Sklípkavec goliáš (burgundský)

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečný, ale rozhodne nie je neškodný. Goliáš má veľké hryzadlá (až ~2 cm) a jeho uhryznutie je mechanicky veľmi bolestivé, s opuchom; jed síce nebýva pre zdravého dospelého človeka kritický, no reakcia je nepríjemná. Ešte väčším problémom sú žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III) — patria k najdráždivejším zo všetkých sklípkavcov. Pri vyrušení ich pavúk zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (pálenie, svrbenie, pľuzgieriky), oči a dýchacie cesty. Preto sa goliáš chová výhradne na pozorovanie, nikdy sa neberie do ruky a pri údržbe terária sa pracuje pomaly, s dlhou pinzetou a ochranou očí.

Nie — goliáš je „display only“ druh, ktorý sa NEberie do ruky. Sú na to tri dôvody: (1) má najdráždivejšie žihavé chĺpky, ktoré pri vyrušení vrhá do vzduchu; (2) je rýchly a defenzívny, hrozí bolestivé uhryznutie; (3) je to ťažký pavúk s krehkým bruškom — pri páde z ruky si bruško praskne a uhynie. Pavúky sa navyše na človeka nikdy neviažu a manipulácia im neprináša nič dobré, len stres a riziko. Goliáša preto pozorujte cez sklo a pri otváraní terária používajte dlhú pinzetu a ochranu očí.

Nie, je to druh pre pokročilých. Hoci je pri správnom teráriu odolný, kombinuje hneď niekoľko náročných vlastností: obrovskú veľkosť (rozpätie ~25–28 cm), rýchlu a defenzívnu povahu, najdráždivejšie žihavé chĺpky a vysoké nároky na vlhkosť (~75–80 %) s vetraním a hlboký substrát. Najčastejšou chybou začiatočníkov je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Pre začiatok sú vhodnejšie pokojné, menej dráždivé druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola); ku goliášovi prejdite až s odpracovanými skúsenosťami.

Goliáš je vlhkomilný tropický a pozemný hrabavý druh. Potrebuje teplotu 24–28 °C a vysokú vlhkosť ~75–80 %, no zároveň silné krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a úhynu. Terárium voľte pôdorysne veľké (cca 60×45×45 cm / 15–20 gal) s hrubou vrstvou substrátu 15–20 cm na hrabanie nory — nie vysoké, lebo lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška). Pridajte stabilný úkryt a plytkú misku s čerstvou vodou (veľký druh veľa pije). Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený.

Nie, meno „bird-eater“ je zavádzajúce — vtáky bežne neje. Goliáš je výhradný dravec, ktorý sa živí najmä veľkým hmyzom: v teráriu sú ideálne šváby Dubia, cvrčky a sarančatá, vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Veľké, silné dospelce zvládnu aj výnimočne väčšiu korisť, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–14 dní, mladé nymfy častejšie. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče).

Obaja sú obrovskí „goliáši“ z amazonského pralesa s podobnou veľkosťou (~25–28 cm) a starostlivosťou, líšia sa však dostupnosťou a detailmi. T. stirmi (burgundský goliáš) je v teráriách bežnejší, pretože sa úspešne odchováva v zajatí; je popísaný až v roku 2010. T. blondi (pravý goliáš) je vzácny a prevažne z odchytu z prírody, býva drahší. Rozlíšenie: dospelý blondi má výrazne ochlpené „kolená“ (patelly), ktoré stirmi nemá a celkovo má hustejšie ochlpené nohy; u mladých nymf majú stirmi ružové „pätičky“ (tarzy), kým blondi hnedé. Pre chovateľa je T. stirmi etickejšia a dostupnejšia voľba (odchov v zajatí namiesto odchytu).

Výrazne to závisí od pohlavia. Samice sú mimoriadne dlhoveké — pri dobrej starostlivosti žijú 15–25 rokov, čím patria k najdlhovekejším pavúkom v chove. Samce žijú podstatne kratšie: po dospelom zvliekaní im ostáva už len krátky čas, celkovo zhruba 3–4 roky (po dospelosti často len mesiace až rok). Ak chcete dlhoročného chovanca, voľte samicu. Vďaka dlhovekosti je goliáš dlhodobý záväzok — počítajte s tým, že vás zdravá samica môže sprevádzať aj dve desaťročia.