Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec vtáčkožravý je z hľadiska hlasu nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Napriek tomu patrí medzi najhlučnejšie sklípkavce vôbec vďaka výraznej stridulácii (syčaniu): pri vyrušení trie o seba zvláštne štetiny (setae) na femuroch klepietok a prvých dvoch párov nôh a vzniká zreteľné syčanie/škrípanie, ktoré je počuť aj na niekoľko metrov (uvádza sa približne do ~5 m). Tento zvuk je výstražný a obranný — pavúk ním spolu so vztýčením predku a oškrabávaním žihavých chĺpkov dáva najavo, že je v strehu a treba ho nechať na pokoji. Ďalšie zvuky sú čisto mechanické: šuchotanie pri hrabaní nory a presúvaní substrátu či kúskov koristi. Žiadny z týchto prejavov nie je hlasom — ide o mechanické zvuky tela a pohybu. V domácnosti je preto pavúk bežne tichý, no jeho hlasné stridulačné syčanie pri vyrušení dokáže byť prekvapivo nápadné.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Veľký kŕmny hmyz — svrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky; doplnkom zophoby a dážďovky | 1–3 kusy primerané veľkosti tela pavúka | raz za ~7–14 dní (pred zvliekaním odmieta — nenútiť) |
| Mláďatá / odrastené | Drobný hmyz — malé svrčky, nymfy švábov, mušky (podľa veľkosti nymfy) | 1–2 menšie kusy | častejšie, raz za ~4–7 dní; rastú rýchlo |
| Voda (trvalo) | Čistá voda v plytkej miske — kľúčová pri vysokej vlhkosti, pavúk z nej pije | veľká plytká miska vždy plná | vymieňať a dopĺňať priebežne |
| Údržba | Orosenie časti substrátu, odstránenie zvyškov koristi a starého exoskeletu | — | orosenie podľa potreby; zvyšky koristi do 24–48 h (proti plesni a roztočom) |
Sklípkavec vtáčkožravý je vajcorodý pavúk s neúplnou premenou — z vajíčok sa liahnu zmenšeniny dospelca (nymfy), ktoré rastú zvliekaním. Na párenie sa spája dospelá samica s dospelým samcom, no samica býva voči samcovi výrazne agresívna a po párení (niekedy aj počas neho) ho môže napadnúť, preto chovateľ párenie pozorne sleduje a samca po akte oddelí. Dospelý samec má na prvom páre nôh tibiálne háčiky, ktorými pri párení pridrží klepietka samice — práve tento znak T. blondi odlišuje od podobnej T. stirmi, ktorej samce háčiky nemajú. Samce dospievajú skôr než samice a po dosiahnutí dospelosti žijú už len krátko.
Oplodnená samica v nore upradie veľký kokón, do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok (uvádza sa rádovo do niekoľko sto). Kokón aktívne stráži a obracia, čím udržiava vajíčka v optimálnej vlhkosti a teplote — to je dôvod, prečo je v tomto čase mimoriadne podráždená a treba ju nechať na pokoji. Stabilná vysoká vlhkosť a teplota ~25–28 °C sú podmienkou úspešného vývinu vajíčok. Po niekoľkých týždňoch sa z kokóna liahnu mláďatá. Skúsení chovatelia niekedy kokón v určitom štádiu odoberajú a inkubujú riadene, no je to náročná a pokročilá technika.
Z kokóna sa po niekoľkých týždňoch liahne veľké množstvo drobných mláďat (nýmf) — zmenšenín dospelca. Po prvých zvlečeniach sa rozliezajú a chovateľ ich musí rozdeliť do samostatných nádob, pretože sú kanibalistické a navzájom by sa požrali. Mláďatá kŕm drobným hmyzom (malé svrčky, nymfy švábov, mušky) primeraným ich veľkosti a udržuj im vysokú vlhkosť v menšej nádobe. Sú citlivé na vyschnutie, preto dbaj na vlhký substrát a malú vodnú plochu. Rastú zvliekaním a postupne ich presádzaš do väčších nádob, ako naberajú na veľkosti.
Sklípkavec vtáčkožravý rastie výlučne zvliekaním (ekdýzou) — postupne odhadzuje starý exoskelet a naberá na veľkosti, kým za ~3–6 rokov nedospeje (samica neskôr než samec). Pred každým zvlečením sa stiahne do nory, odmieta potravu, zadoček mu stmavne a nakoniec si ľahne na chrbát — vtedy ho v žiadnom prípade nerušíme, neprehrabávame a hlavne odstránime živú korisť, ktorá by bezbranného pavúka mohla poraniť. Tesne po zvlečení je pavúk mäkký, bledý a veľmi zraniteľný — nekŕmime ho ani s ním nemanipulujeme približne týždeň, kým mu nestvrdnú nové chelicery. Pri každom zvlečení pavúk dokáže nahradiť aj stratené nohy a oškrabané žihavé chĺpky.
Po dosiahnutí dospelosti je medzi pohlaviami veľký rozdiel v dĺžke života. Samica patrí medzi najdlhovekejšie pavúky — dožíva sa približne 15 až 25 rokov a celý život zostáva plodná a viazaná na noru. Samec naopak dospieva skôr a po dosiahnutí dospelosti (kedy mu narastú tibiálne háčiky) žije už len krátko — jeho celkový vek býva len ~3–6 rokov a po rozmnožení čoskoro hynie. Táto dlhovekosť samice robí z druhu záväzok na mnoho rokov, s ktorým treba pri kúpe počítať. Dospelý pavúk zostáva celý život defenzívny a divý — neochočí sa, no pri správnej starostlivosti je to pôsobivý a vďačný druh na pozorovanie.
Sklípkavec vtáčkožravý sa NEochočuje — je to divý dravec, ktorý zostáva defenzívny celý život a zásadne sa neberie do ruky (žihavé chĺpky typ III dráždia aj dýchacie cesty, obrovské chelicery bolestivo hryzú). „Skrotenie“ tu znamená iba naučiť sa s pavúkom bezpečne a nestresujúco pracovať na diaľku. Hlavné pravidlá chovu: (1) zabezpeč hlboký vlhký substrát (~15–25 cm) na vyhrabanie nory a úkryt pri zemi; (2) udržuj vysokú vlhkosť ~75–85 % pravidelným orosením a veľkou miskou s vodou, ale s dobrým krížovým vetraním proti plesni; (3) drž stabilnú teplotu ~25–28 °C (tropický druh, bez zimného útlmu); (4) terárium maj nízke (proti pádu) a bezpečne zaistené; (5) kŕm veľkým kŕmnym hmyzom (svrčky, šváby), pred zvliekaním pavúk potravu odmieta — neruš ho; (6) s pavúkom manipuluj len nepriamo — presúvaj ho jemne veľkou nádobou/boxom, nikdy holou rukou, a po práci si umy ruky. Pri vyrušení pavúk syká (stridulácia), vztyčuje predok a oškrabáva chĺpky — to je signál nechať ho na pokoji.
Priprav PRIESTRANNÉ a hlavne NÍZKE pozemné terárium (od ~50–60 × 40 × 40 cm) s bezpečne zaisteným vekom a krížovým vetraním — výška malá, aby pavúk nespadol a nepraskol mu zadoček
Nasyp HRUBÚ vrstvu vlhkého substrátu (~15–25 cm) z kokosu a rašeliny, do ktorej si pavúk vyhrabe hlbokú noru; pridaj úkryt pri zemi (kôra, korková rúra, polkvetináč)
Postav VEĽKÚ plytkú misku s čistou vodou — pavúk z nej pije a pomáha udržať vysokú vlhkosť; vodu pravidelne vymieňaj
Udržuj vysokú vlhkosť ~75–85 % orosením časti substrátu, no zachovaj DOBRÉ vetranie (proti plesni); drž stabilnú teplotu ~25–28 °C (tropický druh — žiadny zimný útlm), UV netreba
Kŕm veľkým kŕmnym hmyzom (svrčky, šváby Blaptica dubia, kobylky, doplnkom zophoby) primeraným veľkosti tela pavúka; pred zvliekaním pavúk potravu odmieta — vtedy ho NERUŠ a odstráň živú korisť
Na rozmnoženie spoj dospelé jedince opatrne pod dohľadom (samica býva agresívna); po znáške samica stráži v nore veľký kokón a o niekoľko týždňov sa liahnu desiatky až stovky mláďat
S pavúkom manipuluj VÝHRADNE nepriamo — presúvaj ho jemne veľkou nádobou/boxom, NIKDY holou rukou (žihavé chĺpky + bolestivé uhryznutie); pri presune pracuj nízko nad mäkkým povrchom
Pri každej práci v teráriu rešpektuj obrannú reč pavúka (vztýčený predok, oškrabávanie chĺpkov, hlasná stridulácia = syčanie) — vtedy ho nechaj na pokoji; po práci si vždy dôkladne umy ruky a nedotýkaj sa očí
Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) je vyhľadávaný, no menej bežný a drahší než tropické začiatočnícke sklípkavce, keďže ide o najťažšieho pavúka sveta s pomalším odchovom a vyššími nárokmi. Mláďatá (slingy) bývajú lacnejšie, dospelé samice sú najdrahšie a najžiadanejšie (dožívajú sa 15–25 rokov). Orientačná cena sa pohybuje rádovo v desiatkach až do ~200 € podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu. Pozor pri kúpe: druh sa často zamieňa s veľmi podobným sklípkavcom goliášom (burgundským), Theraphosa stirmi, ktorý býva v ponuke častejší a lacnejší — pravý T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly), kým T. stirmi má holšie. Druh NIE je v CITES a IUCN ho nehodnotí, no kupuj výhradne jedince z odchovu v zajatí od overeného chovateľa. Náklady na chov sú stredné (priestranné terárium, hlboký substrát, stabilné teplo a vlhkosť, kŕmny hmyz).
| Sklípkavec vtáčkožravý (Theraphosa blondi) | Sklípkavec goliáš / burgundský (Theraphosa stirmi) | Sklípkavec lososový (Lasiodora parahybana) | Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | telo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~28–30 cm | telo ~10–12 cm, rozpätie nôh ~25–30 cm | rozpätie nôh ~18–28 cm | rozpätie nôh ~18–22 cm |
| Váha | až ~120–175 g (najťažší pavúk sveta) | porovnateľne obrí, jeden z najťažších pavúkov | ľahší než Theraphosa, no jeden z najväčších sklípkavcov | stredne ťažký veľký NW sklípkavec |
| Dožitie | samica ~15–25 r; samec po dospelosti krátko (spolu ~3–6 r) | samica ~15–20+ r; samec po dospelosti krátko | samica ~10–15+ r; samec ~3–6 r | samica ~12–20 r; samec ~3–6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; IUCN nehodnotený — chov len z odchovu v zajatí | bez CITES; IUCN nehodnotený — chov z odchovu | bez CITES; IUCN nehodnotený — bežne chovaný | bez CITES; IUCN nehodnotený — populárny chovný druh |
| Povaha | Aktuálny druh — NAJŤAŽŠÍ pavúk sveta, pozemný norovec z amazonského pralesa; žihavé chĺpky typ III (najdráždivejšie), obrovské chelicery ~2–3,5 cm (mierny jed, bolestivé uhryznutie), hlasná stridulácia; defenzívny, NIE na handling, pre skúsených; vysoká vlhkosť ~75–85 %, ~25–28 °C; meno klame — žerie hlavne bezstavovce | Najbližší príbuzný a dvojník blondi — ROZDIEL: stirmi má HOLŠIE kolená (patelly), je proporčnejšie a agilnejšie stavaný a jeho samce NEMAJÚ tibiálne háčiky; tiež žihavé chĺpky a obrie chelicery, starostlivosť prakticky totožná; v predaji častejší a lacnejší | Brazílsky obrí sklípkavec (3. najväčší na svete), rýchlo rastúci, znášanlivejší a vhodný pre pokročilejších začiatočníkov; tiež žihavé chĺpky (dráždivé) a NIE na handling; nižšia vlhkosť (~60–70 %) než Theraphosa, jednoduchší na chov | Brazílsky obľúbený veľký sklípkavec s nápadnými bielymi prúžkami na kolenách; pozemný, vďačný a aktívny pri kŕmení (skôr „kŕmna agresivita“), pre pokročilejších začiatočníkov; žihavé chĺpky, NIE na handling; nižšia vlhkosť než Theraphosa |
| Areál | Severná Južná Amerika (Venezuela, Guyana, Surinam, Fr. Guyana, sev. Brazília) — amazonský dažďový prales | Guyanská vysočina (Guyana, Brazília, Venezuela) — tropický dažďový prales | Severovýchodná Brazília (Paraíba) — suchší listnatý les (Caatinga/prales) | Severná Brazília — okraj amazonského pralesa |
Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) zo zadočku po páde, náhla slabosť, ochabnutie nôh; častý a smrteľný úraz veľkých pozemných sklípkavcov
Najnebezpečnejší úraz tohto ťažkého druhu. Pavúk má krehký, vodou vyplnený zadoček a pri páde z výšky praskne. PREVENCIA: terárium drž NÍZKE (malá medzera medzi substrátom a vekom) a s pavúkom manipuluj len nepriamo, nízko nad mäkkým povrchom. Pri drobnom poranení sa rana dá uzavrieť čistým prostriedkom (napr. kuchynská múka/škrob na malú ranku) a pavúka nechať v pokoji, no veľké prasknutie býva smrteľné.
Príznaky: Scvrknutý, preliačený zadoček, pavúk podvinie nohy pod telo, znížená aktivita, neochota loviť, v ťažkom stave „smrteľná póza“ s nohami zhrnutými pod telom
Vážne riziko práve pri tomto druhu, ktorý vyžaduje VYSOKÚ vlhkosť (~75–85 %). Príčinou je suchý substrát alebo chýbajúca voda. Vždy zabezpeč VEĽKÚ misku s čistou vodou, časť substrátu pravidelne oroš a udržuj vysokú vlhkosť pri dobrom vetraní. Pri začínajúcej dehydratácii pomôže zvýšiť vlhkosť a ponúknuť vodu; ťažký stav (smrteľná póza) si vyžaduje okamžité orosenie a pokoj.
Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené nohy, popraskané telo, dlhé ležanie na chrbte bez dokončenia zvlečenia
Často súvisí s príliš nízkou vlhkosťou alebo s rušením počas zvliekania. Pred zvliekaním sa pavúk stiahne do nory, odmieta potravu, stmavne a ľahne si na chrbát — VTEDY HO NERUŠ, neodstraňuj, a hlavne odstráň živú korisť (mohla by ho poraniť). Zabezpeč vysokú vlhkosť. Po zvlečení je pavúk mäkký a zraniteľný — nekŕm ho ani nepresúvaj ~1 týždeň, kým mu nestvrdnú nové chelicery.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, oblak octomíl, drobné svetlé roztoče na pavúkovi či v substráte, zápach hniloby
Paradox tohto druhu: vyžaduje vysokú vlhkosť, no bez vetrania substrát plesnivie. PREVENCIA: zabezpeč KRÍŽOVÉ vetranie, odstraňuj zvyšky koristi do 24–48 h, plesnivé miesta vymeň. Mierne množstvo pôdnych roztočov a chvostoskokov je v bioaktívnom substráte bežné, ich premnoženie však pavúka oslabuje. Voda v miske vždy čistá.
Príznaky: Tmavé/holé plochy na zadočku, odkiaľ pavúk oškrabal žihavé chĺpky pri opakovanom vyrušovaní; pôsobí to „obnažene“
Nie je to choroba ani vážny problém — pavúk si žihavé chĺpky aktívne oškrabáva na obranu a holé miesta po ďalšom zvlečení znova obrastú. Príčinou nadmernej straty býva časté vyrušovanie a stres. Riešenie: obmedz manipuláciu a rušenie, dopraj pavúkovi pokoj a úkryt. POZOR: oškrabané chĺpky zostávajú v teráriu a dráždia aj človeka — pri práci si chráň ruky a nedotýkaj sa očí.
Najťažší pavúk sveta — sklípkavec vtáčkožravý je najťažší pavúk na svete s hmotnosťou až ~120–175 g (porovnateľné s loptičkou na biliard) a telom dlhým ~10–12 cm (veľkosť ľudskej päste); patrí aj medzi najväčšie rozpätím nôh.
Obrovské rozpätie nôh ~28–30 cm — rozpätie jeho ôsmich nôh dosahuje ~28–30 cm; v dĺžke nôh ho prekonáva len obrí lovčík (giant huntsman), no hmotnosťou a objemom tela zostáva sklípkavec vtáčkožravý neprekonaný.
Meno klame — vtáky takmer neloví — napriek anglickému menu „birdeater“ (vtáčkožravý) žerie hlavne veľké bezstavovce, dážďovky a obojživelníky a len výnimočne malé stavovce (žaby, jašterice, hlodavce); meno pochádza z historickej rytiny zo začiatku 19. storočia, ktorá zachytila pavúka s kolibríkom.
Žihavé chĺpky typ III — patria k najdráždivejším — ako Novosvetský sklípkavec má na zadočku žihavé chĺpky (urtikujúce setae) typu III, ktoré patria k najdráždivejším spomedzi všetkých sklípkavcov; pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty.
Obrovské chelicery — mechanicky bolestivé uhryznutie — jed je len mierny, no pavúk má obrovské chelicery (klepietka) so zubmi ~2–3,5 cm, ktoré dokážu prebodnúť ľudskú kožu a spôsobiť mechanicky bolestivé uhryznutie — nie smrteľné, ale nepríjemné.
Hlasno striduluje (syká) — pri vyrušení vydáva hlasné syčanie (stridulácia) trením zvláštnych štetín na klepietkach a prvých dvoch pároch nôh; tento výstražný zvuk je počuť aj na niekoľko metrov (uvádza sa do ~5 m) a sprevádza obrannú pózu.
Pozemný norovec z amazonského pralesa — žije v severnej Južnej Amerike (Venezuela, Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, sev. Brazília) vo vlhkom dažďovom pralese, kde si hrabe hlboké nory a po zotmení číha pri ich vchode; vyžaduje vysokú vlhkosť ~75–85 % a teplo ~25–28 °C.
Dlhoveká samica, krátko žijúci samec — samica patrí medzi najdlhovekejšie pavúky a dožíva sa ~15–25 rokov, kým samec po dospelosti žije len krátko (celkovo ~3–6 rokov); samica navyše stráži v nore veľký kokón s desiatkami až stovkami mláďat.
blondi ≠ stirmi — sklípkavec vtáčkožravý (T. blondi) sa často zamieňa s veľmi podobným sklípkavcom goliášom (burgundským), Theraphosa stirmi; spoľahlivý rozdiel u dospelcov: T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly), kým T. stirmi má patelly holšie. Tretím príbuzným je T. apophysis (pinkfoot).
NIE je v CITES, IUCN nehodnotený — druh nie je zaradený v CITES a IUCN ho oficiálne nehodnotí; do chovu však patrí len jedinec z odchovu v zajatí, nie z odberu z prírody, a pre obrovskú veľkosť, žihavé chĺpky a defenzívnu povahu NIE je vhodný na handling.
Je to najťažší pavúk sveta a jeden z najväčších vôbec. Dosahuje hmotnosť až ~120–175 g (Guinness uvádza rekord okolo 170 g — porovnateľné s biliardovou guľou) a telo dlhé ~10–12 cm, čo je veľkosť ľudskej päste. Rozpätie nôh má ~28–30 cm. V dĺžke nôh ho mierne prekonáva obrí lovčík (giant huntsman spider), no hmotnosťou a objemom tela zostáva neprekonaný — preto sa o ňom hovorí ako o najväčšom pavúkovi na svete. Patrí do čeľade sklípkavcovitých (Theraphosidae), rod Theraphosa.
Takmer nikdy. Napriek anglickému menu „Goliath birdeater“ (vtáčkožravý) sa živí predovšetkým veľkými bezstavovcami — hmyzom, dážďovkami a inými článkonožcami — a len výnimočne uloví malého stavovca (žabu, jašteričku, malého hlodavca či hada). Meno vzniklo z historickej rytiny zo začiatku 19. storočia, ktorá zobrazila príbuzného sklípkavca požierajúceho kolibríka, a omylom sa prenieslo na celú skupinu. V chove ho preto kŕmime veľkým kŕmnym hmyzom (svrčky, šváby, kobylky) — stavovce sú zbytočné a zaťažujú trávenie.
Nie je smrteľne nebezpečný, ale rešpekt si zaslúži. Jeho jed je len mierny (pre zdravého človeka nie životu nebezpečný), no pavúk má obrovské chelicery (klepietka) so zubmi ~2–3,5 cm, ktoré dokážu prebodnúť kožu a spôsobiť mechanicky bolestivé uhryznutie. Ešte dôležitejšie sú žihavé chĺpky typu III na zadočku, ktoré patria k najdráždivejším spomedzi sklípkavcov — pri vyrušení ich pavúk oškrabáva do vzduchu a dráždia kožu, oči a najmä dýchacie cesty (svrbenie, slzenie, kašeľ). Preto sa s ním nikdy nemanipuluje holou rukou a po práci v teráriu si treba umyť ruky a nedotýkať sa očí.
Nie a nie. Je to defenzívny, divý pavúk, ktorý sa zásadne neberie do ruky — kombinácia obrovskej veľkosti, najdráždivejších žihavých chĺpkov (typ III), mechanicky bolestivého uhryznutia a krehkého ťažkého tela (pri páde praskne zadoček) z neho robí druh výhradne na pozorovanie cez sklo. Pre začiatočníkov sa nehodí ani chovateľsky: vyžaduje stabilnú vysokú vlhkosť ~75–85 % pri dobrom vetraní, hlboký vlhký substrát na noru a stabilné teplo — to je náročnejšie udržať než u nenáročných začiatočníckych druhov. Vhodný je pre skúseného chovateľa, ktorý chce veľký reprezentatívny druh.
Potrebuje priestranné, ale NÍZKE pozemné terárium (orientačne od ~50–60 × 40 × 40 cm pre dospelca) s hrubou vrstvou vlhkého substrátu ~15–25 cm, do ktorej si vyhrabe noru, s úkrytom pri zemi a veľkou miskou s vodou. Výška musí byť malá — pri páde z výšky pavúkovi praskne zadoček. Teplota ~25–28 °C celoročne (tropický druh, žiadny zimný útlm) a vysoká vlhkosť ~75–85 % pravidelným orosením, ale s dobrým krížovým vetraním proti plesni. UV osvetlenie netreba — pavúk preferuje šero a väčšinu času trávi v nore.
Oba sú obrie Novosvetské sklípkavce z rodu Theraphosa a sú si veľmi podobné — práve preto sa v predaji často zamieňajú (na lepet.sk je T. stirmi ako sklípkavec goliáš / burgundský). Najspoľahlivejší rozdiel u dospelcov: T. blondi má nápadne ochlpené kolená (patelly) — vyzerá chlpatejšie a „zavalitejšie“ —, kým T. stirmi má patelly holšie (viac odhalenej kutikuly) a býva proporčnejšie a agilnejšie stavaný. Dospelé samce T. blondi majú navyše na prvom páre nôh tibiálne háčiky, ktoré samce T. stirmi nikdy nemajú. Starostlivosť o oba druhy je prakticky totožná. Tretím príbuzným je T. apophysis (pinkfoot). Pri kúpe vždy over, ktorý druh kupuješ.