Salticidae (skákavkovité)
Skákavka stromová je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. Jej „reč“ je celkom iná: skákavky patria medzi vizuálne najbystrejšie pavúky a dorozumievajú sa najmä pohybom — mávaním a dvíhaním predných nôh, naťahovaním tela a postojmi. Pri dvorení samec predvádza zložitý „tanec“: pohupuje bruškom, máva nohami a kýva sa zo strany na stranu, pričom k tomu pridáva jemné vibrácie prenášané podkladom (substrátom) — tieto seizmické signály samica vníma chĺpkami a kĺbovými receptormi na nohách, no pre ľudské ucho sú nepočuteľné. Žiadne škrípanie, bzukot ani stridulácia tu nehrá rolu. V teráriu je teda skákavka stromová úplne tichá a jediný „zvuk“, ktorý by sa dal pri nej čisto teoreticky zachytiť, je nepatrné šuchotanie pri pohybe po hodvábe či kôre. Pre domácnosť je preto ideálnym tichým chovancom — vhodným aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Mláďatá (slingy) a menšie juvenily | Octomilky (Drosophila hydei / melanogaster) primeranej veľkosti | 1–2 koristi naraz | každé 1–2 dni; nezjedené vybrať |
| Dospelec / väčšie juvenily | Malé cvrčky, mušky, malé muchy, mole, malé šváby (max. veľkosť tela pavúka) | 1–3 koristi | každé 2–3 dni; nezjedeného cvrčka vybrať |
| Počas zvliekania (ekdýzy) | Bez kŕmenia — pavúk neloví a je zraniteľný | — | živú korisť nedávať, kým sa pavúk nezvlečie a nestvrdne |
| Voda / údržba | Jemné orosenie časti stien a dekorácie (pavúk pije kvapky) + odstránenie zvyškov koristi | — | orosenie obdeň s rýchlym vyschnutím; zvyšky koristi priebežne |
Skákavky majú výborný zrak, a tak samec dvorí samici nápadným vizuálno-vibračným „tancom“: postaví sa pred ňu, dvíha a máva prednými nohami, naťahuje telo, pohupuje bruškom a kýva sa zo strany na stranu, pričom k tomu pridáva jemné vibrácie prenášané podkladom (samica ich vníma chĺpkami a receptormi na nohách). Ak samica signály prijme, dôjde k páreniu. V chove sa zdravý, dobre najedený samec spája so samicou len krátko a pod priamym dozorom a po párení sa opäť oddelia — samica je väčšia a môže samca napadnúť. Po úspešnom párení sa samica venuje tvorbe kokónu.
Oplodnená samica upradie hodvábny úkryt a v ňom kokón (vaječný vak) s vajíčkami, ktorý v prírode umiestňuje pod kôru dubov a borovíc. Jeden kokón obsahuje rádovo desiatky vajíčok (uvádza sa približne 19 až 150). V prírode samice kladú vajíčka na Floride od januára do júna, severnejšie (Južná Karolína) skôr od decembra do februára. V chove samica kokón stráži a chráni vo svojom hodvábnom úkryte — v tom čase ju treba nechať v pokoji, len ju kŕmiť a udržiavať primeranú vlhkosť, aby sa vajíčka nevysušili ani neplesniveli.
Na rozdiel od mnohých iných pavúkov samica skákavky kokón aktívne stráži — zostáva pri ňom vo svojom hodvábnom úkryte, chráni ho a stará sa o vhodné podmienky až do vyliahnutia mláďat. Táto materská starostlivosť zvyšuje šancu na prežitie znášky. Pre chovateľa to znamená jediné: samicu s kokónom nerušiť, neprehrabávať úkryt a udržiavať stabilné, mierne vlhké a vetrané prostredie. Kokón sa neotvára ani nepremiestňuje — pavúčia samica vie o svoje vajíčka postarať najlepšie sama.
Z kokónu sa vyliahnu drobné mláďatá (slingy), ktoré najprv zostávajú pri matkinom úkryte a po prvých zvliekaniach sa rozliezajú (v prírode prevažne v zime, okolo januára a februára). Mláďatá sú už od začiatku aktívni malí lovci — chytajú drobnú korisť (octomilky). V chove ich treba čo najskôr rozdeliť do samostatných malých nádobiek, pretože sú kanibalské a vo veľkom počte sa navzájom požierajú. Kŕmia sa drobnou korisťou primeranej veľkosti a pravidelne sa zvliekajú, pričom postupne rastú a vyfarbujú sa.
Mladý pavúk rastie len prostredníctvom zvliekania (ekdýzy) — niekoľkokrát zhodí starú kožku (exoskelet) a s každým zvliekaním sa zväčší a viac vyfarbí, u dospelých samcov sa naplno prejavia dúhové chelicery. Pred zvliekaním sa pavúk stiahne do hodvábneho úkrytu, niekoľko dní neloví a je veľmi zraniteľný — vtedy ho treba nechať v úplnom pokoji a nedávať dnu živú korisť. Mláďatá dospievajú spravidla na jeseň. Celý život skákavky stromovej je krátky — rádovo okolo jedného roka (samice žijú o niečo dlhšie než samce), pričom po poslednom zvliekaní sa pavúk už ďalej nezvlieka.
Skákavka stromová je v ponuke o niečo menej bežná než skákavka kráľovská (Phidippus regius), no medzi chovateľmi skákaviek je dostupná a obľúbená. Cena sa orientačne pohybuje okolo 8–25 € za jedinca, pričom mláďatá (slingy) bývajú lacnejšie a dospelé, vyfarbené samice s nápadnými dúhovými chelicerami drahšie. Náklady na chov sú nízke — postačí malé vyššie terárko, kôra a vetvičky, kokosový substrát a lacná živá korisť (octomilky, malé cvrčky). Keďže ide o bežne odchovávaný terarijný druh bez ochranárskeho štatútu a bez CITES, kupuj jedince zo zodpovedného odchovu od overeného chovateľa a nezháňaj ich odchytom z prírody (mimo areálu sa beztak nevyskytuje).
| Skákavka stromová (Phidippus otiosus) | Skákavka kráľovská (Phidippus regius) | Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) | Skákavka machová (Marpissa muscosa) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | telo ~1–2 cm (♀ ~1,6, výnim. ~1,8 cm; ♂ menší) | ♀ ~1,5–2,2 cm, ♂ menší | ♀ ~0,9–1,4 cm, ♂ ~0,6–1,1 cm | ♀ ~0,75–1,4 cm, ♂ ~0,6–0,8 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | ~1 rok (♀ o niečo dlhšie) | ~1 rok | ~1 rok | ~1–2 roky |
| Ochrana | nehodnotená (chovný druh), bez CITES | nehodnotená (chovný druh), bez CITES | nehodnotená (chovný druh), bez CITES | nehodnotená (bežný pôvodný druh), bez CITES |
| Charakteristika | Aktuálny druh — STROMOVÁ severoamerická skákavka z juhovýchodu USA; jedna z väčších Phidippus, denný lovec, ktorý SKÁČE na korisť a NEpradie sieť; nápadné dúhové chelicery; odvážna, interaktívna, sleduje pohyb; jed slabý, úplne neškodná; terárko do výšky | Najpopulárnejšia chovná skákavka a kongener (rovnaký rod Phidippus); o málo väčšia, podobne odvážna a interaktívna, denný lovec bez siete, samce s dúhovými chelicerami; neškodná; pre začiatočníka o čosi rozšírenejšia v ponuke | Kongener (rovnaký rod Phidippus) zo západu Severnej Ameriky; menšia, s nápadným ČERVENÝM chrbtom (zadočkom) a čiernou kresbou; rovnako denný lovec bez siete a v zásade neškodná (jed slabý), prípadné uhryznutie nevýznamné | Európska (vrátane SR) skákavka iného rodu (Marpissa); sivohnedá, huňatá a sploštená, žije na plotoch, kmeňoch a múroch; o niečo menšia, denný lovec bez siete, pre človeka úplne neškodná — domáca obdoba exotických skákaviek |
| Areál | Juhovýchod USA (Florida na západ po vých. Texas, na sever po Severnú Karolínu) — kmene a koruny stromov (duby, borovice) | Juhovýchod USA (Florida) a Karibik (Bahamy) — krovinaté biotopy, kmene a steny | Západ Severnej Ameriky (od juhozápadnej Kanady po Mexiko) — otvorené a krovinaté biotopy, pod kameňmi | Veľká časť Európy (vrátane Slovenska) a záp. Ázia — kmene stromov, ploty, múry pri lesoch a poliach |
Príznaky: Pavúk dlho zostáva v rovnakej polohe a nedokáže sa vyzliecť, uviaznutá nôžka alebo časť kožky, po zvliekaní pokrčená/nefunkčná nôžka, v ťažkom prípade úhyn
Najčastejšie príčiny sú príliš nízka vlhkosť, podvýživa alebo vyrušovanie počas zvliekania. Pavúk sa pred ekdýzou stiahne do hodvábneho úkrytu a niekoľko dní neloví — NERUŠ ho, nemanipuluj s ním a nedávaj dnu živú korisť (cvrček by mohol bezbranného pavúka poraniť). Drž vlhkosť ~50–60 % jemným orosením. Strata nôžky pri zvliekaní sa u mladších jedincov môže ďalšími zvliekaniami čiastočne dorásť.
Príznaky: Scvrknuté, prepadnuté bruško (opistosóma), znížená aktivita, neochota loviť, pavúk schúlený v rohu
Príčinou je príliš suché terárko alebo nedostatok vody. Pravidelne (obdeň) jemne orosi časť stien a dekorácie, aby mal pavúk kvapky na pitie, no zachovaj dobré vetranie a rýchle vyschnutie (proti plesni). Pozor: zamieňať dehydratáciu s normálne štíhlym bruškom tesne po zvliekaní alebo pred ním — vtedy len zabezpeč vodu a pokoj.
Príznaky: Prasknuté či presakujúce bruško, polámaná alebo strnulá nôžka, neschopnosť normálne sa pohybovať, krvácanie (hemolymfa)
Skákavka je drobná, krehká a výborne skáče. Manipuluj s ňou VŽDY pokojne a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nechytaj prstami zhora ani nestláčaj — nechaj ju samú prejsť na dlaň alebo papier. Pád z výšky alebo stlačenie môže prasknúť bruško, čo býva smrteľné. Drobné krvácanie z nôžky pavúk niekedy „utesní“ sám, no prevencia je kľúčová.
Príznaky: Náhla apatia, kŕče, ochrnutie, odmietanie potravy alebo úhyn krátko po skŕmení podozrivej koristi
Hmyz odchytený v prostredí ošetrenom pesticídmi či herbicídmi je pre malú skákavku jedovatý, rovnako ako hmyz s obrannými látkami (lienky, ploštice, mravce). Kŕm len čistou, krmnou korisťou zo spoľahlivého zdroja (chované octomilky, cvrčky) alebo hmyzom z preukázateľne nepostrekovaného prostredia.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a dekorácii, drobné svetlé roztoče na pavúkovi či v teráriu, zatuchnutý zápach, oslabený a apatický pavúk
Spôsobuje to nadmerná vlhkosť bez vetrania a zvyšky uhynutej koristi. Skákavka je z teplého, no vzdušného prostredia — udržuj iba miernu vlhkosť (~50–60 %) s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu, odstraňuj zvyšky koristi a zaplesnené miesta vymeň. Trvalo dusné a mokré terárko skákavke škodí viac než mierne sucho.
Nápadné dúhové chelicery — skákavka stromová nesie klepietka (chelicery) s kovovým dúhovým leskom, ktorý môže byť zelený, tyrkysový až fialový; práve tieto „svietiace“ čeľuste z nej robia jeden z najfotogenickejších druhov medzi skákavkami (najvýraznejšie sú u dospelých samcov).
Jedna z väčších skákaviek rodu Phidippus — s telom dlhým približne 1–2 cm (samice okolo 1,6 cm, výnimočne až ~1,8 cm) patrí medzi väčšie skákavky; samce sú menšie. Na pavúka-skákavku je to úctyhodná veľkosť, no v ruke pôsobí stále drobne a krehko.
Skáče na korisť — nepradie lapaciu sieť — ako všetky skákavky je aktívny denný lovec: korisť zameria výborným zrakom, opatrne sa priblíži a uloví ju presným skokom, pričom sa istí hodvábnym vlákienkom; nestavia pavučinovú sieť na lapanie, hodváb používa len na úkryt a istenie.
Majster zraku medzi pavúkmi — skákavky vrátane tohto druhu majú nezvyčajne dokonalý zrak s veľkými prednými očami a dokážu rozoznať tvary aj farby; pavúk aktívne sleduje pohyb a „pozerá sa“ na chovateľa, čo z neho robí výnimočne interaktívneho chovanca.
Pre človeka úplne neškodná — jed skákavky stromovej je slabý a slúži len na drobnú korisť; uhryznutie človeka je extrémne nepravdepodobné (skôr unikne alebo skočí) a aj keby k nemu pri stlačení došlo, je nevýznamné. Nemá žihadlo ani žihavé chĺpky.
Obľúbená pet skákavka — ako Phidippus regius — vďaka odvážnej, zvedavej povahe, veľkým očiam a dúhovým cheliceram patrí spolu so skákavkou kráľovskou (Phidippus regius) medzi najobľúbenejšie chované skákavky; je vďačná na pozorovanie a nenáročná na chov.
Samce dvoria zložitým tancom — samec pred samicou predvádza vizuálno-vibračný „tanec“: máva prednými nohami, naťahuje telo, pohupuje bruškom a pridáva jemné vibrácie prenášané podkladom, ktoré samica vníma cez nohy; pavúk je inak úplne nemý (nevydáva žiadny hlas).
Stromový druh — žije vo výškach — na rozdiel od mnohých pavúkov je arboreálna: prirodzene sa zdržiava na kmeňoch a v korunách stromov (duby, borovice), preto v teráriu potrebuje výškové členenie s kôrou a vetvičkami na šplhanie a pradenie úkrytu.
Starostlivá matka — samica si pod kôrou (v chove v úkryte) upradie hodvábny kokón s desiatkami vajíčok a aktívne ho stráži až do vyliahnutia mláďat; mláďatá sú však kanibalské a treba ich čoskoro rozdeliť do samostatných nádobiek.
Opísaná v roku 1846 — druh Phidippus otiosus opísal Nicholas Marcellus Hentz; ide o bežne odchovávaný terarijný druh bez ochranárskeho štatútu a bez CITES, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje len na juhovýchode USA.
Nie — je úplne neškodná. Jej jed je slabý a slúži len na zneškodnenie drobnej koristi (octomilky, cvrčky), nie na obranu proti človeku, a žihadlo ani žihavé chĺpky nemá. Uhryznutie človeka je extrémne nepravdepodobné — skákavka je plachá a pri vyrušení skôr unikne alebo odskočí; aj keby k uhryznutiu došlo (napríklad pri stlačení), je nevýznamné a porovnateľné s drobným pichnutím. Práve preto je to vhodný, bezpečný a fascinujúci chovanec aj pre rodiny s deťmi (pod dozorom).
Nie, nestavia lapaciu sieť. Ako všetky skákavky je aktívny denný lovec, ktorý korisť vyhľadáva výborným zrakom: zameria ju veľkými prednými očami, opatrne sa priblíži a uloví ju presným skokom, pričom sa istí hodvábnym vlákienkom (akýmsi „bezpečnostným lanom“). Hodváb používa len na úkryt a istenie — pradie si z neho spaciu „kapsulu“ na prenocovanie, zvliekanie a (u samíc) na kokón s vajíčkami, nie na chytanie koristi. Pozorovať jej lov a skoky patrí k najväčším radostiam z chovu.
Keďže je to stromový druh, dôležitá je VÝŠKA, nie pôdorys. Pre 1 jedinca stačí malé vyššie terárko od ~10 × 10 × 15 cm s dobrým vetraním a uzáverom odolným úniku (drobný pavúk sa pretlačí škárou). Zariaď ho do výšky kôrou, vetvičkami a rastlinami na šplhanie a hodvábny úkryt, na dno daj tenkú vrstvu kokosového substrátu. Teplota ~21–27 °C (izbová väčšinou stačí), vlhkosť len mierna ~50–60 % jemným orosením obdeň, ale s rýchlym vyschnutím a dobrým prúdením vzduchu — trvalo mokré, dusné prostredie jej škodí. UV netreba. Chovaj vždy jedného jedinca (kanibalizmus).
Je výlučne dravec — loví živú korisť. Mláďatám (slingom) a menším jedincom dávaj octomilky (Drosophila), dospelcom malé cvrčky, mušky, malé muchy, mole a malé šváby. Kľúčové je veľkosť koristi — nemala by byť väčšia ako telo pavúka, inak ho môže poraniť. Dospelca stačí kŕmiť 1–3 koristi každé 2–3 dni, mláďatá menšou korisťou o niečo častejšie. Nezjedenú korisť (najmä cvrčky) vyber a počas zvliekania nekŕm (pavúk neloví a je zraniteľný). Vodu prijíma z kvapiek po orosení. Nedávaj ovocie, mäso ani hmyz z prostredia ošetreného pesticídmi.
Drobný pavúk sa neochočuje ako stavovce, no skákavka stromová je odvážna, zvedavá a výnimočne kontaktná — veľkými očami sleduje pohyb a často sama vylezie chovateľovi na ruku. Jemné podržanie je možné, ak prebieha pokojne a nízko nad mäkkým povrchom (skákavka výborne skáče a pri páde z výšky sa krehký pavúk poraní). Pravidlá: nikdy ju nechytaj prstami zhora ani nestláčaj — nastav jej otvorenú dlaň alebo papier a nechaj ju samú prejsť; nerob to počas zvliekania. Pri pohybe sa pavúk istí hodvábom, takže pri páde často zostane visieť. Najviac radosti však urobí pozorovaním v teráriu.
Žije krátko — rádovo okolo jedného roka (samice o niečo dlhšie než samce); mláďatá dospievajú prevažne na jeseň a po poslednom zvliekaní sa už ďalej nezvliekajú. Rozmnožiť sa dá: zdravého, dobre najedeného samca a samicu spoj len krátko a pod dozorom (samica môže samca napadnúť) a po párení ich oddeľ. Samica potom upradie hodvábny kokón s desiatkami vajíčok, ktorý stráži — v tom čase ju nerušiš. Z kokónu sa vyliahnu drobné mláďatá (slingy), ktoré sú kanibalské a treba ich čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek a kŕmiť drobnou korisťou.