Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans) — pantropická stonožka (Chilopoda) — rýchly, hrabavý nočný DRAVEC s…

Q: Je stonožka tanzánijská jedovatá a môže byť nebezpečná?

Áno, je jedovatá. Ako stonožka (Chilopoda) loví korisť neurotoxickým jedom , ktorý vstrekuje jedovými hryzadlami (forcipulami) . Uhryznutie človeka spôsobuje začervenanie, opuch a niekedy silnú, dlhotrvajúcu bolesť , miestami aj opuch lymfatických uzlín. Život ohrozujúce následky sú u zdravého človeka nepravdepodobné, no uhryznutie je veľmi nepríjemné a u citlivých osôb alebo pri alergii môže byť reakcia silnejšia — pri uhryznutí vyhľadaj lekársku pomoc. Preto je tento druh výhradne chovancom „na pozorovanie“ a treba s ním zaobchádzať s rešpektom a bez priameho kontaktu.

Q: Dá sa stonožka tanzánijská chytať a brať do ruky?

Nie — stonožku NIKDY neber do ruky. Je jedovatá, mimoriadne rýchla a defenzívna : pokus o handling takmer vždy skončí buď útekom, alebo bolestivým uhryznutím. Neexistuje pri nej žiadne „ochočenie“ ani maznavosť — kontakt jej iba spôsobuje stres. Pri každej nutnej manipulácii (presun, čistenie) používaj dlhú pinzetu, mäkkú štetku a uzatvárateľnú nádobu , prípadne ju nechaj samú prejsť do prepravky. Terárium otváraj pomaly a radšej cez deň , keď je menej aktívna, a vždy maj poruke uzáver. Je to chovanec na pozorovanie za sklom , nie na držanie.

Q: Aký je rozdiel medzi stonožkou a mnohonôžkou?

Je to kľúčové a často zamieňané rozlíšenie . Stonožka (trieda Chilopoda) , kam patrí aj Scolopendra morsitans , je DRAVEC : má jeden pár nôh na každý telový článok , sploštené telo, jedové hryzadlá (forcipuly) a je rýchla. Mnohonôžka (trieda Diplopoda) je naopak neškodný detritivor (žerie tlejúce rastliny): má dva páry nôh na článok , zvyčajne valcovité telo, je pomalá, bez jedu a pri ohrození sa stáča do špirály. Stručne: stonožka loví a uhryzne, mnohonôžka žerie listy a je neškodná . Práve preto vyžaduje stonožka oveľa väčšiu opatrnosť.

Q: Aké terárium, teplotu a vlhkosť stonožka tanzánijská potrebuje?

Chovaj ju samostatne (je kanibalská) v nádobe pôdorysne od ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM, no vetraným vekom — je silná, obratná a ľahko utečie . Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosu/zeme na hrabanie, pridaj úkryt (kôra, korková rúrka, kameň) a plytkú misku s vodou . Teplota ~24–28 °C (mierny nočný pokles je v poriadku), vlhkosť stredná až vyššia — oros časť substrátu, nechaj aj suchšiu zónu a dbaj na dobré vetranie proti plesni. UV osvetlenie netreba (nočný druh), priame slnko a prehriatie sú škodlivé.

Q: Čím sa stonožka tanzánijská kŕmi a ako často?

Je to dravec — kŕm ju živým hmyzom : základ tvoria cvrčky, šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) a saranče/koníky , doplnkovo múčiare a zofóbasy (s mierou, sú tučné). Veľkú korisť alebo holé myšiatko podávaj len výnimočne u veľkého dospelca, nie ako základ. Frekvencia : dospelú stonožku stačí kŕmiť raz za 5–10 dní (1–2 kusy primeranej koristi) — má pomalý metabolizmus a dlho vydrží bez potravy. Korisť voľ menšiu než telo stonožky a z čistého chovu (NIE odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov). Pred zvliekaním prestane žrať a zahrabe sa — vtedy ju nekŕm a živú korisť odstráň.

Q: Je stonožka tanzánijská vhodná pre začiatočníka a chová sa vo dvojici?

Skôr pre skúsenejšieho chovateľa. Na údržbu a kŕmenie je síce nenáročná a odolná , no je jedovatá, veľmi rýchla a defenzívna , preto vyžaduje rešpekt, dobre tesnené terárium a prácu s pinzetou bez priameho kontaktu — to nie je ideálny prvý terarijný maznáčik a pre malé deti nie je vhodná na žiadnu manipuláciu . Chová sa VŽDY samostatne : scolopendry sú kanibalské a vo dvojici (mimo riadeného, krátkodobého a strážneho párenia) sa navzájom zožerú . Ak teda hľadáš odolného a fascinujúceho dravca „za sklom“ a vieš dodržať bezpečnostné zásady, je to vďačný chovanec; ak chceš zviera na maznanie, nie je to ono.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

4/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Cvrčky, koníky a švehly (saranče) — základ kŕmnej dávky DRAVCA — 45 % 45%

Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — výživný krmný hmyz — 30 % 30%

Múčiare, zofóbasy a iné larvy chrobákov — doplnková mäsitá strava — 18 % 18%

Príležitostná väčšia korisť (väčší hmyz, ojedinele rybka/holé myšiatko) — 7 % 7%

Odporúčané potraviny

Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základná, ľahko dostupná korisť pre DRAVÚ stonožku
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella lateralis) — výživný, dobre stráviteľný krmný hmyz, ideálny pre dospelé jedince
Múčiare a zofóbasy (larvy potemníkov) — tučnejšia doplnková strava, podávať s mierou (vysoký obsah tuku)
Koníky a saranče (Locusta, Schistocerca) — pohyblivá korisť, ktorú stonožka ochotne loví
Cvrčky/šváby vykŕmené (gut-loaded) zeleninou a krmivom pred podaním — zvyšujú výživovú hodnotu koristi
Občasná väčšia korisť pre dospelca (väčší hmyz, výnimočne kúsok rybieho mäsa) — len príležitostne, nie ako základ
Príležitostne holé (novonarodené) myšiatko alebo malá rybka u veľkého dospelca — zriedkavý bielkovinový bonus, nie pravidlo
Čistá voda — plytká miska s vodou (s kamienkom proti utopeniu koristi) a pravidelné orosenie časti substrátu

Zakázané potraviny

Voľne ulovený hmyz z prírody (záhrada, lúka) — riziko pesticídov, parazitov a chorôb; používať len krmivo z chovu
Stavovce ako bežný základ stravy (myši, rybky denne) — pre stonožku zbytočne tučné a zaťažujúce; nanajvýš výnimočne
Tvrdo chitinizovaný alebo príliš veľký hmyz, ktorý stonožku zraní — korisť voľ menšiu než je telo stonožky
Spracované ľudské jedlo, soľ, korenie, sladkosti — pre dravý článkonožec úplne nevhodné a škodlivé
Ovocie a rastlinná strava — stonožka je DRAVEC (NIE mnohonôžka-detritivor), rastlinnú potravu neprijíma
Mŕtvy, dlho ležiaci alebo zapáchajúci hmyz — riziko baktérií a plesní; skrm len čerstvú korisť
Krmivo ošetrené insekticídom alebo z neistého zdroja (napr. krmivo pre ryby s prísadami) — môže stonožku otráviť
Príliš časté a veľké kŕmenie — stonožky majú pomalý metabolizmus; prekrmovanie vedie k odmietaniu potravy a znečisteniu terária

Tip od odborníka Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans) je aktívny nočný DRAVEC — to treba mať pri kŕmení stále na pamäti (NIE je to mnohonôžka, ktorá by žrala tlejúce listy). Loví živý hmyz, ktorý usmrtí jedovými hryzadlami (forcipulami — premenenými nôžkami prvého článku) a následne pomaly strávi. Základom kŕmnej dávky sú cvrčky, šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) a saranče/koníky, doplnkovo múčiare a zofóbasy (s mierou, sú tučné). Veľkú korisť alebo holé myšiatko podávaj len výnimočne u veľkého dospelca — denné kŕmenie stavovcami je zbytočné a zaťažujúce. Frekvencia: dospelú stonožku stačí kŕmiť raz za 5–10 dní (1–2 kusy primeranej koristi), mladšie o čosi častejšie; stonožky majú pomalý metabolizmus a dlho vydržia bez potravy. Pred zvliekaním stonožka prestane prijímať potravu a zahrabe sa — vtedy ju NEKŔM a nerušíš, prípadnú živú korisť hneď odstráň (cvrček by mohol mäkkú, čerstvo zvlečenú stonožku poraniť). Korisť voľ menšiu než telo stonožky, ideálne z vlastného chovu (NIE odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov a parazitov). V teráriu vždy nechaj plytkú misku s čistou vodou a oros časť substrátu — stonožka pije a potrebuje vlhko.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Stonožka tanzánijská je úplne tichý živočích — stonožky nemajú nijaký hlasový orgán a nevydávajú zvuky. Jediné, čo možno občas zaznamenať, je veľmi tiché šuchotanie pri rýchlom pohybe či hrabaní v substráte; v miestnosti je prakticky nepočuteľná.

Priľnavosť

Stonožka tanzánijská sa NESMIE brať do ruky — je to jedovatý, rýchly a defenzívny dravec a patrí výhradne medzi chovance „len na pozorovanie“. Jej hryzadlá (forcipuly) sú jedové klepietka, ktorými dokáže človeka bolestivo uhryznúť: typické sú začervenanie, opuch a niekedy silná, dlhotrvajúca bolesť, miestne aj sčervenanie či opuch lymfatických uzlín. Stonožka je mimoriadne rýchla a obratná, dokáže behať dopredu aj dozadu, šplhať a v okamihu utiecť — pokus o handling takmer vždy skončí buď únikom, alebo obranným uhryznutím. Žiadna „maznavosť“ neexistuje: nejde o spoločenské zviera a kontakt jej iba spôsobuje stres. Pri akejkoľvek nutnej manipulácii (presun, čistenie) sa stonožky nikdy nedotýkaj rukami — používaj dlhú pinzetu, mäkkú štetku a uzatvárateľnú nádobu, prípadne ju nechaj prejsť do prepravky. Terárium otváraj pomaly a s rešpektom, najlepšie cez deň, keď je menej aktívna. Pre deti a začiatočníkov bez skúseností s jedovatými článkonožcami nie je vhodná na žiadny priamy kontakt.

Aktivita

Stonožka tanzánijská je veľmi aktívny a rýchly nočný dravec — patrí medzi pohybovo najčilejšie terarijné článkonožce. Cez deň sa zvyčajne ukrýva zahrabaná v substráte alebo pod kúskom kôry/dreva a takmer sa nehýbe. Za šera a v noci sa však mení na neúnavného lovca: rýchlo behá po teráriu, prehľadáva substrát, šplhá po dekoráciách a hrabe nové chodbičky. Dokáže sa pohybovať dopredu i dozadu a je prekvapivo silná a mrštná, čo z nej robí majstra úniku — preto je dobre tesnené veko nevyhnutné. Mimo lovu trávi čas hrabaním a úpravou úkrytu. Pred zvliekaním sa naopak na niekoľko dní až týždňov zahrabe a aktivita ustane — to je prirodzené a stonožku vtedy netreba rušiť. Aktivita citeľne klesá aj pri nižšej teplote (pod ~20 °C). Stonožka nepotrebuje „výbeh“ ani manipuláciu — všetku energiu prejaví v rámci dobre zariadeného terária s dostatkom substrátu na hrabanie.

Reč

Stonožky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — stonožka tanzánijská nedokáže vydávať hlas, vrčať ani napodobňovať zvuky. Orientuje sa najmä hmatom, tykadlami (chemorecepcia) a vnímaním vibrácií podkladu; jediný zvuk, ktorý vzniká, je tiché šuchotanie pri pohybe a hrabaní.

Hlasový prejav a reč

Stonožka tanzánijská je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako stonožka (Chilopoda) nemá hlasivky, hlasový mechúr ani iný orgán na tvorbu hlasu a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Nepozná ani „syčanie“ známe od niektorých švábov či veľkých modliviek. Jediné zvuky, ktoré pri nej možno zaznamenať, sú čisto mechanické a veľmi tiché: jemné šuchotanie a cupkanie mnohých nôh pri rýchlom behu po substráte, kôre či skle a tiché hrabanie, keď si stonožka razí chodbičky alebo sa zarýva do substrátu pred zvliekaním. Tieto zvuky sú v bežnej miestnosti prakticky nepočuteľné a nemajú žiadnu komunikačnú funkciu. Stonožka komunikuje a loví bez zvuku — kľúčové sú pre ňu tykadlá (čuch a hmat) a citlivosť na vibrácie podkladu, ktorými zachytí pohyb koristi aj blížiace sa nebezpečenstvo. V domácnosti je preto stonožka tanzánijská úplne tichý chovanec, vhodný aj do spálne.

Dokáže hovoriť? Stonožka tanzánijská nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať akýkoľvek hlasový prejav — chýba jej hlasový orgán aj sluch v ľudskom zmysle. Dorozumieva sa a loví výhradne hmatom, čuchom tykadiel (chemorecepcia) a vnímaním vibrácií podkladu, nie zvukom; jej jediným „hlasom“ je tiché šuchotanie nôh a hrabanie v substráte.

Typické zvuky

Žiadna vokalizácia — stonožka nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je úplne nemá
Tiché šuchotanie a cupkanie mnohých nôh pri rýchlom behu po substráte, kôre a skle terária — čisto mechanický zvuk pohybu, nie hlas
Jemné hrabanie a šušťanie, keď si stonožka razí chodbičky alebo sa zarýva do substrátu (najmä pred zvliekaním) — zvuk činnosti, nie komunikácia
Bez akéhokoľvek syčania, vrčania či stridulácie — na rozdiel od niektorých švábov a modliviek stonožka tieto obranné zvuky nevydáva, bráni sa rýchlosťou a uhryznutím

Sezónny kalendár

Tropický druh aktívny celoročne pri stálej izbovej teplote terária (~24–28 °C). Stonožka je nočná — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte alebo pod úkrytom, večer a v noci vychádza loviť. Pri chladnejšom období (pod ~20 °C) sa aktivita a príjem potravy znižuje.

V kontrolovaných podmienkach sa môže rozmnožovať takmer celoročne; po úspešnom párení samica nakladie znášku do vlhkej hrabanej komôrky a OBTÁČA ju telom, kým sa nevyliahnu mláďatá. Rozmnožovanie scolopender v zajatí je náročné a nepravidelné.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Terarijný DRAVEC pre skúsenejších chovateľov — odolná, nenáročná na kŕmenie a celkovú údržbu, ALE jedovatá, mimoriadne rýchla a defenzívna, preto výhradne „na pozorovanie“ (žiadny handling). Vhodná pre chovateľa, ktorý už má skúsenosti s jedovatými/rýchlymi článkonožcami, vie pracovať s dlhou pinzetou a bezpečne otvárať terárium. Kľúčové je DOBRE TESNENÉ vetrané veko (stonožka je majster úniku), dostatok substrátu na hrabanie, teplo ~24–28 °C, vlhko a chov VÝHRADNE SAMOSTATNE (scolopendry sú kanibalské). NIE je vhodná pre malé deti ani na manipuláciu — uhryznutie je bolestivé.

Priestor Stonožka tanzánijská sa chová VŽDY samostatne (scolopendry sú kanibalské a navzájom sa zožerú). Pre 1 dospelú stonožku (~10–13 cm) postačí terárium / plastová nádoba pôdorysne aspoň ~30 × 20 cm (orientačne 3× dĺžka tela), výška nie je rozhodujúca, dôležitejšia je plocha a hĺbka substrátu. Najdôležitejšie je DOBRE TESNENÉ, no vetrané veko — stonožka je extrémne silná a obratná, pretlačí sa aj úzkou škárou a ľahko utečie; veko musí dobre dosadať a uzávery/klipy držať. Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosového vlákna prípadne so zemou a kúskom listového opadu — stonožka rada a veľa hrabe a buduje si chodbičky. Pridaj úkryt (kúsok kôry, dreva, korková rúrka, plochý kameň) a plytkú misku s čistou vodou (s kamienkom, aby sa korisť neutopila). Teplota ~24–28 °C (mierny nočný pokles je v poriadku), vlhkosť stredná až vyššia — oros časť substrátu, no nechaj aj suchšiu zónu a dobré vetranie proti plesni. UV osvetlenie netreba (nočný druh), priame slnko a prehriatie sú škodlivé. Vyhni sa ostrým a chemicky ošetreným predmetom; dekoráciu voľ stabilnú, aby stonožku nezavalila.

Deti v domácnosti VAROVANIE: stonožka tanzánijská NIE je vhodná na manipuláciu deťmi ani na priamy kontakt — je to jedovatý a veľmi rýchly dravec, ktorého uhryznutie je bolestivé (začervenanie, opuch, niekedy silná bolesť) a ktorý dokáže v okamihu utiecť. Žiadne držanie v ruke, žiadne „pohladenie“. Môže však byť fascinujúcim chovancom „za sklom“ aj pre staršie deti, ak je terárium dobre tesnené a stonožky sa nikto nedotýka. Pravidlá pre rodiny: (1) terárium drž zatvorené, zaistené a mimo dosahu malých detí; (2) otvárať ho a kŕmiť smie len poučená dospelá osoba pomocou dlhej pinzety, nikdy nie rukou; (3) deťom vysvetli, že stonožka nie je hračka a uhryzne, a nech ju pozorujú len cez sklo; (4) po akejkoľvek údržbe terária umyť ruky. Pre deti je to skvelá príležitosť naučiť sa, ako sa líši stonožka (dravec s jedom, jeden pár nôh na článok) od neškodnej mnohonôžky (detritivor, dva páry nôh na článok) a prečo si jedovaté zvieratá vyžadujú rešpekt a bezpečný odstup.

Hlučnosť Bezhlučný chovanec — vhodný aj do spálne či obývačky. Jediné možné zvuky sú tiché šuchotanie a hrabanie v substráte počas nočnej aktivity; žiadny hlasový prejav neexistuje.

Verdikt odborníka Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans, anglicky Tanzanian / red-headed / blue-leg centipede) je stredne veľká až väčšia tropická stonožka z čeľade Scolopendridae (rad Scolopendromorpha, trieda Chilopoda — stonožky). Treba zdôrazniť, že ide o STONOŽKU, teda DRAVCA s jedom a jedným párom nôh na článok — NIE o neškodnú mnohonôžku (Diplopoda), ktorá je detritivor s dvoma pármi nôh na článok. Dorastá zvyčajne ~10–13 cm a je nápadne premenlivo sfarbená: typická býva oranžovo-červená hlava, hnedasté až zelenkavo-olivové telo s výraznými ryhami medzi článkami a žltkasté až modrasté nohy (odtiaľ názvy red-headed / blue-leg). Je to pantropický druh — pôvodne rozšírený naprieč Afrikou, Áziou (typový jedinec pochádza z Indie, areál siaha po Papuu-Novú Guineu a Filipíny) a Austráliou, do Nového sveta zavlečený človekom a miestami invázny; je dokonca typovým druhom celého rodu Scolopendra (opísal ho Linné v roku 1758). Loví ako aktívny nočný dravec: korisť (iné článkonožce, výnimočne drobné stavovce) usmrtí neurotoxickým jedom vstreknutým jedovými hryzadlami (forcipulami). Je jedovatá a uhryznutie človeka je bolestivé (začervenanie, opuch, niekedy silná bolesť), navyše je mimoriadne rýchla, obratná a defenzívna — preto je to chovanec výhradne na pozorovanie, ktorý sa NIKDY neberie do ruky. Chov je inak nenáročný a stonožka je odolná: drží sa samostatne (scolopendry sú kanibalské) v nádobe pôdorysne od ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM, no vetraným vekom (je majster úniku), s hrubou vrstvou vlhkého substrátu na hrabanie, úkrytom a miskou s vodou. Vyžaduje teplo ~24–28 °C a strednú až vyššiu vlhkosť pri dobrom vetraní; UV netreba. Kŕmi sa živým hmyzom (cvrčky, šváby) raz za niekoľko dní, pri manipulácii sa používa dlhá pinzeta, nikdy nie ruky. Zaujímavým rysom je materská starostlivosť: samica obtáča znášku telom a chráni ju až do vyliahnutia mláďat, hoci rozmnožovanie scolopender v zajatí je náročné a nepravidelné. Druh nepodlieha CITES a nie je hodnotený na Červenom zozname IUCN. Pre skúsenejšieho chovateľa, ktorý rešpektuje bezpečnostné zásady, je to fascinujúci, dlhoveký a odolný terarijný dravec — no pre malé deti a na maznanie sa rozhodne nehodí.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

PANTROPICKÝ druh — Afrika, Ázia (od Indie po Papuu-Novú Guineu a Filipíny) a Austrália, do Nového sveta zavlečený; teplé tropické a subtropické stanovištia, často pod kameňmi, kôrou, v opade a hrabaná v pôde

Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans) je celosvetovo rozšírený, pantropický druh: pôvodne sa vyskytuje naprieč Afrikou, Áziou (typový jedinec pochádza z Indie, areál siaha až po Papuu-Novú Guineu a Filipíny) a Austráliou, do Nového sveta (Amerika) bola zavlečená človekom a miestami sa správa invázne; je typovým druhom celého rodu Scolopendra. Obýva teplé tropické a subtropické stanovištia — žije skrytým, nočným spôsobom života pod kameňmi, kôrou, kmeňmi a v listovom opade, často zahrabaná vo vlhkej pôde a v dutinách, kde sa cez deň ukrýva pred svetlom a vysušením. V chove sa najčastejšie objavuje práve „tanzánijská“ forma. Tomuto pôvodu zodpovedá aj nárok na chov: teplo, vlhko, substrát na hrabanie a úkryt.

Terárium

Samostatne (kanibal!) v nádobe pôdorysne od ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM vetraným vekom; hrubý vlhký substrát ~8–12 cm na hrabanie, úkryt, miska s vodou; ~24–28 °C

Stonožku chovaj vždy samostatne (scolopendry sú kanibalské). Pre dospelca (~10–13 cm) stačí nádoba pôdorysne od ~30 × 20 cm (cca 3× dĺžka tela) — rozhodujúca je plocha a hĺbka substrátu, nie výška. Najdôležitejšie je DOBRE TESNENÉ, no vetrané veko, ktoré pevne dosadá a drží na uzáveroch — stonožka je silná, obratná a ľahko utečie aj úzkou škárou. Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosu/zeme na hrabanie, pridaj úkryt (kôra, korková rúrka, plochý kameň) a plytkú misku s vodou s kamienkom. Teplota ~24–28 °C s miernym nočným poklesom; UV netreba (nočný druh). Vyhni sa prehriatiu, priamemu slnku, ostrým a chemicky ošetreným predmetom; dekoráciu zafixuj, aby stonožku nezavalila.

Substrát na hrabanie

Hrubá vrstva (~8–12 cm a viac) vlhkého kokosového vlákna, prípadne so zemou a listovým opadom; časť trvalo vlhká, časť suchšia

Stonožka tanzánijská je hrabavý druh a substrát je pre jej pohodu kľúčový. Použi hrubú vrstvu (~8–12 cm a viac) kokosového vlákna, prípadne v zmesi so zemou bez hnojív a s kúskom listového opadu — stonožka si v ňom razí chodbičky a úkryty a zahrabáva sa cez deň aj pred zvliekaním. Udržuj časť substrátu trvalo vlhkú orosením vlažnou vodou (nie rozmočenú), no ponechaj aj suchšiu zónu, aby si zviera vedelo zvoliť vlhkosť, a zabezpeč dobré vetranie proti plesni. Substrát používaj z overeného zdroja bez prísad a pesticídov (stonožky sú na chemikálie veľmi citlivé). Zvyšky koristi a zvlečky priebežne odstraňuj; bioaktívny substrát s chvostoskokmi pomáha udržať čistotu.

Vlhkosť a teplota

Teplota ~24–28 °C (mierny nočný pokles OK); stredná až vyššia vlhkosť — časť substrátu vlhká, časť suchšia, dobré vetranie; UV netreba

Stonožka tanzánijská je teplomilný tropický druh — drž teplotu ~24–28 °C (mierny nočný pokles je v poriadku, dlhodobo pod ~20 °C aktivita a príjem potravy klesá). Vlhkosť udržuj strednú až vyššiu: oros časť substrátu vlažnou vodou, no nechaj aj suchšiu zónu a vždy misku s vodou — zviera si tak samo zvolí vhodné mikroklíma. Dôležité je vetranie: trvalo mokrý, nevetraný substrát plesnivie a priťahuje roztoče a octomily. UV osvetlenie nie je potrebné (nočný druh) a priame slnko či prehriatie sú nebezpečné. Stabilné teplo a vyrovnaná vlhkosť pri dobrom vetraní sú zárukou hladkého zvliekania aj dobrej kondície.

Výzdoba a výbava

Úkryt (kôra, korková rúrka, plochý kameň), listový opad, plytká miska s vodou s kamienkom; dlhá pinzeta a uzatvárateľná nádoba na bezpečnú manipuláciu

Do terária patrí aspoň jeden pevný úkryt (kúsok kôry alebo dreva, korková rúrka, plochý kameň), pod ktorý sa stonožka cez deň ukryje, ďalej listový opad a plytká miska s čistou vodou (vlož kamienok, aby sa krmný hmyz neutopil). Dekoráciu voľ stabilnú a dobre uloženú, aby pri hrabaní stonožku nezavalila, a vyhni sa ostrým či chemicky ošetreným materiálom. Súčasťou výbavy chovateľa je dlhá pinzeta (na kŕmenie a úpravy bez priameho kontaktu), mäkká štetka a pevná uzatvárateľná nádoba na bezpečný presun — stonožky sa nikdy nedotýkaj rukami. Osvetlenie ani vykurovacie teleso s priamym žiarom nie sú nutné; ak prikuruješ, rieš to mimo dosahu zvieraťa a bez prehriatia.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Dospelec	Živé cvrčky alebo šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti	1–2 kusy menšie než telo stonožky	raz za ~5–10 dní; nezožranú živú korisť po pár hodinách odstrániť
Mláďatá / juvenily	Menší živý hmyz (malé cvrčky, švehly, kúsky)	drobná korisť úmerná veľkosti jedinca	o čosi častejšie než dospelce, podľa rastu a chuti
Doplnkovo / príležitostne	Múčiare a zofóbasy (s mierou); u veľkého dospelca výnimočne väčšia korisť (holé myšiatko)	malé množstvo, len ako spestrenie	občas, NIE ako základ stravy (tučné/zaťažujúce)
Údržba	Čistá voda v miske (s kamienkom) + orosenie časti substrátu; odstránenie zvyškov koristi a zvlečiek	—	voda trvalo, orosenie podľa potreby; zvyšky koristi do pár hodín

Rozmnožovací cyklus

Párenie a neúplná premena

V kontrolovanom teple možné takmer celoročne; rozmnožovanie scolopender v zajatí je náročné a nepravidelné

Stonožka tanzánijská prechádza neúplnou premenou (vyvíja sa bez kukly) — z vajíčok sa liahnu mláďatá podobné dospelcom, len menšie a s menším počtom plne vyvinutých nôžok, a postupne dorastajú zvliekaním. Párenie prebieha nepriamo: samec ukladá spermatofór, ktorý samica prijme. Keďže ide o kanibalské dravce, spojenie páru je rizikové a v zajatí sa darí len nepravidelne a skúseným chovateľom. Pri stálom teple sa stonožka môže rozmnožovať takmer celoročne, no rozmnožovanie scolopender vo všeobecnosti patrí medzi náročné disciplíny teraristiky.

Znáška a starostlivosť samice

Samica nakladie zhluk vajec do vlhkej komôrky a OBTÁČA ho telom počas celej inkubácie (rádovo týždne)

Oplodnená samica si vyhrabe vlhkú, skrytú komôrku v substráte a nakladie tam zhluk vajec (u scolopender rádovo desiatky). Mimoriadny je jej materský pud: samica OBTÁČA znášku telom, chráni ju a pravidelne ju olizuje/čistí, aby zabránila rastu plesní, a počas celej tejto doby spravidla neprijíma potravu. Inkubácia trvá rádovo týždne (podľa teploty a vlhkosti). Vyrušenie alebo nevhodné podmienky môžu samicu prinútiť znášku opustiť alebo aj zožrať — preto sa chovná samica so znáškou nesmie rušiť.

Liahnutie a mláďatá

Mláďatá zostávajú pri samici, kým neabsolvujú prvé zvliekania a neosamostatnia sa

Po vyliahnutí zostávajú mláďatá ešte nejaký čas pri samici, ktorá ich naďalej obtáča a stráži, kým neabsolvujú prvé zvliekania a nestvrdne im telo. Spočiatku sú biele až svetlé a veľmi krehké, postupne získavajú sfarbenie a plný počet funkčných nôžok. Po osamostatnení sa mláďatá rozlezú — a tu nastáva kritický bod chovu: pretože sú kanibalské, treba ich včas oddeliť do samostatných nádob, inak sa navzájom (a niekedy aj samicu) zožerú. Odchov mláďat je zdĺhavý a vyžaduje veľa malých, samostatných boxov.

Rast a zvliekanie do dospelosti

Pohlavnú dospelosť dosahujú po viacerých zvliekaniach (rádovo do ~2–3 rokov); dospelce sa zvliekajú približne raz ročne

Mláďatá rastú postupným zvliekaním (ekdýzou) — pri každom zvliekaní zväčšujú telo a dopĺňajú počet článkov a nôžok. Juvenilné jedince sa zvliekajú častejšie, dospelce už len približne raz ročne. Pohlavnú dospelosť dosahujú po viacerých zvliekaniach (u príbuzných scolopender rádovo do ~2–3 rokov). Každé zvliekanie je zraniteľná fáza: stonožka sa zahrabe, prestane prijímať potravu a niekoľko dní až týždňov ju netreba rušiť ani kŕmiť (čerstvo zvlečené mäkké telo by mohla poraniť aj živá korisť). Pri dobrých podmienkach sa stonožka dožíva viacerých rokov (príbuzné druhy aj 5–10 rokov).

Podmienky pre úspešný odchov

Kľúčové sú stabilné teplo, vlhko, pokoj a včasné oddelenie mláďat

Aby sa rozmnožovanie a odchov vôbec podarili, sú nevyhnutné stabilné teplo (~24–28 °C), vyššia vlhkosť, hrubý substrát na vyhrabanie komôrky a predovšetkým ABSOLÚTNY POKOJ pre samicu so znáškou — akékoľvek rušenie či nevhodné podmienky vedú k opusteniu alebo zožratiu znášky. Po osamostatnení mláďat je rozhodujúce včasné rozdelenie do samostatných boxov (kanibalizmus). Pretože je celý proces náročný, nepravidelný a vyžaduje veľa miesta na odchov, rozmnožovanie scolopender sa odporúča až skúseným chovateľom; väčšina chovateľov drží stonožku ako jedinca na pozorovanie bez ambície ju množiť.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia po prevoze niekoľko dní až týždeň (stonožku nechaj v pokoji, prvé dni nekŕm a nerušiš); dospelé jedince sa zvliekajú približne raz ročne, dožívajú sa rokov (príbuzné scolopendry aj 5–10 rokov)

Stonožka tanzánijská sa NEOCHOČUJE a nikdy sa nemá brať do ruky — je to jedovatý, rýchly a defenzívny dravec určený výhradne na pozorovanie. „Skrotenie“ tu znamená iba bezpečnú a pokojnú údržbu terária bez stresovania zvieraťa. Hlavné zásady: (1) chovaj ju samostatne (kanibalizmus) v nádobe s dobre tesneným, vetraným vekom (majster úniku); (2) zabezpeč hrubú vrstvu vlhkého substrátu na hrabanie, úkryt a plytkú misku s vodou; (3) drž teplotu ~24–28 °C a vyššiu vlhkosť pri dobrom vetraní; (4) kŕm živým hmyzom (cvrčky, šváby) raz za niekoľko dní pomocou dlhej pinzety; (5) pri presune NIKDY nepoužívaj ruky — nechaj stonožku prejsť do uzatvárateľnej nádoby alebo ju jemne naveď pinzetou/štetkou; (6) terárium otváraj pomaly, ideálne cez deň, keď je menej aktívna, a vždy maj nablízku uzáver. Počas zvliekania (zahrabe sa, prestane žrať) stonožku úplne nerušiš — čerstvo zvlečená je mäkká a zraniteľná. Cieľom nie je kontakt, ale bezpečný, stabilný a pokojný chov.

Priprav samostatné terárium/nádobu pôdorysne aspoň ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM, no vetraným vekom (stonožka je extrémne silná a ľahko utečie) — jedna stonožka = jedna nádoba (kanibalizmus!)

Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosu/zeme na hrabanie + kúsok listového opadu; pridaj úkryt (kôra, korková rúrka, plochý kameň) a plytkú misku s čistou vodou s kamienkom

Drž teplotu ~24–28 °C (mierny nočný pokles je OK) a strednú až vyššiu vlhkosť — oros časť substrátu, nechaj aj suchšiu zónu a dobré vetranie proti plesni; UV netreba, vyhni sa prehriatiu a priamemu slnku

Kŕm živým hmyzom (cvrčky, šváby, saranče) raz za ~5–10 dní pomocou DLHEJ PINZETY; korisť voľ menšiu než telo stonožky; nezožranú živú korisť po pár hodinách odstráň

Pri presune alebo čistení sa stonožky NIKDY nedotýkaj rukami — nechaj ju prejsť do uzatvárateľnej nádoby alebo ju jemne naveď dlhou pinzetou a mäkkou štetkou; terárium otváraj pomaly a cez deň, keď je menej aktívna

Počas zvliekania (stonožka sa zahrabe a prestane prijímať potravu) ju NERUŠIŠ ani nekŕm živou korisťou — čerstvo zvlečené telo je mäkké a zraniteľné; rušenie môže byť pre stonožku osudné

Na prípadné rozmnoženie zabezpeč stabilné teplo, vlhko a pokoj — samica si vyhrabe komôrku a OBTÁČA znášku telom, kým sa mláďatá nevyliahnu; rozmnožovanie scolopender je v zajatí náročné a nepravidelné

Cena a kde kúpiť

15–40 € / ks

Stonožka tanzánijská patrí medzi bežnejšie a cenovo dostupné terarijné stonožky — ako odolný a relatívne ľahko dostupný druh sa pohybuje orientačne v rozmedzí 15–40 € za jedinca. Cena kolíše podľa veľkosti, sfarbenia danej formy a pôvodu (väčšie a výrazne sfarbené dospelce bývajú drahšie). Náklady na chov sú nízke: terárium so substrátom, úkryt, miska na vodu a živý krmný hmyz (cvrčky, šváby). Druh nepodlieha CITES. Pri kúpe nehraj na vzácnosť — dôležitejšie je zdravie a kondícia jedinca a overený pôvod. Keďže ide o jedovatého a rýchleho dravca, počítaj aj s kvalitnou, dobre tesniacou nádobou a dlhou pinzetou ako súčasťou základnej výbavy.

Špecializovaní chovatelia a predajcovia teraristiky (bezstavovce) v SR/ČR — odchované aj importované jedince so známym pôvodom

Teraristické burzy a entomologické spolky — výber stonožiek a poradenstvo k bezpečnému chovu jedovatých druhov

Overení e-shopy s terarijnými potrebami — stonožky vrátane výbavy (tesné nádoby, substrát, dlhé pinzety)

Na čo si dať pozor Kupuj aktívneho jedinca v dobrej kondícii s lesklým, neporušeným telom, kompletnými nôžkami a tykadlami a čistými, nepoškodenými hryzadlami; telo nemá byť scvrknuté, ochabnuté ani so zaschnutými zvyškami zvlečky. Over si presný druh a pôvod — sfarbenie Scolopendra morsitans je veľmi premenlivé, preto sa pri identifikácii nespoliehaj len na farbu, ale aj na informáciu od chovateľa (časté zámeny s inými scolopendrami a s podobne sfarbenou Ethmostigmus trigonopodus). Spýtaj sa, kedy sa naposledy zvliekala a kŕmila — čerstvo zvlečená stonožka je krátko zraniteľná. Keďže je jedovatá a rýchla, pri kúpe nepýtaj jedinca „do ruky“ a trvaj na bezpečnom prevoze v pevnej, dobre uzatvorenej nádobe. Po prevoze nechaj stonožku v pokoji aklimatizovať vo vlhkom substráte, prvé dni s ňou nemanipuluj a nekŕm. Vopred si priprav dobre tesnené vetrané terárium a dlhú pinzetu — bez nich druh nekupuj.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans)	Stonožka modronohá (Ethmostigmus trigonopodus)	Stonožka stredomorská (Scolopendra cingulata)	Stonožka premenlivá (Scolopendra polymorpha)
Dĺžka	~10–13 cm	~15–18 cm	~10–18 cm	~10–18 cm
Váha	—	—	—	—
Dožitie	viac rokov (príbuzné scolopendry aj 5–10 r)	viac rokov	viac rokov	viac rokov
Hlučnosť	3/5	3/5	3/5	3/5
Stav IUCN	bez CITES; IUCN nehodnotená; bežná v chove (miestami invázna)	bez CITES; IUCN nehodnotená; bežná v chove	bez CITES; IUCN nehodnotená; v chove dostupná	bez CITES; IUCN nehodnotená; v chove dostupná
Povaha	Aktuálny druh — pantropická STONOŽKA (Chilopoda), dravec s jedom; premenlivé sfarbenie, často červená hlava a žlté/modrasté nohy; rýchla, hrabavá, nočná; typový druh rodu Scolopendra; LEN na pozorovanie	Africká STONOŽKA (Scolopendridae) — väčšia, žlté/oranžové až tmavomodré pruhované telo a žlté/oranžové nohy; tiež jedovatá, rýchla, hrabavá a kanibalská; chová sa samostatne, len na pozorovanie	Najrozšírenejšia stonožka Stredomoria s čierno-žltým pruhovaním; jed je menej toxický než u tropických scolopender, no uhryznutie je bolestivé; znáša chladnejšie obdobie (mierne pásmo)	Púštna „tigria“ stonožka západu Severnej Ameriky; názov polymorpha = „mnoho foriem“ (premenlivé sfarbenie), tmavý pruh pozdĺž tela; reaguje na mierne pásmo (v zime/skoro na jar diapauza); jedovatá, na pozorovanie
Areál	Pantropická — Afrika, Ázia (od Indie po Filipíny), Austrália; zavlečená do Ameriky	Subsaharská Afrika — savany a tropické stanovištia	Južná Európa a okolie Stredozemného/Čierneho mora, severná Afrika	Púšte západu Severnej Ameriky — JZ USA (Texas, Nové Mexiko, Arizona) a sev. Mexiko

Choroby a prevencia

Problémové zvliekanie (dysecdýza) — uviaznutá alebo neúplná zvlečka

vysoká

Príznaky: Stonožka uviazne v starej kutikule, deformované či chýbajúce nôžky alebo tykadlá po zvliekaní, mäkké a poškodené telo, v ťažkých prípadoch úhyn

Najčastejšou príčinou je príliš suchý substrát/vzduch a rušenie zvieraťa počas zvliekania. Pred zvliekaním sa stonožka zahrabe a prestane žrať — vtedy ju NERUŠIŠ, NEKŔM a zvýš vlhkosť časti substrátu. Stála vyššia vlhkosť (pri dobrom vetraní) a hrubá vrstva substrátu na zahrabanie sú prevenciou. Do procesu zvliekania nikdy nezasahuj rukami.

Vysušenie (dehydratácia)

stredná

Príznaky: Scvrknuté, vráskavé články tela, znížená aktivita, neochota loviť, stonožka sa nezdržiava vo vlhkej zóne

Príčinou je príliš suchý substrát a vzduch alebo chýbajúca miska s vodou. Udržuj časť substrátu trvalo vlhkú pravidelným orosením (no nie rozmočenú — nechaj aj suchšiu zónu) a vždy ponúkni plytkú misku s čistou vodou s kamienkom. Stonožka je síce odolná, dlhodobé sucho ju však oslabí a skomplikuje zvliekanie.

Plesne, roztoče a octomily zo zvyškov koristi / presýteného substrátu

stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na zvyškoch hmyzu a substráte, drobné svetlé roztoče na stonožke či v substráte, oblak octomíl, zápach hniloby

Spôsobuje to nezožraná korisť ponechaná v teráriu a trvalo mokrý, nevetraný substrát. Nezožranú živú korisť po pár hodinách odstráň, zvyšky a zvlečky priebežne odstraňuj, zabezpeč dobré vetranie a nechaj suchšiu zónu. Mierne množstvo pôdnych roztočov/chvostoskokov je v bioaktívnom substráte bežné, premnoženie však stonožku obťažuje a oslabuje.

Otrava pesticídmi alebo nevhodnou korisťou

vysoká

Príznaky: Náhle kŕče, trasenie, ochrnutie nôžok, strata koordinácie, odmietanie potravy, náhly úhyn bez inej príčiny

Stonožky sú veľmi citlivé na insekticídy a chemikálie. Spôsobuje to skrmovanie voľne odchyteného hmyzu (možné rezíduá postrekov), kontaminovaný substrát alebo aerosóly/spreje v miestnosti. Skrm len krmný hmyz z čistého chovu, nepoužívaj v okolí terária insekticídy ani vonné spreje a používaj overený substrát bez prísad.

Poranenie (pád, zranenie tvrdou korisťou, stres z manipulácie)

stredná

Príznaky: Poškodené alebo chýbajúce nôžky/tykadlá, ranky na tele, krvácanie hemolymfy, znížená pohyblivosť

Stonožka je odolná, ale po zvliekaní krehká; poranenie spôsobí pád pri nesprávnej manipulácii, príliš veľká či tvrdá korisť alebo cvrček ponechaný pri čerstvo zvlečenom jedincovi. S manipuláciou rukami prestaň úplne (riziko aj uhryznutia), presúvaj ju len cez nádobu/pinzetu, podávaj primerane veľkú korisť a počas zvliekania ju nerušiš. Drobné rany sa pri dobrých podmienkach zahoja pri ďalšom zvliekaní.

Prevencia Stonožka tanzánijská je odolný a relatívne nenáročný chovanec, jej zdravie však stojí na štyroch pilieroch: správnej vlhkosti, teple, pokoji počas zvliekania a bezpečnom (bezkontaktnom) chove. (1) Vlhkosť a teplota — drž ~24–28 °C a strednú až vyššiu vlhkosť orosením časti substrátu (nechaj aj suchšiu zónu a dobré vetranie proti plesni); vždy ponúkni plytkú misku s vodou. (2) Zvliekanie je najcitlivejšia fáza — keď sa stonožka zahrabe a prestane žrať, nerušiš ju, nekŕm a odstráň živú korisť; suchý vzduch a rušenie sú najčastejšou príčinou uviaznutej zvlečky a úhynu. (3) Krmivo — skrmuj len čistý krmný hmyz z chovu (cvrčky, šváby) primeranej veľkosti, NIKDY nie voľne odchytený hmyz (pesticídy) a v okolí terária nepoužívaj insekticídy ani vonné spreje (stonožky sú na ne mimoriadne citlivé). (4) Bezpečnosť — chovaj ju samostatne (kanibalizmus), s dobre tesneným vekom proti úniku a nikdy ju neber do ruky (jedovatá, rýchla). Pri týchto podmienkach je to dlhoveký a vďačný terarijný dravec na pozorovanie.

Zaujímavosti

Pantropická a celosvetovo rozšírená — Scolopendra morsitans je pôvodná v Afrike, Ázii a Austrálii (areál od Indie cez Papuu-Novú Guineu po Filipíny) a do Nového sveta bola zavlečená človekom; vyskytuje sa tak na všetkých obývaných kontinentoch a miestami sa správa invázne.

Typový druh celého rodu Scolopendra — práve túto stonožku opísal Linné už v roku 1758 (typový jedinec pochádza z Indie) a Medzinárodná komisia pre zoologickú nomenklatúru ju roku 1957 (Opinion 454) ustanovila za typový druh rodu Scolopendra.

STONOŽKA — dravec s jedom, NIE mnohonôžka — patrí do triedy Chilopoda (stonožky): je to dravec s jedným párom nôh na článok a s jedovými hryzadlami (forcipulami). Naopak mnohonôžky (Diplopoda) sú neškodné detritivory s dvoma pármi nôh na článok — zámena je častá, no podstatná.

Premenlivé sfarbenie a červená hlava — sfarbenie tohto druhu je nápadne premenlivé, takže podľa farby sa nedá spoľahlivo určiť; typická býva oranžovo-červená hlava, hnedasté až zelenkavo-olivové telo s výraznými ryhami medzi článkami a žltkasté až modrasté nohy (odtiaľ názvy red-headed / blue-leg).

Veľkosť ~10–13 cm — dorastá zvyčajne do ~10–13 cm, čím patrí medzi stredne veľké až väčšie scolopendry; v rámci rodu je to dobre zvládnuteľná veľkosť pre terárium s dostatkom substrátu.

Jedovatá — uhryznutie bolí — loví neurotoxickým jedom, ktorý vstrekuje hryzadlami. Uhryznutie človeka spôsobuje začervenanie, opuch a niekedy silnú, dlhotrvajúcu bolesť — preto je to chovanec výhradne na pozorovanie, NIE na manipuláciu.

Rýchly nočný lovec a majster úniku — je mimoriadne rýchla a obratná, dokáže behať dopredu aj dozadu, šplhať a v okamihu utiecť úzkou škárou; terárium preto musí mať dobre tesnené vetrané veko a stonožka sa chová len bezkontaktne.

Hrabavá, nočná a teplomilná — cez deň sa zahrabe alebo ukryje pod kôru/kameň, aktívna je v noci; obľubuje teplo (~24–28 °C), vlhko a hrubú vrstvu substrátu, v ktorej si razí chodbičky a úkryty.

Starostlivá matka napriek povahe dravca — hoci ide o agresívneho lovca, samica OBTÁČA znášku telom, stráži ju a čistí proti plesniam, kým sa mláďatá nevyliahnu a neabsolvujú prvé zvliekania — vzácny príklad rodičovskej starostlivosti medzi článkonožcami.

Odolná, ale chová sa samostatne — patrí medzi odolné a v chove bežné stonožky, no scolopendry sú kanibalské, preto sa každý jedinec drží samostatne; do chovu patria len jedince z overeného zdroja.

Taxonomická klasifikácia

species Stonožka tanzánijská (Scolopendra morsitans)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Chilopoda (stonožky)

Rad Scolopendromorpha

Čeľaď Scolopendridae

Rod Scolopendra

Druh Scolopendra morsitans (Linnaeus, 1758)

Často kladené otázky

Áno, je jedovatá. Ako stonožka (Chilopoda) loví korisť neurotoxickým jedom, ktorý vstrekuje jedovými hryzadlami (forcipulami). Uhryznutie človeka spôsobuje začervenanie, opuch a niekedy silnú, dlhotrvajúcu bolesť, miestami aj opuch lymfatických uzlín. Život ohrozujúce následky sú u zdravého človeka nepravdepodobné, no uhryznutie je veľmi nepríjemné a u citlivých osôb alebo pri alergii môže byť reakcia silnejšia — pri uhryznutí vyhľadaj lekársku pomoc. Preto je tento druh výhradne chovancom „na pozorovanie“ a treba s ním zaobchádzať s rešpektom a bez priameho kontaktu.

Nie — stonožku NIKDY neber do ruky. Je jedovatá, mimoriadne rýchla a defenzívna: pokus o handling takmer vždy skončí buď útekom, alebo bolestivým uhryznutím. Neexistuje pri nej žiadne „ochočenie“ ani maznavosť — kontakt jej iba spôsobuje stres. Pri každej nutnej manipulácii (presun, čistenie) používaj dlhú pinzetu, mäkkú štetku a uzatvárateľnú nádobu, prípadne ju nechaj samú prejsť do prepravky. Terárium otváraj pomaly a radšej cez deň, keď je menej aktívna, a vždy maj poruke uzáver. Je to chovanec na pozorovanie za sklom, nie na držanie.

Je to kľúčové a často zamieňané rozlíšenie. Stonožka (trieda Chilopoda), kam patrí aj Scolopendra morsitans, je DRAVEC: má jeden pár nôh na každý telový článok, sploštené telo, jedové hryzadlá (forcipuly) a je rýchla. Mnohonôžka (trieda Diplopoda) je naopak neškodný detritivor (žerie tlejúce rastliny): má dva páry nôh na článok, zvyčajne valcovité telo, je pomalá, bez jedu a pri ohrození sa stáča do špirály. Stručne: stonožka loví a uhryzne, mnohonôžka žerie listy a je neškodná. Práve preto vyžaduje stonožka oveľa väčšiu opatrnosť.

Chovaj ju samostatne (je kanibalská) v nádobe pôdorysne od ~30 × 20 cm s DOBRE TESNENÝM, no vetraným vekom — je silná, obratná a ľahko utečie. Na dno daj hrubú vrstvu vlhkého substrátu (~8–12 cm a viac) z kokosu/zeme na hrabanie, pridaj úkryt (kôra, korková rúrka, kameň) a plytkú misku s vodou. Teplota ~24–28 °C (mierny nočný pokles je v poriadku), vlhkosť stredná až vyššia — oros časť substrátu, nechaj aj suchšiu zónu a dbaj na dobré vetranie proti plesni. UV osvetlenie netreba (nočný druh), priame slnko a prehriatie sú škodlivé.

Je to dravec — kŕm ju živým hmyzom: základ tvoria cvrčky, šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) a saranče/koníky, doplnkovo múčiare a zofóbasy (s mierou, sú tučné). Veľkú korisť alebo holé myšiatko podávaj len výnimočne u veľkého dospelca, nie ako základ. Frekvencia: dospelú stonožku stačí kŕmiť raz za 5–10 dní (1–2 kusy primeranej koristi) — má pomalý metabolizmus a dlho vydrží bez potravy. Korisť voľ menšiu než telo stonožky a z čistého chovu (NIE odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov). Pred zvliekaním prestane žrať a zahrabe sa — vtedy ju nekŕm a živú korisť odstráň.

Skôr pre skúsenejšieho chovateľa. Na údržbu a kŕmenie je síce nenáročná a odolná, no je jedovatá, veľmi rýchla a defenzívna, preto vyžaduje rešpekt, dobre tesnené terárium a prácu s pinzetou bez priameho kontaktu — to nie je ideálny prvý terarijný maznáčik a pre malé deti nie je vhodná na žiadnu manipuláciu. Chová sa VŽDY samostatne: scolopendry sú kanibalské a vo dvojici (mimo riadeného, krátkodobého a strážneho párenia) sa navzájom zožerú. Ak teda hľadáš odolného a fascinujúceho dravca „za sklom“ a vieš dodržať bezpečnostné zásady, je to vďačný chovanec; ak chceš zviera na maznanie, nie je to ono.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Scolopendra morsitans; Scolopendra; Scolopendra cingulata; Scolopendra polymorpha; Scolopendra subspinipes; Ethmostigmus trigonopodus), iNaturalist (Scolopendra morsitans, taxon 447908

Stonožka tanzánijská

Scolopendra morsitans — pantropická stonožka (Chilopoda) — rýchly, hrabavý nočný DRAVEC s jedom a premenlivým sfarbením (často červená hlava, modrasté nohy); odolná a bežná v chove, ale jedovatá — výhradne na pozorovanie, NIE na manipuláciu

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Stonožka tanzánijská

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky