Phidippus otiosus — stromová severoamerická skákavka z juhovýchodu USA — jedna z väčších Phidippus s nápadnými dúhovými chelicerami; denný, odvážny lovec, ktorý SKÁČE na korisť a nepradie sieť; pre človeka úplne neškodná a obľúbená interaktívna pet skákavka
Veľkosťtelo ~1–2 cm (♀ ~1,6, výnim. ~1,8 cm; ♂ menší)
Teplota~21–27 °C (izbová väčšinou stačí)
VlhkosťMierna ~50–60 % (orosenie) + dobré vetranie
Životnosť~1 rok (samice o niečo dlhšie)
PôvodJuhovýchod USA — kmene a koruny stromov
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5
Výživa
Octomilky (Drosophila) — základ pre mláďatá a menšie jedince — 35 %35%
Malé cvrčky a šváby (krmné, primeranej veľkosti) — strava dospelca — 35 %35%
Lietajúci hmyz — mušky, malé muchy, mole/zavíjače — 22 %22%
Hmyz z voľnej prírody zo zdroja s pesticídmi či herbicídmi — rezíduá sú pre malú skákavku jedovaté
Hmyz natretý alebo poprášený nevhodnými prípravkami, krmivo z chemicky ošetreného prostredia
Ovocie, zelenina, mäso, ľudské jedlo — skákavka je výlučne lovec živej koristi a rastlinnú ani mŕtvu stravu neprijíma
Príliš veľa koristi naraz alebo prekrmovanie — premnožené octomilky/cvrčky pavúka stresujú; nezjedenú korisť (najmä cvrčky) treba vybrať
Korisť počas zvliekania (pred a počas ekdýzy) — pavúk v tom čase neloví a živá korisť (cvrček) by mohla bezbranného pavúka poškodiť
Tip od odborníkaSkákavka stromová (Phidippus otiosus) je výlučne dravec — aktívny denný lovec živej koristi, ktorý nepradie lapaciu sieť, ale korisť vyhľadáva výborným zrakom a doslova na ňu skáče. Základom jedálnička sú octomilky (Drosophila) pre mláďatá a menšie jedince a malé cvrčky, mušky, malé muchy, mole a malé šváby pre dospelce. Zlaté pravidlo veľkosti: korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka — priveľký alebo veľmi tvrdý cvrček dokáže krehkú skákavku poraniť. Frekvencia: dospelca stačí kŕmiť 1–3 koristi každé 2–3 dni, mláďatá menšou korisťou o niečo častejšie; po výdatnom jedle si pavúk urobí prestávku a je to v poriadku. Nezjedenú korisť (najmä cvrčky) vždy vyber — túlajúci sa cvrček môže pohrýzť pavúka počas zvliekania. Pred a počas zvliekania (ekdýzy) skákavka neloví a sťahuje sa do hodvábneho úkrytu — vtedy korisť do terárka nedávaj. Vodu pavúk prijíma z drobných kvapiek po jemnom orosení stien a dekorácií (netreba hlbokú misku, v ktorej by sa mohol utopiť). Vyhýbaj sa hmyzu s tvrdým chitínom a obrannými látkami (lienky, ploštice, mravce), žihadlovému hmyzu a najmä koristi z prostredia ošetreného pesticídmi.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Skákavka stromová nevydáva žiadne hlasové ani počuteľné zvuky — pavúky nemajú hlasový orgán. V teráriu je úplne tichá; jediné, čo by sa dalo zachytiť úplne zblízka, je nepatrné šuchotanie pri pohybe po hodvábe alebo dekorácii. Mimoriadne tichý chovanec vhodný aj do spálne či detskej izby.
Priľnavosť
Skákavka stromová sa nemaznáva — je to drobný pavúk, nie spoločenské zviera —, no je odvážna, zvedavá a na pavúka mimoriadne „interaktívna“: svojimi veľkými prednými očami aktívne sleduje pohyb a často sa otočí a „pozerá“ na chovateľa, niekedy mu z terárka vylezie na ruku z vlastnej zvedavosti. Jemné podržanie na dlani je možné, ak prebieha pokojne a nízko nad mäkkým povrchom (stôl, lono) — skákavka je výborný skokan a môže nečakane skočiť; pri páde z výšky sa krehký pavúk poraní alebo si môže prasknúť bruško. Pravidlá manipulácie: nikdy pavúka nechytaj prstami zhora ani ho nestláčaj — vždy mu nastav otvorenú dlaň či papier a nechaj ho samého prejsť; rob to krátko, pokojne a nie počas zvliekania. Pavúk sa pri pohybe istí vlákienkom hodvábu (akýmsi „bezpečnostným lanom“), takže pri páde často zostane visieť. Pre človeka je úplne neškodná — uhryznutie je extrémne nepravdepodobné, jed je slabý a slúži len na drobnú korisť, takže prípadné uhryznutie (napr. pri stlačení) je porovnateľné s nevýznamným pichnutím. Najväčšiu radosť však skákavka stromová robí pozorovaním v teráriu, kde loví a skáče.
Aktivita
Skákavka stromová je čulý, denný a mimoriadne pohotový lovec — patrí medzi vizuálne najbystrejšie pavúky vôbec. Cez deň aktívne prechádza terárko, šplhá po kôre, dekoráciách a skle, otáča sa za pohybom a skáče — na korisť, medzi vetvičkami i pri prieskume. Je to stromový (arboreálny) druh, preto najradšej leží a šplhá vysoko a oceňuje výškové členenie terária. Na lov sa spolieha na výborný zrak, nie na sieť: korisť zameria, opatrne sa priblíži a presným skokom ju uloví, pričom sa istí hodvábnym vlákienkom. Večer a v noci sa stiahne do hodvábneho úkrytu (akejsi spacej „kapsuly“), ktorý si upradie pod kôrou, v rohu alebo medzi listami. Aktivita prirodzene klesá pred a počas zvliekania a v chladnejšom prostredí — vtedy je pavúk utiahnutý v úkryte a neloví, čo je úplne normálne.
Reč
Pavúky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — skákavka stromová nedokáže vydávať ani napodobňovať reč. Komunikuje vizuálne (pohybmi nôh a tela) a u samcov hlavne vibračnými signálmi prenášanými podkladom pri dvorení; žiadny z týchto prejavov nie je počuteľný zvuk.
Hlasový prejav a reč
Skákavka stromová je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Jej „reč“ je celkom iná: skákavky patria medzi vizuálne najbystrejšie pavúky a dorozumievajú sa najmä pohybom — mávaním a dvíhaním predných nôh, naťahovaním tela a postojmi. Pri dvorení samec predvádza zložitý „tanec“: pohupuje bruškom, máva nohami a kýva sa zo strany na stranu, pričom k tomu pridáva jemné vibrácie prenášané podkladom (substrátom) — tieto seizmické signály samica vníma chĺpkami a kĺbovými receptormi na nohách, no pre ľudské ucho sú nepočuteľné. Žiadne škrípanie, bzukot ani stridulácia tu nehrá rolu. V teráriu je teda skákavka stromová úplne tichá a jediný „zvuk“, ktorý by sa dal pri nej čisto teoreticky zachytiť, je nepatrné šuchotanie pri pohybe po hodvábe či kôre. Pre domácnosť je preto ideálnym tichým chovancom — vhodným aj do spálne či detskej izby.
Dokáže hovoriť?
Skákavka stromová nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluchový aparát v ľudskom zmysle. Dorozumieva sa zrakom (pohybmi nôh a tela) a samce pri dvorení vibračnými signálmi prenášanými podkladom, ktoré samica vníma cez nohy. Ani jeden z týchto prejavov nie je počuteľný hlas.
Typické zvuky
Žiadna vokalizácia — pavúk nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je úplne nemý
Vizuálne signály namiesto zvuku — komunikácia mávaním a dvíhaním predných nôh, naťahovaním tela a postojmi (typické pre skákavky s ich výborným zrakom)
Vibračné (seizmické) dvorenie samca — pri „tanci“ pohupuje bruškom a vytvára jemné vibrácie prenášané podkladom, ktoré samica vníma chĺpkami a receptormi na nohách; pre ľudské ucho sú nepočuteľné
Jemné šuchotanie pri pohybe po hodvábe, kôre a dekorácii — čisto mechanický zvuk pohybu, prakticky nepočuteľný, nie hlas
Sezónny kalendár
V chove (izbová teplota) je skákavka stromová aktívna celoročne — je to denný lovec, ktorý cez deň loví a skáče na korisť, večer a v noci sa stiahne do hodvábneho úkrytu. V prírode na juhovýchode USA je aktívna prevažne v teplej časti roka.
Samice kladú vajíčka do hodvábneho kokónu pod kôrou dubov a borovíc — v prírode (Florida) od januára do júna, severnejšie (Južná Karolína) od decembra do februára; mláďatá sa rozliezajú prevažne v zime, dospievajú na jeseň.
Vhodný pre teba?
SkúsenosťDomáci terarijný pavúk vhodný aj pre začiatočníkov a rodiny — drobná, denná, odvážna a interaktívna skákavka, ktorá aktívne sleduje pohyb a skáče na korisť. Pre človeka je ÚPLNE NEŠKODNÁ (slabý jed len na drobnú korisť, uhryznutie extrémne nepravdepodobné). Chov je nenáročný a lacný: stačí malé vyššie terárko s vetraním, primeraná korisť (octomilky, malé cvrčky, mušky) a orosenie. Hlavné zásady: korisť maximálne veľkosti tela pavúka, NErušiť počas zvliekania, dobre vetraný, no UNIKU odolný uzáver (drobný pavúk sa pretlačí škárou) a manipulácia len pokojne a nízko nad mäkkým povrchom (výborný skokan). Krátky život (~1 rok) je prirodzený.
PriestorSkákavka stromová je stromový (arboreálny) druh, preto je dôležitá VÝŠKA terária, nie pôdorys. Pre dospelca stačí malé vyššie terárko orientačne od ~10 × 10 × 15 cm (š × h × v) — bežne sa používajú vyššie akrylové či plastové boxy a malé „cube“ terária; väčší priestor neuškodí, no kvôli loveniu nemá byť priveľký. Nevyhnutné je dobré vetranie (vetracie otvory hore aj po stranách) a zároveň uzáver odolný úniku — drobný pavúk sa pretlačí aj malou škárou. Zariadenie smerom do výšky: kúsky kôry, vetvičky a (umelé alebo živé) rastliny na šplhanie, kam si pavúk upradie hodvábny úkryt; na dno tenká vrstva kokosového substrátu na udržanie vlhkosti. Teplota ~21–27 °C (izbová teplota väčšinou postačí, dodatočný ohrev zvyčajne netreba, ak izba neklesá pod ~20 °C), vlhkosť ~50–60 % — jemné orosenie časti stien a dekorácie obdeň, no s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu (skákavka NEznáša trvalo mokré, dusné prostredie). UV osvetlenie netreba, postačí prirodzený denný režim svetla. Skákavka je samotárska a teritoriálna — chovaj jeden jedinec v terárku (spoločný chov vedie ku kanibalizmu).
Deti v domácnostiSkákavka stromová je vďačný a poučný chovanec aj pre rodiny s deťmi (orientačne od ~6–8 rokov pod dozorom) — deti fascinujú jej veľké oči, ktoré sledujú pohyb, dúhové chelicery a najmä to, ako skáče na korisť ako malý lovec. Je úplne neškodná (žihadlo nemá, jed je slabý a slúži len na drobnú korisť, uhryznutie je extrémne nepravdepodobné) a vďaka odvážnej, zvedavej povahe sa krásne pozoruje. Hodí sa skôr na pozorovanie než na manipuláciu: je to drobný, krehký a výborne skákajúci pavúk. Pravidlá pre deti: (1) pavúka nechytať prstami a nestláčať — ak má vyliezť na ruku, nastaviť mu otvorenú dlaň či papier a nechať ho samého prejsť, vždy nízko nad stolom či lonom (pri skoku a páde sa môže poraniť); (2) terárko neotvárať bez dospelého (pavúk je rýchly a unikne); (3) nerušiť pavúka v hodvábnom úkryte ani počas zvliekania; (4) po kontakte si umyť ruky. Pozorovanie lovu, šplhania a celého vývinu cez zvliekanie je skvelá prírodovedná lekcia o tom, ako fungujú pavúky a prečo sú užitoční lovci hmyzu.
HlučnosťÚplne tichý živočích — nehlučný za žiadnych okolností, ideálny aj do spálne, pracovne či detskej izby; nevydáva žiadny hlas, bzukot ani vŕzganie.
Verdikt odborníkaSkákavka stromová (Phidippus otiosus, anglicky Canopy jumping spider) je severoamerická skákavka z čeľade skákavkovitých (Salticidae), radu pavúkov (Araneae), a patrí medzi väčšie druhy rodu Phidippus — telo dorastá približne 1–2 cm (samice okolo 1,6 cm, výnimočne až ~1,8 cm, samce sú menšie). Najnápadnejším znakom sú jej dúhové chelicery (klepietka) s kovovým leskom, ktorý môže byť zelený, tyrkysový až fialový, a huňaté sivohnedé telo s bielymi až oranžovými znakmi. Žije na juhovýchode USA — od Floridy cez pobrežné štáty na západ po východný Texas a na sever po Severnú Karolínu — a je výrazne stromová (arboreálna): zdržiava sa na kmeňoch a v korunách stromov, najmä na duboch a boroviciach. Ako všetky skákavky je denný, mimoriadne bystrý lovec s výborným zrakom, ktorý korisť aktívne vyhľadáva a skáče na ňu — nepradie lapaciu sieť (hodváb používa len na úkryt a istenie). Pre človeka je úplne neškodná: jej jed je slabý a slúži len na drobnú korisť, žihadlo ani žihavé chĺpky nemá a uhryznutie je extrémne nepravdepodobné a nevýznamné. Vďaka odvážnej, zvedavej povahe a veľkým očiam, ktorými „pozerá“ na chovateľa, patrí spolu so skákavkou kráľovskou (Phidippus regius) medzi najobľúbenejšie chované skákavky. Chov je nenáročný a lacný: stačí malé vyššie terárko (od ~10 × 10 × 15 cm) zariadené do výšky kôrou, vetvičkami a rastlinami na šplhanie a hodvábny úkryt, s dobrým vetraním a uzáverom odolným úniku. Teplotu drž ~21–27 °C (izbová väčšinou postačí) a vlhkosť len miernu (~50–60 %) jemným orosením s rýchlym vyschnutím — trvalo mokré, dusné prostredie jej škodí. Kŕmi sa živou korisťou primeranej veľkosti (octomilky pre mláďatá, malé cvrčky, mušky, mole pre dospelca) v rytme 1–3 koristi každé 2–3 dni, pričom korisť nemá byť väčšia ako telo pavúka. Najzraniteľnejšie je počas zvliekania — vtedy sa stiahne do úkrytu, neloví a treba ho nechať v pokoji. Pavúk je samotársky a kanibalský, preto sa chová jeden jedinec na terárko; pri rozmnožovaní samica upradie hodvábny kokón s desiatkami vajíčok, ktorý stráži, a kanibalské mláďatá treba čoskoro rozdeliť. Samce dvoria nápadným vibračno-pohybovým tancom (mávanie nohami a vibrácie cez podklad), inak je druh úplne nemý. Život je krátky — rádovo okolo jedného roka, čo je prirodzené. Skákavka stromová tak ponúka to najlepšie zo sveta skákaviek: bezpečného, inteligentne pôsobiaceho a fascinujúceho drobného lovca, ktorého radosť je predovšetkým pozorovať.
Prostredie a požiadavky
Prírodný biotop
Juhovýchod USA — od Floridy na západ po východný Texas a na sever po Severnú Karolínu; teplé pobrežné a zmiešané lesy, kmene a koruny stromov (najmä duby a borovice)
Skákavka stromová (Phidippus otiosus) je pôvodná na juhovýchode USA — vyskytuje sa od Floridy cez pobrežné štáty na západ po východný Texas a na sever po Severnú Karolínu. Je to výrazne stromový (arboreálny) druh: zdržiava sa na kmeňoch a v korunách stromov, v teplých pobrežných a zmiešaných listnato-ihličnatých lesoch, najmä na duboch a boroviciach. Cez deň aktívne loví medzi kôrou a vetvami, kde si pradie hodvábne úkryty (na prenocovanie, zvliekanie aj na umiestnenie kokónu s vajíčkami pod kôru). Z tohto prostredia vyplýva aj jej chov v zajatí — terárko do výšky s kôrou a vetvičkami a teplé, no vzdušné prostredie.
Terárko (do výšky)
Malé vyššie terárko od ~10 × 10 × 15 cm (š × h × v) na 1 jedinca; dobré vetranie + uzáver odolný úniku; teplota ~21–27 °C
Keďže ide o stromový druh, dôležitá je výška, nie pôdorys. Pre dospelca stačí malé vyššie terárko od ~10 × 10 × 15 cm (väčšie neuškodí, no nie priveľké kvôli loveniu) — bežne sa používajú vyššie akrylové či plastové boxy a malé „cube“ terária. Nevyhnutné je dobré vetranie (otvory hore aj po stranách) a zároveň uzáver odolný úniku (drobný pavúk sa pretlačí aj malou škárou). Teplota ~21–27 °C — izbová teplota väčšinou postačí a dodatočný ohrev netreba, ak izba neklesá pod ~20 °C. UV osvetlenie nie je potrebné, stačí prirodzený denný režim svetla. Chovaj jedného jedinca — druh je samotársky a kanibalský.
Výzdoba a výbava (smerom do výšky)
Kúsky kôry, vetvičky a (umelé/živé) rastliny na šplhanie a hodvábny úkryt; tenká vrstva kokosového substrátu; bez hlbokej misky s vodou
Do terárka patria predovšetkým prvky na šplhanie a pradenie hodvábneho úkrytu smerom hore: kúsky kôry, vetvičky, korienky a umelé alebo živé rastliny, medzi ktorými si pavúk upradie spaciu „kapsulu“. Na dno stačí tenká vrstva kokosového substrátu na udržanie vlhkosti. Hlbokú misku s vodou nedávaj — drobný pavúk by sa mohol utopiť; vodu prijíma z kvapiek po jemnom orosení stien a dekorácie. Vyhni sa ostrým predmetom a chemicky ošetreným materiálom. Členité, prerastené terárko zároveň poskytuje pavúkovi pocit bezpečia a viac príležitostí na lov a pozorovanie.
Vlhkosť a teplota
Vlhkosť ~50–60 % (jemné orosenie obdeň) s rýchlym vyschnutím a dobrým vetraním; teplota ~21–27 °C, izbová väčšinou stačí
Skákavka stromová pochádza z teplého, no vzdušného prostredia juhovýchodu USA. Teplotu drž ~21–27 °C — izbová teplota zvyčajne postačí a dodatočný ohrev netreba, ak izba neklesá pod ~20 °C; vyhýbaj sa prehriatiu nad ~30 °C. Vlhkosť udržuj len miernu (~50–60 %) jemným orosením časti stien a dekorácie obdeň, no tak, aby terárko rýchlo preschlo a malo dobré prúdenie vzduchu. Trvalo mokré, dusné prostredie skákavke škodí (plesne, roztoče, zlé zvliekanie) viac než mierne sucho — zároveň však nesmie úplne vyschnúť, aby sa pavúk nedehydroval. UV osvetlenie nie je potrebné.
Samostatný chov (kanibalizmus)
Vždy 1 jedinec na terárko; spoločný chov vedie ku kanibalizmu; samca a samicu spojiť len krátko a pod dozorom na párenie
Skákavka stromová je samotársky a teritoriálny pavúk — dva jedince v jednom terárku sa často navzájom zožerú (kanibalizmus), preto chovaj vždy len jedného jedinca. Výnimkou je cielené párenie: zdravého, dobre najedeného samca a samicu treba spojiť len krátko a pod priamym dozorom a po párení ich opäť oddeliť (samica môže samca napadnúť). Po úspešnom párení samica upradie hodvábny kokón s vajíčkami, ktorý stráži; vtedy ju len kŕm a nerušiš. Mláďatá (slingy) po vyliahnutí treba čoskoro rozdeliť do samostatných nádobiek, inak sa navzájom požierajú.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Pôvodný druh na juhovýchode USA — od Floridy na západ po východný Texas a na sever po Severnú Karolínu; stromový druh teplých pobrežných a zmiešaných lesov, žije na kmeňoch a v korunách stromov (najmä duby a borovice).
Rozvrh kŕmenia
Čas
Krmivo
Množstvo
Frekvencia
Mláďatá (slingy) a menšie juvenily
Octomilky (Drosophila hydei / melanogaster) primeranej veľkosti
1–2 koristi naraz
každé 1–2 dni; nezjedené vybrať
Dospelec / väčšie juvenily
Malé cvrčky, mušky, malé muchy, mole, malé šváby (max. veľkosť tela pavúka)
1–3 koristi
každé 2–3 dni; nezjedeného cvrčka vybrať
Počas zvliekania (ekdýzy)
Bez kŕmenia — pavúk neloví a je zraniteľný
—
živú korisť nedávať, kým sa pavúk nezvlečie a nestvrdne
Voda / údržba
Jemné orosenie časti stien a dekorácie (pavúk pije kvapky) + odstránenie zvyškov koristi
—
orosenie obdeň s rýchlym vyschnutím; zvyšky koristi priebežne
Rozmnožovací cyklus
Dvorenie a párenie
Dospelce pohlavne dozreté po poslednom zvliekaní; párenie krátke, pod dozorom
Skákavky majú výborný zrak, a tak samec dvorí samici nápadným vizuálno-vibračným „tancom“: postaví sa pred ňu, dvíha a máva prednými nohami, naťahuje telo, pohupuje bruškom a kýva sa zo strany na stranu, pričom k tomu pridáva jemné vibrácie prenášané podkladom (samica ich vníma chĺpkami a receptormi na nohách). Ak samica signály prijme, dôjde k páreniu. V chove sa zdravý, dobre najedený samec spája so samicou len krátko a pod priamym dozorom a po párení sa opäť oddelia — samica je väčšia a môže samca napadnúť. Po úspešnom párení sa samica venuje tvorbe kokónu.
Hodvábny kokón s vajíčkami
Vajíčka v kokóne; v prírode (Florida) I–VI, severnejšie XII–II; jeden kokón obsahuje rádovo desiatky vajíčok
Oplodnená samica upradie hodvábny úkryt a v ňom kokón (vaječný vak) s vajíčkami, ktorý v prírode umiestňuje pod kôru dubov a borovíc. Jeden kokón obsahuje rádovo desiatky vajíčok (uvádza sa približne 19 až 150). V prírode samice kladú vajíčka na Floride od januára do júna, severnejšie (Južná Karolína) skôr od decembra do februára. V chove samica kokón stráži a chráni vo svojom hodvábnom úkryte — v tom čase ju treba nechať v pokoji, len ju kŕmiť a udržiavať primeranú vlhkosť, aby sa vajíčka nevysušili ani neplesniveli.
Materská starostlivosť a stráženie
Samica stráži kokón až do vyliahnutia mláďat
Na rozdiel od mnohých iných pavúkov samica skákavky kokón aktívne stráži — zostáva pri ňom vo svojom hodvábnom úkryte, chráni ho a stará sa o vhodné podmienky až do vyliahnutia mláďat. Táto materská starostlivosť zvyšuje šancu na prežitie znášky. Pre chovateľa to znamená jediné: samicu s kokónom nerušiť, neprehrabávať úkryt a udržiavať stabilné, mierne vlhké a vetrané prostredie. Kokón sa neotvára ani nepremiestňuje — pavúčia samica vie o svoje vajíčka postarať najlepšie sama.
Vyliahnutie mláďat (slingy)
Z kokónu sa liahnu drobné mláďatá; rozliezajú sa prevažne v zime (I–II)
Z kokónu sa vyliahnu drobné mláďatá (slingy), ktoré najprv zostávajú pri matkinom úkryte a po prvých zvliekaniach sa rozliezajú (v prírode prevažne v zime, okolo januára a februára). Mláďatá sú už od začiatku aktívni malí lovci — chytajú drobnú korisť (octomilky). V chove ich treba čo najskôr rozdeliť do samostatných malých nádobiek, pretože sú kanibalské a vo veľkom počte sa navzájom požierajú. Kŕmia sa drobnou korisťou primeranej veľkosti a pravidelne sa zvliekajú, pričom postupne rastú a vyfarbujú sa.
Dospievanie cez zvliekanie
Niekoľko zvliekaní; mláďatá dospievajú prevažne na jeseň; celý život ~1 rok
Mladý pavúk rastie len prostredníctvom zvliekania (ekdýzy) — niekoľkokrát zhodí starú kožku (exoskelet) a s každým zvliekaním sa zväčší a viac vyfarbí, u dospelých samcov sa naplno prejavia dúhové chelicery. Pred zvliekaním sa pavúk stiahne do hodvábneho úkrytu, niekoľko dní neloví a je veľmi zraniteľný — vtedy ho treba nechať v úplnom pokoji a nedávať dnu živú korisť. Mláďatá dospievajú spravidla na jeseň. Celý život skákavky stromovej je krátky — rádovo okolo jedného roka (samice žijú o niečo dlhšie než samce), pričom po poslednom zvliekaní sa pavúk už ďalej nezvlieka.
Ochočenie a kontakt
2Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní; na zvyknutie na pravidelnú prítomnosť chovateľa týždne; celý život je krátky — mláďatá dospievajú spravidla do necelého roka, dospelec potom žije rádovo mesiace (celkovo orientačne okolo ~1 roka, samice o niečo dlhšie než samce)
Skákavka stromová sa „neochočuje“ ako stavovce — je to drobný pavúk —, no je prirodzene odvážna, zvedavá a na pavúka výnimočne kontaktná: aktívne sleduje pohyb veľkými očami a postupne si zvykne na pravidelnú prítomnosť chovateľa, niekedy ochotne vylezie na ruku. Hlavné zásady chovu: (1) kŕm živou korisťou primeranej veľkosti (octomilky pre mláďatá, malé cvrčky/mušky/mole pre dospelca) v rytme 1–3 koristi každé 2–3 dni a nezjedenú korisť vyber; (2) udržuj vlhkosť ~50–60 % jemným orosením pri dobrom vetraní (nie trvalo mokré); (3) drž teplotu ~21–27 °C (izbová väčšinou stačí); (4) zariaď terárko do výšky (kôra, vetvičky, rastliny na šplhanie a hodvábny úkryt) a daj vetraný, no úniku odolný uzáver; (5) nerušiť počas zvliekania — pavúk sa stiahne do úkrytu a niekoľko dní neloví; (6) pri manipulácii postupuj pokojne, nízko nad mäkkým povrchom, nechaj pavúka samého prejsť na dlaň/papier, nestláčaj ho a po kontakte si umy ruky. Chovaj jedného jedinca (druh je samotársky a kanibalský).
1
Priprav malé VYŠŠIE terárko (orientačne od ~10 × 10 × 15 cm, š × h × v) s dobrým vetraním a uzáverom odolným úniku — drobný pavúk sa pretlačí aj malou škárou
2
Zariaď ho do výšky: kúsky kôry, vetvičky a (umelé/živé) rastliny na šplhanie, kam si pavúk upradie hodvábny úkryt; na dno tenká vrstva kokosového substrátu na udržanie vlhkosti
3
Drž teplotu ~21–27 °C (izbová teplota väčšinou postačí, ak izba neklesá pod ~20 °C) a vlhkosť ~50–60 %; UV netreba
4
Kŕm živou korisťou primeranej veľkosti (max. veľkosť tela pavúka): octomilky pre mláďatá, malé cvrčky, mušky, malé muchy a mole pre dospelca — 1–3 koristi každé 2–3 dni; nezjedeného cvrčka vyber
5
Vodu zabezpeč jemným orosením časti stien a dekorácie obdeň (pavúk pije kvapky) — ale s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu, nikdy trvalo mokré dusné prostredie
6
NERUŠ pavúka, keď sa stiahne do hodvábneho úkrytu a prestane loviť — ide o prípravu na zvliekanie (ekdýzu); v tom čase nedávaj dnu živú korisť a nemanipuluj s ním
7
Na rozmnoženie spoj zdravého, dobre najedeného samca a samicu krátko a pod dozorom; samica potom upradie hodvábny kokón s vajíčkami, ktorý stráži — kŕm ju a nerušiš
8
Pri manipulácii postupuj pokojne a nízko nad mäkkým povrchom: nechaj pavúka samého prejsť na otvorenú dlaň alebo papier, nikdy ho nechytaj prstami zhora ani nestláčaj; chovaj jedného jedinca (kanibalizmus) a po kontakte si umy ruky
Cena a kde kúpiť
8–25 € / ks (mláďatá lacnejšie)
Skákavka stromová je v ponuke o niečo menej bežná než skákavka kráľovská (Phidippus regius), no medzi chovateľmi skákaviek je dostupná a obľúbená. Cena sa orientačne pohybuje okolo 8–25 € za jedinca, pričom mláďatá (slingy) bývajú lacnejšie a dospelé, vyfarbené samice s nápadnými dúhovými chelicerami drahšie. Náklady na chov sú nízke — postačí malé vyššie terárko, kôra a vetvičky, kokosový substrát a lacná živá korisť (octomilky, malé cvrčky). Keďže ide o bežne odchovávaný terarijný druh bez ochranárskeho štatútu a bez CITES, kupuj jedince zo zodpovedného odchovu od overeného chovateľa a nezháňaj ich odchytom z prírody (mimo areálu sa beztak nevyskytuje).
Špecializovaní chovatelia a predajcovia skákaviek (jumping spiders) v SR/ČR — odchované mláďatá aj dospelce s overeným druhom a pohlavím
Teraristické a entomologické burzy a spolky — výmena a predaj odchovaných jedincov so známym pôvodom
Overení online predajcovia teraristiky s ponukou rodu Phidippus a krmnej koristi (octomilky, malé cvrčky)
Na čo si dať pozor
Keďže ide o bežne odchovávaný terarijný druh, kupuj jedince zo zodpovedného odchovu od overeného chovateľa a nezháňaj ich odchytom z prírody. Vyberaj aktívneho, dobre vyživeného pavúka s bucľatým bruškom (opistosómou), úplnými nôžkami a čistým, ostražitým správaním — pavúk, ktorý sleduje pohyb a reaguje, je v poriadku; vyhni sa jedincom s scvrknutým, prepadnutým bruškom, schúleným v rohu, s chýbajúcimi nôžkami alebo apatickým. Over si druh a pohlavie (samice žijú o niečo dlhšie a sú väčšie a vyfarbenejšie) a spýtaj sa na vek a poslednú ekdýzu — mladší jedinec ti vydrží dlhšie, keďže celkový život je krátky (~1 rok). Over aj to, či pavúk nie je tesne pred zvliekaním (vtedy neloví a je zraniteľný). Pre začiatočníka je vhodnejší odrastenejší juvenil než úplne drobný sling. Po prevoze nechaj pavúka v pokoji aklimatizovať, jemne orosi terárko a prvú korisť ponúkni až po dni-dvoch.
Porovnanie s podobnými druhmi
Skákavka stromová (Phidippus otiosus)
Skákavka kráľovská (Phidippus regius)
Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni)
Skákavka machová (Marpissa muscosa)
Dĺžka
telo ~1–2 cm (♀ ~1,6, výnim. ~1,8 cm; ♂ menší)
♀ ~1,5–2,2 cm, ♂ menší
♀ ~0,9–1,4 cm, ♂ ~0,6–1,1 cm
♀ ~0,75–1,4 cm, ♂ ~0,6–0,8 cm
Váha
—
—
—
—
Dožitie
~1 rok (♀ o niečo dlhšie)
~1 rok
~1 rok
~1–2 roky
Hlučnosť
2/5
2/5
2/5
2/5
Stav IUCN
nehodnotená (chovný druh), bez CITES
nehodnotená (chovný druh), bez CITES
nehodnotená (chovný druh), bez CITES
nehodnotená (bežný pôvodný druh), bez CITES
Povaha
Aktuálny druh — STROMOVÁ severoamerická skákavka z juhovýchodu USA; jedna z väčších Phidippus, denný lovec, ktorý SKÁČE na korisť a NEpradie sieť; nápadné dúhové chelicery; odvážna, interaktívna, sleduje pohyb; jed slabý, úplne neškodná; terárko do výšky
Najpopulárnejšia chovná skákavka a kongener (rovnaký rod Phidippus); o málo väčšia, podobne odvážna a interaktívna, denný lovec bez siete, samce s dúhovými chelicerami; neškodná; pre začiatočníka o čosi rozšírenejšia v ponuke
Kongener (rovnaký rod Phidippus) zo západu Severnej Ameriky; menšia, s nápadným ČERVENÝM chrbtom (zadočkom) a čiernou kresbou; rovnako denný lovec bez siete a v zásade neškodná (jed slabý), prípadné uhryznutie nevýznamné
Európska (vrátane SR) skákavka iného rodu (Marpissa); sivohnedá, huňatá a sploštená, žije na plotoch, kmeňoch a múroch; o niečo menšia, denný lovec bez siete, pre človeka úplne neškodná — domáca obdoba exotických skákaviek
Areál
Juhovýchod USA (Florida na západ po vých. Texas, na sever po Severnú Karolínu) — kmene a koruny stromov (duby, borovice)
Juhovýchod USA (Florida) a Karibik (Bahamy) — krovinaté biotopy, kmene a steny
Západ Severnej Ameriky (od juhozápadnej Kanady po Mexiko) — otvorené a krovinaté biotopy, pod kameňmi
Veľká časť Európy (vrátane Slovenska) a záp. Ázia — kmene stromov, ploty, múry pri lesoch a poliach
Choroby a prevencia
Problémy pri zvliekaní (zlá ekdýza, uviaznutie v starej kožke)
stredná
Príznaky: Pavúk dlho zostáva v rovnakej polohe a nedokáže sa vyzliecť, uviaznutá nôžka alebo časť kožky, po zvliekaní pokrčená/nefunkčná nôžka, v ťažkom prípade úhyn
Najčastejšie príčiny sú príliš nízka vlhkosť, podvýživa alebo vyrušovanie počas zvliekania. Pavúk sa pred ekdýzou stiahne do hodvábneho úkrytu a niekoľko dní neloví — NERUŠ ho, nemanipuluj s ním a nedávaj dnu živú korisť (cvrček by mohol bezbranného pavúka poraniť). Drž vlhkosť ~50–60 % jemným orosením. Strata nôžky pri zvliekaní sa u mladších jedincov môže ďalšími zvliekaniami čiastočne dorásť.
Príčinou je príliš suché terárko alebo nedostatok vody. Pravidelne (obdeň) jemne orosi časť stien a dekorácie, aby mal pavúk kvapky na pitie, no zachovaj dobré vetranie a rýchle vyschnutie (proti plesni). Pozor: zamieňať dehydratáciu s normálne štíhlym bruškom tesne po zvliekaní alebo pred ním — vtedy len zabezpeč vodu a pokoj.
Poranenie pádom alebo poškodenie tela pri manipulácii
vysoká
Príznaky: Prasknuté či presakujúce bruško, polámaná alebo strnulá nôžka, neschopnosť normálne sa pohybovať, krvácanie (hemolymfa)
Skákavka je drobná, krehká a výborne skáče. Manipuluj s ňou VŽDY pokojne a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nechytaj prstami zhora ani nestláčaj — nechaj ju samú prejsť na dlaň alebo papier. Pád z výšky alebo stlačenie môže prasknúť bruško, čo býva smrteľné. Drobné krvácanie z nôžky pavúk niekedy „utesní“ sám, no prevencia je kľúčová.
Otrava nevhodnou korisťou alebo pesticídmi
vysoká
Príznaky: Náhla apatia, kŕče, ochrnutie, odmietanie potravy alebo úhyn krátko po skŕmení podozrivej koristi
Hmyz odchytený v prostredí ošetrenom pesticídmi či herbicídmi je pre malú skákavku jedovatý, rovnako ako hmyz s obrannými látkami (lienky, ploštice, mravce). Kŕm len čistou, krmnou korisťou zo spoľahlivého zdroja (chované octomilky, cvrčky) alebo hmyzom z preukázateľne nepostrekovaného prostredia.
Plesne a roztoče z trvalo mokrého, nevetraného terárka
stredná
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a dekorácii, drobné svetlé roztoče na pavúkovi či v teráriu, zatuchnutý zápach, oslabený a apatický pavúk
Spôsobuje to nadmerná vlhkosť bez vetrania a zvyšky uhynutej koristi. Skákavka je z teplého, no vzdušného prostredia — udržuj iba miernu vlhkosť (~50–60 %) s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu, odstraňuj zvyšky koristi a zaplesnené miesta vymeň. Trvalo dusné a mokré terárko skákavke škodí viac než mierne sucho.
PrevenciaSkákavka stromová je nenáročný a odolný pavúk, jej zdravie však stojí na štyroch jednoduchých pilieroch: primeranej veľkosti koristi, miernej vlhkosti s dobrým vetraním, pokoji počas zvliekania a šetrnej manipulácii. (1) Korisť nikdy nemá byť väčšia ako telo pavúka — priveľký či tvrdý cvrček dokáže krehkú skákavku poraniť; kŕm len čistou korisťou (octomilky, malé cvrčky, mušky) a nezjedeného cvrčka vždy vyber. (2) Vlhkosť ~50–60 % dosiahni jemným orosením, no s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu — trvalo mokré, dusné terárko vedie k plesniam a roztočom a škodí jej viac než mierne sucho; zároveň nesmie úplne vyschnúť (dehydratácia). (3) Zvliekanie (ekdýza) je najzraniteľnejšie obdobie — pavúk sa stiahne do hodvábneho úkrytu a niekoľko dní neloví; vtedy ho NERUŠ, nemanipuluj s ním a nedávaj dnu živú korisť. (4) Manipuláciu rob len pokojne a nízko nad mäkkým povrchom (výborný skokan, krehké bruško). Teplotu drž ~21–27 °C (izbová väčšinou stačí) a chovaj pavúka samostatne — je teritoriálny a kanibalský. Krátky život (~1 rok) je prirodzený, nie znak choroby.
Zaujímavosti
1
Nápadné dúhové chelicery — skákavka stromová nesie klepietka (chelicery) s kovovým dúhovým leskom, ktorý môže byť zelený, tyrkysový až fialový; práve tieto „svietiace“ čeľuste z nej robia jeden z najfotogenickejších druhov medzi skákavkami (najvýraznejšie sú u dospelých samcov).
2
Jedna z väčších skákaviek rodu Phidippus — s telom dlhým približne 1–2 cm (samice okolo 1,6 cm, výnimočne až ~1,8 cm) patrí medzi väčšie skákavky; samce sú menšie. Na pavúka-skákavku je to úctyhodná veľkosť, no v ruke pôsobí stále drobne a krehko.
3
Skáče na korisť — nepradie lapaciu sieť — ako všetky skákavky je aktívny denný lovec: korisť zameria výborným zrakom, opatrne sa priblíži a uloví ju presným skokom, pričom sa istí hodvábnym vlákienkom; nestavia pavučinovú sieť na lapanie, hodváb používa len na úkryt a istenie.
4
Majster zraku medzi pavúkmi — skákavky vrátane tohto druhu majú nezvyčajne dokonalý zrak s veľkými prednými očami a dokážu rozoznať tvary aj farby; pavúk aktívne sleduje pohyb a „pozerá sa“ na chovateľa, čo z neho robí výnimočne interaktívneho chovanca.
5
Pre človeka úplne neškodná — jed skákavky stromovej je slabý a slúži len na drobnú korisť; uhryznutie človeka je extrémne nepravdepodobné (skôr unikne alebo skočí) a aj keby k nemu pri stlačení došlo, je nevýznamné. Nemá žihadlo ani žihavé chĺpky.
6
Obľúbená pet skákavka — ako Phidippus regius — vďaka odvážnej, zvedavej povahe, veľkým očiam a dúhovým cheliceram patrí spolu so skákavkou kráľovskou (Phidippus regius) medzi najobľúbenejšie chované skákavky; je vďačná na pozorovanie a nenáročná na chov.
7
Samce dvoria zložitým tancom — samec pred samicou predvádza vizuálno-vibračný „tanec“: máva prednými nohami, naťahuje telo, pohupuje bruškom a pridáva jemné vibrácie prenášané podkladom, ktoré samica vníma cez nohy; pavúk je inak úplne nemý (nevydáva žiadny hlas).
8
Stromový druh — žije vo výškach — na rozdiel od mnohých pavúkov je arboreálna: prirodzene sa zdržiava na kmeňoch a v korunách stromov (duby, borovice), preto v teráriu potrebuje výškové členenie s kôrou a vetvičkami na šplhanie a pradenie úkrytu.
9
Starostlivá matka — samica si pod kôrou (v chove v úkryte) upradie hodvábny kokón s desiatkami vajíčok a aktívne ho stráži až do vyliahnutia mláďat; mláďatá sú však kanibalské a treba ich čoskoro rozdeliť do samostatných nádobiek.
10
Opísaná v roku 1846 — druh Phidippus otiosus opísal Nicholas Marcellus Hentz; ide o bežne odchovávaný terarijný druh bez ochranárskeho štatútu a bez CITES, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje len na juhovýchode USA.
Taxonomická klasifikácia
speciesSkákavka stromová (Phidippus otiosus)
RíšaAnimalia
KmeňArthropoda (článkonožce)
TriedaArachnida (pavúkovce)
RadAraneae (pavúky)
ČeľaďSalticidae (skákavkovité)
RodPhidippus
DruhPhidippus otiosus (Hentz, 1846)
Často kladené otázky
Nie — je úplne neškodná. Jej jed je slabý a slúži len na zneškodnenie drobnej koristi (octomilky, cvrčky), nie na obranu proti človeku, a žihadlo ani žihavé chĺpky nemá. Uhryznutie človeka je extrémne nepravdepodobné — skákavka je plachá a pri vyrušení skôr unikne alebo odskočí; aj keby k uhryznutiu došlo (napríklad pri stlačení), je nevýznamné a porovnateľné s drobným pichnutím. Práve preto je to vhodný, bezpečný a fascinujúci chovanec aj pre rodiny s deťmi (pod dozorom).
Nie, nestavia lapaciu sieť. Ako všetky skákavky je aktívny denný lovec, ktorý korisť vyhľadáva výborným zrakom: zameria ju veľkými prednými očami, opatrne sa priblíži a uloví ju presným skokom, pričom sa istí hodvábnym vlákienkom (akýmsi „bezpečnostným lanom“). Hodváb používa len na úkryt a istenie — pradie si z neho spaciu „kapsulu“ na prenocovanie, zvliekanie a (u samíc) na kokón s vajíčkami, nie na chytanie koristi. Pozorovať jej lov a skoky patrí k najväčším radostiam z chovu.
Keďže je to stromový druh, dôležitá je VÝŠKA, nie pôdorys. Pre 1 jedinca stačí malé vyššie terárko od ~10 × 10 × 15 cm s dobrým vetraním a uzáverom odolným úniku (drobný pavúk sa pretlačí škárou). Zariaď ho do výšky kôrou, vetvičkami a rastlinami na šplhanie a hodvábny úkryt, na dno daj tenkú vrstvu kokosového substrátu. Teplota ~21–27 °C (izbová väčšinou stačí), vlhkosť len mierna ~50–60 % jemným orosením obdeň, ale s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu — trvalo mokré, dusné prostredie jej škodí. UV netreba. Chovaj vždy jedného jedinca (kanibalizmus).
Je výlučne dravec — loví živú korisť. Mláďatám (slingom) a menším jedincom dávaj octomilky (Drosophila), dospelcom malé cvrčky, mušky, malé muchy, mole a malé šváby. Kľúčové je veľkosť koristi — nemala by byť väčšia ako telo pavúka, inak ho môže poraniť. Dospelca stačí kŕmiť 1–3 koristi každé 2–3 dni, mláďatá menšou korisťou o niečo častejšie. Nezjedenú korisť (najmä cvrčky) vyber a počas zvliekania nekŕm (pavúk neloví a je zraniteľný). Vodu prijíma z kvapiek po orosení. Nedávaj ovocie, mäso ani hmyz z prostredia ošetreného pesticídmi.
Drobný pavúk sa neochočuje ako stavovce, no skákavka stromová je odvážna, zvedavá a výnimočne kontaktná — veľkými očami sleduje pohyb a často sama vylezie chovateľovi na ruku. Jemné podržanie je možné, ak prebieha pokojne a nízko nad mäkkým povrchom (skákavka výborne skáče a pri páde z výšky sa krehký pavúk poraní). Pravidlá: nikdy ju nechytaj prstami zhora ani nestláčaj — nastav jej otvorenú dlaň alebo papier a nechaj ju samú prejsť; nerob to počas zvliekania. Pri pohybe sa pavúk istí hodvábom, takže pri páde často zostane visieť. Najviac radosti však urobí pozorovaním v teráriu.
Žije krátko — rádovo okolo jedného roka (samice o niečo dlhšie než samce); mláďatá dospievajú prevažne na jeseň a po poslednom zvliekaní sa už ďalej nezvliekajú. Rozmnožiť sa dá: zdravého, dobre najedeného samca a samicu spoj len krátko a pod dozorom (samica môže samca napadnúť) a po párení ich oddeľ. Samica potom upradie hodvábny kokón s desiatkami vajíčok, ktorý stráži — v tom čase ju nerušiš. Z kokónu sa vyliahnu drobné mláďatá (slingy), ktoré sú kanibalské a treba ich čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek a kŕmiť drobnou korisťou.
