Euscorpiidae
Škorpión európsky je úplne nemý — nemá hlasivky ani iné štruktúry na tvorbu hlasu a na rozdiel od niektorých veľkých škorpiónov sa u tohto drobného druhu stridulácia (zvukové trenie) bežne nepozoruje. Žiadne volania, syčanie ani vrčanie teda neprodukuje a v teráriu ho nepočuť. Celý jeho život je tichý a skrytý: cez deň nehybne čupí v škáre, v noci ticho číha na korisť. Dorozumievanie medzi jedincami — najmä pri dvorení a párení — prebieha výhradne mimohlasovo: cez vibrácie podkladu, ktoré škorpión vníma jemnými štetinkami (trichobotrie) na klepetách a nohách, cez hrebienkovité pektíny na spodnej strane tela, ktorými sníma a „ochutnáva“ substrát, a cez chemické signály (feromóny). Pri obrane sa spolieha na rýchly útek do úkrytu, prípadne varovne dvihne klepetá — nie na zvuk.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Svinky (rovnakonôžky) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 1× týždenne |
| Večer (striedavo) | Malé cvrčky / muchy | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Doplnok | Drobné nymfy švábov (Blaptica dubia) | 1 ks | podľa chuti, striedmo |
| Mláďatá | Najmenšie svinky, drobné cvrčky a mušky | 1–2 drobné ks | o niečo častejšie než dospelca |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión európsky sa pári najmä v teplej časti roka (leto). Pred sezónou sa samce stávajú túlavými a vyhľadávajú škáry obsadené samicami. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela. Zaujímavosťou je, že samice nie sú ochotné páriť sa, kým ich predošlé mláďatá neosamostatnia.
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión európsky živorodý — nekladie vajíčka do prostredia. Oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v tele samice, gravidita trvá približne 10 mesiacov (dĺžka kolíše podľa teploty). Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu byť viditeľné svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo, vlhší úkryt a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.
Samica rodí živé mláďatá (počet sa líši, rádovo niekoľko až viac kusov). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej počas celého prvého instaru — kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa (keď sú už priveľké, aby sa všetky zmestili na chrbát). V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (najmenšie svinky, drobné cvrčky, mušky). Rastú pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi); u tohto druhu sa pozoruje polymorfizmus dospievania samcov — niektoré dospievajú v šiestom, iné až v siedmom instare. Dospelosti dosahujú až po niekoľkých rokoch. Odchov je nenáročný na teplo, no vyžaduje trpezlivosť, dostatok úkrytov a primeranú vlhkosť. Pri spoločnom odchove zabezpečiť dostatok priestoru, úkrytov a krmiva, inak hrozí kanibalizmus.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna európskeho slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné. Najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov (zmyslových orgánov na spodnej strane tela medzi nohami) — samce ich majú obvykle väčšie a s viac „zubami“. Samice bývajú celkovo robustnejšie, najmä v gravidite. Istota je až pri pozorovaní párenia alebo pôrodu, prípadne podľa správania (túlavé samce v sezóne).
Škorpión európsky je jeden z najnenáročnejších a najpokojnejších teráriových škorpiónov pre začiatočníka — je odolný, plachý a má len veľmi mierny jed, znáša aj výkyvy teploty a vlhkosti a pri správnych podmienkach žije roky (zvyčajne 4–8 rokov). Nie je to však „ochočiteľné“ zviera: ide o malého bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt ho stresuje. Kľúč k úspechu: (1) množstvo úzkych úkrytov (poukladané ploché kamene, kôra, bridlica), do ktorých sa vtisne; (2) stredná vlhkosť ~60–75 % s jedným vlhším kútom (znáša aj sucho); (3) izbová až mierne teplejšia teplota ~20–26 °C, v zime kľudne chladnejšie obdobie pokoja; (4) kŕmenie drobnou korisťou (svinky, malé cvrčky) len asi raz týždenne — má pomalý metabolizmus; počas zvliekania nekŕmiť; (5) minimum manipulácie a nikdy z výšky. Pri dodržaní týchto zásad je veľmi vďačný a nenáročný chovanec.
Pripravte malé terárium (od cca 20×20×20 cm) s pevným, dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií
Vytvorte množstvo úzkych úkrytov — poukladajte ploché kamene, bridlicu, dlaždice a kúsky kôry tak, aby medzi nimi vznikli škáry a medzery
Nasypte tenšiu vrstvu substrátu (3–5 cm, kokos + hlina/piesok) s mierne suchším povrchom
Udržiavajte izbovú až mierne teplejšiu teplotu (~20–26 °C) — tropické teplo netreba, v zime povoľte chladnejšie obdobie pokoja
Udržiavajte strednú vlhkosť (~60–75 %) s jedným vlhším kútom — orosujte len časť terária, nie celé (druh znáša aj sucho)
Vložte plytkú misku s čistou vodou (dosť plytkú, aby sa škorpión neutopil)
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte drobnou korisťou (svinky, malé cvrčky) asi 1× týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť; manipulujte minimálne a nízko nad mäkkým povrchom
Škorpión európsky patrí k cenovo dostupným a nenáročným teráriovým bezstavovcom — zvyčajne 10–30 € za jedinca podľa veľkosti, pôvodu a ponuky (mláďatá lacnejšie). Druh nie je v CITES, no aj tak je vhodné kupovať odchované jedince od chovateľa alebo predajcu namiesto divoko odchytených kusov (odchov je etickejší a zviera býva zdravšie a lepšie zvyknuté). K cene treba pripočítať jednorazové (lacné) vybavenie terária — stačí malá nádoba, ploché kamene/kôra na úkryty, tenká vrstva substrátu a miska na vodu — a priebežné, veľmi skromné krmivo (svinky, malé cvrčky).
| Škorpión európsky (Euscorpius flavicaudis) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Hottentotta sp. (tlstochvostý škorpión, Buthidae) | Centruroides sp. (kôrový škorpión, Buthidae) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 3,5–4,5 cm | 15–20 cm | 7–11 cm | 5–7 cm |
| Váha | ≈ 0,7 g | ≈ 30 g | — | — |
| Dožitie | 4–8 r | 6–8 r | 3–6 r | 3–6 r |
| Hlučnosť | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1/5 | 5/5 · jed 4–5/5 | 5/5 · jed 4–5/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II | Bez CITES | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — drobný tmavý európsky škorpión so žltkastými nohami a chvostom, mohutné klepetá + tenký chvost = veľmi mierny jed; plachý obyvateľ škár, jediný „britský“ škorpión, žiari pod UV | Veľký pokojný príbuzný princíp — mohutné klepetá, mierny jed (ako po včele), no oveľa väčší, tropický a náročný na vysokú vlhkosť 75–80 % | PROTIKLAD — buthidný druh s útlymi klepetami a HRUBÝM chvostom = SILNÝ, potenciálne nebezpečný jed; len pre expertov, nie do bytu s deťmi | PROTIKLAD — drobný kôrový škorpión, tenké klepetá + tenký chvost, no SILNÝ jed (niektoré druhy nebezpečné); šplhá po kôre, pre expertov |
| Areál | Južná Európa a Stredomorie + introd. Anglicko (Sheerness); v SR len v zajatí | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Afrika a Ázia — suché savany a polopúšte | Severná a Stredná Amerika — suché lesy, kôra stromov, ľudské obydlia |
Príznaky: Letargia, scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, odmietanie pohybu, vyschnutý vzhľad
Hoci druh znáša aj sucho, úplne suché terárium bez zdroja vlhkosti môže viesť k dehydratácii — udržiavať jeden vlhší kút a stálu plytkú misku s vodou; pri ťažšej dehydratácii zvýšiť orosovanie
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
Zlepšiť hygienu terária, odstrániť plesnivé zvyšky a presýtený substrát; predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov pomáhajú
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Príčinou býva príliš sucho v období zvliekania — počas ekdýzy zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť, mierne zvýšiť vlhkosť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Drobný škorpión má krehký exoskelet — manipulovať vždy nízko nad mäkkým povrchom; drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá
Príznaky: Plesnivý povrch substrátu, zápach, podráždenie, odmietanie potravy v presýtenom rozbahnenom teráriu
Vlhký kút áno, ale NIE celé rozbahnené terárium; odstraňovať nedojedenú korisť a trus; občas povrch premiešať a obmieňať substrát, aby nevznikali anaeróbne a plesnivé zóny
Jediný „britský“ škorpión — okrem pôvodného stredomorského areálu žije v introdukovanej stabilnej populácii v anglickom Sheerness (doky na ostrove Sheppey, Kent), kam sa dostal okolo začiatku 19. storočia s talianskym stavebným kameňom; ide o jedinú voľne žijúcu populáciu škorpiónov v Británii.
Najsevernejšia populácia mimo Ameriky — kolónia v Sheerness, odhadovaná v roku 2013 na 10 000 – 15 000 jedincov, je najsevernejšou populáciou škorpiónov na svete mimo amerického kontinentu.
Veľmi mierny jed — neškodný pre človeka — napriek vzhľadu škorpióna má slabý jed a bodnutie pripomína včelu či komára (lokálna bolesť); pre zdravého človeka je neškodný a žihadlo používa len výnimočne. Pozor však u alergikov.
Hrubé klepetá + tenký chvost = slabý jed — u škorpiónov platí pravidlo, že druhy s mohutnými klepetami a tenkým chvostom (ako tento) majú slabý jed a koristi sa zmocňujú klepetami, kým drobné klepetá + hrubý chvost znamenajú silný jed.
Žiari pod UV svetlom — rovnako ako ostatné škorpióny obsahuje jeho exoskelet látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú; stačí v tme posvietiť UV baterkou a drobný škorpión sa rozžiari.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka do prostredia, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte počas celého prvého instaru, kým im stvrdne pancier.
Obyvateľ škár a múrov — žije skryto v medzerách kamenných múrov, ruín a pod kameňmi teplých stredomorských strání; je plachý a väčšinu času trávi vtisnutý v úzkej škáre.
Mimoriadne pomalý metabolizmus — dokáže prežiť dlhé obdobia bez potravy; v prírode mu vystačí aj len niekoľko sviniek za rok, takže v zajatí netreba prekrmovať.
Drobný škorpión — dospelý jedinec meria len asi 3,5–4,5 cm a váži zlomok gramu (priemer okolo 0,7 g), je tmavý až čierny s nápadne žltkastými nohami a chvostom (odtiaľ „yellow-tailed“).
Dlhoveký na takého drobca — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 4–8 rokov (v laboratóriu bol zaznamenaný jedinec aj nad 10 rokov), čo je na taký malý druh pomerne dlho.
Má len veľmi mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s bodnutím včely alebo komára (lokálna bolesť, prípadne mierny opuch) a pre zdravého človeka nie je nebezpečný. Žihadlo navyše používa len výnimočne; pri love sa spolieha hlavne na mohutné klepetá. Platí tu škorpióní „palec“: hrubé klepetá + tenký chvost = slabý jed. Pozor však musia dať alergici a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi. Vo všeobecnosti je to plachý, pokojný druh, ktorý radšej rýchlo utečie do škáry, než by zaútočil.
Hoci je škorpión európsky pôvodom stredomorský druh, má introdukovanú stabilnú populáciu v Anglicku — v múroch dokov v Sheerness na ostrove Sheppey (Kent), kam sa dostal okolo začiatku 19. storočia s dovozom talianskeho stavebného kameňa. Kolónia tu prežíva vyše dvesto rokov (v roku 2013 odhadom 10 000 – 15 000 jedincov) a je jedinou voľne žijúcou populáciou škorpiónov v Británii a zároveň najsevernejšou populáciou škorpiónov mimo Ameriky.
Ako stredomorský druh netreba tropické teplo — postačí izbová až mierne teplejšia teplota okolo 20–26 °C, v zime znáša aj chladnejšie obdobie pokoja. Vlhkosť strednú (~60–75 %) stačí udržať orosením len časti terária (jeden vlhší kút) a plytkou miskou s vodou. Druh znáša aj sucho a premočené terárium mu škodí viac než mierne sucho — kľúčom je teda skôr suchý mikrobiotop s jedným vlhkým kútom a množstvom úzkych úkrytov, nie tropická vlhkosť.
Exoskelet (kutikula) škorpióna obsahuje fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým (UV) svetlom žiaria. Presná biologická úloha nie je úplne objasnená (uvažuje sa o vnímaní svetla či maskovaní), no pre chovateľa je to fascinujúci efekt — stačí v tme posvietiť UV baterkou a aj tento drobný európsky škorpión sa rozžiari. V prírode sa táto vlastnosť využíva aj na vyhľadávanie škorpiónov v noci.
Základ tvoria svinky (rovnakonôžky), malé cvrčky, muchy a drobné nymfy švábov — korisť musí byť výrazne menšia než telo tohto drobného škorpióna. Keďže má veľmi pomalý metabolizmus, úplne postačí 1–2 menšie kusy koristi raz týždenne (mláďatá drobnejšiu korisť o niečo častejšie). Neprekrmovať — v prírode mu stačí aj len pár sviniek za rok. Počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna mohla obhrýzať. Nedojedené zvyšky vždy odstrániť a mať dostupný zdroj vlhkosti.
Radšej nie alebo len výnimočne. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — je malý, krehký a plachý, každý kontakt ho stresuje a hrozí drobné štipnutie klepetami alebo žihadlo (mierne, ale u alergikov rizikové). Ak už, tak zriedka, jemne a vždy nízko nad mäkkým povrchom, pretože pád z výšky mu poškodí krehký exoskelet. Bezpečnejšie je presúvať ho v nádobe či misou. Pre väčšinu chovateľov je najväčším zážitkom sledovanie jeho skrytého života v škárach a žiarenia pod UV svetlom.
