Scolopendridae
Stonožka tanzánijská je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako stonožka (Chilopoda) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani iný orgán na tvorbu hlasu a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Nepozná ani „syčanie“ známe od niektorých švábov či veľkých modliviek. Jediné zvuky, ktoré pri nej možno zaznamenať, sú čisto mechanické a veľmi tiché: jemné šuchotanie a cupkanie mnohých nôh pri rýchlom behu po substráte, kôre či skle a tiché hrabanie, keď si stonožka razí chodbičky alebo sa zarýva do substrátu pred zvliekaním. Tieto zvuky sú v bežnej miestnosti prakticky nepočuteľné a nemajú žiadnu komunikačnú funkciu. Stonožka komunikuje a loví bez zvuku — kľúčové sú pre ňu tykadlá (čuch a hmat) a citlivosť na vibrácie podkladu, ktorými zachytí pohyb koristi aj blížiace sa nebezpečenstvo. V domácnosti je preto stonožka tanzánijská úplne tichý chovanec, vhodný aj do spálne.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Živé cvrčky alebo šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti | 1–2 kusy menšie než telo stonožky | raz za ~5–10 dní; nezožranú živú korisť po pár hodinách odstrániť |
| Mláďatá / juvenily | Menší živý hmyz (malé cvrčky, švehly, kúsky) | drobná korisť úmerná veľkosti jedinca | o čosi častejšie než dospelce, podľa rastu a chuti |
| Doplnkovo / príležitostne | Múčiare a zofóbasy (s mierou); u veľkého dospelca výnimočne väčšia korisť (holé myšiatko) | malé množstvo, len ako spestrenie | občas, NIE ako základ stravy (tučné/zaťažujúce) |
| Údržba | Čistá voda v miske (s kamienkom) + orosenie časti substrátu; odstránenie zvyškov koristi a zvlečiek | — | voda trvalo, orosenie podľa potreby; zvyšky koristi do pár hodín |
Stonožka tanzánijská prechádza neúplnou premenou (vyvíja sa bez kukly) — z vajíčok sa liahnu mláďatá podobné dospelcom, len menšie a s menším počtom plne vyvinutých nôžok, a postupne dorastajú zvliekaním. Párenie prebieha nepriamo: samec ukladá spermatofór, ktorý samica prijme. Keďže ide o kanibalské dravce, spojenie páru je rizikové a v zajatí sa darí len nepravidelne a skúseným chovateľom. Pri stálom teple sa stonožka môže rozmnožovať takmer celoročne, no rozmnožovanie scolopender vo všeobecnosti patrí medzi náročné disciplíny teraristiky.
Oplodnená samica si vyhrabe vlhkú, skrytú komôrku v substráte a nakladie tam zhluk vajec (u scolopender rádovo desiatky). Mimoriadny je jej materský pud: samica OBTÁČA znášku telom, chráni ju a pravidelne ju olizuje/čistí, aby zabránila rastu plesní, a počas celej tejto doby spravidla neprijíma potravu. Inkubácia trvá rádovo týždne (podľa teploty a vlhkosti). Vyrušenie alebo nevhodné podmienky môžu samicu prinútiť znášku opustiť alebo aj zožrať — preto sa chovná samica so znáškou nesmie rušiť.
Po vyliahnutí zostávajú mláďatá ešte nejaký čas pri samici, ktorá ich naďalej obtáča a stráži, kým neabsolvujú prvé zvliekania a nestvrdne im telo. Spočiatku sú biele až svetlé a veľmi krehké, postupne získavajú sfarbenie a plný počet funkčných nôžok. Po osamostatnení sa mláďatá rozlezú — a tu nastáva kritický bod chovu: pretože sú kanibalské, treba ich včas oddeliť do samostatných nádob, inak sa navzájom (a niekedy aj samicu) zožerú. Odchov mláďat je zdĺhavý a vyžaduje veľa malých, samostatných boxov.
Mláďatá rastú postupným zvliekaním (ekdýzou) — pri každom zvliekaní zväčšujú telo a dopĺňajú počet článkov a nôžok. Juvenilné jedince sa zvliekajú častejšie, dospelce už len približne raz ročne. Pohlavnú dospelosť dosahujú po viacerých zvliekaniach (u príbuzných scolopender rádovo do ~2–3 rokov). Každé zvliekanie je zraniteľná fáza: stonožka sa zahrabe, prestane prijímať potravu a niekoľko dní až týždňov ju netreba rušiť ani kŕmiť (čerstvo zvlečené mäkké telo by mohla poraniť aj živá korisť). Pri dobrých podmienkach sa stonožka dožíva viacerých rokov (príbuzné druhy aj 5–10 rokov).
Aby sa rozmnožovanie a odchov vôbec podarili, sú nevyhnutné stabilné teplo (~24–28 °C), vyššia vlhkosť, hrubý substrát na vyhrabanie komôrky a predovšetkým ABSOLÚTNY POKOJ pre samicu so znáškou — akékoľvek rušenie či nevhodné podmienky vedú k opusteniu alebo zožratiu znášky. Po osamostatnení mláďat je rozhodujúce včasné rozdelenie do samostatných boxov (kanibalizmus). Pretože je celý proces náročný, nepravidelný a vyžaduje veľa miesta na odchov, rozmnožovanie scolopender sa odporúča až skúseným chovateľom; väčšina chovateľov drží stonožku ako jedinca na pozorovanie bez ambície ju množiť.
Stonožka tanzánijská sa NEOCHOČUJE a nikdy sa nemá brať do ruky — je to jedovatý, rýchly a defenzívny dravec určený výhradne na pozorovanie. „Skrotenie“ tu znamená iba bezpečnú a pokojnú údržbu terária bez stresovania zvieraťa. Hlavné zásady: (1) chovaj ju samostatne (kanibalizmus) v nádobe s dobre tesneným, vetraným vekom (majster úniku); (2) zabezpeč hrubú vrstvu vlhkého substrátu na hrabanie, úkryt a plytkú misku s vodou; (3) drž teplotu ~24–28 °C a vyššiu vlhkosť pri dobrom vetraní; (4) kŕm živým hmyzom (cvrčky, šváby) raz za niekoľko dní pomocou dlhej pinzety; (5) pri presune NIKDY nepoužívaj ruky — nechaj stonožku prejsť do uzatvárateľnej nádoby alebo ju jemne naveď pinzetou/štetkou; (6) terárium otváraj pomaly, ideálne cez deň, keď je menej aktívna, a vždy maj nablízku uzáver. Počas zvliekania (zahrabe sa, prestane žrať) stonožku úplne nerušiš — čerstvo zvlečená je mäkká a zraniteľná. Cieľom nie je kontakt, ale bezpečný, stabilný a pokojný chov.
Priprav samostatné terárium/nádobu pôdorysne aspoň ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM, no vetraným vekom (stonožka je extrémne silná a ľahko utečie) — jedna stonožka = jedna nádoba (kanibalizmus!)
Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosu/zeme na hrabanie + kúsok listového opadu; pridaj úkryt (kôra, korková rúrka, plochý kameň) a plytkú misku s čistou vodou s kamienkom
Drž teplotu ~24–28 °C (mierny nočný pokles je OK) a strednú až vyššiu vlhkosť — oros časť substrátu, nechaj aj suchšiu zónu a dobré vetranie proti plesni; UV netreba, vyhni sa prehriatiu a priamemu slnku
Kŕm živým hmyzom (cvrčky, šváby, saranče) raz za ~5–10 dní pomocou DLHEJ PINZETY; korisť voľ menšiu než telo stonožky; nezožranú živú korisť po pár hodinách odstráň
Pri presune alebo čistení sa stonožky NIKDY nedotýkaj rukami — nechaj ju prejsť do uzatvárateľnej nádoby alebo ju jemne naveď dlhou pinzetou a mäkkou štetkou; terárium otváraj pomaly a cez deň, keď je menej aktívna
Počas zvliekania (stonožka sa zahrabe a prestane prijímať potravu) ju NERUŠIŠ ani nekŕm živou korisťou — čerstvo zvlečené telo je mäkké a zraniteľné; rušenie môže byť pre stonožku osudné
Na prípadné rozmnoženie zabezpeč stabilné teplo, vlhko a pokoj — samica si vyhrabe komôrku a OBTÁČA znášku telom, kým sa mláďatá nevyliahnu; rozmnožovanie scolopender je v zajatí náročné a nepravidelné
Stonožka tanzánijská patrí medzi bežnejšie a cenovo dostupné terarijné stonožky — ako odolný a relatívne ľahko dostupný druh sa pohybuje orientačne v rozmedzí 15–40 € za jedinca. Cena kolíše podľa veľkosti, sfarbenia danej formy a pôvodu (väčšie a výrazne sfarbené dospelce bývajú drahšie). Náklady na chov sú nízke: terárium so substrátom, úkryt, miska na vodu a živý krmný hmyz (cvrčky, šváby). Druh nepodlieha CITES. Pri kúpe nehraj na vzácnosť — dôležitejšie je zdravie a kondícia jedinca a overený pôvod. Keďže ide o jedovatého a rýchleho dravca, počítaj aj s kvalitnou, dobre tesniacou nádobou a dlhou pinzetou ako súčasťou základnej výbavy.
| Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans) | Stonožka modronohá (Ethmostigmus trigonopodus) | Stonožka stredomorská (Scolopendra cingulata) | Stonožka premenlivá (Scolopendra polymorpha) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–13 cm | ~15–18 cm | ~10–18 cm | ~10–18 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | viac rokov (príbuzné scolopendry aj 5–10 r) | viac rokov | viac rokov | viac rokov |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; IUCN nehodnotená; bežná v chove (miestami invázna) | bez CITES; IUCN nehodnotená; bežná v chove | bez CITES; IUCN nehodnotená; v chove dostupná | bez CITES; IUCN nehodnotená; v chove dostupná |
| Povaha | Aktuálny druh — pantropická STONOŽKA (Chilopoda), dravec s jedom; premenlivé sfarbenie, často červená hlava a žlté/modrasté nohy; rýchla, hrabavá, nočná; typový druh rodu Scolopendra; LEN na pozorovanie | Africká STONOŽKA (Scolopendridae) — väčšia, žlté/oranžové až tmavomodré pruhované telo a žlté/oranžové nohy; tiež jedovatá, rýchla, hrabavá a kanibalská; chová sa samostatne, len na pozorovanie | Najrozšírenejšia stonožka Stredomoria s čierno-žltým pruhovaním; jed je menej toxický než u tropických scolopender, no uhryznutie je bolestivé; znáša chladnejšie obdobie (mierne pásmo) | Púštna „tigria“ stonožka západu Severnej Ameriky; názov polymorpha = „mnoho foriem“ (premenlivé sfarbenie), tmavý pruh pozdĺž tela; reaguje na mierne pásmo (v zime/skoro na jar diapauza); jedovatá, na pozorovanie |
| Areál | Pantropická — Afrika, Ázia (od Indie po Filipíny), Austrália; zavlečená do Ameriky | Subsaharská Afrika — savany a tropické stanovištia | Južná Európa a okolie Stredozemného/Čierneho mora, severná Afrika | Púšte západu Severnej Ameriky — JZ USA (Texas, Nové Mexiko, Arizona) a sev. Mexiko |
Príznaky: Stonožka uviazne v starej kutikule, deformované či chýbajúce nôžky alebo tykadlá po zvliekaní, mäkké a poškodené telo, v ťažkých prípadoch úhyn
Najčastejšou príčinou je príliš suchý substrát/vzduch a rušenie zvieraťa počas zvliekania. Pred zvliekaním sa stonožka zahrabe a prestane žrať — vtedy ju NERUŠIŠ, NEKŔM a zvýš vlhkosť časti substrátu. Stála vyššia vlhkosť (pri dobrom vetraní) a hrubá vrstva substrátu na zahrabanie sú prevenciou. Do procesu zvliekania nikdy nezasahuj rukami.
Príznaky: Scvrknuté, vráskavé články tela, znížená aktivita, neochota loviť, stonožka sa nezdržiava vo vlhkej zóne
Príčinou je príliš suchý substrát a vzduch alebo chýbajúca miska s vodou. Udržuj časť substrátu trvalo vlhkú pravidelným orosením (no nie rozmočenú — nechaj aj suchšiu zónu) a vždy ponúkni plytkú misku s čistou vodou s kamienkom. Stonožka je síce odolná, dlhodobé sucho ju však oslabí a skomplikuje zvliekanie.
Príznaky: Plesnivý povlak na zvyškoch hmyzu a substráte, drobné svetlé roztoče na stonožke či v substráte, oblak octomíl, zápach hniloby
Spôsobuje to nezožraná korisť ponechaná v teráriu a trvalo mokrý, nevetraný substrát. Nezožranú živú korisť po pár hodinách odstráň, zvyšky a zvlečky priebežne odstraňuj, zabezpeč dobré vetranie a nechaj suchšiu zónu. Mierne množstvo pôdnych roztočov/chvostoskokov je v bioaktívnom substráte bežné, premnoženie však stonožku obťažuje a oslabuje.
Príznaky: Náhle kŕče, trasenie, ochrnutie nôžok, strata koordinácie, odmietanie potravy, náhly úhyn bez inej príčiny
Stonožky sú veľmi citlivé na insekticídy a chemikálie. Spôsobuje to skrmovanie voľne odchyteného hmyzu (možné rezíduá postrekov), kontaminovaný substrát alebo aerosóly/spreje v miestnosti. Skrm len krmný hmyz z čistého chovu, nepoužívaj v okolí terária insekticídy ani vonné spreje a používaj overený substrát bez prísad.
Príznaky: Poškodené alebo chýbajúce nôžky/tykadlá, ranky na tele, krvácanie hemolymfy, znížená pohyblivosť
Stonožka je odolná, ale po zvliekaní krehká; poranenie spôsobí pád pri nesprávnej manipulácii, príliš veľká či tvrdá korisť alebo cvrček ponechaný pri čerstvo zvlečenom jedincovi. S manipuláciou rukami prestaň úplne (riziko aj uhryznutia), presúvaj ju len cez nádobu/pinzetu, podávaj primerane veľkú korisť a počas zvliekania ju nerušiš. Drobné rany sa pri dobrých podmienkach zahoja pri ďalšom zvliekaní.
Pantropická a celosvetovo rozšírená — Scolopendra morsitans je pôvodná v Afrike, Ázii a Austrálii (areál od Indie cez Papuu-Novú Guineu po Filipíny) a do Nového sveta bola zavlečená človekom; vyskytuje sa tak na všetkých obývaných kontinentoch a miestami sa správa invázne.
Typový druh celého rodu Scolopendra — práve túto stonožku opísal Linné už v roku 1758 (typový jedinec pochádza z Indie) a Medzinárodná komisia pre zoologickú nomenklatúru ju roku 1957 (Opinion 454) ustanovila za typový druh rodu Scolopendra.
STONOŽKA — dravec s jedom, NIE mnohonôžka — patrí do triedy Chilopoda (stonožky): je to dravec s jedným párom nôh na článok a s jedovými hryzadlami (forcipulami). Naopak mnohonôžky (Diplopoda) sú neškodné detritivory s dvoma pármi nôh na článok — zámena je častá, no podstatná.
Premenlivé sfarbenie a červená hlava — sfarbenie tohto druhu je nápadne premenlivé, takže podľa farby sa nedá spoľahlivo určiť; typická býva oranžovo-červená hlava, hnedasté až zelenkavo-olivové telo s výraznými ryhami medzi článkami a žltkasté až modrasté nohy (odtiaľ názvy red-headed / blue-leg).
Veľkosť ~10–13 cm — dorastá zvyčajne do ~10–13 cm, čím patrí medzi stredne veľké až väčšie scolopendry; v rámci rodu je to dobre zvládnuteľná veľkosť pre terárium s dostatkom substrátu.
Jedovatá — uhryznutie bolí — loví neurotoxickým jedom, ktorý vstrekuje hryzadlami. Uhryznutie človeka spôsobuje začervenanie, opuch a niekedy silnú, dlhotrvajúcu bolesť — preto je to chovanec výhradne na pozorovanie, NIE na manipuláciu.
Rýchly nočný lovec a majster úniku — je mimoriadne rýchla a obratná, dokáže behať dopredu aj dozadu, šplhať a v okamihu utiecť úzkou škárou; terárium preto musí mať dobre tesnené vetrané veko a stonožka sa chová len bezkontaktne.
Hrabavá, nočná a teplomilná — cez deň sa zahrabe alebo ukryje pod kôru/kameň, aktívna je v noci; obľubuje teplo (~24–28 °C), vlhko a hrubú vrstvu substrátu, v ktorej si razí chodbičky a úkryty.
Starostlivá matka napriek povahe dravca — hoci ide o agresívneho lovca, samica OBTÁČA znášku telom, stráži ju a čistí proti plesniam, kým sa mláďatá nevyliahnu a neabsolvujú prvé zvliekania — vzácny príklad rodičovskej starostlivosti medzi článkonožcami.
Odolná, ale chová sa samostatne — patrí medzi odolné a v chove bežné stonožky, no scolopendry sú kanibalské, preto sa každý jedinec drží samostatne; do chovu patria len jedince z overeného zdroja.
Áno, je jedovatá. Ako stonožka (Chilopoda) loví korisť neurotoxickým jedom, ktorý vstrekuje jedovými hryzadlami (forcipulami). Uhryznutie človeka spôsobuje začervenanie, opuch a niekedy silnú, dlhotrvajúcu bolesť, miestami aj opuch lymfatických uzlín. Život ohrozujúce následky sú u zdravého človeka nepravdepodobné, no uhryznutie je veľmi nepríjemné a u citlivých osôb alebo pri alergii môže byť reakcia silnejšia — pri uhryznutí vyhľadaj lekársku pomoc. Preto je tento druh výhradne chovancom „na pozorovanie“ a treba s ním zaobchádzať s rešpektom a bez priameho kontaktu.
Nie — stonožku NIKDY neber do ruky. Je jedovatá, mimoriadne rýchla a defenzívna: pokus o handling takmer vždy skončí buď útekom, alebo bolestivým uhryznutím. Neexistuje pri nej žiadne „ochočenie“ ani maznavosť — kontakt jej iba spôsobuje stres. Pri každej nutnej manipulácii (presun, čistenie) používaj dlhú pinzetu, mäkkú štetku a uzatvárateľnú nádobu, prípadne ju nechaj samú prejsť do prepravky. Terárium otváraj pomaly a radšej cez deň, keď je menej aktívna, a vždy maj poruke uzáver. Je to chovanec na pozorovanie za sklom, nie na držanie.
Je to kľúčové a často zamieňané rozlíšenie. Stonožka (trieda Chilopoda), kam patrí aj Scolopendra morsitans, je DRAVEC: má jeden pár nôh na každý telový článok, sploštené telo, jedové hryzadlá (forcipuly) a je rýchla. Mnohonôžka (trieda Diplopoda) je naopak neškodný detritivor (žerie tlejúce rastliny): má dva páry nôh na článok, zvyčajne valcovité telo, je pomalá, bez jedu a pri ohrození sa stáča do špirály. Stručne: stonožka loví a uhryzne, mnohonôžka žerie listy a je neškodná. Práve preto vyžaduje stonožka oveľa väčšiu opatrnosť.
Chovaj ju samostatne (je kanibalská) v nádobe pôdorysne od ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM, no vetraným vekom — je silná, obratná a ľahko utečie. Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosu/zeme na hrabanie, pridaj úkryt (kôra, korková rúrka, kameň) a plytkú misku s vodou. Teplota ~24–28 °C (mierny nočný pokles je v poriadku), vlhkosť stredná až vyššia — oros časť substrátu, nechaj aj suchšiu zónu a dbaj na dobré vetranie proti plesni. UV osvetlenie netreba (nočný druh), priame slnko a prehriatie sú škodlivé.
Je to dravec — kŕm ju živým hmyzom: základ tvoria cvrčky, šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) a saranče/koníky, doplnkovo múčiare a zofóbasy (s mierou, sú tučné). Veľkú korisť alebo holé myšiatko podávaj len výnimočne u veľkého dospelca, nie ako základ. Frekvencia: dospelú stonožku stačí kŕmiť raz za 5–10 dní (1–2 kusy primeranej koristi) — má pomalý metabolizmus a dlho vydrží bez potravy. Korisť voľ menšiu než telo stonožky a z čistého chovu (NIE odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov). Pred zvliekaním prestane žrať a zahrabe sa — vtedy ju nekŕm a živú korisť odstráň.
Skôr pre skúsenejšieho chovateľa. Na údržbu a kŕmenie je síce nenáročná a odolná, no je jedovatá, veľmi rýchla a defenzívna, preto vyžaduje rešpekt, dobre tesnené terárium a prácu s pinzetou bez priameho kontaktu — to nie je ideálny prvý terarijný maznáčik a pre malé deti nie je vhodná na žiadnu manipuláciu. Chová sa VŽDY samostatne: scolopendry sú kanibalské a vo dvojici (mimo riadeného, krátkodobého a strážneho párenia) sa navzájom zožerú. Ak teda hľadáš odolného a fascinujúceho dravca „za sklom“ a vieš dodržať bezpečnostné zásady, je to vďačný chovanec; ak chceš zviera na maznanie, nie je to ono.