Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec haitský je nemý druh v zmysle hlasu — nemá hlasivky ani orgány na vokalizáciu a nevydáva žiadne volania. Jediným zvukom, ktorý môže produkovať, je jemná obranná stridulácia (syčanie): pri silnom vyrušení dokáže trieť o seba chĺpky a setae na vnútorných stranách predných nôh a hryzadiel, čím vzniká tiché syčavé „šššš“. U Phormictopus cancerides je tento prejav slabý a nenápadný; väčšina jedincov sa bráni skôr bleskovým únikom do úkrytu, oškrabávaním žihavých chĺpkov a hrozivou pózou než zvukom. Syčanie nie je hlas ani komunikácia s druhom; je to čisto mechanický obranný zvuk. Mimo vyrušenia je pavúk úplne tichý — počuť možno nanajvýš jemné šuchotanie pri rýchlom pohybe po substráte alebo pri hrabaní. V byte je preto haitský sklípkavec ideálnym tichým chovancom — neozýva sa, jeho prejavy sú vizuálne a hmatové, nie zvukové.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| 1× za 7–14 dní (dospelec) | Gut-loaded hmyz — šváby Dubia, cvrčky, sarančatá | 1–3 kusy (nie väčšie ako telo pavúka) | dospelca menej často, rýchlo rastúce nymfy 2–3× týždenne menšou korisťou |
| Príležitostne | Väčší hmyz / kobylky pre silné dospelce | podľa veľkosti pavúka | výnimočne; stavovce (myši) nie sú potrebné |
| Stále k dispozícii | Čerstvá voda v plytkej miske | plytká miska | vymieňať a čistiť priebežne |
| Pred zvliekaním a po kŕmení | Žiadne kŕmenie v predzvliekacom období (premolt); odstránenie zvyškov a bolusu | — | živú korisť pred zvliekaním nenechávať v teráriu; zvyšky odstrániť do 24 h |
Sklípkavec haitský rastie veľmi rýchlo a do dospelosti sa dostáva už po približne 2–3 rokoch a 7–10 zvliekaniach (mladé sa zvliekajú často, každých ~5–6 týždňov za priaznivých podmienok). Samce dospievajú skôr, po poslednom (dospelom) zvliekaní si na pedipalpách vytvoria bulby na prenos spermií a tibiálne háčiky a žijú už len krátko (celkovo ~4–6 rokov, po dospelosti často len mesiace až rok); u dospelých samcov je krásne vidno fialový kovový lesk. Párenie je rizikové — veľká, žravá a defenzívna samica môže samca napadnúť, preto chovatelia samca k samici púšťajú opatrne a po párení rýchlo oddeľujú. Vyžaduje dobrú kondíciu oboch jedincov, vyššiu vlhkosť a teplo. Druh sa úspešne a pomerne ochotne odchováva v zajatí, vďaka čomu je dostupný a cenovo prijateľný.
Po úspešnom párení samica vytvorí veľký hodvábny kokon (zámotok), do ktorého nakladie stovky vajíčok (plodný druh s početnou znáškou). Kokon stráži a otáča, čím udržiava vajíčka prevzdušnené a v správnej vlhkosti. V tomto období je samica obzvlášť podráždená a obranná — netreba ju rušiť. Chovatelia niekedy kokon po niekoľkých týždňoch odoberajú na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor), aby mali kontrolu nad vlhkosťou a teplotou a aby ho samica nezničila. Vyššia vlhkosť (~75 %) a teplo (24–28 °C) sú pre vývin vajíčok zásadné.
Z kokonu sa po niekoľkých týždňoch až mesiacoch (podľa teploty a vlhkosti) postupne vyvinú a vyliahnu nymfy (spiderlingy) — najprv prvý larválny stupeň, potom po zvliekaní pohyblivé mladé pavúčiky. Je ich stovky. Zaujímavosťou je, že čerstvé nymfy majú nápadný kovovo zelenkavo-modrý nádych, ktorý sa s rastom a zvliekaním postupne mení na hrdzavo-ružovkasté a napokon dospelé tmavé sfarbenie s bronzovo-fialovým leskom. Mladé nymfy sú citlivejšie na vlhkosť a treba ich oddeliť do samostatných nádobiek, inak hrozí kanibalizmus. Odchov veľkého počtu rýchlo rastúcich nymf je náročný na priestor, krmivo a prácu.
Nymfy haitského sklípkavca rastú veľmi rýchlo (patrí k najrýchlejšie rastúcim veľkým sklípkavcom — z ~3 cm nymfy môže za prvý rok dorásť aj na ~9 cm) a do dospelosti prejdú 7–10 zvliekaniami počas približne 2–3 rokov. Každé zvliekanie (ekdýza) je kritické: pavúk pred ním prestane žrať, stmavne a zvlieka sa zvyčajne na chrbte (otočený) — počas zvliekania ho NESMIE rušiť ani mu dávať korisť (mäkký čerstvo zvlečený pavúk je zraniteľný). Po zvliekaní pavúk niekoľko dní stuhne a nasleduje výrazný nárast veľkosti; práve tesne po zvliekaní je bronzovo-fialový lesk najkrajší. Stratenú nohu dokáže pri ďalších zvliekaniach postupne doregenerovať. Pre rýchly a zdravý rast je nevyhnutná stabilná vlhkosť, teplo a pravidelné kŕmenie gut-loaded hmyzom primeranej veľkosti — vďaka „výbušnej“ žravosti rastie obzvlášť dobre.
Pohlavný dimorfizmus sa prejavuje v životnosti, stavbe aj sfarbení. Samice sú mohutnejšie, dlhoveké a žijú ~15–20 rokov — patria k dlhovekejším pavúkom v chove; bývajú skôr metalicky bronzové. Samce sú menšie a štíhlejšie, po dospelom zvliekaní majú na pedipalpách bulby a tibiálne háčiky, často sú výraznejšie fialové a žijú už len krátko (celkovo ~4–6 rokov, po dospelosti často len mesiace až rok). Pre dlhodobý chov je preto cennejšia samica. Dospelce dosahujú rozpätie nôh ~15–18 cm (mohutné samice až ~20 cm) s charakteristickým tmavým telom a bronzovo-fialovým kovovým leskom.
Sklípkavec haitský sa neochočuje a NIE je určený na bežnú manipuláciu — pavúky sa na človeka neviažu a tento druh navyše býva temperamentný, rýchly a skittish. Je to však otužilý, mimoriadne rýchlo rastúci a vďačný „display“ druh, ktorý je pri správnom teráriu nenáročný a vhodný pre mierne pokročilých (a pre rozhľadenejších začiatočníkov, ktorí chcú veľký, robustný druh a rešpektujú zásady bezpečnosti). Kľúčové pravidlá chovu: (1) mierna až vyššia vlhkosť (~65–75 %) spolu s dobrým krížovým vetraním — častá chyba je vlhko bez vetrania → pleseň; (2) vrstva vlhkého substrátu (10–15 cm) na hrabanie a dostatočná pôdorysná plocha, nie výška; (3) teplota 24–28 °C; (4) plytká miska s čerstvou vodou stále k dispozícii; (5) kŕmiť gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá) — má „výbušnú“ reakciu na korisť, zvyšky odstraňovať; (6) pri údržbe pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí — pavúk môže bleskovo vyraziť, oškrabávať žihavé chĺpky alebo sa postaviť do hrozivej pózy. ⚠️ Radšej ho neberte do ruky (riziko žihavých chĺpkov, bolestivého uhryznutia, rýchleho úniku a smrteľného pádu pavúka) a NIKDY nevypúšťajte do prírody. Pri správnom teráriu je to inak odolný a dlhoveký chovanec (samice ~15–20 rokov).
Pripravte pozemné terárium (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 10–15 cm na hrabanie — výška nie je dôležitá, je to pozemný druh
Použite vlhký kokosový substrát (alebo kokos + rašelina), udržujte miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s vodou
Zabezpečte dobré krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách) — vlhko bez vetrania = pleseň a roztoče
Udržujte teplotu 24–28 °C — v izbe zvyčajne stačí bežná teplota, prípadne dohriať bočným panelom (NIE vyhrievací kameň pod substrátom)
Vložte stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča) ako štartovaciu noru a plytkú misku s čerstvou vodou; žiadne ostré či vysoké dekorácie (riziko pádu)
Kŕmte gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá) — dospelca ~1× za 7–14 dní, rýchlo rastúce nymfy častejšie; zvyšky a bolus vždy odstráňte; pred zvliekaním pavúk neje — živú korisť nenechávajte v teráriu
Pri údržbe postupujte POMALY, používajte dlhú pinzetu a ochranu očí — pavúk je rýchly, môže náhle vyraziť, oškrabávať žihavé chĺpky alebo sa postaviť do hrozivej pózy; radšej ho neberte do ruky
Zaistite pevné, dobre uzavreté veko (silný a rýchly pavúk nadvihne ľahké veko, unikne medzerou); prebytočné jedince riešte zodpovedne, NIKDY nevypúšťajte do prírody
Sklípkavec haitský (Phormictopus cancerides) je bežne chovaný a dobre dostupný veľký sklípkavec — vďaka úspešnému odchovu v zajatí, rýchlemu rastu a obľube býva pravidelne v ponuke. Ceny: mladé nymfy bývajú približne 20–40 €, väčšie jedince a najmä dospelé samice 40–60 € a viac (samice sú cenené pre dlhovekosť ~15–20 rokov). Dostupný v špecializovaných teraristických predajniach, na burzách exotického hmyzu a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotený. Pozor: hoci je odolný a vďačný, je temperamentný, veľmi rýchly a má dráždivé žihavé chĺpky — pred kúpou počítajte s tým, že je to skôr pozorovací druh pre mierne pokročilých a vyrastie veľký. Prebytky riešte zodpovedne (predaj, darovanie skúsenému chovateľovi), NIKDY nie vypustením do prírody.
| Sklípkavec haitský (Phormictopus cancerides) | Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) | Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus sp.) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Sklípkavec čierny (Grammostola pulchra) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~15–18 cm (♀ až ~20 cm) | rozpätie ~18–22 cm | rozpätie ~17–22 cm | 12–14 cm | rozpätie ~15–18 cm (6–7") |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | ♀ ~15–20 r, ♂ ~4–6 r | ♀ ~15–20 r, ♂ ~3–5 r | ♀ ~12–15 r, ♂ ~3–4 r | ♀ 20–30 r, ♂ ~5–6 r | ♀ 20–30+ r, ♂ 6–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed | CITES II — IUCN VU | IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed |
| Povaha | Aktuálny druh — veľký pozemný sklípkavec Nového sveta z karibského ostrova Hispaniola; tmavé telo s bronzovo-fialovým kovovým leskom (mladé so zelenkavo-modrým nádychom), VEĽMI rýchly rast a „výbušná“ žravosť. Má žihavé chĺpky, je temperamentný a veľmi rýchly (skittish) → radšej na pozorovanie. Druh pre mierne pokročilých | Najbližší „kolega“ veľkosťou aj náturou — tiež veľký, žravý, rýchlo rastúci NW druh so žihavými chĺpkami; líši sa pôvodom (Brazília) a nezameniteľným čiernym telom s bielymi pruhmi na kolenách (haitský je jednofarebnejší s kovovým leskom) | Obrí juhoamerický NW druh s podobným PURPUROVÝM/fialovým kovovým leskom (najmä samce) — vizuálne najbližší „lesklý“ príbuzný; tiež rýchly, žravý a so žihavými chĺpkami, no pochádza z pevniny (And. región), nie z ostrova | Typický POKOJNÝ začiatočnícky NW sklípkavec — pomalý, znáša opatrnú manipuláciu, MENŠÍ a nedráždivejší než haitský; pomalší rast, suchší biotop. Pravý opak temperamentného, rýchleho haitského v povahe | Najpokojnejší a najznášanlivejší NW sklípkavec — sýtočierny, pomalý, mimoriadne krotký a dlhoveký, ideálny pre úplných začiatočníkov; opak rýchleho, temperamentného haitského |
| Areál | Ostrov Hispaniola — Haiti + Dominikánska republika (Karibik) | Severovýchodná Brazília — amazonský región (tropický les) | Severozápadná Južná Amerika (Kolumbia, Ekvádor, Peru) — amazonský/andský región | Mexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché lesy a nory | Južná Brazília (Rio Grande do Sul) a priľahlý Uruguaj — pampy, kamenisté pláne |
Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a zvyškoch koristi, množstvo drobných roztočov, zápach, apatia pavúka
Najčastejší problém pri vlhkom teráriu BEZ dostatočného krížového vetrania. Zabezpečiť prúdenie vzduchu (bočné vetracie otvory), odstraňovať zvyšky koristi a bolus, vlhčiť len časť substrátu, nie premočiť celé dno
Príznaky: Scvrknuté bruško, uviaznutie v starej koži pri zvliekaní, deformované alebo nedotiahnuté nohy, niekedy úhyn
Haitský sklípkavec potrebuje miernu až vyššiu vlhkosť (~65–75 %) a stály prístup k vode — pri suchu sa nezvlieka správne. Udržiavať vlhkosť a plytkú misku s vodou; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť
Príznaky: Únik hemolymfy z prasknutého bruška po páde z výšky, náhly úhyn
Veľký ťažký pavúk má krehké bruško — pád už z malej výšky je smrteľný. Riziko je u tohto rýchleho druhu vyššie (môže vyraziť z ruky). Radšej ho nedvíhať do ruky, terárium nestavať vysoké, nedávať dekorácie, na ktoré by liezol hore; manipulovať s ním len pri dne
Príznaky: Tmavé/holé miesto na hornej strane zadočku, kde si pavúk zoškrabal žihavé chĺpky
Bežný a sám o sebe neškodný jav (najmä u často vyrušovaného alebo pred zvliekaním) — chĺpky pri ďalšom zvliekaní dorastú. Riešenie je obmedziť vyrušovanie; pozor, oškrabané chĺpky sú vo vzduchu a dráždia
Príznaky: U človeka: lokálna bolesť a opuch po uhryznutí; svrbenie, pálenie a vyrážka na koži, dráždenie očí a dýchacích ciest po kontakte so žihavými chĺpkami
Nie je to choroba pavúka, ale hlavné zdravotné riziko pri tomto temperamentnom rýchlom druhu pre človeka. Jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale uhryznutie je bolestivé a u Phormictopus býva o niečo „štipľavejšie“ ako u pokojných druhov. Pracovať pomaly, dlhou pinzetou, s ochranou očí; po manipulácii s teráriom si umyť ruky a nedotýkať sa očí
Karibský obor z ostrova Hispaniola — sklípkavec haitský je endemit ostrova Hispaniola (Haiti + Dominikánska republika); v Dominikánskej republike ho volajú „cacata“, na Haiti „araignée-krab“ (krabí pavúk). Patrí k najväčším pavúkom Karibiku a je jedným z mála veľkých sklípkavcov pochádzajúcich z ostrova, nie z pevniny.
Bronzovo-fialový kovový lesk — tmavé hnedo-čierne telo má pri správnom svetle nádherný kovový bronzovo-fialový lesk, ktorý najviac vynikne tesne po zvliekaní; samce bývajú výraznejšie fialové, samice skôr metalicky bronzové. To z neho robí jeden z najkrajších „hnedých“ sklípkavcov.
Mladé majú zelenkavo-modrý nádych — čerstvé nymfy prekvapivo nevyzerajú ako dospelce: majú kovovo zelenkavo-modrý nádych, ktorý sa cez hrdzavo-ružovkasté tóny postupne mení až na dospelé tmavé sfarbenie. Sfarbenie sa teda počas života niekoľkokrát zmení.
Patrí k najrýchlejšie rastúcim veľkým sklípkavcom — pri pravidelnom kŕmení dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti veľmi rýchlo (dospelosť cca za 2–3 roky, 7–10 zvliekaní), čo z neho robí dynamický a vďačný druh.
„Výbušná“ žravosť — haitský je povestný mimoriadne prudkou reakciou na korisť: zriedka odmietne jedlo a po koristi sa vrhá bleskurýchle. Práve preto rýchlo rastie a je atraktívny na pozorovanie; pozor len na prejedanie (naťahané bruško).
Má žihavé (urtikujúce) chĺpky — pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva zo zadočka a vrhá do vzduchu (typ I, samice majú aj typ III); dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči aj dýchacie cesty — typická obrana sklípkavcov Nového sveta.
Temperamentný a veľmi rýchly — na rozdiel od pokojných začiatočníckych druhov je haitský nervózny a behavý: väčšinou pri vyrušení bleskovo uteká do úkrytu, no pri vyprovokovaní dokáže náhle vyraziť, postaviť sa do hrozivej pózy a hryznúť. Preto je to druh pre mierne pokročilých a chová sa skôr na pozorovanie.
Pozemný oportunistický hrabavec — žije skrytý v úkrytoch a norách, no rád sa zdržiava aj voľne na povrchu; v teráriu potrebuje pôdorysnú plochu a vrstvu substrátu, nie výšku.
Samice sú dlhoveké — žijú ~15–20 rokov, čím patria k dlhovekejším pavúkom v chove; samce naopak po dospelosti žijú len krátko (~4–6 rokov celkovo).
⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza z Hispanioly, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie skúsenému chovateľovi).
Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečný, ale rozhodne nie je „neškodný na hladkanie“. Haitský má veľké hryzadlá a jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé, s opuchom; jed síce nebýva pre zdravého dospelého človeka kritický, no u rodu Phormictopus býva o niečo „štipľavejší“ ako u typických pokojných druhov Nového sveta a reakcia je nepríjemná. Druhým problémom sú žihavé chĺpky (urtikujúce setae, typ I) na zadočku — pri vyrušení ich pavúk zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (svrbenie, pálenie, vyrážka), oči a dýchacie cesty. Keďže je navyše temperamentný a veľmi rýchly, odporúča sa chovať ho výhradne na pozorovanie, radšej ho neberte do ruky a pri údržbe terária pracujte pomaly, s dlhou pinzetou a ochranou očí.
Radšej nie — haitský je skôr „display“ druh na pozorovanie. Sú na to tri dôvody: (1) má žihavé chĺpky, ktoré pri vyrušení vrhá do vzduchu a ktoré dráždia kožu, oči a dýchanie; (2) je temperamentný, veľmi rýchly a skittish — môže náhle vyraziť či bleskovo uniknúť z ruky a hrozí bolestivé uhryznutie; (3) je to ťažký pavúk s krehkým bruškom — pri páde z ruky si bruško praskne a uhynie (riziko je u tohto rýchleho druhu obzvlášť vysoké). Pavúky sa navyše na človeka nikdy neviažu a manipulácia im neprináša nič dobré, len stres a riziko. Haitského preto pozorujte cez sklo a pri otváraní terária používajte dlhú pinzetu a ochranu očí.
Skôr pre mierne pokročilých. V prospech hovorí, že je otužilý, nenáročný na zdravie, mimoriadne žravý a veľmi rýchlo rastie, takže rýchlo poteší veľkosťou a kŕmenie je vďačné. Proti hovorí, že je temperamentný, veľmi rýchly a má dráždivé žihavé chĺpky — pri otvorení terária môže bleskovo vyraziť alebo uniknúť, preto nie je vhodný na manipuláciu a vyžaduje opatrnú, premyslenú údržbu (zaistené veko, dlhá pinzeta). Pre úplného začiatočníka, ktorý chce sklípkavca znášajúceho aj opatrné branie do ruky, sú vhodnejšie pokojné druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola). Haitský je ideálny pre toho, kto už má so sklípkavcami skúsenosť a chce veľký, kovovo sfarbený a dynamický druh na pozorovanie.
Haitský je tropický a pozemný druh z Hispanioly. Potrebuje teplotu 24–28 °C (~76–82 °F) a miernu až vyššiu vlhkosť ~65–75 % (je otužilý, znesie aj o niečo nižšiu), no zároveň dobré krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni. Terárium voľte pôdorysné (cca 40–50×30–40×30 cm) s vrstvou substrátu 10–15 cm na hrabanie úkrytu — nie vysoké, lebo lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška). Pridajte stabilný úkryt a plytkú misku s čerstvou vodou. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený, a zaistite pevné veko — tento silný a rýchly pavúk nadvihne ľahké veko a unikne aj úzkou medzerou.
Je výhradný dravec a patrí k najochotnejšie a najprudšie žerúcim sklípkavcom (povestná „výbušná“ reakcia na korisť) — ideálnou potravou je kŕmny hmyz: šváby Dubia, cvrčky a sarančatá, vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Veľké, silné dospelce zvládnu aj väčší hmyz, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–14 dní (1–3 kusy), rýchlo rastúce mladé nymfy častejšie (2–3× týždenne) menšou korisťou. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče). Pozor na prejedanie — pri tejto žravosti ľahko vznikne priveľmi naťahané bruško.
Áno — a je to úplne normálne. Sfarbenie sa počas života niekoľkokrát mení. Mladé nymfy majú prekvapivo kovovo zelenkavo-modrý nádych, ktorý vôbec nevyzerá ako „hnedý“ dospelec; postupne prechádza cez hrdzavo-ružovkasté tóny až do dospelého tmavého sfarbenia. Dospelec má tmavé hnedo-čierne telo s krásnym kovovým bronzovo-fialovým leskom, ktorý najviac vynikne tesne po zvliekaní a pri vhodnom svetle (pred ďalším zvliekaním môže lesk vyblednúť). Navyše je tu pohlavný rozdiel: samce bývajú výraznejšie fialové, samice skôr metalicky bronzové. Takže meniaca sa farba nie je problém, ale jedna z najkrajších čŕt tohto druhu.
Oba sú veľké pozemné sklípkavce Nového sveta so žihavými chĺpkami a rýchlym rastom, líšia sa však pôvodom, sfarbením a povahou. Sklípkavec haitský (Phormictopus cancerides) pochádza z karibského ostrova Hispaniola, má rozpätie ~15–18 cm (až ~20 cm), tmavé telo s bronzovo-fialovým kovovým leskom (mladé so zelenkavo-modrým nádychom) a je temperamentnejší a veľmi rýchly. Sklípkavec bielokolenný (Acanthoscurria geniculata) pochádza z Brazílie, je o niečo väčší (~18–22 cm) a má nezameniteľné čierne telo s nápadnými bielymi pruhmi na kolenách. Obaja sú skittish/defenzívni a chovajú sa na pozorovanie, sú podobne otužilí a žraví. Pre niekoho, kto chce kovovo sfarbený karibský druh s meniacou sa farbou, je haitský unikátnou voľbou.
Haitský patrí k najrýchlejšie rastúcim veľkým sklípkavcom — pri pravidelnom kŕmení dorastie z malej nymfy do impozantnej veľkosti veľmi rýchlo (z ~3 cm nymfy aj na ~9 cm za prvý rok) a dospelosti dosiahne približne za 2–3 roky po 7–10 zvliekaniach. Životnosť výrazne závisí od pohlavia: samice sú dlhoveké a pri dobrej starostlivosti žijú ~15–20 rokov, kým samce žijú podstatne kratšie — po dospelom zvliekaní im ostáva už len krátky čas, celkovo zhruba 4–6 rokov (po dospelosti často len mesiace až rok). Ak chcete dlhoročného chovanca, voľte samicu.