské „blue leg“ jedince (až ~18 cm).
Veľká africká stonožka (~10–15 cm) — bežne dorastá okolo 10–15 cm, najväčšie jedince aj do ~18 cm; patrí tak medzi väčšie chované stonožky, no nedosahuje rozmery juhoamerickej Scolopendra gigantea.
Rýchla, nočná a hrabavá — cez deň sa ukrýva zahrabaná v substráte alebo pod kôrou a v noci je mimoriadne aktívna; dokáže bleskovo vyraziť, preto sa pri otváraní terária musí dávať veľký pozor a pracovať pinzetou.
Notorický utekáč — nutné tesné veko — vďaka sploštenému telu sa pretlačí aj úzkou medzerou či vetracou štrbinou; terárium preto musí mať bezpodmienečne dobre tesnené, uzamykateľné veko, inak hrozí únik jedovatého živočícha do bytu.
Striktný DRAVEC — žerie hmyz a malé stavovce — živí sa cvrčkami, švábmi a iným hmyzom, ďalšími článkonožcami a príležitostne aj malými stavovcami; rastlinnú stravu (na rozdiel od mnohonôžok) vôbec neprijíma.
Výrazná materská starostlivosť — samica si nakladie znášku (u rodu až ~40 vajec), obtočí sa okolo nej a stráži ju až do vyliahnutia a chráni aj mláďatá prvé týždne — u bezstavovcov nezvyčajné správanie. Tento druh navyše dospieva nezvyčajne rýchlo (až do ~1 roka).
NIE na branie do ruky — pre jed, rýchlosť a defenzívnu povahu (ochotne uhryzne) sa stonožka nikdy nechytá holými rukami; je to druh na pozorovanie cez sklo a údržbu pinzetou, vhodný pre skúsenejších chovateľov, nie pre deti na manipuláciu.
Subsaharská Afrika a celý komplex — pôvodne subsaharská Afrika (Kongo, Sudán, Tanzánia, Nigéria a i.) s dvoma poddruhmi; celý druhový komplex Ethmostigmus trigonopodus zasahuje aj do Ázie a Austrálie, pod obchodným menom „blue ring/blue leg“ sa predáva práve táto africká línia.
Áno, je jedovatá. Ako každá stonožka má prvý pár končatín premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými vstrekuje jed. Jej uhryznutie je bolestivé — spôsobuje silnú bolesť, opuch a začervenanie a v zriedkavých prípadoch alergickú reakciu. Jed sa nepovažuje za medicínsky tak závažný ako u niektorých veľkých ázijských druhov (napr. Scolopendra subspinipes) a pre zdravého dospelého človeka zvyčajne nie je životu nebezpečný, no bolesť je výrazná a uhryznutiu sa treba bezpodmienečne vyhnúť. Pri silnej alebo alergickej reakcii vyhľadaj lekára. Preto sa stonožka nikdy neberie do ruky a manipuluje sa s ňou len pinzetou.
Nie. Stonožka modronohá NIE je druh na branie do ruky — je jedovatá, veľmi rýchla a defenzívna a pri kontakte ochotne (a opakovane) uhryzne. Všetka „interakcia“ je pozorovanie cez sklo a údržba dlhou pinzetou a nástrojmi. Pri presune ju nikdy nechytaj prstami — jemne ju nasmeruj nástrojom do pevnej nádoby alebo catch cupu a tú zavri. Terárium otváraj pomaly (vie bleskovo vyraziť) a dbaj na tesné, uzamykateľné veko. Po každej údržbe si umy ruky. Ak hľadáš bezstavovca, ktorého možno bezpečne držať, vhodnejšie sú neškodné druhy (mnohonôžky, svinky).
Sú to dve úplne odlišné skupiny, hoci sa laicky zamieňajú. Stonožka (trieda Chilopoda) — kam patrí aj stonožka modronohá — má sploštené telo, jeden pár nôh na článok, je rýchla a je to DRAVEC s jedom (loví cez jedové klepietka – forcipuly). Mnohonôžka (trieda Diplopoda) má naopak valcovité telo, dva páry nôh na článok, je pomalá, je neškodný detritivor (žerie tlejúce rastliny) a pri ohrození sa stáča do špirály a vylučuje páchnuci sekrét, ale nehryzie. Stručne: stonožka = rýchly jedovatý lovec, mnohonôžka = pomalý neškodný „upratovač“ — preto sa s nimi zaobchádza úplne inak.
Pre jedného jedinca stačí box/terárium od ~30 × 20 × 20 cm, pričom dôležitejšia ako objem je hĺbka substrátu a tesné veko. Na dno daj hlbokú vrstvu (~8–15 cm) vlhkého kokosového substrátu na hrabanie, pridaj úkryty (kôra, korková rúra, kameň) a plytkú misku s čistou vodou. Teplota ~24–28 °C, vlhkosť ~60–70 % (orosenie + miska + sphagnum) pri dobrom vetraní. Veko musí byť dobre tesnené a uzamykateľné — stonožka je notorický utekáč. Chová sa zásadne SÓLO (kanibalizmus). UV osvetlenie netreba (nočný druh); vyhýbaj sa prehriatiu a priamemu slnku.
Je to striktný dravec — základ tvorí živý hmyz, najmä cvrčky a šváby, doplnkovo kobylky, mole a s mierou larvy múčiarov. Veľké dospelce zvládnu aj príležitostný malý stavovec (predpestovaná „pinkie“ myš), no len zriedka, nie ako základ. Rastlinnú stravu neprijíma (na rozdiel od mnohonôžok). Dospelú stonožku kŕm približne raz týždenne (1–2 cvrčky alebo jedna väčšia korisť), mladšie jedince o niečo častejšie a menšími kúskami. Korisť VŽDY z chovu, nikdy nie voľne chytenú z postrekaných plôch. Nezjedené zvyšky odstráň pinzetou do 24–48 h a vždy ponúkni misku s vodou (hrozí dehydratácia).
Samotná údržba (kŕmenie pinzetou, orosenie, čistenie) nie je technicky zložitá a druh je otužilý a nenáročný na vybavenie — preto sa niekedy zaraďuje medzi „dostupné“ stonožky. ALE: pretože je jedovatá, rýchla a defenzívna a jej uhryznutie je bolestivé, vyžaduje rešpekt k jedovatým druhom a dôslednú prácu bez holých rúk, preto je vhodnejšia pre skúsenejšieho chovateľa než pre úplného začiatočníka bez skúseností s jedovatými bezstavovcami. Pre deti NIE je vhodná na manipuláciu — môže byť však skvelým objektom pozorovania cez sklo pod dozorom dospelého, pričom terárium musí byť uzamykateľné a mimo dosahu malých detí a stonožku kŕmi a obsluhuje vždy dospelý.
Stonožky sa rozmnožujú nepriamym prenosom spermií (samec ukladá spermatofor, samica ho prijme). Oplodnená samica nakladie znášku vajec (u rodu až ~40) do komôrky vo vlhkom substráte a prejavuje výraznú materskú starostlivosť — obtočí sa okolo znášky, stráži a čistí vajíčka a chráni aj vyliahnuté mláďatá prvé týždne. V tomto období sa NESMIE rušiť, inak môže znášku opustiť alebo zožerať. Mláďatá pri opustení matky merajú okolo ~5 cm a musia sa chovať oddelene (kanibalizmus). Tento druh navyše dospieva nezvyčajne rýchlo (jedince až do ~1 roka), čo je u stonožiek skôr výnimka.