Sklípkavec bielokolenný (brazílsky) (Acanthoscurria geniculata) — veľký, mimoriadne efektný pozemný sklípkavec Nového sveta — rozpätie…

Q: Akú teplotu, vlhkosť a terárium sklípkavec bielokolenný potrebuje?

Bielokolenný je tropický a pozemný druh . Potrebuje teplotu 24–28 °C a miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % (je otužilý, znesie aj o niečo nižšiu), no zároveň dobré krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni. Terárium voľte pôdorysné (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 8–15 cm na hrabanie úkrytu — nie vysoké , lebo lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška). Pridajte stabilný úkryt a plytkú misku s čerstvou vodou . Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený, a zaistite pevné veko (silný pavúk nadvihne ľahké veko).

Q: Čo žerie sklípkavec bielokolenný a ako často?

Je výhradný dravec a patrí k najochotnejšie žerúcim sklípkavcom — ideálnou potravou je kŕmny hmyz : šváby Dubia, cvrčky a sarančatá , vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Veľké, silné dospelce zvládnu aj väčší hmyz, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–14 dní (1–3 kusy), rýchlo rastúce mladé nymfy častejšie (2–3× týždenne) menšou korisťou. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče). Pozor na prejedanie — priveľmi naťahané bruško je rizikové.

Q: Ako rýchlo rastie a ako dlho žije sklípkavec bielokolenný?

Bielokolenný patrí k najrýchlejšie rastúcim veľkým sklípkavcom — pri pravidelnom kŕmení dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti a dospelosti dosiahne približne za 2–3 roky . Životnosť výrazne závisí od pohlavia: samice sú dlhoveké a pri dobrej starostlivosti žijú ~15–20 rokov , kým samce žijú podstatne kratšie — po dospelom zvliekaní im ostáva už len krátky čas, celkovo zhruba 3–5 rokov (po dospelosti často len mesiace až rok). Ak chcete dlhoročného chovanca, voľte samicu .

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Veľký hmyz — šváby (Dubia, argentínske), cvrčky, sarančatá — 70 % 70%

Iný kŕmny hmyz (zophobas/mole červy, väčšie kobylky) ako doplnok — 20 % 20%

Príležitostne väčšia korisť pre silné dospelce (väčší hmyz, ojedinele drobný stavovec) — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná veľká korisť, ktorú žravý bielokolenný sklípkavec ochotne prijíma
Argentínske šváby (Shelfordella lateralis) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
Zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ jedálnička
Príležitostne väčšia korisť pre veľké, silné dospelce — väčší hmyz, výnimočne predzabitý drobný hlodavec (nie je nutné, druh prosperuje aj výhradne na hmyze)
Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu
Čerstvá voda v plytkej miske stále k dispozícii — pavúk z nej pije, miska zároveň pomáha udržiavať vlhkosť

Zakázané potraviny

Korisť väčšia ako telo (zadoček) pavúka — môže ho zraniť; korisť voľte primerane veľkú
Voľne odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov a parazitov; používať len chovaný kŕmny hmyz
Hmyz ošetrený insekticídmi alebo z okolia postrekov — pre sklípkavca smrteľný aj v stopovom množstve
Stavovce (myši) ako základ stravy — zbytočne tučné a nepotrebné; bielokolenný je primárne hmyzožravý dravec
Tvrdé chrobáky s hrubým chitínom pravidelne — ťažko stráviteľné, len výnimočne
Kŕmenie počas a tesne pred zvliekaním (premolt) — pavúk pred ekdýzou prestáva žrať; živú korisť vtedy NENECHÁVAŤ v teráriu (mohla by poraniť mäkkého čerstvo zvlečeného pavúka)
Nestrávené zvyšky a uhynutá korisť v teráriu — plesnivejú a priťahujú roztoče; bolus a zvyšky odstraňovať
Rastlinná strava, ovocie, zelenina — sklípkavec je výhradný mäsožravec, neprijíma ich

Tip od odborníka Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) je výhradný mäsožravec (dravec) a patrí k najžravejším a najochotnejšie žerúcim sklípkavcom v chove — práve to z neho robí vďačný a vďaka rýchlemu rastu rýchlo veľkolepý druh. Základom jedálnička je kŕmny hmyz: šváby Dubia (ideálne — výživné, neunikajú), cvrčky a sarančatá; veľké dospelce zvládnu aj kobylky a väčší hmyz. Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Kľúčové je gut-loading: kŕmny hmyz 24–48 hodín pred skrmením vykŕmiť kvalitnou zeleninou a granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu. Frekvencia: dospelca stačí kŕmiť 1× za 7–14 dní (1–3 kusy koristi), rýchlo rastúce mladé nymfy kŕmte častejšie (2–3× týždenne) menšou korisťou. Vďaka žravosti môže mať tendenciu prejedať sa — pozor na priveľké, naťahané bruško. Stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Pred zvliekaním pavúk prestane žrať a stmavne (bruško sčernie) — vtedy živú korisť v teráriu NENECHÁVAJTE, mäkkého čerstvo zvlečeného pavúka by mohla poraniť. Vždy odstráňte zvyšky a bolus (nestrávenú hrudku), aby neplesniveli a nepriťahovali roztoče. Čerstvá voda v plytkej miske musí byť stále k dispozícii. Voľne odchyteného hmyzu sa vyvarujte (pesticídy, parazity).

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Sklípkavce nemajú hlasivky a nevydávajú vokálne zvuky — sklípkavec bielokolenný môže pri silnom vyrušení jemne sykať (stridulovať) trením chĺpkov na nohách, no zvuk je tichý a nenápadný.

Priľnavosť

Sklípkavec bielokolenný sa nehodí na bežnú manipuláciu — najlepšie sa chová ako pozorovací („display“) druh. Hoci je vizuálne nádherný a vďačný na pozorovanie, treba s ním zaobchádzať opatrne z dvoch dôvodov: (1) má žihavé (urtikujúce) chĺpky na zadočku — pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva (kicking) a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči a dýchacie cesty; (2) je často skittish a defenzívny — pri vyrušení môže rýchlo vyraziť, postaviť sa do hrozivej pózy (zdvihnutý predok, ukázané hryzadlá) a brániť sa. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (veľké hryzadlá), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Navyše je to ťažký pavúk s krehkým bruškom — pád z ruky môže znamenať prasknutie bruška a smrť. Záver: bielokolenného radšej neberte do ruky, pozorujte ho cez sklo a pri údržbe terária postupujte pomaly, dlhou pinzetou a ideálne s ochranou očí (žihavé chĺpky vo vzduchu). Nie je to maznavý ani interaktívny chovanec — jeho hodnota je vo veľkosti, kontrastnom sfarbení a prirodzenom správaní.

Aktivita

Sklípkavec bielokolenný je súmračný a nočný pozemný druh. Cez deň zvyčajne sedí v úkryte alebo plytkej nore (ako mláďa hrabe viac, dospelec menej a často sedí pri vchode do úkrytu). Aktivita sa rozbieha za súmraku a v noci: pavúk vychádza, loví zo zálohy a upravuje substrát. Energia je mierna — väčšinou sedí nehybne, no v obrane alebo pri love je prekvapivo rýchly a dokáže náhle vyraziť (je skittish). Je pozemný — nepotrebuje výškové šplhanie (lezenie do výšky je preňho nebezpečné, riziko pádu a prasknutia bruška), ale potrebuje dostatočnú pôdorysnú plochu a vrstvu substrátu na hrabanie. Pri vyrušení reaguje typickou obrannou kaskádou: oškrabáva žihavé chĺpky zadnými nohami a/alebo sa postaví do hrozivej pózy a ukáže hryzadlá. Pre pozorovateľa je to mohutný, kontrastne sfarbený a vďaka žravosti a rýchlemu rastu dynamický druh — fascinujúci najmä vo chvíľach lovu, no s nepredvídateľnými, rýchlymi obrannými reakciami.

Reč

Pavúky nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — sklípkavec bielokolenný je nemý; jediný možný zvuk je jemné obranné syčanie (stridulácia trením chĺpkov).

Hlasový prejav a reč

Sklípkavec bielokolenný je nemý druh v zmysle hlasu — nemá hlasivky ani orgány na vokalizáciu a nevydáva žiadne volania. Jediným zvukom, ktorý môže produkovať, je jemná obranná stridulácia (syčanie): pri silnom vyrušení dokáže trieť o seba chĺpky a setae na vnútorných stranách predných nôh a hryzadiel, čím vzniká tiché syčavé „šššš“. U Acanthoscurria geniculata je tento prejav oveľa slabší a menej nápadný ako u príbuzného obrieho goliáša (Theraphosa); väčšina jedincov sa bráni skôr oškrabávaním žihavých chĺpkov a hrozivou pózou než zvukom. Syčanie nie je hlas ani komunikácia s druhom; je to čisto mechanický obranný zvuk. Mimo vyrušenia je pavúk úplne tichý — počuť možno nanajvýš jemné šuchotanie pri pohybe po substráte alebo pri hrabaní. V byte je preto bielokolenný sklípkavec ideálnym tichým chovancom — neozýva sa, jeho prejavy sú vizuálne a hmatové, nie zvukové.

Dokáže hovoriť? Pavúk nedokáže napodobniť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové štruktúry. Sklípkavec bielokolenný okolie vníma chvením, hmatom (chĺpkami a setae) a chemicky, nie zvukom.

Typické zvuky

Žiadne vokalizácie — bielokolenný sklípkavec nemá hlasivky a nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu
Jemné obranné syčanie (stridulácia) — pri silnom vyrušení môže trieť chĺpky na predných nohách a hryzadlách; u tohto druhu je slabé a nenápadné (na rozdiel od goliáša)
Tiché šuchotanie pri pohybe po substráte a pri hrabaní úkrytu — mechanický zvuk, nie hlas
Tichá kombinovaná obrana — namiesto zvuku dominuje oškrabávanie žihavých chĺpkov zadnými nohami a postavenie sa do hrozivej pózy s ukázaním hryzadiel (vizuálna výstraha)

Sezónny kalendár

Celoročná súmračná a nočná aktivita — cez deň v úkryte alebo plytkej nore, po zotmení loví zo zálohy a upravuje substrát; v teráriu aktívny po celý rok

Rozmnožovanie v zajatí celoročné (nárazovo) — po dospelosti samca; samica robí veľký zámotok so stovkami až vyše tisíc vajíčok

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh pre mierne pokročilých (aj vďačný pre začiatočníkov, čo chcú veľký, robustný druh) — veľký, efektný pozemný sklípkavec Nového sveta s rozpätím nôh ~18–22 cm, čiernym telom a nápadnými bielymi pruhmi na kolenách. Rýchlo rastie, je žravý a otužilý. ⚠️ Má žihavé chĺpky (urtikujúce setae) a býva skittish/defenzívny — manipulácia len opatrne, ideálne na pozorovanie. Vyžaduje vlhké tropické podmienky (24–28 °C), hrabavý substrát, úkryt a plytkú misku s vodou s dobrým vetraním proti plesni. Pôvod: severovýchodná Brazília (amazonský región). Bez CITES, IUCN nehodnotený. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Pozemné terárium s dôrazom na pôdorysnú plochu a vrstvu substrátu na hrabanie je pre bielokolenného sklípkavca ideálne. Ide o pozemný druh — nepotrebuje výšku na šplhanie (lezenie hore je preňho nebezpečné, pád prasknutím bruška = smrť), ale potrebuje dostatok plochy a hĺbku na hrabanie. Pre dospelca vyhovuje terárium približne 40–50 × 30–40 × 30 cm (pôdorys aspoň ~2,5–3× rozpätie nôh) s vrstvou substrátu 8–15 cm (mladé nymfy hrabú viac). Substrát: vlhký kokosový (kokosové vlákno) alebo zmes kokosu a rašeliny, ktorý drží vlhkosť, no nesmie zaplesnivieť. Vlhkosť: udržiavať miernu až vyššiu (~65–75 %) vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s vodou; zároveň je dôležité dobré krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách), inak vzniká pleseň. Teplota: 24–28 °C; v izbe zvyčajne stačí bežná teplota, prípadne mierne dohrievať bočným panelom (NIE horúci kameň či kábel pod substrátom). Vybavenie: stabilný úkryt (kus kôry, polovica kvetináča) ako štartovacia nora, plytká miska s čerstvou vodou, žiadne ostré dekorácie nad substrátom (riziko pádu). Pevné, dobre zaistené veko — silný pavúk dokáže nadvihnúť ľahké veko, nymfy uniknú aj úzkou medzerou. ⚠️ Pri každom otvorení rátajte so žihavými chĺpkami vo vzduchu — pracujte pomaly, s dlhým náradím a ideálne s ochranou očí.

Deti v domácnosti Sklípkavec bielokolenný nie je vhodný pre deti na manipuláciu, ale môže byť fascinujúci rodinný pozorovací chovanec za sklom. Je to veľký, rýchly a často defenzívny (skittish) pavúk so žihavými chĺpkami, ktoré pri vyrušení vrhá do vzduchu a ktoré dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty — pre deti je to obzvlášť rizikové. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (veľké hryzadlá) a vyvolá silnú lokálnu reakciu. Preto je bielokolenný pozorovací druh za sklom, nie do detskej izby na hranie. Ak ho chováte v domácnosti s deťmi: (1) terárium umiestnite mimo dosahu detí, s pevným zaisteným vekom; (2) deti k pavúkovi nikdy nepúšťajte samé a nedovoľte otvárať terárium; (3) pri údržbe odveďte deti z miestnosti (žihavé chĺpky vo vzduchu); (4) vždy si po manipulácii s teráriom umyte ruky a nedotýkajte sa očí. Pre dieťa môže byť tento kontrastný čierno-biely obor skvelou lekciou o pavúkoch a zodpovednosti — no výhradne ako pozorovaný tvor, nie „miláčik na hladkanie“. Pre rodinu, ktorá chce sklípkavca znášajúceho opatrnú manipuláciu, sú vhodnejšie pokojnejšie druhy (napr. sklípkavec červenokolenný alebo sklípkavec čierny).

Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do izby, spálne aj kancelárie. Mimo obrannej situácie sa neozýva; nanajvýš jemne zašuchotí pri pohybe po substráte alebo pri hrabaní. Nie je to rušivý druh.

Verdikt odborníka Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata, Brazilian giant white knee tarantula) je veľký a mimoriadne efektný pozemný sklípkavec Nového sveta a jeden z najobľúbenejších „display“ druhov v teraristike. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a pochádza zo severovýchodnej Brazílie (amazonský región). Jeho vizitkou je silný kontrast: čierne zamatové telo s nápadnými bielymi až krémovými pruhmi na „kolenách“ a kĺboch nôh (odtiaľ „white knee“) a červenkavými chĺpkami na zadočku. S rozpätím nôh ~18–22 cm ide o mohutný druh — nie je síce taký obrovský ako goliáš (Theraphosa), no je robustný a pôsobivý. Patrí k najrýchlejšie rastúcim a najochotnejšie žerúcim sklípkavcom: pri pravidelnom kŕmení rýchlo dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti (dospelosť cca za 2–3 roky), čo z neho robí vďačný a dynamický druh. Je otužilý a nenáročný na zdravie, vďaka čomu je vhodný aj pre mierne pokročilých (a pre začiatočníkov, čo chcú veľký, robustný druh a rešpektujú zásady bezpečnosti). ⚠️ Nie je to však druh na maznanie. Bielokolenný má žihavé (urtikujúce) chĺpky — pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva zo zadočka a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči aj dýchacie cesty — a navyše býva skittish a defenzívny: dokáže náhle vyraziť, postaviť sa do hrozivej pózy a ukázať hryzadlá. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé, hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa odporúča chovať ho ako pozorovací druh za sklom, radšej ho nebrať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška) a pri údržbe terária pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí. Chov je o priestore a vlhkosti: ako pozemný druh potrebuje pôdorysne dostatočné terárium (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 8–15 cm na hrabanie úkrytu — nie vysoké (lezenie do výšky je preňho nebezpečné), teplotu 24–28 °C, miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % a zároveň dobré krížové vetranie (najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania → pleseň). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou a gut-loaded hmyz (Dubia, cvrčky, sarančatá). Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice ~15–20 rokov, samce po dospelosti len ~3–5 rokov. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: stredná (3/5) — odolný, rýchlo rastúci a dostupný druh, no skittish a so žihavými chĺpkami, vďačný najmä na pozorovanie. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Severovýchodná Brazília (amazonský región) — tropický les a okraje porastov; pozemný druh žijúci v úkrytoch a plytkých norách

Acanthoscurria geniculata pochádza zo severovýchodnej Brazílie v amazonskom regióne tropickej Južnej Ameriky. Je to pozemný druh — žije skrytý v úkrytoch a plytkých norách pod kameňmi, koreňmi a v listovom opade, prípadne si vyhrabe vlastnú dieru (mláďatá hrabú výraznejšie). Je súmračný a nočný: cez deň zostáva v úkryte, po zotmení vychádza loviť zo zálohy. Loví hmyz a inú drobnú korisť a patrí k najochotnejšie žerúcim a najrýchlejšie rastúcim sklípkavcom. Vlhké, teplé prostredie tropického lesa určuje aj nároky v teráriu (mierna až vyššia vlhkosť, teplo). Druh sa vďaka obľube v chove rozšíril do terárií po celom svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.

Terárium (zajatie)

Pozemné terárium ~40–50×30–40×30 cm, substrát 8–15 cm na hrabanie; nízke, NIE vysoké; dobré vetranie

Bielokolenný potrebuje predovšetkým pôdorysnú plochu a vrstvu substrátu, nie výšku — je pozemný a lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška a smrť). Pre dospelca vyhovuje terárium približne 40–50 × 30–40 × 30 cm s vrstvou substrátu 8–15 cm, do ktorej si vyhrabe úkryt (mladé nymfy hrabú viac). Dôležité je dobré krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách) — bez neho pri vyššej vlhkosti vzniká pleseň. Vnútri stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča), plytká miska s vodou a žiadne ostré či vysoké dekorácie. Pevné, zaistené veko — silný pavúk nadvihne ľahké veko a nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Teplota a vlhkosť

Teplota 24–28 °C; mierna až vyššia vlhkosť ~65–75 % s dobrým vetraním; plytká miska s vodou

Acanthoscurria geniculata pochádza z teplého a vlhkého tropického lesa, preto potrebuje teplotu 24–28 °C a miernu až vyššiu vlhkosť okolo 65–75 % (znesie aj o niečo nižšiu, je otužilá). Vlhkosť sa udržiava vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s čerstvou vodou. Kľúčové je spojiť vlhkosť s dobrým krížovým vetraním — uzavretý vlhký priestor bez prúdenia vzduchu vedie k plesni. Na dohriatie izby použite radšej bočný vyhrievací panel, NIE vyhrievací kameň či kábel pod substrátom (vysušuje pavúka a láka ho hrabať do horúčavy). Príliš sucho spôsobuje dehydratáciu a problémy pri zvliekaní.

Substrát a hrabanie

Vrstva (8–15 cm) vlhkého kokosového substrátu (kokos/rašelina) — pavúk si v nej hrabe úkryt

Keďže ide o pozemný, čiastočne hrabavý druh, substrát je rovnako dôležitý ako vlhkosť. Použite vrstvu (8–15 cm) vlhkého kokosového vlákna alebo zmesi kokosu a rašeliny, ktorá drží tvar úkrytu aj vlhkosť. Pavúk (najmä ako mláďa) si v nej vyhrabe úkryt alebo plytkú noru; dospelce hrabú menej a často sedia pri vchode do úkrytu. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený (premočené, nevetrané dno plesnivie). Časť dna môžete nechať mierne suchšiu, aby si pavúk mohol zvoliť vlhkosť. Trus a zvyšky koristi pravidelne odstraňujte, aby sa nemnožili roztoče a pleseň.

Vetranie a bezpečnosť

Dobré krížové vetranie proti plesni; pevné zaistené veko; pomalá údržba s ochranou očí (žihavé chĺpky)

Pri vlhkejšom teráriu je vetranie kľúčové — bez prúdenia vzduchu sa vlhké terárium rýchlo zaplesnie. Zabezpečte krížové vetranie (vetracie otvory na protiľahlých bočných stenách) a pevné, dobre zaistené veko (silný pavúk dokáže nadvihnúť ľahké veko, nymfy uniknú medzerou). ⚠️ Bezpečnosť chovateľa: bielokolenný má žihavé chĺpky a je skittish — pri každom otvorení rátajte s tým, že chĺpky môžu byť vo vzduchu; pracujte pomaly, dlhou pinzetou a ideálne s ochranou očí, po práci si umyte ruky a nedotýkajte sa očí. Pavúka radšej nedvíhajte do ruky (žihavé chĺpky, hrozivá póza, riziko pádu).

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
1× za 7–14 dní (dospelec)	Gut-loaded hmyz — šváby Dubia, cvrčky, sarančatá	1–3 kusy (nie väčšie ako telo pavúka)	dospelca menej často, rýchlo rastúce nymfy 2–3× týždenne menšou korisťou
Príležitostne	Väčší hmyz / kobylky pre silné dospelce	podľa veľkosti pavúka	výnimočne; stavovce (myši) nie sú potrebné
Stále k dispozícii	Čerstvá voda v plytkej miske	plytká miska	vymieňať a čistiť priebežne
Pred zvliekaním a po kŕmení	Žiadne kŕmenie v predzvliekacom období (premolt); odstránenie zvyškov a bolusu	—	živú korisť pred zvliekaním nenechávať v teráriu; zvyšky odstrániť do 24 h

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie

Dospelosť po približne 2–3 rokoch a viacerých zvliekaniach (rýchly rast); samce dospievajú skôr a žijú krátko

Sklípkavec bielokolenný rastie rýchlo a do dospelosti sa dostáva už po približne 2–3 rokoch a viacerých zvliekaniach. Samce dospievajú skôr, po poslednom (dospelom) zvliekaní si na pedipalpách vytvoria bulby na prenos spermií a tibiálne háčiky a žijú už len krátko (~3–5 rokov celkovo, po dospelosti často len mesiace až rok). Párenie je rizikové — veľká, žravá a defenzívna samica môže samca napadnúť, preto chovatelia samca k samici púšťajú opatrne a po párení rýchlo oddeľujú. Vyžaduje dobrú kondíciu oboch jedincov, vyššiu vlhkosť a teplo. Druh sa úspešne a pomerne ochotne odchováva v zajatí, vďaka čomu je dostupný a cenovo prijateľný.

Kokon (zámotok) a vajíčka

Samica robí veľký zámotok; stovky až vyše tisíc vajíčok

Po úspešnom párení samica vytvorí veľký hodvábny kokon (zámotok), do ktorého nakladie stovky až vyše tisíc vajíčok (tento plodný druh patrí k najpočetnejším znáškam medzi sklípkavcami). Kokon stráži a otáča, čím udržiava vajíčka prevzdušnené a v správnej vlhkosti. V tomto období je samica obzvlášť podráždená a obranná — netreba ju rušiť. Chovatelia niekedy kokon po niekoľkých týždňoch odoberajú na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor), aby mali kontrolu nad vlhkosťou a teplotou a aby ho samica nezničila. Vyššia vlhkosť (~75 %) a teplo (24–28 °C) sú pre vývin vajíčok zásadné.

Liahnutie a nymfy (spiderlingy)

Vývin vajíčok rádovo týždne až mesiace; z kokonu sa vyliahnu stovky nymf

Z kokonu sa po niekoľkých týždňoch až mesiacoch (podľa teploty a vlhkosti) postupne vyvinú a vyliahnu nymfy (spiderlingy) — najprv prvý larválny stupeň, potom po zvliekaní pohyblivé mladé pavúčiky. Je ich stovky. Čerstvé nymfy sú spočiatku jednofarebnejšie a kontrastné biele pruhy na kolenách sa naplno vyvinú až s rastom. Mladé nymfy sú citlivejšie na vlhkosť a treba ich oddeliť do samostatných nádobiek, inak hrozí kanibalizmus. Odchov veľkého počtu rýchlo rastúcich nymf je náročný na priestor, krmivo a prácu.

Odchov nymf a zvliekanie (rýchly rast)

Rýchly rast — viaceré zvliekania, dospelosť za ~2–3 roky

Nymfy bielokolenného rastú rýchlo (jeden z najrýchlejšie rastúcich veľkých sklípkavcov) a do dospelosti prejdú viacerými zvliekaniami počas približne 2–3 rokov. Každé zvliekanie (ekdýza) je kritické: pavúk pred ním prestane žrať, stmavne a zvlieka sa zvyčajne na chrbte (otočený) — počas zvliekania ho NESMIE rušiť ani mu dávať korisť (mäkký čerstvo zvlečený pavúk je zraniteľný). Po zvliekaní pavúk niekoľko dní stuhne a nasleduje výrazný nárast veľkosti. Stratenú nohu dokáže pri ďalších zvliekaniach postupne doregenerovať. Pre rýchly a zdravý rast je nevyhnutná stabilná vlhkosť, teplo a pravidelné kŕmenie gut-loaded hmyzom primeranej veľkosti — vďaka žravosti rastie obzvlášť dobre.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Výrazný rozdiel v životnosti: ♀ ~15–20 rokov, ♂ po dospelosti len ~3–5 rokov

Pohlavný dimorfizmus sa prejavuje najmä v životnosti a stavbe. Samice sú mohutnejšie, dlhoveké a žijú ~15–20 rokov — patria k dlhovekejším pavúkom v chove. Samce sú menšie a štíhlejšie, po dospelom zvliekaní majú na pedipalpách bulby a tibiálne háčiky a žijú už len krátko (celkovo ~3–5 rokov, po dospelosti často len mesiace až rok). Pre dlhodobý chov je preto cennejšia samica. Dospelce dosahujú rozpätie nôh ~18–22 cm s charakteristickým čiernym telom, kontrastnými bielymi pruhmi na nohách a červenkavými chĺpkami na zadočku.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Chov nenáročný, ale druh je skittish; rast RÝCHLY — dospelosť po približne 2–3 rokoch (viaceré zvliekania); životnosť samice ~15–20 rokov, samce po dospelosti len ~3–5 rokov

Sklípkavec bielokolenný sa neochočuje a NIE je určený na bežnú manipuláciu — pavúky sa na človeka neviažu a tento druh navyše býva skittish a defenzívny. Je to však otužilý, rýchlo rastúci a vďačný „display“ druh, ktorý je pri správnom teráriu nenáročný a vhodný aj pre mierne pokročilých (a pre začiatočníkov, čo chcú veľký, robustný druh a rešpektujú zásady bezpečnosti). Kľúčové pravidlá chovu: (1) mierna až vyššia vlhkosť (~65–75 %) spolu s dobrým krížovým vetraním — častá chyba je vlhko bez vetrania → pleseň; (2) vrstva vlhkého substrátu (8–15 cm) na hrabanie a dostatočná pôdorysná plocha, nie výška; (3) teplota 24–28 °C; (4) plytká miska s čerstvou vodou stále k dispozícii; (5) kŕmiť gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá), zvyšky odstraňovať; (6) pri údržbe pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí — pavúk oškrabáva žihavé chĺpky a môže sa postaviť do hrozivej pózy. ⚠️ Radšej ho neberte do ruky (riziko žihavých chĺpkov, bolestivého uhryznutia a smrteľného pádu pavúka) a NIKDY nevypúšťajte do prírody. Pri správnom teráriu je to inak odolný a dlhoveký chovanec (samice 15–20 rokov).

Pripravte pozemné terárium (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 8–15 cm na hrabanie — výška nie je dôležitá, je to pozemný druh

Použite vlhký kokosový substrát (alebo kokos + rašelina), udržujte miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s vodou

Zabezpečte dobré krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách) — vlhko bez vetrania = pleseň a roztoče

Udržujte teplotu 24–28 °C — v izbe zvyčajne stačí bežná teplota, prípadne dohriať bočným panelom (NIE vyhrievací kameň pod substrátom)

Vložte stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča) ako štartovaciu noru a plytkú misku s čerstvou vodou; žiadne ostré či vysoké dekorácie (riziko pádu)

Kŕmte gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá) — dospelca ~1× za 7–14 dní, rýchlo rastúce nymfy častejšie; zvyšky a bolus vždy odstráňte; pred zvliekaním pavúk neje — živú korisť nenechávajte v teráriu

Pri údržbe postupujte POMALY, používajte dlhú pinzetu a ochranu očí — pavúk oškrabáva žihavé chĺpky a môže sa postaviť do hrozivej pózy; radšej ho neberte do ruky

Zaistite pevné, dobre uzavreté veko (silný pavúk nadvihne ľahké veko, nymfy uniknú medzerou); prebytočné jedince riešte zodpovedne, NIKDY nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

20–60 € / ks (nymfy lacnejšie, dospelé samice drahšie)

Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) je jeden z najbežnejšie chovaných a najdostupnejších veľkých sklípkavcov — vďaka jednoduchému odchovu v zajatí, rýchlemu rastu a obľube je takmer vždy na sklade. Ceny: mladé nymfy bývajú približne 20–40 €, väčšie jedince a najmä dospelé samice 40–60 € a viac (samice sú cenené pre dlhovekosť 15–20 rokov). Dostupný v špecializovaných teraristických predajniach, na burzách exotického hmyzu a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotený. Pozor: hoci je odolný a vďačný, je skittish a má dráždivé žihavé chĺpky — pred kúpou počítajte s tým, že je to skôr pozorovací druh a vyrastie veľký. Prebytky riešte zodpovedne (predaj, darovanie skúsenému chovateľovi), NIKDY nie vypustením do prírody.

Špecializované teraristické predajne (exotické pavúky a hmyz) v SR/ČR

Teraristické burzy a výstavy exotických bezstavovcov

bazos.sk a chovateľské fóra/skupiny — inzeráty sklípkavce / Acanthoscurria

Na čo si dať pozor Sklípkavca bielokolenného kupujte od seriózneho chovateľa alebo predajne s odchovom v zajatí. Druh je ľahko rozpoznateľný podľa čierneho tela a kontrastných bielych pruhov na „kolenách“ a kĺboch nôh (dospelce majú aj červenkavé chĺpky na zadočku); pozor, ako mláďatá ešte nemusia mať pruhy plne vyvinuté. Zdravý jedinec: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), oblé (nie scvrknuté) bruško, čulý a pevný úchop, bez výrazného holého (oškrabaného) fľaku na bruchu nad bežnú mieru. Pre začiatok je vhodná menšia nymfa (lacnejšia, dobre sa s ňou ustáli chov) — počítajte však s rýchlym rastom a skittish povahou. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, scvrknutým bruškom (hladovanie/dehydratácia) alebo z neznámeho pôvodu. Pri kúpe rovno doriešte vhodné pozemné terárium so substrátom na hrabanie, miskou s vodou a vetraním.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)	Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)	Sklípkavec lososový (Lasiodora parahybana)	Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)	Sklípkavec čierny (Grammostola pulchra)
Dĺžka	rozpätie ~18–22 cm	rozpätie ~25–28 cm (10–11")	rozpätie ~20–25 cm (8–10")	12–14 cm	rozpätie ~15–18 cm (6–7")
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	♀ ~15–20 r, ♂ ~3–5 r	♀ 15–25 r, ♂ ~3–4 r	♀ 15–25 r, ♂ ~3–5 r	♀ 20–30 r, ♂ ~5–6 r	♀ 20–30+ r, ♂ 6–8 r
Hlučnosť	3/5	5/5	4/5	2/5	1/5
Stav IUCN	IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed	IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed	IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed	CITES II — IUCN VU	IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed
Povaha	Aktuálny druh — veľký pozemný sklípkavec Nového sveta, čierne telo s nápadnými bielymi pruhmi na kolenách a červenkavými chĺpkami na zadočku; RÝCHLY rast, mimoriadne ŽRAVÝ a otužilý. Má žihavé chĺpky, býva skittish/defenzívny → radšej na pozorovanie. Vďačný a dostupný druh pre mierne pokročilých	Jeden z najväčších pavúkov sveta — výrazne VÄČŠÍ než bielokolenný, vlhkomilnejší (~75–80 %) a s najdráždivejšími žihavými chĺpkami (typ III); rýchly a defenzívny, výhradne na pozorovanie a NIE pre začiatočníkov	Tiež obrí brazílsky sklípkavec — podobne RÝCHLY rast a žravosť ako bielokolenný, no o niečo väčší a defenzívnejší; jednofarebnejší (bez bielych kolien), žihavé chĺpky, na pozorovanie	Klasický začiatočnícky sklípkavec — pokojný, pomalý, znáša opatrnú manipuláciu, MENŠÍ a nedráždivejší než bielokolenný; pomalší rast, suchší biotop. Pravý opak nervózneho bielokolenného v povahe	Najpokojnejší a najznášanlivejší sklípkavec — sýtočierny, pomalý, mimoriadne krotký a dlhoveký, ideálny pre začiatočníkov; opak rýchleho, skittish bielokolenného
Areál	Severovýchodná Brazília — amazonský región (tropický les)	Severná Brazília a Guyana — amazonský tropický dažďový les	Severovýchodná Brazília (štát Paraíba) — Atlantický pobrežný les	Mexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché lesy a nory	Južná Brazília (Rio Grande do Sul) a priľahlý Uruguaj — pampy, kamenisté pláne

Choroby a prevencia

Pleseň a roztoče z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a zvyškoch koristi, množstvo drobných roztočov, zápach, apatia pavúka

Najčastejší problém pri vlhkom teráriu BEZ dostatočného krížového vetrania. Zabezpečiť prúdenie vzduchu (bočné vetracie otvory), odstraňovať zvyšky koristi a bolus, vlhčiť len časť substrátu, nie premočiť celé dno

Dehydratácia a problémové zvliekanie pri suchu

stredná

Príznaky: Scvrknuté bruško, uviaznutie v starej koži pri zvliekaní, deformované alebo nedotiahnuté nohy, niekedy úhyn

Bielokolenný potrebuje miernu až vyššiu vlhkosť (~65–75 %) a stály prístup k vode — pri suchu sa nezvlieka správne. Udržiavať vlhkosť a plytkú misku s vodou; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť

Pád a prasknutie zadočku (abdomenu)

stredná

Príznaky: Únik hemolymfy z prasknutého bruška po páde z výšky, náhly úhyn

Veľký ťažký pavúk má krehké bruško — pád už z malej výšky je smrteľný. Radšej ho nedvíhať do ruky, terárium nestavať vysoké, nedávať dekorácie, na ktoré by liezol hore; manipulovať s ním len pri dne

Holé miesto na bruchu z oškrabávania žihavých chĺpkov

stredná

Príznaky: Tmavé/holé miesto na hornej strane zadočku, kde si pavúk zoškrabal žihavé chĺpky

Bežný a sám o sebe neškodný jav (najmä u často vyrušovaného alebo pred zvliekaním) — chĺpky pri ďalšom zvliekaní dorastú. Riešenie je obmedziť vyrušovanie; pozor, oškrabané chĺpky sú vo vzduchu a dráždia

Uhryznutie a podráždenie žihavými chĺpkami (riziko pre chovateľa)

stredná

Príznaky: U človeka: lokálna bolesť a opuch po uhryznutí; svrbenie, pálenie a vyrážka na koži, dráždenie očí a dýchacích ciest po kontakte so žihavými chĺpkami

Nie je to choroba pavúka, ale hlavné zdravotné riziko pri tomto skittish druhu pre človeka. Jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale uhryznutie je bolestivé. Pracovať pomaly, dlhou pinzetou, s ochranou očí; po manipulácii s teráriom si umyť ruky a nedotýkať sa očí

Prevencia Sklípkavec bielokolenný je pri správnom teráriu mimoriadne odolný, otužilý a dlhoveký druh (samice ~15–20 rokov) a takmer nechorľavie — najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti a vlastná obrana pavúka: (1) Pleseň a roztoče — vzniká pri vlhku BEZ vetrania; udržiavajte miernu až vyššiu vlhkosť (~65–75 %), no vždy s dobrým krížovým vetraním a odstraňovaním zvyškov koristi; (2) Dehydratácia a zlé zvliekanie pri suchu — stála plytká miska s vodou a vlhký substrát; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť; (3) Pád a prasknutie bruška — krehké veľké telo; radšej nedvíhať do ruky, terárium nízke a bez vysokých dekorácií; (4) Žihavé chĺpky — pri každom otvorení terária rátajte s dráždivými chĺpkami vo vzduchu, pracujte pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí, po práci si umyte ruky. Prevencia: stabilné teplo 24–28 °C, mierna až vyššia vlhkosť s vetraním, vrstva substrátu na hrabanie, čistá voda, gut-loaded hmyz, pokoj počas zvliekania a minimum manipulácie. Pri rešpektovaní týchto zásad je bielokolenný jedným z najnenáročnejších veľkých sklípkavcov na zdravie — treba len rešpektovať jeho skittish povahu a žihavé chĺpky.

Zaujímavosti

Nápadné biele pruhy na kolenách dali druhu meno — čierne zamatové telo kontrastuje s bielymi až krémovými pruhmi na „kolenách“ a kĺboch nôh (odtiaľ „white knee“); k tomu má dospelec červenkavé chĺpky na zadočku, čo z neho robí jeden z najefektnejších a najkontrastnejších sklípkavcov v chove.

Veľký druh — rozpätie nôh ~18–22 cm — bielokolenný patrí medzi veľké sklípkavce Nového sveta; nie je síce taký obrovský ako goliáš (Theraphosa), no je mohutný, robustný a pôsobivý „display“ druh.

Patrí k najrýchlejšie rastúcim veľkým sklípkavcom — pri pravidelnom kŕmení dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti rýchlo (dospelosť cca za 2–3 roky), čo z neho robí vďačný a obľúbený druh.

Mimoriadne žravý a ochotný žráč — bielokolenný je povestný tým, že žerie takmer vždy a ochotne, čo uľahčuje chov a robí ho atraktívnym na pozorovanie; pozor len na prejedanie (naťahané bruško).

Má žihavé (urtikujúce) chĺpky — pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva zo zadočka a vrhá do vzduchu; dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči aj dýchacie cesty — typická obrana sklípkavcov Nového sveta.

Býva skittish a defenzívny — na rozdiel od pokojných druhov (napr. sklípkavec červenokolenný) je bielokolenný nervózny a rýchly; pri vyrušení sa môže postaviť do hrozivej pózy a ukázať hryzadlá, preto sa odporúča chovať ho ako pozorovací druh, nie na manipuláciu.

Pozemný druh — žije v úkrytoch a plytkých norách — v severovýchodnej Brazílii žije skrytý pod kameňmi, koreňmi a v listovom opade, prípadne si hrabe úkryt; v teráriu potrebuje pôdorysnú plochu a vrstvu substrátu, nie výšku.

Samice sú dlhoveké — žijú ~15–20 rokov, čím patria k dlhovekejším pavúkom v chove; samce naopak po dospelosti žijú len krátko (~3–5 rokov celkovo).

Vlhkomilný, ale otužilý tropický druh — vyžaduje miernu až vyššiu vlhkosť (~65–75 %) a teplotu 24–28 °C s dobrým vetraním proti plesni; znáša aj o niečo nižšiu vlhkosť, je to odolný a nenáročný druh na zdravie.

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza z Brazílie, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie skúsenému chovateľovi).

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Arachnida (pavúkovce)

Rad Araneae (pavúky)

Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)

Rod Acanthoscurria

Druh Acanthoscurria geniculata (C. L. Koch, 1841)

Často kladené otázky

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečný, ale rozhodne nie je „neškodný na hladkanie“. Bielokolenný má veľké hryzadlá a jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé, s opuchom; jed síce nebýva pre zdravého dospelého človeka kritický, no reakcia je nepríjemná. Druhým problémom sú žihavé chĺpky (urtikujúce setae) na zadočku — pri vyrušení ich pavúk zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči a dýchacie cesty. Keďže je navyše skittish (rýchly a defenzívny), odporúča sa chovať ho výhradne na pozorovanie, radšej ho neberte do ruky a pri údržbe terária pracujte pomaly, s dlhou pinzetou a ochranou očí.

Radšej nie — bielokolenný je skôr „display“ druh na pozorovanie. Sú na to tri dôvody: (1) má žihavé chĺpky, ktoré pri vyrušení vrhá do vzduchu a ktoré dráždia kožu, oči a dýchanie; (2) je skittish a defenzívny — môže náhle vyraziť, postaviť sa do hrozivej pózy a hrozí bolestivé uhryznutie; (3) je to ťažký pavúk s krehkým bruškom — pri páde z ruky si bruško praskne a uhynie. Pavúky sa navyše na človeka nikdy neviažu a manipulácia im neprináša nič dobré, len stres a riziko. Bielokolenného preto pozorujte cez sklo a pri otváraní terária používajte dlhú pinzetu a ochranu očí.

Áno, ale s výhradou — je to vďačný druh pre mierne pokročilých aj pre začiatočníkov, ktorí chcú veľký, robustný sklípkavec a rešpektujú bezpečnosť. V prospech začiatočníka hovorí, že je otužilý, nenáročný na zdravie, žravý a rýchlo rastie, takže rýchlo poteší veľkosťou. Proti hovorí, že je skittish (nervózny a rýchly) a má dráždivé žihavé chĺpky, preto nie je vhodný na manipuláciu a vyžaduje opatrnú údržbu. Ak chcete sklípkavca, ktorý znáša aj opatrné branie do ruky, sú vhodnejšie pokojné druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola). Bielokolenný je ideálny pre toho, kto chce veľký a efektný druh na pozorovanie.

Bielokolenný je tropický a pozemný druh. Potrebuje teplotu 24–28 °C a miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % (je otužilý, znesie aj o niečo nižšiu), no zároveň dobré krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni. Terárium voľte pôdorysné (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 8–15 cm na hrabanie úkrytu — nie vysoké, lebo lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška). Pridajte stabilný úkryt a plytkú misku s čerstvou vodou. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený, a zaistite pevné veko (silný pavúk nadvihne ľahké veko).

Je výhradný dravec a patrí k najochotnejšie žerúcim sklípkavcom — ideálnou potravou je kŕmny hmyz: šváby Dubia, cvrčky a sarančatá, vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Veľké, silné dospelce zvládnu aj väčší hmyz, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–14 dní (1–3 kusy), rýchlo rastúce mladé nymfy častejšie (2–3× týždenne) menšou korisťou. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče). Pozor na prejedanie — priveľmi naťahané bruško je rizikové.

Oba sú veľké pozemné sklípkavce Nového sveta z Brazílie, líšia sa však veľkosťou a náročnosťou. Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) má rozpätie nôh ~18–22 cm, je otužilejší, dostupnejší a vhodný aj pre mierne pokročilých, s nápadnými bielymi pruhmi na kolenách. Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi/blondi) je výrazne väčší (~25–28 cm, jeden z najväčších pavúkov sveta), náročnejší na vysokú vlhkosť a má najdráždivejšie žihavé chĺpky — je to druh pre pokročilých. Obaja sú skittish/defenzívni a chovajú sa na pozorovanie. Pre niekoho, kto chce veľký, efektný a pritom dostupnejší druh, je bielokolenný ideálnou voľbou.

Bielokolenný patrí k najrýchlejšie rastúcim veľkým sklípkavcom — pri pravidelnom kŕmení dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti a dospelosti dosiahne približne za 2–3 roky. Životnosť výrazne závisí od pohlavia: samice sú dlhoveké a pri dobrej starostlivosti žijú ~15–20 rokov, kým samce žijú podstatne kratšie — po dospelom zvliekaní im ostáva už len krátky čas, celkovo zhruba 3–5 rokov (po dospelosti často len mesiace až rok). Ak chcete dlhoročného chovanca, voľte samicu.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Acanthoscurria geniculata), World Spider Catalog (Acanthoscurria geniculata C. L. Koch, 1841), Tom's Big Spiders (A. geniculata care), The Tarantula Collective (Brazilian giant white k

Sklípkavec bielokolenný (brazílsky)

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Sklípkavec bielokolenný (brazílsky)

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky