Sklípkavec ružovonohý (Theraphosa apophysis) — jeden z najväčších pavúkov sveta — rozpätie nôh ~25–30 cm, vedľa…

Q: Je sklípkavec ružovonohý vhodný pre začiatočníkov?

Nie, je to druh pre pokročilých. Hoci je pri správnom teráriu odolný, kombinuje hneď niekoľko náročných vlastností: obrovskú veľkosť (rozpätie ~25–30 cm), rýchlu a defenzívnu povahu , najdráždivejšie žihavé chĺpky a vysoké nároky na vlhkosť (~80 %) s vetraním a hlboký substrát . Najčastejšou chybou začiatočníkov je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Pre začiatok sú vhodnejšie pokojné, menej dráždivé druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola); k ružovonohému prejdite až s odpracovanými skúsenosťami.

Q: Akú teplotu, vlhkosť a terárium sklípkavec ružovonohý potrebuje?

Ružovonohý je vlhkomilný tropický a pozemný hrabavý druh . Potrebuje teplotu 24–28 °C a vysokú vlhkosť ~80 % (niektoré zdroje až 80–90 %), no zároveň silné krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a úhynu. Terárium voľte pôdorysne veľké (cca 60×45×45 cm / 15–20 gal) s hrubou vrstvou substrátu 15–20 cm na hrabanie nory — nie vysoké , lebo lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška). Pridajte stabilný úkryt a plytkú misku s čerstvou vodou (veľký druh veľa pije). Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený.

Q: Čo žerie sklípkavec ružovonohý — naozaj loví vtáky?

Nie, meno „bird-eater“ je zavádzajúce — vtáky bežne neje. Ružovonohý je výhradný dravec , ktorý sa živí najmä veľkým hmyzom : v teráriu sú ideálne šváby Dubia, cvrčky a sarančatá , vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Veľké, silné dospelce zvládnu aj výnimočne väčšiu korisť, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–14 dní , mladé nymfy častejšie. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče).

Q: Ako dlho žije sklípkavec ružovonohý?

Výrazne to závisí od pohlavia. Samice sú mimoriadne dlhoveké — pri dobrej starostlivosti žijú 15–20+ rokov , čím patria k najdlhovekejším pavúkom v chove. Samce žijú podstatne kratšie: po dospelom zvliekaní im ostáva už len krátky čas, celkovo zhruba 3–4 roky (po dospelosti často len mesiace až rok). Ak chcete dlhoročného chovanca, voľte samicu . Vďaka dlhovekosti je ružovonohý dlhodobý záväzok — počítajte s tým, že vás zdravá samica môže sprevádzať aj dve desaťročia.

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

3/5

Výživa

Veľký hmyz — šváby (Dubia, argentínske), cvrčky, sarančatá — 70 % 70%

Príležitostne väčšia korisť — väčšie šváby, ojedinele drobný stavovec (myš/koža) — 20 % 20%

Iný kŕmny hmyz (mole červy, zophobas) ako doplnok — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná veľká korisť pre dospelého sklípkavca ružovonohého
Argentínske šváby (Shelfordella lateralis) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
Mole červy / zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ jedálnička
Príležitostne väčšia korisť pre veľké dospelce — väčší hmyz, výnimočne predzabitý drobný hlodavec (pri silných samiciach, nie je nutné)
Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu
Čerstvá voda v plytkej miske stále k dispozícii — veľký a vlhkomilný druh veľa pije; misku udržiavať čistú

Zakázané potraviny

Korisť väčšia ako telo pavúka — môže ho zraniť; korisť voľte primerane veľkú (max. veľkosť tela pavúka)
Voľne odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov a parazitov; používať len chovaný kŕmny hmyz
Hmyz ošetrený insekticídmi alebo z okolia postrekov — pre sklípkavca smrteľný
Stavovce ako základ stravy (myši, cicavce) — zbytočne tučné, nepotrebné; ružovonohý je primárne hmyzožravec, nie „požierač vtákov“
Tvrdé chrobáky s hrubým chitínom pravidelne — ťažko stráviteľné, len výnimočne
Kŕmenie počas/tesne pred zvliekaním — pavúk pred ekdýzou odmieta žrať (predzvliekacie obdobie, tzv. premolt); živú korisť vtedy NEPONECHÁVAŤ v teráriu (môže poraniť mäkkého pavúka)
Nestrávené zvyšky a uhynutá korisť v teráriu — plesnivejú a priťahujú roztoče; bolus a zvyšky odstraňovať
Rastlinná strava, ovocie, zelenina — sklípkavec je výhradný mäsožravec, neprijíma ich

Tip od odborníka Sklípkavec ružovonohý (Theraphosa apophysis) je výhradný mäsožravec (dravec) a napriek menu „bird-eater“ (požierač vtákov) vtáky bežne neje — meno celého rodu vzniklo z dávnej rytiny a je zavádzajúce. Základom jedálnička je veľký kŕmny hmyz: šváby Dubia (ideálne — výživné, neunikajú), cvrčky a sarančatá. Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Kľúčové je gut-loading: kŕmny hmyz 24–48 hodín pred skrmením vykŕmiť kvalitnou zeleninou a granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu. Veľké, silné dospelce zvládnu aj výnimočne väčšiu korisť, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Frekvencia: dospelca stačí kŕmiť 1× za 7–14 dní (1–3 kusy koristi), mladé nymfy (s nápadne ružovými nôžkami) častejšie a menšou korisťou. Pred zvliekaním pavúk prestane žrať a stmavne (bruško sčernie) — vtedy živú korisť v teráriu NENECHÁVAŤ, mäkkého čerstvo zvlečeného pavúka by mohla poraniť. Vždy odstráňte zvyšky a bolus (skuvíkanú nestrávenú hrudku), aby neplesniveli a nepriťahovali roztoče. Čerstvá voda v plytkej miske musí byť stále k dispozícii — tento veľký, vlhkomilný druh veľa pije. Voľne odchyteného hmyzu sa vyvarujte (pesticídy, parazity).

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Sklípkavce nemajú hlasivky a nevydávajú vokálne zvuky — sklípkavec ružovonohý však dokáže pri obrane hlasno SYČAŤ (stridulovať) trením a rozpletaním špeciálnych setae na nohách a hryzadlách, čo je dobre počuteľné aj na meter.

Priľnavosť

Sklípkavec ružovonohý sa NEHODÍ na manipuláciu — je to výhradne „display only“ druh na pozorovanie. Patrí medzi najväčšie sklípkavce sveta a manipulácia s ním je riziková pre pavúka aj pre človeka. Dôvody: (1) má mimoriadne dráždivé žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III) — patria k najnepríjemnejším zo všetkých sklípkavcov; pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva (kicking) a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (pálenie, svrbenie, pľuzgieriky), oči a dýchacie cesty; (2) je rýchly a defenzívny (skittish) — pri obrane sa postaví, ukáže veľké hryzadlá a hlasno syčí (stridulácia); (3) jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (hryzadlá až ~2 cm) a hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, spôsobí silnú bolesť a opuch; (4) je to ťažký, krehký pavúk — pád z výšky pri manipulácii znamená prasknutie bruška a smrť. Záver: ružovonohého NIKDY neberte do ruky, pozorujte ho cez sklo a pri údržbe terária používajte dlhú pinzetu, postupujte pomaly a ideálne s ochranou očí (žihavé chĺpky vo vzduchu). Nie je to maznavý ani interaktívny chovanec — jeho hodnota je vo veľkosti, ružových končekoch nôh a prirodzenom správaní.

Aktivita

Sklípkavec ružovonohý je súmračný a nočný hrabavý druh. Cez deň zostáva skrytý v nore alebo úkryte, ktorý si sám vyhrabe v hlbokom substráte (je to oportúnny hrabavec — silno inklinuje k norám a trávi v nich väčšinu času). Aktivita sa rozbieha za súmraku a v noci: pavúk vychádza, loví zo zálohy, hrabe a upravuje noru. Energia je mierna — väčšinou sedí nehybne pri vchode do nory, no v obrane alebo pri love je prekvapivo rýchly a dokáže náhle vyraziť. Nepotrebuje výškové šplhanie (je pozemný, lezenie do výšky je preňho nebezpečné — riziko pádu), ale potrebuje veľkú pôdorysnú plochu a hlboký substrát na hrabanie. Pri vyrušení reaguje typickou obrannou kaskádou: oškrabáva žihavé chĺpky zadnými nohami, syčí (stridulácia), postaví sa na zadné nohy a ukáže hryzadlá. Pre pozorovateľa je to mohutný, štíhlejší a dlhonohejší druh než pravý goliáš — fascinujúci najmä vo chvíľach lovu a hrabania, no s nepredvídateľnými, rýchlymi obrannými reakciami.

Reč

Pavúky nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — sklípkavec ružovonohý je nemý; jediný zvuk je obranné syčanie (stridulácia trením setae).

Hlasový prejav a reč

Sklípkavec ružovonohý je nemý druh v zmysle hlasu — nemá hlasivky ani orgány na vokalizáciu a nevydáva žiadne volania. Jediným zvukom, ktorý produkuje, je obranná stridulácia (syčanie): pri vyrušení o seba trie a rozpletá špeciálne háčikovité setae s perovitými vláknami umiestnené na femurochodidlách hryzadiel a vnútorných stranách prvého a druhého páru nôh, čím vzniká dobre počuteľné syčavé až prskavé „šššš“. Tento zvuk je u rodu Theraphosa obzvlášť robustný a hlasný (počuteľný aj na vzdialenosť okolo metra) a je to akustický výstražný (aposematický) signál — pavúk ním spolu s postavením sa do obrannej pózy a oškrabávaním žihavých chĺpkov dáva najavo, že ho má votrelec nechať na pokoji. Syčanie nie je hlas ani komunikácia s druhom; je to čisto mechanický obranný zvuk. Mimo vyrušenia je ružovonohý úplne tichý — počuť možno nanajvýš jemné šuchotanie pri hrabaní nory alebo pri pohybe po substráte. V byte teda tohto pavúka počuť výnimočne, a to len keď ho vyrušíte; jeho syčanie je vždy jasným signálom „nedotýkaj sa ma“.

Dokáže hovoriť? Pavúk nedokáže napodobniť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové štruktúry. Sklípkavec ružovonohý okolie vníma chvením, hmatom (chĺpkami a setae) a chemicky, nie zvukom.

Typické zvuky

Žiadne vokalizácie — ružovonohý nemá hlasivky a nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu
Obranné syčanie (stridulácia) — pri vyrušení trie a rozpletá háčikovité setae na hryzadlách a prednom páre nôh, vzniká dobre počuteľné varovné „šššš“ (u rodu Theraphosa obzvlášť hlasné, aj na ~1 m)
Tiché šuchotanie pri hrabaní nory a pohybe po substráte — mechanický zvuk, nie hlas
Tichá kombinovaná obrana — syčanie sprevádza oškrabávanie žihavých chĺpkov zadnými nohami a postavenie sa s ukázaním hryzadiel (vizuálno-zvuková výstraha)

Sezónny kalendár

Celoročná súmračná a nočná aktivita — cez deň v nore alebo úkryte, po zotmení loví a hrabe; v teráriu aktívny po celý rok

Rozmnožovanie v zajatí celoročné (nárazovo) — po dospelosti samca (s tibiálnou apofýzou); samica robí veľký zámotok so stovkami vajíčok

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Pokročilý teraristický druh — jeden z najväčších pavúkov sveta (rozpätie nôh ~25–30 cm). Veľký, rýchly, mimoriadne defenzívny sklípkavec s najdráždivejšími žihavými chĺpkami (urtikujúce setae typ III). NIE pre začiatočníkov a NIE na manipuláciu — výhradne na pozorovanie. Vyžaduje vysokú vlhkosť (~80 %), 24–28 °C, hlboký substrát na hrabanie a veľkú pôdorysnú plochu s dobrým vetraním proti plesni. Charakteristické ružové až bielo-ružové končeky nôh (najmä u mláďat) — odtiaľ „pinkfoot“. Pôvod: tropický dažďový les severnej Južnej Ameriky — Venezuela (Gran Sabana, Mount Roraima), Kolumbia a severná Brazília. Bez CITES, IUCN nehodnotený. Bez CITES, IUCN nehodnotený. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Veľké terárium s dôrazom na pôdorysnú plochu a hlbokú vrstvu substrátu je pre ružovonohého kľúčové. Ide o pozemný, hrabavý druh — nepotrebuje výšku na šplhanie (lezenie hore je preňho nebezpečné, pád prasknutím bruška = smrť), ale potrebuje veľa plochy a hĺbku na hrabanie nory. Pre dospelca sa odporúča terárium približne 60 × 45 × 45 cm (alebo 15–20 galónov) s vrstvou substrátu aspoň 15–20 cm, do ktorej sa zahrabe. Substrát: vlhký kokosový (kokosové vlákno) alebo zmes kokosu a rašeliny, ktorý drží vlhkosť aj tvar nory, no nesmie zaplesnivieť. Vlhkosť je najdôležitejší parameter — udržiavať vysokú (~80 %) vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s vodou; zároveň je nevyhnutné silné krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách), inak vzniká pleseň a hynie. Teplota: 24–28 °C; v izbe stačí bežná teplota, prípadne mierne dohrievať bočným panelom (NIE horúci kameň pod substrátom). Vybavenie: stabilný úkryt (kus kôry, polovica kvetináča) ako štartovacia nora, plytká miska s čerstvou vodou, žiadne ostré dekorácie nad substrátom (riziko pádu). Pevné, dobre zaistené veko — veľký silný pavúk dokáže nadvihnúť ľahké veko. ⚠️ Pri každom otvorení rátajte so žihavými chĺpkami vo vzduchu — pracujte pomaly, s dlhým náradím a ideálne s ochranou očí.

Deti v domácnosti Sklípkavec ružovonohý nie je vhodný pre deti ani ako rodinný chovanec na manipuláciu. Je to veľký, rýchly a mimoriadne defenzívny pavúk s najdráždivejšími žihavými chĺpkami (urtikujúce setae typ III), ktoré pri vyrušení vrhá do vzduchu a ktoré dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty — pre deti je to obzvlášť rizikové. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (veľké hryzadlá) a vyvolá silnú lokálnu reakciu. Preto je ružovonohý výhradne pozorovací druh za sklom a vhodný len pre skúseného, zodpovedného chovateľa, nie do detskej izby na hranie. Ak ho chováte v domácnosti s deťmi: (1) terárium umiestnite mimo dosahu detí, s pevným zaisteným vekom; (2) deti k pavúkovi nikdy nepúšťajte samé a nedovoľte otvárať terárium; (3) pri údržbe odveďte deti z miestnosti (žihavé chĺpky vo vzduchu); (4) vždy si po manipulácii s teráriom umyte ruky a nedotýkajte sa očí. Pre dieťa môže byť ružovonohý fascinujúci na pozorovanie (najmä jeho veľkosť a ružové končeky nôh), no ako „domáci miláčik na hladkanie“ je úplne nevhodný. Pre rodinu s deťmi sú vhodnejšie pokojné, menej dráždivé druhy (napr. sklípkavec červenokolenný alebo sklípkavec čierny).

Hlučnosť Mimo obrannej situácie je ružovonohý tichý. Pri vyrušení však vydá výrazné varovné syčanie (stridulácia) — je to obranný prejav, nie rušivý zvuk v byte. Tichý chovanec do izby, ktorý sa ozve len keď ho vyrušíte alebo nahneváte.

Verdikt odborníka Sklípkavec ružovonohý (Theraphosa apophysis, Pinkfoot goliath birdeater) je jeden z najväčších pavúkov sveta — rozpätie nôh dosahuje ~25–30 cm. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a spolu s pravým goliášom T. blondi a burgundským T. stirmi tvorí „veľkú trojku“ rodu Theraphosa — najväčšie pavúky planéty. Druh popísal A. Tinter v roku 1991 (pôvodne ako Pseudotheraphosa apophysis, neskôr zaradený do rodu Theraphosa). Jeho najnápadnejším znakom sú ružové až bielo-ružové končeky nôh (tarzy a metatarzy) na všetkých ôsmich nohách — odtiaľ meno „pinkfoot“ (ružová nôžka); najvýraznejšie sú u mláďat a s vekom prechádzajú do prachovo hnedo-červenej. Druhové meno „apophysis“ odkazuje na tibiálnu apofýzu (háčik) na prvom páre nôh dospelého samca — práve ňou sa odlišuje od T. blondi aj T. stirmi. Telo má celkovo štíhlejšie a dlhonohejšie než zavalitý pravý goliáš. Napriek anglickému menu „bird-eater“ (požierač vtákov) sa ružovonohý vtákmi bežne neživí — je to dravec loviaci najmä veľký hmyz a inú drobnú korisť. Pôvod: tropický dažďový les severnej Južnej Ameriky — typovo opísaný z Mount Roraima vo Venezuele (Gran Sabana), areál zasahuje aj do Kolumbie a severnej Brazílie; ide o pozemný, hrabavý a nočný druh, ktorý si hrabe nory. ⚠️ Toto NIE je druh na manipuláciu ani pre začiatočníkov. Ružovonohý patrí medzi najobrannejšie sklípkavce: je rýchly a nervózny (skittish), pri vyrušení oškrabáva zo zadočka mimoriadne dráždivé žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III — patria k najnepríjemnejším zo všetkých sklípkavcov), ktoré dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty, hlasno syčí (stridulácia trením a rozpletaním setae na hryzadlách a nohách — u rodu Theraphosa obzvlášť robustná, počuteľná aj na meter) a postaví sa s ukázaním veľkých hryzadiel. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (hryzadlá až ~2 cm), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa chová výhradne na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí a pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Chov je o priestore a vlhkosti: potrebuje veľké pôdorysné terárium (cca 60×45×45 cm) s hlbokým substrátom 15–20 cm na hrabanie, teplotu 24–28 °C, vysokú vlhkosť ~80 % a zároveň silné krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice 15–20+ rokov (patria k najdlhovekejším pavúkom v chove), samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: vysoká — pôsobivý, dlhoveký a odolný, no veľký, defenzívny a dráždivý druh výhradne pre pokročilých. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Venezuela (Gran Sabana, Mount Roraima), Kolumbia a severná Brazília — tropický dažďový les; pozemný hrabavý druh v norách

Theraphosa apophysis obýva tropický dažďový les a savanovo-lesnú oblasť severnej Južnej Ameriky — typovo bola opísaná z Mount Roraima vo Venezuele (Gran Sabana), areál zasahuje aj do Kolumbie a severnej Brazílie (São Gabriel da Cachoeira). Je to pozemný, hrabavý druh — žije skrytý v norách (tuneloch), ktoré si vyhrabe v lesnej pôde. Je súmračný a nočný: cez deň zostáva v nore, po zotmení vychádza loviť zo zálohy. Loví veľký hmyz a inú drobnú korisť; napriek menu „bird-eater“ vtáky bežne neje. Vlhké, teplé prostredie dažďového lesa určuje aj nároky v teráriu (vysoká vlhkosť, teplo). Druh sa vďaka obľube v chove dostal do terárií po celom svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.

Terárium (zajatie)

Veľké pôdorysné terárium ~60×45×45 cm (15–20 gal), substrát 15–20 cm na hrabanie; nízke, NIE vysoké; silné vetranie

Ružovonohý potrebuje predovšetkým pôdorysnú plochu a hĺbku substrátu, nie výšku — je pozemný a lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška a smrť). Pre dospelca vyhovuje terárium približne 60 × 45 × 45 cm (15–20 galónov) s vrstvou substrátu 15–20 cm, do ktorej si vyhrabe noru. Nevyhnutné je silné krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách) — bez neho pri vysokej vlhkosti vzniká pleseň. Vnútri stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča), plytká miska s vodou a žiadne ostré či vysoké dekorácie. Pevné, zaistené veko — silný pavúk nadvihne ľahké veko.

Teplota a vlhkosť

Teplota 24–28 °C; vysoká vlhkosť ~80 % so silným vetraním; plytká miska s vodou

Theraphosa apophysis pochádza z teplého a vlhkého dažďového lesa, preto potrebuje teplotu 24–28 °C a najmä vysokú vlhkosť okolo 80 % (niektoré zdroje uvádzajú až 80–90 %). Vlhkosť sa udržiava vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s čerstvou vodou (veľký druh veľa pije). Kľúčové je spojiť vysokú vlhkosť so silným krížovým vetraním — uzavretý vlhký priestor bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a úhynu. Na dohriatie izby použite radšej bočný vyhrievací panel, NIE vyhrievací kameň či kábel pod substrátom (vysušuje pavúka a láka ho hrabať do horúčavy). Príliš sucho spôsobuje dehydratáciu a problémy pri zvliekaní.

Substrát a hrabanie

Hlboká vrstva (15–20 cm) vlhkého kokosového substrátu (kokos/rašelina) — pavúk si v nej hrabe noru

Keďže ide o hrabavý druh (oportúnny burrower), substrát je rovnako dôležitý ako vlhkosť. Použite hrubú vrstvu (15–20 cm) vlhkého kokosového vlákna alebo zmesi kokosu a rašeliny, ktorá drží tvar nory aj vlhkosť. Pavúk si v nej vyhrabe tunel/noru, kde trávi väčšinu času. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený (premočené, nevetrané dno plesnivie). Časť dna môžete nechať mierne suchšiu, aby si pavúk mohol zvoliť vlhkosť. Trus a zvyšky koristi pravidelne odstraňujte, aby sa nemnožili roztoče a pleseň.

Vetranie a bezpečnosť

Silné krížové vetranie proti plesni; pevné zaistené veko; pomalá údržba s ochranou očí (žihavé chĺpky)

Pri tomto vlhkomilnom druhu je vetranie otázkou prežitia — bez prúdenia vzduchu sa vlhké terárium rýchlo zaplesnie. Zabezpečte krížové vetranie (vetracie otvory na protiľahlých bočných stenách) a pevné, dobre zaistené veko (veľký silný pavúk dokáže nadvihnúť ľahké veko). ⚠️ Bezpečnosť chovateľa: ružovonohý má najdráždivejšie žihavé chĺpky (typ III) — pri každom otvorení rátajte s tým, že chĺpky sú vo vzduchu; pracujte pomaly, dlhou pinzetou a ideálne s ochranou očí, po práci si umyte ruky a nedotýkajte sa očí. Pavúka nikdy nedvíhajte do ruky.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
1× za 7–14 dní (dospelec)	Veľký gut-loaded hmyz — šváby Dubia, cvrčky, sarančatá	1–3 kusy (nie väčšie ako telo pavúka)	dospelca menej často, mladé nymfy častejšie a menšou korisťou
Príležitostne	Väčšia korisť pre silné dospelce (väčší hmyz)	podľa veľkosti pavúka	výnimočne; stavovce nie sú potrebné
Stále k dispozícii	Čerstvá voda v plytkej miske	plytká miska	vymieňať a čistiť priebežne (veľký druh veľa pije)
Pred zvliekaním a po kŕmení	Žiadne kŕmenie v predzvliekacom období (premolt); odstránenie zvyškov a bolusu	—	živú korisť pred zvliekaním nenechávať v teráriu; zvyšky odstrániť do 24 h

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie

Dospelosť po niekoľkých rokoch a viacerých zvliekaniach; samce dospievajú skôr a žijú krátko

Sklípkavec ružovonohý dospieva po niekoľkých rokoch a viacerých zvliekaniach. Samce dospievajú skôr; po poslednom (dospelom) zvliekaní si na pedipalpách vytvoria bulby na prenos spermií a na prvom páre nôh majú charakteristickú tibiálnu apofýzu (háčik) — práve podľa nej dostal druh meno a odlišuje sa ňou od T. blondi aj T. stirmi. Samce žijú už len krátko (~3–4 roky celkovo, po dospelosti často len mesiace). Párenie je rizikové — veľká defenzívna samica môže samca napadnúť, preto chovatelia samca k samici púšťajú opatrne a po párení rýchlo oddeľujú. Ide o chov pre pokročilých: vyžaduje dobrú kondíciu oboch jedincov, vysokú vlhkosť a teplo. Vzhľadom na veľkosť a obrannú povahu druhu nejde o jednoduché ani bezpečné rozmnožovanie.

Kokon (zámotok) a vajíčka

Samica robí veľký zámotok; stovky vajíčok (rádovo desiatky až niekoľko stoviek)

Po úspešnom párení samica vytvorí veľký hodvábny kokon (zámotok), do ktorého nakladie stovky vajíčok (rádovo desiatky až niekoľko stoviek). Kokon stráži a otáča v nore, čím udržiava vajíčka prevzdušnené a v správnej vlhkosti. V tomto období je samica obzvlášť podráždená a obranná — netreba ju rušiť. Chovatelia niekedy kokon po niekoľkých týždňoch odoberajú na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor), aby ho samica nezničila a aby mali kontrolu nad vlhkosťou a teplotou. Vysoká vlhkosť (~80 %) a teplo (24–28 °C) sú pre vývin vajíčok zásadné.

Liahnutie a nymfy (spiderlingy)

Vývin vajíčok rádovo týždne až mesiace; z kokonu sa vyliahnu desiatky až stovky nymf

Z kokonu sa po niekoľkých týždňoch až mesiacoch (podľa teploty a vlhkosti) postupne vyvinú a vyliahnu nymfy (spiderlingy) — najprv prvý larválny stupeň, potom po zvliekaní pohyblivé mladé pavúčiky. Je ich desiatky až stovky. Čerstvé nymfy T. apophysis majú nápadné ružové až bielo-ružové končeky na všetkých ôsmich nohách (tarzy a metatarzy) — práve preto sa druh volá „pinkfoot“ (ružová nôžka); tento znak ich odlišuje od T. stirmi (ružové len 4 predné) aj T. blondi (bez ružovej). Mladé nymfy sú citlivé na vlhkosť a treba ich oddeliť do samostatných nádobiek, inak hrozí kanibalizmus. Odchov veľkého počtu nymf je náročný na priestor a prácu.

Odchov nymf a zvliekanie (rast)

Rast cez mnoho zvliekaní; do dospelosti niekoľko rokov

Nymfy rastú a do dospelosti prejdú mnohými zvliekaniami počas niekoľkých rokov (pri dobrom kŕmení a teple je rast pomerne svižný). Každé zvliekanie (ekdýza) je kritické: pavúk pred ním prestane žrať, stmavne a zvlieka sa zvyčajne na chrbte (otočený) — počas zvliekania ho NESMIE rušiť ani mu dávať korisť (mäkký čerstvo zvlečený pavúk je zraniteľný). Po zvliekaní pavúk niekoľko dní stuhne a nasleduje nárast veľkosti; s vekom ružové sfarbenie končekov nôh prechádza do prachovo hnedo-červenej. Stratenú nohu dokáže pri ďalších zvliekaniach postupne doregenerovať. Pre úspešný rast je nevyhnutná stabilná vysoká vlhkosť, teplo a pravidelné kŕmenie gut-loaded hmyzom primeranej veľkosti.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Výrazný rozdiel v životnosti: ♀ 15–20+ rokov, ♂ po dospelosti len ~3–4 roky

Pohlavný dimorfizmus sa prejavuje najmä v životnosti a stavbe. Samice sú mohutnejšie, dlhoveké a žijú 15–20+ rokov — patria k najdlhovekejším pavúkom v chove. Samce sú menšie a štíhlejšie, po dospelom zvliekaní majú na pedipalpách bulby a na prvom páre nôh tibiálnu apofýzu (háčik) — jediný z trojice goliášov, ktorý ju má; žijú už len krátko (celkovo ~3–4 roky, po dospelosti často mesiace až rok). Pre dlhodobý chov je preto cennejšia samica. Veľkosť oboch pohlaví je obrovská — rozpätie nôh dosahuje ~25–30 cm, čím sa ružovonohý radí k najväčším pavúkom sveta; v porovnaní s T. blondi má štíhlejšie telo a dlhšie nohy (najmä metatarzy a tarzy).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Chov pokročilý; rast pomerne rýchly pri kŕmení a teple, no dospelosť po niekoľkých rokoch (viaceré zvliekania); životnosť samice 15–20+ rokov, samce po dospelosti len ~3–4 roky

Sklípkavec ružovonohý sa neochočuje a NIE je určený na manipuláciu — pavúky sa na človeka neviažu a tento druh patrí navyše medzi najväčšie a najnáročnejšie sklípkavce vôbec. Je to pokročilý, „display only“ druh pre skúseného chovateľa, ktorý ho chová na pozorovanie, nie na kontakt. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÁ vlhkosť (~80 %) spolu so silným krížovým vetraním — najčastejšia chyba je vlhko bez vetrania → pleseň a úhyn; (2) hlboký vlhký substrát (15–20 cm) na hrabanie nory a veľká pôdorysná plocha, nie výška; (3) teplota 24–28 °C; (4) plytká miska s čerstvou vodou stále k dispozícii; (5) kŕmiť veľkým gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá), zvyšky odstraňovať; (6) pri údržbe pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí — pavúk oškrabáva žihavé chĺpky a syčí. ⚠️ NIKDY ho neberte do ruky (riziko žihavých chĺpkov, bolestivého uhryznutia a smrteľného pádu pavúka) a NIKDY nevypúšťajte do prírody. Pri správnom teráriu je to inak odolný a dlhoveký chovanec (samice 15–20+ rokov).

Pripravte VEĽKÉ pôdorysné terárium (cca 60×45×45 cm / 15–20 gal) s hrubou vrstvou substrátu 15–20 cm na hrabanie — výška nie je dôležitá, je to pozemný druh

Použite vlhký kokosový substrát (alebo kokos + rašelina), udržujte vysokú vlhkosť ~80 % vlhčením a plytkou miskou s vodou

Zabezpečte SILNÉ krížové vetranie (vetracie otvory na bočných stenách) — vlhko bez vetrania = pleseň a úhyn

Udržujte teplotu 24–28 °C — v izbe stačí bežná teplota, prípadne dohriať bočným panelom (NIE vyhrievací kameň pod substrátom)

Vložte stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča) ako štartovaciu noru a plytkú misku s čerstvou vodou; žiadne ostré dekorácie vo výške (riziko pádu)

Kŕmte veľkým gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá) ~1× za 7–14 dní; zvyšky a bolus vždy odstráňte; pred zvliekaním pavúk neje — živú korisť nenechávajte v teráriu

Pri údržbe postupujte POMALY, používajte dlhú pinzetu a ochranu očí — pavúk oškrabáva dráždivé žihavé chĺpky a pri vyrušení syčí; NIKDY neberte ružovonohého do ruky

Zaistite pevné, dobre uzavreté veko (silný pavúk nadvihne ľahké veko); prebytočné jedince riešte zodpovedne, NIKDY nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

60–150 € / ks (nymfy lacnejšie, dospelé samice drahšie)

Sklípkavec ružovonohý (Theraphosa apophysis) je z „veľkej trojky“ goliášov menej často chovaný než burgundský goliáš T. stirmi, no v zajatí sa úspešne odchováva a je dostupný ako captive-bred (odchov v zajatí). Ceny: mladé nymfy (s nápadne ružovými nôžkami) bývajú približne 60–90 €, väčšie jedince a najmä dospelé samice 100–150 € a viac (samice sú cenené pre dlhovekosť 15–20+ rokov a obrovskú veľkosť). Dostupný v špecializovaných teraristických predajniach, na burzách exotického hmyzu a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotený. Pozor: pre veľkosť, rýchlosť a mimoriadne dráždivé žihavé chĺpky je to druh pre pokročilých — pred kúpou zvážte náročnosť a priestorové nároky. Prebytky riešte zodpovedne (predaj, darovanie skúsenému chovateľovi), NIKDY nie vypustením do prírody.

Špecializované teraristické predajne (exotické pavúky a hmyz) v SR/ČR

Teraristické burzy a výstavy exotických bezstavovcov

bazos.sk a chovateľské fóra/skupiny — inzeráty sklípkavce / Theraphosa apophysis

Na čo si dať pozor Sklípkavca ružovonohého kupujte od seriózneho chovateľa alebo predajne s odchovom v zajatí — vypýtajte si druhové určenie (rozlíšenie T. apophysis od podobných T. blondi a T. stirmi: nymfy apophysis majú ružové až bielo-ružové končeky na všetkých ôsmich nohách, kým stirmi len na štyroch predných a blondi žiadne; dospelý samec apophysis má ako jediný z trojice tibiálny háčik — apofýzu na prvom páre nôh; telo apophysis je celkovo štíhlejšie a dlhonohejšie). Zdravý jedinec: kompletný počet nôh, oblé (nie scvrknuté) bruško, čulý a pevný úchop, bez výrazného holého (oškrabaného) fľaku na bruchu nad bežnú mieru. Pre začiatok je vhodnejšia menšia nymfa (lacnejšia, lepšie sa s ňou ustáli chov a krásne ukazuje ružové nôžky), no počítajte s rastom a obrannou povahou. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, scvrknutým bruškom (hladovanie/dehydratácia) alebo z neznámeho pôvodu. Pri kúpe rovno doriešte vhodné terárium s hlbokým substrátom a vetraním — ružovonohý nie je druh „na skúšku“.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sklípkavec ružovonohý (Theraphosa apophysis)	Sklípkavec goliáš burgundský (Theraphosa stirmi)	Sklípkavec goliáš pravý (Theraphosa blondi)	Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Dĺžka	rozpätie ~25–30 cm (10–12")	rozpätie ~25–28 cm (10–11")	rozpätie ~28–30 cm (11–12")	12–14 cm
Váha	—	—	—	—
Dožitie	samice 15–20+ r, samce ~3–4 r	samice 15–25 r, samce ~3–4 r	samice 15–25 r, samce ~3–6 r	samice 20–30 r, samce ~5–6 r
Hlučnosť	4/5	5/5	5/5	2/5
Stav IUCN	IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed	IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed	IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed	CITES II — IUCN VU
Povaha	Aktuálny druh — jeden z najväčších pavúkov sveta, pozemný/hrabavý, vlhkomilný; ružové končeky na všetkých 8 nohách (pinkfoot), štíhlejšie telo a dlhé nohy, samec má tibiálnu apofýzu (háčik); najdráždivejšie žihavé chĺpky (typ III), hlasno syčí (stridulácia), rýchly a defenzívny — výhradne na pozorovanie, NIE pre začiatočníkov	Najbežnejšie chovaný goliáš — burgundský, podobne obrovský, vlhkomilný a defenzívny ako ružovonohý, takisto žihavé chĺpky typ III a stridulácia. Ružové končeky má len na 4 predných nohách, telo zavalitejšie; v zajatí dostupnejší než ružovonohý	Pravý „bird-eater“ — najťažší/objemom najväčší pavúk sveta, mohutné zavalité telo, výrazne ochlpené „kolená“ (patelly), nohy BEZ ružovej; samec nemá tibiálnu apofýzu. V chove vzácny a prevažne z odchytu z prírody (na rozdiel od ružovonohého a stirmi)	Typický menší začiatočnícky sklípkavec Nového sveta — pokojný, pomalý, znáša opatrnú manipuláciu, menej dráždivý než ružovonohý; pozemný, suchší biotop. Pravý opak goliášov v povahe aj náročnosti
Areál	Venezuela (Gran Sabana, Mount Roraima), Kolumbia, severná Brazília — tropický dažďový les	Severná Brazília a Guyana — amazonský tropický dažďový les	Severná Brazília, Guyana, Venezuela, Surinam — amazonský prales	Mexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a nory

Choroby a prevencia

Pleseň a roztoče z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a zvyškoch koristi, množstvo drobných roztočov, zápach, apatia pavúka

Najčastejší problém tohto vlhkomilného druhu — vzniká pri vysokej vlhkosti BEZ dostatočného krížového vetrania. Zabezpečiť silné prúdenie vzduchu (bočné vetracie otvory), odstraňovať zvyšky koristi a bolus, časť substrátu vlhčiť, nie premočiť celé dno

Dehydratácia a problémové zvliekanie pri suchu

stredná

Príznaky: Scvrknuté bruško, viditeľné uviaznutie v starej koži pri zvliekaní, deformované alebo nedotiahnuté nohy, niekedy úhyn

Ružovonohý potrebuje vysokú vlhkosť (~80 %) a stály prístup k vode — pri suchu sa nezvlieka správne. Udržiavať vlhkosť a plytkú misku s vodou; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť

Pád a prasknutie zadočku (abdomenu)

stredná

Príznaky: Únik hemolymfy z prasknutého bruška po páde z výšky, náhly úhyn

Veľký ťažký pavúk má krehké bruško — pád už z malej výšky je smrteľný. NIKDY ho nedvíhať do ruky, terárium nestavať vysoké, nedávať dekorácie, na ktoré by liezol hore; manipulovať s ním len pri dne

Holé miesto na bruchu z oškrabávania žihavých chĺpkov

stredná

Príznaky: Tmavé/čierne holé miesto na hornej strane zadočku, kde si pavúk zoškrabal žihavé chĺpky

Bežný a sám o sebe neškodný jav (najmä u často vyrušovaného alebo pred zvliekaním) — chĺpky pri ďalšom zvliekaní dorastú. Riešenie je obmedziť vyrušovanie; pozor, oškrabané chĺpky sú vo vzduchu a dráždia

Uhryznutie a podráždenie žihavými chĺpkami (riziko pre chovateľa)

stredná

Príznaky: U človeka: silná lokálna bolesť a opuch po uhryznutí; pálenie, svrbenie a pľuzgieriky na koži, dráždenie očí a dýchacích ciest po kontakte so žihavými chĺpkami

Nie je to choroba pavúka, ale hlavné zdravotné riziko pri tomto druhu pre človeka. Jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale uhryznutie je veľmi bolestivé. Pracovať pomaly, dlhou pinzetou, s ochranou očí; po manipulácii s teráriom si umyť ruky a nedotýkať sa očí

Prevencia Sklípkavec ružovonohý je pri správnom teráriu odolný a mimoriadne dlhoveký druh (samice 15–20+ rokov) a takmer nechorľavie — najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti a vlastná obrana pavúka: (1) Pleseň a roztoče — najčastejší problém vlhkomilného druhu; udržiavajte vysokú vlhkosť (~80 %), no vždy so silným krížovým vetraním a odstraňovaním zvyškov koristi; (2) Dehydratácia a zlé zvliekanie pri suchu — stála plytká miska s vodou a vlhký substrát; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť; (3) Pád a prasknutie bruška — krehké veľké telo; NIKDY nedvíhať do ruky, terárium nízke a bez vysokých dekorácií; (4) Žihavé chĺpky (typ III) — pri každom otvorení terária rátajte s dráždivými chĺpkami vo vzduchu, pracujte pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí, po práci si umyte ruky. Prevencia: stabilné teplo 24–28 °C, vysoká vlhkosť s vetraním, hlboký substrát, čistá voda, gut-loaded hmyz, pokoj počas zvliekania a žiadna manipulácia. Pri rešpektovaní týchto zásad je ružovonohý málo náročný na zdravie, ale veľmi náročný na priestor, vlhkosť a bezpečnosť chovateľa.

Zaujímavosti

Jeden z najväčších pavúkov sveta — rozpätie nôh sklípkavca ružovonohého dosahuje ~25–30 cm; spolu s pravým goliášom T. blondi a burgundským goliášom T. stirmi tvorí „veľkú trojku“ rodu Theraphosa, čo sú najväčšie pavúky planéty.

Ružové až bielo-ružové končeky nôh („pinkfoot“) — má ružové tarzy a metatarzy na všetkých ôsmich nohách, najnápadnejšie u mláďat (nymf); s vekom sfarbenie prechádza do prachovo hnedo-červenej. Tým sa líši od T. stirmi (ružové len 4 predné nohy) aj T. blondi (bez ružovej).

Meno „apophysis“ pochádza z tibiálnej apofýzy samca — dospelý samec má na prvom páre nôh výrazný háčik (tibiálnu apofýzu), ktorý T. blondi ani T. stirmi nemajú; práve podľa neho druh popísal A. Tinter (1991, pôvodne ako Pseudotheraphosa apophysis).

Má najdráždivejšie žihavé chĺpky zo sklípkavcov (urtikujúce setae typ III) — pri vyrušení ich zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu; dráždia kožu (pálenie, svrbenie, pľuzgieriky), oči aj dýchacie cesty a patria k najnepríjemnejším spomedzi všetkých sklípkavcov.

Pri obrane hlasno syčí (stridulácia) — trením a rozpletaním tŕnistých háčikovitých setae na hryzadlách a prednom páre nôh vydáva u rodu Theraphosa obzvlášť robustné a počuteľné syčanie (aj na ~1 m); je to akustická výstraha, ku ktorej sa postaví a ukáže veľké hryzadlá.

Je rýchly, defenzívny a NIE na manipuláciu — je nervózny (skittish) a defenzívny; chová sa výhradne na pozorovanie za sklom, nikdy nie do ruky. K tomu je to oportúnny hrabavec, ktorý často sedí v nore.

Pozemný hrabavý druh — žije v norách — v dažďovom lese si hrabe nory/tunely; v teráriu potrebuje hlboký substrát (15–20 cm) a veľkú pôdorysnú plochu, nie výšku (lezenie hore je nebezpečné).

Pochádza z Venezuely (Gran Sabana, Mount Roraima) — typovo opísaný z Mount Roraima vo Venezuele; areál zasahuje aj do Kolumbie a severnej Brazílie (São Gabriel da Cachoeira). Telo je celkovo štíhlejšie a dlhonohejšie než u T. blondi.

Samice sú mimoriadne dlhoveké — žijú 15–20+ rokov, čím patria k najdlhovekejším pavúkom v chove; samce naopak po dospelosti žijú len krátko (~3–4 roky celkovo).

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza z Južnej Ameriky, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie skúsenému chovateľovi).

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec ružovonohý (Theraphosa apophysis)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Arachnida (pavúkovce)

Rad Araneae (pavúky)

Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)

Rod Theraphosa

Druh Theraphosa apophysis (Tinter, 1991) — pôvodne Pseudotheraphosa apophysis

Často kladené otázky

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečný, ale rozhodne nie je neškodný. Ružovonohý má veľké hryzadlá (až ~2 cm) a jeho uhryznutie je mechanicky veľmi bolestivé, s opuchom; jed síce nebýva pre zdravého dospelého človeka kritický, no reakcia je nepríjemná. Ešte väčším problémom sú žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III) — patria k najdráždivejším zo všetkých sklípkavcov. Pri vyrušení ich pavúk zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu (pálenie, svrbenie, pľuzgieriky), oči a dýchacie cesty. Preto sa ružovonohý chová výhradne na pozorovanie, nikdy sa neberie do ruky a pri údržbe terária sa pracuje pomaly, s dlhou pinzetou a ochranou očí.

Nie — ružovonohý je „display only“ druh, ktorý sa NEberie do ruky. Sú na to tri dôvody: (1) má najdráždivejšie žihavé chĺpky, ktoré pri vyrušení vrhá do vzduchu; (2) je rýchly a defenzívny, hrozí bolestivé uhryznutie; (3) je to ťažký pavúk s krehkým bruškom — pri páde z ruky si bruško praskne a uhynie. Pavúky sa navyše na človeka nikdy neviažu a manipulácia im neprináša nič dobré, len stres a riziko. Ružovonohého preto pozorujte cez sklo a pri otváraní terária používajte dlhú pinzetu a ochranu očí.

Nie, je to druh pre pokročilých. Hoci je pri správnom teráriu odolný, kombinuje hneď niekoľko náročných vlastností: obrovskú veľkosť (rozpätie ~25–30 cm), rýchlu a defenzívnu povahu, najdráždivejšie žihavé chĺpky a vysoké nároky na vlhkosť (~80 %) s vetraním a hlboký substrát. Najčastejšou chybou začiatočníkov je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Pre začiatok sú vhodnejšie pokojné, menej dráždivé druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola); k ružovonohému prejdite až s odpracovanými skúsenosťami.

Ružovonohý je vlhkomilný tropický a pozemný hrabavý druh. Potrebuje teplotu 24–28 °C a vysokú vlhkosť ~80 % (niektoré zdroje až 80–90 %), no zároveň silné krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a úhynu. Terárium voľte pôdorysne veľké (cca 60×45×45 cm / 15–20 gal) s hrubou vrstvou substrátu 15–20 cm na hrabanie nory — nie vysoké, lebo lezenie do výšky je preňho nebezpečné (pád = prasknutie bruška). Pridajte stabilný úkryt a plytkú misku s čerstvou vodou (veľký druh veľa pije). Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený.

Nie, meno „bird-eater“ je zavádzajúce — vtáky bežne neje. Ružovonohý je výhradný dravec, ktorý sa živí najmä veľkým hmyzom: v teráriu sú ideálne šváby Dubia, cvrčky a sarančatá, vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Veľké, silné dospelce zvládnu aj výnimočne väčšiu korisť, no stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–14 dní, mladé nymfy častejšie. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče).

Všetky tri sú obrovskí „goliáši“ z tropickej Južnej Ameriky s podobnou veľkosťou (~25–30 cm) a starostlivosťou, líšia sa však detailmi. T. apophysis (ružovonohý / pinkfoot) má ružové končeky na všetkých ôsmich nohách (najmä u nymf), štíhlejšie telo a dlhšie nohy, a dospelý samec ako jediný z trojice má na prvom páre nôh tibiálnu apofýzu (háčik) — odtiaľ meno. T. stirmi (burgundský goliáš) má ružové končeky len na štyroch predných nohách a je v chove najbežnejší. T. blondi (pravý goliáš) má bez ružovej nohy, výrazne ochlpené „kolená“ (patelly) a mohutnejšie, zavalitejšie telo; v chove je vzácny a prevažne z odchytu. Pre chovateľa sú T. apophysis a T. stirmi dostupnejšou a etickejšou voľbou (odchov v zajatí).

Výrazne to závisí od pohlavia. Samice sú mimoriadne dlhoveké — pri dobrej starostlivosti žijú 15–20+ rokov, čím patria k najdlhovekejším pavúkom v chove. Samce žijú podstatne kratšie: po dospelom zvliekaní im ostáva už len krátky čas, celkovo zhruba 3–4 roky (po dospelosti často len mesiace až rok). Ak chcete dlhoročného chovanca, voľte samicu. Vďaka dlhovekosti je ružovonohý dlhodobý záväzok — počítajte s tým, že vás zdravá samica môže sprevádzať aj dve desaťročia.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Theraphosa apophysis; Theraphosa; Theraphosa blondi; Theraphosa stirmi), Tinter 1991 (pôvodný popis ako Pseudotheraphosa apophysis), Bertani 2001 (synonymizácia rodu Pseudotheraphosa →

Sklípkavec ružovonohý

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Sklípkavec ružovonohý

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky