Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec vtáčkožravý

Theraphosa blondi — najťažší pavúk sveta — obrí amazonský norovec s rozpätím nôh ~28–30 cm; má najdráždivejšie žihavé chĺpky (typ III) a obrovské chelicery, pri vyrušení hlasno syká; napriek menu „vtáčkožravý“ žerie hlavne bezstavovce a NIE je na handling

Veľkosťtelo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~28–30 cm
Hmotnosťaž ~120–175 g — najťažší pavúk sveta
Teplota / vlhkosť~25–28 °C / vysoká ~75–85 % + vetranie
Životnosťsamica ~15–25 r; samec po dospelosti krátko
Pôvodsev. Južná Amerika — amazonský dažďový prales
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

60% 22% 12% STRAVA zloženie
Veľký hmyz (svrčky, šváby, kobylky) — základ jedálnička — 60 % 60%
Veľké bezstavovce a dážďovky — 22 % 22%
Príležitostne malé stavovce (žaby, jašteričky, hlodavce) — vzácne — 12 % 12%
Voda — trvalý zdroj v miske (kľúčový pri vysokej vlhkosti) — 6 % 6%

Odporúčané potraviny

  • Veľký kŕmny hmyz — svrčky, šváby (Blaptica dubia, Shelfordella), kobylky a saranče primeranej veľkosti (HLAVNÁ POTRAVA v chove)
  • Veľké larvy a červy — zophoby (Zophobas morio), múčne červy a dážďovky ako pestrá zložka
  • Príležitostne malý stavovec (rozmrazená myš „pinkie“, malá žaba/jašterička) — len vzácne a nie nutné; v prírode loví aj žaby, jašterice, malé hady a hlodavce
  • Čistá, vždy dostupná voda v plytkej miske — pri vysokej vlhkosti kľúčová, pavúk z nej aktívne pije
  • Kŕmna potrava zo zdravých, dobre kŕmených chovov hmyzu (gut-loading) — kvalitné svrčky a šváby nakŕmené zeleninou
  • Mláďatá: drobný hmyz (malé svrčky, nymfy švábov, mušky) primeraný veľkosti nymfy pavúka
  • Korisť veľkosti maximálne tela pavúka (bez zadočku) — dospelec zvládne aj veľkú korisť vďaka obrovským chelicerám
  • Občasné vynechanie kŕmenia (pavúk pred zvliekaním prirodzene odmieta potravu) — to je normálne, netreba nútiť

Zakázané potraviny

  • Stavovce ako pravidelná strava — myši a iné stavovce sú zbytočné, zaťažujú trávenie a znečisťujú substrát; v chove sa kľudne zaobíde bez nich
  • Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb; používaj len chovaný kŕmny hmyz
  • Príliš veľká alebo tvrdá korisť (veľké chrobáky s tvrdým pancierom) — riziko poranenia pavúka a odmietnutia
  • Ľudské jedlo, mäso z chladničky, údeniny, soľ a korenené zvyšky — pre pavúka nevhodné a škodlivé
  • Ovocie, zelenina a rastlinná strava — sklípkavec je čistý dravec, rastliny netrávi
  • Kŕmenie tesne pred zvliekaním alebo počas neho — hladný pavúk pred ekdýzou odmieta korisť; živá korisť pri zvliekaní môže pavúka poraniť
  • Korisť ošetrená insekticídom alebo z neistého zdroja — aj malé množstvo jedu pavúka zabije
  • Prekrmovanie (príliš častá veľká korisť) — vedie k nadmerne veľkému, napätému zadočku, ktorý je krehký a pri páde môže prasknúť
Tip od odborníka Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) je napriek anglickému menu „birdeater“ (vtáčkožravý) predovšetkým lovec veľkých bezstavovcov — vtáky takmer nikdy neloví a meno vzniklo z historickej rytiny zobrazujúcej pavúka s kolibríkom. V chove je jednoduchý na kŕmenie: základom je veľký kŕmny hmyz — svrčky, šváby (Blaptica dubia) a kobylky, doplnkom zophoby a dážďovky. Vďaka obrovským cheliceram zvládne aj veľkú korisť, takže ponúkaj kúsky primerané veľkosti tela pavúka. Malé stavovce (rozmrazená myš, žaba) nie sú potrebné — v prírode ich loví len príležitostne a v teráriu zbytočne zaťažujú trávenie a znečisťujú substrát. Mláďatá kŕm drobným hmyzom primeraným ich veľkosti. Vždy zabezpeč plytkú misku s čistou vodou — pri vysokej vlhkosti, ktorú tento druh vyžaduje, z nej pavúk aktívne pije. Pozor na prekrmovanie: príliš častá veľká korisť vedie k nadmerne napätému, krehkému zadočku, ktorý pri páde ľahko praskne. Pred zvliekaním pavúk prirodzene odmieta potravu — netreba ho nútiť. Nikdy nepoužívaj divo odchytený hmyz (pesticídy, parazity) ani korisť z neistého zdroja.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.8
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavec vtáčkožravý nevydáva hlasové zvuky — pavúky nemajú hlasový orgán. Pri vyrušení však HLASNO STRIDULUJE/syká: trením zvláštnych štetín na nohách a klepietkach vzniká zreteľné syčanie, ktoré je počuť aj na niekoľko metrov. Inak je v teráriu počuť len šuchotanie pri hrabaní nory.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec vtáčkožravý NIE je zviera na maznanie ani na bežný handling — patrí medzi druhy, ktoré sa zásadne neberú do ruky. Dôvody sú tri a všetky vážne: (1) žihavé chĺpky typ III na zadočku patria k najdráždivejším spomedzi všetkých sklípkavcov — pri vyrušení ich pavúk zadnými nohami aktívne oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty; (2) obrovské chelicery (klepietka) so zubmi ~2–3,5 cm dokážu mechanicky bolestivo uhryznúť a poraniť kožu, hoci jed je len mierny; (3) je to veľký, ťažký a defenzívny pavúk, ktorého pád z výšky znamená prasknutie zadočku a smrť. Pri vyrušení sa stavia do obrannej hrozivej pózy a HLASNO STRIDULUJE (syká). Manipuluj s ním výhradne nepriamo — presúvaj ho jemne pomocou veľkej nádoby/boxu, nikdy nie holou rukou, a vždy nízko nad mäkkým povrchom. Po akejkoľvek práci v teráriu si dôkladne umy ruky a nedotýkaj sa očí. Je to pavúk na pozorovanie, nie na kontakt.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec vtáčkožravý je pokojný, súmračný až nočný norovec — väčšinu času trávi skrytý v hlbokej nore, ktorú si sám vyhrabe vo vlhkom substráte. Cez deň takmer nevychádza; po zotmení sa objaví pri vchode nory a číha na korisť. Nie je to behavý ani šplhavý druh — je výrazne pozemný a hrabavý, pohybuje sa pomaly a rozvážne, no pri love alebo úteku dokáže byť na krátku vzdialenosť prekvapivo rýchly. Pri vyrušení radšej zaujme obrannú pózu (zdvihne predok, ukáže chelicery, oškrabáva žihavé chĺpky a stridulačne syká) než aby utekal. Nepotrebuje žiadny „výbeh“ ani členité šplhanie — všetku aktivitu vyjadrí hrabaním nory, lovom a presúvaním substrátu v rámci pozemného terária. Pred zvliekaním sa stiahne do nory, odmieta potravu a na dlhší čas znehybnie — to je prirodzené a netreba ho rušiť.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúky nemajú hlasivky ani sluch v ľudskom zmysle — sklípkavec vtáčkožravý nedokáže vydávať ani napodobňovať reč. Jediný počuteľný zvuk je obranná STRIDULÁCIA (syčanie), ktorá vzniká mechanicky trením štetín na nohách a klepietkach, nie hlasom.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Sklípkavec vtáčkožravý je z hľadiska hlasu nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Napriek tomu patrí medzi najhlučnejšie sklípkavce vôbec vďaka výraznej stridulácii (syčaniu): pri vyrušení trie o seba zvláštne štetiny (setae) na femuroch klepietok a prvých dvoch párov nôh a vzniká zreteľné syčanie/škrípanie, ktoré je počuť aj na niekoľko metrov (uvádza sa približne do ~5 m). Tento zvuk je výstražný a obranný — pavúk ním spolu so vztýčením predku a oškrabávaním žihavých chĺpkov dáva najavo, že je v strehu a treba ho nechať na pokoji. Ďalšie zvuky sú čisto mechanické: šuchotanie pri hrabaní nory a presúvaní substrátu či kúskov koristi. Žiadny z týchto prejavov nie je hlasom — ide o mechanické zvuky tela a pohybu. V domácnosti je preto pavúk bežne tichý, no jeho hlasné stridulačné syčanie pri vyrušení dokáže byť prekvapivo nápadné.

Dokáže hovoriť? Sklípkavec vtáčkožravý nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať hlasový prejav — chýba mu akýkoľvek hlasový orgán aj sluch v ľudskom zmysle. Vníma okolie najmä chvením substrátu, hmatom (chĺpkami na nohách) a chemorecepciou; jediný „zvuk“, ktorý vydáva, je obranná stridulácia (syčanie) vznikajúca trením štetín na nohách a klepietkach.

Typické zvuky

  • Žiadna vokalizácia — pavúk nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je nemý
  • HLASNÁ stridulácia (syčanie/škrípanie) pri vyrušení — vzniká trením zvláštnych štetín na femuroch klepietok a prvých dvoch párov nôh; patrí k najhlasnejším spomedzi sklípkavcov a je počuť aj na niekoľko metrov (uvádza sa do ~5 m)
  • Šuchotanie a hrabanie pri budovaní a úprave hlbokej nory vo vlhkom substráte — mechanický zvuk pohybu
  • Tiché zvuky pri love a presúvaní koristi či substrátu v nore — mechanické, nie hlasové
  • Žiadny zvuk pri pokoji v nore — mimo obrany a hrabania je pavúk prakticky nepočuteľný

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Ako tropický druh z dažďového pralesa je sklípkavec vtáčkožravý aktívny celoročne pri stabilnej teplote ~25–28 °C a vysokej vlhkosti — nemá zimný útlm. Je súmračný až nočný, cez deň zostáva v hlbokej nore a po zotmení vychádza loviť pri jej vchode.
V chove sa pri stabilných tropických podmienkach môže páriť celoročne; samica po znáške stráži v nore veľký kokón a o niekoľko týždňov sa liahnu desiatky až stovky mláďat. Samce po dospelosti žijú už len krátko.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Veľký, pôsobivý, no NÁROČNEJŠÍ terarijný sklípkavec a rozhodne NIE pre začiatočníkov ani na handling. Je to najťažší pavúk sveta s obrovskými chelicerami (mechanicky bolestivé uhryznutie) a žihavými chĺpkami typ III, ktoré patria k najdráždivejším a dráždia aj dýchacie cesty. Náročnosť spočíva najmä v udržaní VYSOKEJ vlhkosti (~75–85 %) pri dostatočnom vetraní (proti plesni), hlbokom vlhkom substráte na hrabanie nory a v defenzívnej, stresovej povahe. S pavúkom sa pracuje len nepriamo (presun nádobou), nikdy holou rukou. Vhodný pre skúseného chovateľa, ktorý chce reprezentatívny druh na pozorovanie.
Priestor Dospelec: pre tohto obrieho pozemného norovca treba priestranné terárium s dôrazom na PLOCHU a hĺbku substrátu, nie na výšku — orientačne od ~50–60 × 40 × 40 cm pre dospelú samicu (väčšie je lepšie). Kľúčová je hrubá vrstva vlhkého substrátu (~15–25 cm) z kokosového vlákna a rašeliny (prípadne s prímesou zeminy), do ktorej si pavúk vyhrabe hlbokú noru — to je pre druh prirodzené a dôležité. Pridaj úkryt (kus kôry, korková rúra, polovica kvetináča) pri zemi a veľkú plytkú misku s vodou (pavúk z nej pije a pomáha udržať vlhkosť). Výška terária musí byť malá — pozemné sklípkavce pri páde z výšky utŕžia prasknutie zadočku a smrť, preto medzi substrátom a vekom nech je len malá medzera. Veko musí byť bezpečne zaistené, no s krížovým vetraním: druh potrebuje vysokú vlhkosť (~75–85 %), ale bez prúdenia vzduchu hrozí pleseň. Teplota ~25–28 °C (tropický druh, žiadny zimný útlm). UV osvetlenie netreba — naopak preferuje šero. Mláďatá chovaj v menších nádobách primeraných veľkosti a postupne presádzaj.
Deti v domácnosti Sklípkavec vtáčkožravý NIE je vhodný ako interaktívne zviera pre deti a v žiadnom prípade nie na branie do ruky. Ide o najťažšieho pavúka sveta s obrovskými chelicerami (klepietkami), ktoré dokážu mechanicky bolestivo uhryznúť a poraniť kožu, a najmä so žihavými chĺpkami typ III na zadočku, ktoré patria k najdráždivejším vôbec — pavúk ich pri vyrušení oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty (môžu vyvolať svrbenie, slzenie, kýchanie a dráždivý kašeľ). Preto je to výhradne pavúk na pozorovanie cez sklo, nikdy na handling. Pravidlá pre domácnosť s deťmi: (1) terárium drž bezpečne zaistené a mimo dosahu malých detí; (2) nikdy neotváraj terárium pred deťmi tak, aby naň siahali; (3) deti môžu pavúka iba pozorovať — vysvetli im, že je nádherný, ale dráždivý a nedotýkateľný; (4) po akejkoľvek manipulácii s teráriom si dôkladne umy ruky a nedotýkaj sa očí (kvôli žihavým chĺpkom v substráte). Pri rešpekte k týmto pravidlám je to fascinujúca ukážka tropického pralesa, no ako „domáci miláčik na hladkanie“ sa nehodí.
Hlučnosť Mimo obrany je prakticky tichý — počuť len šuchotanie pri hrabaní a presúvaní substrátu. Pri vyrušení či v obrannej póze však vydáva nápadné, počuteľné stridulačné syčanie (až na pár metrov), ktoré upozorní, že pavúk je v strehu — vtedy ho nechaj na pokoji.
Verdikt odborníka Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi, anglicky Goliath birdeater) je sklípkavec z čeľade sklípkavcovitých (Theraphosidae), rod Theraphosa, radu pavúkov (Araneae), a je najťažším pavúkom sveta — dosahuje hmotnosť až ~120–175 g, telo dlhé ~10–12 cm (veľkosť ľudskej päste) a rozpätie nôh ~28–30 cm. Je to pôvodný druh severnej Južnej Ameriky (Venezuela, Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, severná Brazília, východná Kolumbia) z amazonského dažďového pralesa, kde žije ako pozemný norovec v hlbokých norách na vlhkom lesnom dne a po zotmení číha pri ich vchode. Ako Novosvetský sklípkavec MÁ na zadočku žihavé chĺpky (typ III), ktoré patria k najdráždivejším spomedzi všetkých sklípkavcov — pri vyrušení ich oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty. Jeho jed je len mierny, no obrovské chelicery (klepietka) so zubmi ~2–3,5 cm dokážu spôsobiť mechanicky bolestivé uhryznutie; pri vyrušení navyše hlasno striduluje (syká) trením štetín na nohách a klepietkach, čo je počuť aj na niekoľko metrov. Napriek anglickému menu „birdeater“ (vtáčkožravý) žerie hlavne veľké bezstavovce, dážďovky a obojživelníky a len výnimočne malé stavovce — meno pochádza z historickej rytiny zachytávajúcej pavúka s kolibríkom. Chov je náročnejší a NIE pre začiatočníkov: pavúk vyžaduje priestranné, ale nízke pozemné terárium (proti smrteľnému pádu) s hrubou vrstvou vlhkého substrátu (~15–25 cm) na vyhrabanie nory, úkrytom pri zemi a veľkou miskou s vodou, stabilnú teplotu ~25–28 °C (tropický druh bez zimného útlmu) a vysokú vlhkosť ~75–85 % pri dobrom krížovom vetraní (proti plesni). Kŕmi sa veľkým kŕmnym hmyzom. Samica patrí medzi najdlhovekejšie pavúky a dožíva sa ~15–25 rokov, takže ide o záväzok na mnoho rokov, kým samec po dospelosti žije len krátko. Druh nie je v CITES a IUCN ho nehodnotí, no chovať treba výhradne jedince z odchovu v zajatí. DÔLEŽITÉ: pre obrovskú veľkosť, najdráždivejšie žihavé chĺpky a defenzívnu, stresovú povahu je to pavúk výhradne na pozorovanie cez sklo, NIE na handling — s pavúkom sa pracuje len nepriamo (presun nádobou), nikdy holou rukou. Často sa zamieňa s veľmi podobným sklípkavcom goliášom (burgundským), Theraphosa stirmi — pravý T. blondi spoznáš podľa nápadne ochlpených kolien (patell), kým T. stirmi má patelly holšie. Pri rešpekte a skúsenosti je to fascinujúci a reprezentatívny obyvateľ terária, ktorý prináša kus amazonského pralesa priamo domov.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Severná Južná Amerika (Venezuela, Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, sev. Brazília, vých. Kolumbia) — amazonský dažďový prales, hlboké nory na vlhkom lesnom dne
Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) je pôvodný druh severnej Južnej Ameriky — žije vo Venezuele, Guyane, Suriname, Francúzskej Guyane, severnej Brazílii a východnej Kolumbii, najmä v podhorských oblastiach amazonského dažďového pralesa. Je to výrazne pozemný norovec: na trvalo vlhkom lesnom dne si hrabe hlboké nory (uvádza sa až do ~1 m, zvyčajne plytšie), prípadne obsadzuje opustené nory iných živočíchov. Cez deň zostáva ukrytý a po zotmení číha na korisť pri vchode nory. Prostredie je teplé a veľmi vlhké, čo treba v teráriu verne napodobniť (vysoká vlhkosť, hlboký vlhký substrát, šero). Druh NIE je v CITES a IUCN ho nehodnotí, no na hlavné ohrozenie populácií vplýva strata pralesného biotopu.
Terárium
Priestranné NÍZKE pozemné terárium od ~50–60 × 40 × 40 cm; hrubý vlhký substrát ~15–25 cm na noru; veľká miska s vodou; bezpečné veko s krížovým vetraním; teplota ~25–28 °C
Pre dospelého jedinca treba priestranné pozemné terárium s dôrazom na PLOCHU, nie na výšku — orientačne od ~50–60 × 40 × 40 cm (väčšie pre dospelú samicu je lepšie). Kľúčová je hrubá vrstva vlhkého substrátu (~15–25 cm) na vyhrabanie nory a úkryt pri zemi (kôra, korková rúra, polkvetináč). Výška musí byť malá — pri páde z výšky pavúkovi praskne zadoček, preto medzi substrátom a vekom nech je len malá medzera. Postav veľkú plytkú misku s vodou. Veko maj bezpečne zaistené, no s krížovým vetraním: druh vyžaduje vysokú vlhkosť (~75–85 %), ale bez prúdenia vzduchu hrozí pleseň. Teplota ~25–28 °C (tropický druh, žiadny zimný útlm). UV netreba — pavúk preferuje šero.
Substrát a nora (kľúčové)
Hrubá vrstva vlhkého kokosového vlákna a rašeliny (~15–25 cm) na vyhrabanie hlbokej nory; trvalo vlhký, no nie rozmočený; úkryt pri zemi
Substrát je pre tohto norovca zásadný — pavúk si v ňom hrabe hlbokú noru, ktorá je jeho prirodzeným domovom a úkrytom. Použi hrubú vrstvu (~15–25 cm) vlhkého kokosového vlákna a rašeliny (prípadne s prímesou nelepkavej zeminy), ktorá drží tvar nory a udržiava vlhkosť. Substrát musí byť trvalo vlhký, no nie rozmočený — časť pravidelne oroš a zabezpeč vetranie proti plesni. Pridaj úkryt pri zemi (kus kôry, korková rúra alebo polovica kvetináča) ako východisko pre noru. Vyhni sa suchému, prašnému alebo presušenému substrátu (dehydratácia) aj trvalo mokrému nevetranému dnu (pleseň, roztoče). Mláďatám stačí tenšia vrstva primeraná veľkosti, postupne ju zväčšuj.
Vlhkosť a teplota
Vysoká vlhkosť ~75–85 % + dobré krížové vetranie; stabilná teplota ~25–28 °C (tropický druh, žiadny zimný útlm)
Sklípkavec vtáčkožravý je tropický druh z dažďového pralesa, preto vyžaduje vysokú vlhkosť ~75–85 % — časť substrátu pravidelne oroš vlažnou vodou a vždy maj veľkú misku s čistou vodou. Súčasne je nevyhnutné dobré krížové vetranie: bez prúdenia vzduchu sa vlhký substrát stáva semeniskom plesní, roztočov a octomíl. Teplota ~25–28 °C je ideálna celoročne; na rozdiel od európskych druhov tento pavúk NEznáša chlad ani zimný útlm — potrebuje stabilné teplo. Vyhýbaj sa prievanu, prudkým výkyvom teploty aj vyslovenému prehriatiu. UV osvetlenie nie je potrebné, naopak pavúk preferuje šero a väčšinu času trávi v nore.
Výzdoba a výbava
Úkryt pri zemi (kôra, korková rúra, polkvetináč), veľká plytká miska s vodou, hrubý vlhký substrát na noru; bez šplhacích prvkov, nízke terárium
Do terária patrí pevný úkryt pri zemi (kus kôry, korková rúra alebo polovica kvetináča) ako východisko pre noru, hrubá vrstva vlhkého substrátu na hrabanie a veľká plytká miska s čistou vodou (pavúk z nej pije a pomáha udržať vlhkosť). Šplhacie prvky a vysoké dekorácie sú zbytočné a nebezpečné — ide o pozemný druh a každá výška znamená riziko smrteľného pádu, preto terárium drž nízke a holé hore. Vyhni sa ostrým predmetom, na ktoré by pavúk mohol pri páde naraziť, a chemicky ošetreným materiálom. Pravidelne odstraňuj zvyšky koristi a udržuj čistú vodu. Osvetlenie nech je tlmené — pavúk preferuje šero.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelec Veľký kŕmny hmyz — svrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky; doplnkom zophoby a dážďovky 1–3 kusy primerané veľkosti tela pavúka raz za ~7–14 dní (pred zvliekaním odmieta — nenútiť)
Mláďatá / odrastené Drobný hmyz — malé svrčky, nymfy švábov, mušky (podľa veľkosti nymfy) 1–2 menšie kusy častejšie, raz za ~4–7 dní; rastú rýchlo
Voda (trvalo) Čistá voda v plytkej miske — kľúčová pri vysokej vlhkosti, pavúk z nej pije veľká plytká miska vždy plná vymieňať a dopĺňať priebežne
Údržba Orosenie časti substrátu, odstránenie zvyškov koristi a starého exoskeletu — orosenie podľa potreby; zvyšky koristi do 24–48 h (proti plesni a roztočom)

Rozmnožovací cyklus

Párenie
V chove pri stabilných tropických podmienkach celoročne; samica býva voči samcovi agresívna

Sklípkavec vtáčkožravý je vajcorodý pavúk s neúplnou premenou — z vajíčok sa liahnu zmenšeniny dospelca (nymfy), ktoré rastú zvliekaním. Na párenie sa spája dospelá samica s dospelým samcom, no samica býva voči samcovi výrazne agresívna a po párení (niekedy aj počas neho) ho môže napadnúť, preto chovateľ párenie pozorne sleduje a samca po akte oddelí. Dospelý samec má na prvom páre nôh tibiálne háčiky, ktorými pri párení pridrží klepietka samice — práve tento znak T. blondi odlišuje od podobnej T. stirmi, ktorej samce háčiky nemajú. Samce dospievajú skôr než samice a po dosiahnutí dospelosti žijú už len krátko.

Kokón a vajíčka
Veľký kokón s desiatkami až stovkami vajíčok; samica ho stráži v nore

Oplodnená samica v nore upradie veľký kokón, do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok (uvádza sa rádovo do niekoľko sto). Kokón aktívne stráži a obracia, čím udržiava vajíčka v optimálnej vlhkosti a teplote — to je dôvod, prečo je v tomto čase mimoriadne podráždená a treba ju nechať na pokoji. Stabilná vysoká vlhkosť a teplota ~25–28 °C sú podmienkou úspešného vývinu vajíčok. Po niekoľkých týždňoch sa z kokóna liahnu mláďatá. Skúsení chovatelia niekedy kokón v určitom štádiu odoberajú a inkubujú riadene, no je to náročná a pokročilá technika.

Liahnutie mláďat (nymfy)
Z kokóna sa o niekoľko týždňov liahnu desiatky až stovky drobných nýmf

Z kokóna sa po niekoľkých týždňoch liahne veľké množstvo drobných mláďat (nýmf) — zmenšenín dospelca. Po prvých zvlečeniach sa rozliezajú a chovateľ ich musí rozdeliť do samostatných nádob, pretože sú kanibalistické a navzájom by sa požrali. Mláďatá kŕm drobným hmyzom (malé svrčky, nymfy švábov, mušky) primeraným ich veľkosti a udržuj im vysokú vlhkosť v menšej nádobe. Sú citlivé na vyschnutie, preto dbaj na vlhký substrát a malú vodnú plochu. Rastú zvliekaním a postupne ich presádzaš do väčších nádob, ako naberajú na veľkosti.

Rast a zvliekanie
Samica dospieva za ~3–6 rokov mnohonásobným zvliekaním; pred ekdýzou odmieta potravu

Sklípkavec vtáčkožravý rastie výlučne zvliekaním (ekdýzou) — postupne odhadzuje starý exoskelet a naberá na veľkosti, kým za ~3–6 rokov nedospeje (samica neskôr než samec). Pred každým zvlečením sa stiahne do nory, odmieta potravu, zadoček mu stmavne a nakoniec si ľahne na chrbát — vtedy ho v žiadnom prípade nerušíme, neprehrabávame a hlavne odstránime živú korisť, ktorá by bezbranného pavúka mohla poraniť. Tesne po zvlečení je pavúk mäkký, bledý a veľmi zraniteľný — nekŕmime ho ani s ním nemanipulujeme približne týždeň, kým mu nestvrdnú nové chelicery. Pri každom zvlečení pavúk dokáže nahradiť aj stratené nohy a oškrabané žihavé chĺpky.

Dospelosť a dlhovekosť
Samica žije ~15–25 rokov, samec po dospelosti len krátko (spolu ~3–6 rokov)

Po dosiahnutí dospelosti je medzi pohlaviami veľký rozdiel v dĺžke života. Samica patrí medzi najdlhovekejšie pavúky — dožíva sa približne 15 až 25 rokov a celý život zostáva plodná a viazaná na noru. Samec naopak dospieva skôr a po dosiahnutí dospelosti (kedy mu narastú tibiálne háčiky) žije už len krátko — jeho celkový vek býva len ~3–6 rokov a po rozmnožení čoskoro hynie. Táto dlhovekosť samice robí z druhu záväzok na mnoho rokov, s ktorým treba pri kúpe počítať. Dospelý pavúk zostáva celý život defenzívny a divý — neochočí sa, no pri správnej starostlivosti je to pôsobivý a vďačný druh na pozorovanie.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Pavúk sa neochočí nikdy (zostáva defenzívny celý život); aklimatizácia po prevoze niekoľko dní v pokoji. Samica dospieva za ~3–6 rokov a dožíva sa ~15–25 rokov, samec dospieva skôr a po dospelosti žije len krátko (spolu ~3–6 rokov)

Sklípkavec vtáčkožravý sa NEochočuje — je to divý dravec, ktorý zostáva defenzívny celý život a zásadne sa neberie do ruky (žihavé chĺpky typ III dráždia aj dýchacie cesty, obrovské chelicery bolestivo hryzú). „Skrotenie“ tu znamená iba naučiť sa s pavúkom bezpečne a nestresujúco pracovať na diaľku. Hlavné pravidlá chovu: (1) zabezpeč hlboký vlhký substrát (~15–25 cm) na vyhrabanie nory a úkryt pri zemi; (2) udržuj vysokú vlhkosť ~75–85 % pravidelným orosením a veľkou miskou s vodou, ale s dobrým krížovým vetraním proti plesni; (3) drž stabilnú teplotu ~25–28 °C (tropický druh, bez zimného útlmu); (4) terárium maj nízke (proti pádu) a bezpečne zaistené; (5) kŕm veľkým kŕmnym hmyzom (svrčky, šváby), pred zvliekaním pavúk potravu odmieta — neruš ho; (6) s pavúkom manipuluj len nepriamo — presúvaj ho jemne veľkou nádobou/boxom, nikdy holou rukou, a po práci si umy ruky. Pri vyrušení pavúk syká (stridulácia), vztyčuje predok a oškrabáva chĺpky — to je signál nechať ho na pokoji.

1

Priprav PRIESTRANNÉ a hlavne NÍZKE pozemné terárium (od ~50–60 × 40 × 40 cm) s bezpečne zaisteným vekom a krížovým vetraním — výška malá, aby pavúk nespadol a nepraskol mu zadoček

2

Nasyp HRUBÚ vrstvu vlhkého substrátu (~15–25 cm) z kokosu a rašeliny, do ktorej si pavúk vyhrabe hlbokú noru; pridaj úkryt pri zemi (kôra, korková rúra, polkvetináč)

3

Postav VEĽKÚ plytkú misku s čistou vodou — pavúk z nej pije a pomáha udržať vysokú vlhkosť; vodu pravidelne vymieňaj

4

Udržuj vysokú vlhkosť ~75–85 % orosením časti substrátu, no zachovaj DOBRÉ vetranie (proti plesni); drž stabilnú teplotu ~25–28 °C (tropický druh — žiadny zimný útlm), UV netreba

5

Kŕm veľkým kŕmnym hmyzom (svrčky, šváby Blaptica dubia, kobylky, doplnkom zophoby) primeraným veľkosti tela pavúka; pred zvliekaním pavúk potravu odmieta — vtedy ho NERUŠ a odstráň živú korisť

6

Na rozmnoženie spoj dospelé jedince opatrne pod dohľadom (samica býva agresívna); po znáške samica stráži v nore veľký kokón a o niekoľko týždňov sa liahnu desiatky až stovky mláďat

7

S pavúkom manipuluj VÝHRADNE nepriamo — presúvaj ho jemne veľkou nádobou/boxom, NIKDY holou rukou (žihavé chĺpky + bolestivé uhryznutie); pri presune pracuj nízko nad mäkkým povrchom

8

Pri každej práci v teráriu rešpektuj obrannú reč pavúka (vztýčený predok, oškrabávanie chĺpkov, hlasná stridulácia = syčanie) — vtedy ho nechaj na pokoji; po práci si vždy dôkladne umy ruky a nedotýkaj sa očí

Cena a kde kúpiť

60–200 € / ks (mláďatá lacnejšie, dospelé samice najdrahšie)

Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) je vyhľadávaný, no menej bežný a drahší než tropické začiatočnícke sklípkavce, keďže ide o najťažšieho pavúka sveta s pomalším odchovom a vyššími nárokmi. Mláďatá (slingy) bývajú lacnejšie, dospelé samice sú najdrahšie a najžiadanejšie (dožívajú sa 15–25 rokov). Orientačná cena sa pohybuje rádovo v desiatkach až do ~200 € podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu. Pozor pri kúpe: druh sa často zamieňa s veľmi podobným sklípkavcom goliášom (burgundským), Theraphosa stirmi, ktorý býva v ponuke častejší a lacnejší — pravý T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly), kým T. stirmi má holšie. Druh NIE je v CITES a IUCN ho nehodnotí, no kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa. Náklady na chov sú stredné (priestranné terárium, hlboký substrát, stabilné teplo a vlhkosť, kŕmny hmyz).

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov (tarantula keeping) v SR/ČR — odchované mláďatá aj odrastené jedince Theraphosa blondi z odchovu v zajatí
Teraristické a arachnologické burzy a spolky — výmena a predaj odchovaných sklípkavcov so známym pôvodom (over, či ide o T. blondi, nie podobnú T. stirmi)
Overení predajcovia terarijných potrieb a exotov s ponukou veľkých Novosvetských sklípkavcov a kŕmneho hmyzu
Na čo si dať pozor Kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa a dôsledne over druh — Theraphosa blondi sa veľmi často zamieňa za podobného a lacnejšieho sklípkavca goliáša (burgundského), Theraphosa stirmi. Najspoľahlivejší rozdiel u dospelcov: T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly), kým T. stirmi má patelly holšie (viac odhalenej kutikuly); dospelé samce T. blondi navyše majú na prvom páre nôh tibiálne háčiky, ktoré T. stirmi nemá. Vyberaj aktívneho jedinca s neporušeným, nie scvrknutým zadočkom, úplnými nohami a klepietkami; vyhni sa pavúkom s preliačeným, scvrknutým zadočkom (dehydratácia) alebo s holými plochami na zadočku (čerstvo oškrabané žihavé chĺpky — len kozmetické, po zvlečení dorastú). Pri mláďatách sa informuj o veku a posledných zvlečeniach. Keďže ide o veľký a dlhoveký druh (samice 15–25 rokov), zváž záväzok na mnoho rokov. Po prevoze nechaj pavúka v pokoji niekoľko dní aklimatizovať vo vlhkom substráte s vodou a nemanipuluj s ním.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec vtáčkožravý telo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~28–30 cm Sklípkavec goliáš / burgundský telo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~25–30 cm Sklípkavec lososový rozpätie nôh ~18–28 cm Sklípkavec bielokolenný rozpätie nôh ~18–22 cm
Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) Sklípkavec goliáš / burgundský (Theraphosa stirmi) Sklípkavec lososový (Lasiodora parahybana) Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)
Dĺžkatelo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~28–30 cmtelo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~25–30 cmrozpätie nôh ~18–28 cmrozpätie nôh ~18–22 cm
Váhaaž ~120–175 g (najťažší pavúk sveta)porovnateľne obrí, jeden z najťažších pavúkovľahší než Theraphosa, no jeden z najväčších sklípkavcovstredne ťažký veľký NW sklípkavec
Dožitiesamica ~15–25 r; samec po dospelosti krátko (spolu ~3–6 r)samica ~15–20+ r; samec po dospelosti krátkosamica ~10–15+ r; samec ~3–6 rsamica ~12–20 r; samec ~3–6 r
Hlučnosť4/54/52/52/5
Stav IUCNbez CITES; IUCN nehodnotený — chov len z odchovu v zajatíbez CITES; IUCN nehodnotený — chov z odchovubez CITES; IUCN nehodnotený — bežne chovanýbez CITES; IUCN nehodnotený — populárny chovný druh
PovahaAktuálny druh — NAJŤAŽŠÍ pavúk sveta, pozemný norovec z amazonského pralesa; žihavé chĺpky typ III (najdráždivejšie), obrovské chelicery ~2–3,5 cm (mierny jed, bolestivé uhryznutie), hlasná stridulácia; defenzívny, NIE na handling, pre skúsených; vysoká vlhkosť ~75–85 %, ~25–28 °C; meno klame — žerie hlavne bezstavovceNajbližší príbuzný a dvojník blondi — ROZDIEL: stirmi má HOLŠIE kolená (patelly), je proporčnejšie a agilnejšie stavaný a jeho samce NEMAJÚ tibiálne háčiky; tiež žihavé chĺpky a obrie chelicery, starostlivosť prakticky totožná; v predaji častejší a lacnejšíBrazílsky obrí sklípkavec (3. najväčší na svete), rýchlo rastúci, znášanlivejší a vhodný pre pokročilejších začiatočníkov; tiež žihavé chĺpky (dráždivé) a NIE na handling; nižšia vlhkosť (~60–70 %) než Theraphosa, jednoduchší na chovBrazílsky obľúbený veľký sklípkavec s nápadnými bielymi prúžkami na kolenách; pozemný, vďačný a aktívny pri kŕmení (skôr „kŕmna agresivita“), pre pokročilejších začiatočníkov; žihavé chĺpky, NIE na handling; nižšia vlhkosť než Theraphosa
AreálSeverná Južná Amerika (Venezuela, Guyana, Surinam, Fr. Guyana, sev. Brazília) — amazonský dažďový pralesGuyanská vysočina (Guyana, Brazília, Venezuela) — tropický dažďový pralesSeverovýchodná Brazília (Paraíba) — suchší listnatý les (Caatinga/prales)Severná Brazília — okraj amazonského pralesa

Choroby a prevencia

Prasknutie zadočku po páde z výšky
vysoká

Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) zo zadočku po páde, náhla slabosť, ochabnutie nôh; častý a smrteľný úraz veľkých pozemných sklípkavcov

Najnebezpečnejší úraz tohto ťažkého druhu. Pavúk má krehký, vodou vyplnený zadoček a pri páde z výšky praskne. PREVENCIA: terárium drž NÍZKE (malá medzera medzi substrátom a vekom) a s pavúkom manipuluj len nepriamo, nízko nad mäkkým povrchom. Pri drobnom poranení sa rana dá uzavrieť čistým prostriedkom (napr. kuchynská múka/škrob na malú ranku) a pavúka nechať v pokoji, no veľké prasknutie býva smrteľné.

Dehydratácia (príliš suchý substrát / nedostatok vody)
vysoká

Príznaky: Scvrknutý, preliačený zadoček, pavúk podvinie nohy pod telo, znížená aktivita, neochota loviť, v ťažkom stave „smrteľná póza“ s nohami zhrnutými pod telom

Vážne riziko práve pri tomto druhu, ktorý vyžaduje VYSOKÚ vlhkosť (~75–85 %). Príčinou je suchý substrát alebo chýbajúca voda. Vždy zabezpeč VEĽKÚ misku s čistou vodou, časť substrátu pravidelne oroš a udržuj vysokú vlhkosť pri dobrom vetraní. Pri začínajúcej dehydratácii pomôže zvýšiť vlhkosť a ponúknuť vodu; ťažký stav (smrteľná póza) si vyžaduje okamžité orosenie a pokoj.

Problémové (neúspešné) zvliekanie — dysekdýza
stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené nohy, popraskané telo, dlhé ležanie na chrbte bez dokončenia zvlečenia

Často súvisí s príliš nízkou vlhkosťou alebo s rušením počas zvliekania. Pred zvliekaním sa pavúk stiahne do nory, odmieta potravu, stmavne a ľahne si na chrbát — VTEDY HO NERUŠ, neodstraňuj, a hlavne odstráň živú korisť (mohla by ho poraniť). Zabezpeč vysokú vlhkosť. Po zvlečení je pavúk mäkký a zraniteľný — nekŕm ho ani nepresúvaj ~1 týždeň, kým mu nestvrdnú nové chelicery.

Pleseň, roztoče a octomily z presýteného nevetraného substrátu
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, oblak octomíl, drobné svetlé roztoče na pavúkovi či v substráte, zápach hniloby

Paradox tohto druhu: vyžaduje vysokú vlhkosť, no bez vetrania substrát plesnivie. PREVENCIA: zabezpeč KRÍŽOVÉ vetranie, odstraňuj zvyšky koristi do 24–48 h, plesnivé miesta vymeň. Mierne množstvo pôdnych roztočov a chvostoskokov je v bioaktívnom substráte bežné, ich premnoženie však pavúka oslabuje. Voda v miske vždy čistá.

Strata žihavých chĺpkov (holé miesta na zadočku)
stredná

Príznaky: Tmavé/holé plochy na zadočku, odkiaľ pavúk oškrabal žihavé chĺpky pri opakovanom vyrušovaní; pôsobí to „obnažene“

Nie je to choroba ani vážny problém — pavúk si žihavé chĺpky aktívne oškrabáva na obranu a holé miesta po ďalšom zvlečení znova obrastú. Príčinou nadmernej straty býva časté vyrušovanie a stres. Riešenie: obmedz manipuláciu a rušenie, dopraj pavúkovi pokoj a úkryt. POZOR: oškrabané chĺpky zostávajú v teráriu a dráždia aj človeka — pri práci si chráň ruky a nedotýkaj sa očí.

Prevencia Sklípkavec vtáčkožravý je v podstate odolný, no jeho zdravie stojí na troch pilieroch: VYSOKEJ vlhkosti pri dobrom vetraní, dostatku vody a ochrane pred pádom. (1) Vlhkosť a voda — ako tropický norovec vyžaduje vysokú vlhkosť ~75–85 % a vždy dostupnú veľkú misku s čistou vodou; najčastejším problémom je dehydratácia (scvrknutý zadoček, podvinuté nohy), preto časť substrátu pravidelne oroš a vodu vymieňaj. Zároveň však zabezpeč krížové vetranie — presýtený nevetraný substrát plesnivie a priťahuje roztoče a octomily. (2) Ochrana pred pádom — pavúk je ťažký a má krehký zadoček, ktorý pri páde z výšky praskne (smrteľný úraz); preto drž terárium nízke a manipuluj len nepriamo, nízko nad mäkkým povrchom. (3) Zvliekanie — pred ekdýzou pavúk odmieta potravu, stmavne a ľahne si na chrbát; NERUŠ ho, odstráň živú korisť a po zvlečení ho ~týždeň nekŕm ani nepresúvaj, kým mu nestvrdnú chelicery. Drž stabilnú teplotu ~25–28 °C (žiadny zimný útlm). Chovaj len jedince z odchovu v zajatí.

Zaujímavosti

1

Najťažší pavúk sveta — sklípkavec vtáčkožravý je najťažší pavúk na svete s hmotnosťou až ~120–175 g (porovnateľné s loptičkou na biliard) a telom dlhým ~10–12 cm (veľkosť ľudskej päste); patrí aj medzi najväčšie rozpätím nôh.

2

Obrovské rozpätie nôh ~28–30 cm — rozpätie jeho ôsmich nôh dosahuje ~28–30 cm; v dĺžke nôh ho prekonáva len obrí lovčík (giant huntsman), no hmotnosťou a objemom tela zostáva sklípkavec vtáčkožravý neprekonaný.

3

Meno klame — vtáky takmer neloví — napriek anglickému menu „birdeater“ (vtáčkožravý) žerie hlavne veľké bezstavovce, dážďovky a obojživelníky a len výnimočne malé stavovce (žaby, jašterice, hlodavce); meno pochádza z historickej rytiny zo začiatku 19. storočia, ktorá zachytila pavúka s kolibríkom.

4

Žihavé chĺpky typ III — patria k najdráždivejším — ako Novosvetský sklípkavec má na zadočku žihavé chĺpky (urtikujúce setae) typu III, ktoré patria k najdráždivejším spomedzi všetkých sklípkavcov; pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty.

5

Obrovské chelicery — mechanicky bolestivé uhryznutie — jed je len mierny, no pavúk má obrovské chelicery (klepietka) so zubmi ~2–3,5 cm, ktoré dokážu prebodnúť ľudskú kožu a spôsobiť mechanicky bolestivé uhryznutie — nie smrteľné, ale nepríjemné.

6

Hlasno striduluje (syká) — pri vyrušení vydáva hlasné syčanie (stridulácia) trením zvláštnych štetín na klepietkach a prvých dvoch pároch nôh; tento výstražný zvuk je počuť aj na niekoľko metrov (uvádza sa do ~5 m) a sprevádza obrannú pózu.

7

Pozemný norovec z amazonského pralesa — žije v severnej Južnej Amerike (Venezuela, Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, sev. Brazília) vo vlhkom dažďovom pralese, kde si hrabe hlboké nory a po zotmení číha pri ich vchode; vyžaduje vysokú vlhkosť ~75–85 % a teplo ~25–28 °C.

8

Dlhoveká samica, krátko žijúci samec — samica patrí medzi najdlhovekejšie pavúky a dožíva sa ~15–25 rokov, kým samec po dospelosti žije len krátko (celkovo ~3–6 rokov); samica navyše stráži v nore veľký kokón s desiatkami až stovkami mláďat.

9

blondi ≠ stirmi — sklípkavec vtáčkožravý (T. blondi) sa často zamieňa s veľmi podobným sklípkavcom goliášom (burgundským), Theraphosa stirmi; spoľahlivý rozdiel u dospelcov: T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly), kým T. stirmi má patelly holšie. Tretím príbuzným je T. apophysis (pinkfoot).

10

NIE je v CITES, IUCN nehodnotený — druh nie je zaradený v CITES a IUCN ho oficiálne nehodnotí; do chovu však patrí len jedinec z odchovu v zajatí, nie z odberu z prírody, a pre obrovskú veľkosť, žihavé chĺpky a defenzívnu povahu NIE je vhodný na handling.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Theraphosa
Druh Theraphosa blondi (Latreille, 1804)

? Často kladené otázky

Je to najťažší pavúk sveta a jeden z najväčších vôbec. Dosahuje hmotnosť až ~120–175 g (Guinness uvádza rekord okolo 170 g — porovnateľné s biliardovou guľou) a telo dlhé ~10–12 cm, čo je veľkosť ľudskej päste. Rozpätie nôh má ~28–30 cm. V dĺžke nôh ho mierne prekonáva obrí lovčík (giant huntsman spider), no hmotnosťou a objemom tela zostáva neprekonaný — preto sa o ňom hovorí ako o najväčšom pavúkovi na svete. Patrí do čeľade sklípkavcovitých (Theraphosidae), rod Theraphosa.

Takmer nikdy. Napriek anglickému menu „Goliath birdeater“ (vtáčkožravý) sa živí predovšetkým veľkými bezstavovcami — hmyzom, dážďovkami a inými článkonožcami — a len výnimočne uloví malého stavovca (žabu, jašteričku, malého hlodavca či hada). Meno vzniklo z historickej rytiny zo začiatku 19. storočia, ktorá zobrazila príbuzného sklípkavca požierajúceho kolibríka, a omylom sa prenieslo na celú skupinu. V chove ho preto kŕmime veľkým kŕmnym hmyzom (svrčky, šváby, kobylky) — stavovce sú zbytočné a zaťažujú trávenie.

Nie je smrteľne nebezpečný, ale rešpekt si zaslúži. Jeho jed je len mierny (pre zdravého človeka nie životu nebezpečný), no pavúk má obrovské chelicery (klepietka) so zubmi ~2–3,5 cm, ktoré dokážu prebodnúť kožu a spôsobiť mechanicky bolestivé uhryznutie. Ešte dôležitejšie sú žihavé chĺpky typu III na zadočku, ktoré patria k najdráždivejším spomedzi sklípkavcov — pri vyrušení ich pavúk oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty (svrbenie, slzenie, kašeľ). Preto sa s ním nikdy nemanipuluje holou rukou a po práci v teráriu si treba umyť ruky a nedotýkať sa očí.

Nie a nie. Je to defenzívny, divý pavúk, ktorý sa zásadne neberie do ruky — kombinácia obrovskej veľkosti, najdráždivejších žihavých chĺpkov (typ III), mechanicky bolestivého uhryznutia a krehkého ťažkého tela (pri páde praskne zadoček) z neho robí druh výhradne na pozorovanie cez sklo. Pre začiatočníkov sa nehodí ani chovateľsky: vyžaduje stabilnú vysokú vlhkosť ~75–85 % pri dobrom vetraní, hlboký vlhký substrát na noru a stabilné teplo — to je náročnejšie udržať než u nenáročných začiatočníckych druhov. Vhodný je pre skúseného chovateľa, ktorý chce veľký reprezentatívny druh.

Potrebuje priestranné, ale NÍZKE pozemné terárium (orientačne od ~50–60 × 40 × 40 cm pre dospelca) s hrubou vrstvou vlhkého substrátu ~15–25 cm, do ktorej si vyhrabe noru, s úkrytom pri zemi a veľkou miskou s vodou. Výška musí byť malá — pri páde z výšky pavúkovi praskne zadoček. Teplota ~25–28 °C celoročne (tropický druh, žiadny zimný útlm) a vysoká vlhkosť ~75–85 % pravidelným orosením, ale s dobrým krížovým vetraním proti plesni. UV osvetlenie netreba — pavúk preferuje šero a väčšinu času trávi v nore.

Oba sú obrie Novosvetské sklípkavce z rodu Theraphosa a sú si veľmi podobné — práve preto sa v predaji často zamieňajú (na lepet.sk je T. stirmi ako sklípkavec goliáš / burgundský). Najspoľahlivejší rozdiel u dospelcov: T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly) — vyzerá chlpatejšie a „zavalitejšie“ —, kým T. stirmi má patelly holšie (viac odhalenej kutikuly) a býva proporčnejšie a agilnejšie stavaný. Dospelé samce T. blondi majú navyše na prvom páre nôh tibiálne háčiky, ktoré samce T. stirmi nikdy nemajú. Starostlivosť o oba druhy je prakticky totožná. Tretím príbuzným je T. apophysis (pinkfoot). Pri kúpe vždy over, ktorý druh kupuješ.

Príbuzné druhy

Sklípkavec goliáš (burgundský)
Sklípkavec goliáš (burgundský)
Theraphosa stirmi
 Sklípkavec lososový
Sklípkavec lososový
Lasiodora parahybana
 Sklípkavec bielokolenný (brazílsky)
Sklípkavec bielokolenný (brazílsky)
Acanthoscurria geniculata
 Sklípkavec purpurový (bolívijský)
Sklípkavec purpurový (bolívijský)
Pamphobeteus antinous
ZDROJ: Wikipedia (EN — Goliath birdeater / Theraphosa blondi), The Tarantula Collective (Goliath Birdeater care — Theraphosa blondi/stirmi), Tom's Big Spiders, Arachnoboards (Theraphosa blondi & stirmi compa

 Video — Sklípkavec vtáčkožravý

Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) — video o chove a starostlivosti

Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Goliath birdeater, Latinsky:   Theraphosa blondi, Česky:   Sklípkavec největší, Nemecky:   Goliath-Vogelspinne

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec goliáš (burgundský)
Sklípkavec goliáš (burgundský)
Theraphosa stirmi
 Sklípkavec lososový
Sklípkavec lososový
Lasiodora parahybana
 Sklípkavec bielokolenný (brazílsky)
Sklípkavec bielokolenný (brazílsky)
Acanthoscurria geniculata
 Sklípkavec purpurový (bolívijský)
Sklípkavec purpurový (bolívijský)
Pamphobeteus antinous