Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni)

Salticidae (skákavkovité)

Skákavka červenochrbtá

Phidippus johnsoni — jedna z najväčších a najbežnejších skákaviek západnej Severnej Ameriky — čierne telo s ohnivo červeným zadočkom a tyrkysovými chelicerami; denný lovec s vynikajúcim zrakom, ktorý skáče na korisť a nerobí sieť; pre človeka neškodná a nenáročná terarijná skákavka

Veľkosťtelo ~8–14 mm (samice väčšie než samce)
Teplota~22–27 °C (izbová až mierne vyššia)
VlhkosťSkôr nízka ~50–60 % + dobré vetranie
Životnosť~1–2 roky (samice spravidla dlhšie)
PôvodZápadná Severná Amerika — skôr suché biotopy
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

45% 30% 18% STRAVA zloženie
Octomilky (Drosophila — bezkrídle/poletujúce) — základ kŕmenia, najmä mláďat — 45 % 45%
Drobné cvrčky a šváby (mláďatá cvrčka domového, mladá Dubia) — pre dospelé jedince — 30 % 30%
Drobné mušky, mole (zophobas/múčne mole — drobné štádiá) a iný malý hmyz — 18 % 18%
Voda — orosenie malej časti terária / kvapky (pavúk pije) — 7 % 7%

Odporúčané potraviny

  • Octomilky (Drosophila hydei aj melanogaster — bezkrídle alebo poletujúce kmene) — IDEÁLNA základná korisť, najmä pre mláďatá a malé jedince
  • Drobné cvrčky (mladé štádiá cvrčka domového/dvojškvrnného) — vhodná korisť pre dospelé jedince, veľkosť ½ až 1-násobok tela pavúka
  • Malé šváby (mladé nymfy Dubia, Shelfordella) — výživná, pomalšia korisť pre väčšie jedince
  • Drobné mušky a komáre (aj voľne odchytené z čistého prostredia bez postrekov) — prirodzená lietajúca korisť, ktorú skákavka rada loví
  • Mole a ich larvy v drobných štádiách (napr. mladé múčne/zophobas) — doplnková korisť, nie príliš tučná
  • Vápnikom obohatená („gut-loaded“) hmyzia korisť — kŕmny hmyz najprv dobre nakŕm kvalitnou stravou, aby z neho mal pavúk živiny
  • Korisť primeranej veľkosti (cca polovica až 1-násobok dĺžky tela pavúka) — skákavka uloví aj väčšiu (do ~1,5-násobku), ale menšia je bezpečnejšia
  • Čistá voda — jemné orosenie malej časti terária 1× týždenne alebo drobné kvapky; väčšinu tekutín získa z koristi, ale rada sa napije

Zakázané potraviny

  • Príliš veľká korisť (väčšia než ~1,5-násobok tela pavúka, veľké cvrčky/šváby) — riziko zranenia pavúka alebo odmietnutia útoku
  • Tvrdá a obrnená korisť (dospelé chrobáky, mnohonožky) — pre drobnú skákavku nevhodná a nestráviteľná
  • Žravý a aktívny hmyz ponechaný v teráriu cez nekŕmenie (najmä cvrčky) — môže obhrýzať pavúka, hlavne počas zvliekania
  • Mravce a hmyz schopný obrany (osy, včely, jedovaté druhy) — riziko poranenia a uštipnutia pavúka
  • Hmyz z prostredia ošetreného insekticídmi či postrekmi — rezíduá jedov sú pre pavúka smrteľné
  • Svetelné/lapacie pasce a komerčný „náhodný“ hmyz neznámeho pôvodu — riziko parazitov a chemikálií
  • Ľudská strava, mäso, ovocie, sladkosti — skákavka je výhradne hmyzožravec a takúto potravu neprijíma
  • Akákoľvek korisť počas zvliekania (ekdýzy) — vtedy pavúk nežerie a je zraniteľný; všetku živú korisť odstráň
Tip od odborníka Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) je aktívny denný lovec — na rozdiel od pavúkov so sieťou korisť NECHYTÁ do pavučiny, ale ju vizuálne vyhľadá svojimi veľkými prednými očami, opatrne sa k nej priplíži a skočí na ňu, pričom sa istí hodvábnym vláknom. Základom jedálnička sú octomilky (Drosophila) — pre mláďatá bezkrídle D. melanogaster, pre väčšie jedince väčšie D. hydei — a u dospelých pavúkov drobné cvrčky a malé nymfy švábov (Dubia), doplnené o mušky a iný drobný hmyz. Korisť voľ primeranej veľkosti — približne polovica až 1-násobok dĺžky tela pavúka (uloví aj o niečo väčšiu, do ~1,5-násobku, ale menšia je bezpečnejšia). Kŕm vtedy, keď má pavúk štíhly zadoček — zvyčajne 1–2× týždenne; po nažratí je zadoček (opistozóma) okrúhly a plný. Kŕmny hmyz vždy „gut-loaduj“ (predtým ho dobre nakŕm), aby z neho mala skákavka živiny. Pozor: žravú korisť (najmä cvrčky) nikdy nenechávaj v teráriu cez noc ani počas zvliekania — vtedy pavúk nežerie, je mäkký a zraniteľný, a cvrček by ho mohol obhrýzť. Vyhýbaj sa príliš veľkej, tvrdej alebo brániacej sa koristi (mravce, osy, veľké chrobáky) a najmä hmyzu z prostredia ošetreného postrekmi — rezíduá insekticídov sú pre pavúka smrteľné. Väčšinu tekutín získa z koristi, no jemne orosi malú časť terária raz týždenne — skákavka sa rada napije z kvapky.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Skákavka červenochrbtá nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka — pavúky nemajú hlasový orgán. V teráriu je úplne tichá; nanajvýš možno zaznamenať nepatrné šuchotanie pri pohybe po hodvábe či substráte, ktoré je prakticky nepočuteľné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Skákavka červenochrbtá sa nemazná ani nepradie na ruke, no v rámci pavúkov patrí medzi najinteraktívnejšie a najpríjemnejšie druhy na pozorovanie. Vďaka vynikajúcemu zraku pavúk aktívne sleduje človeka a otáča sa za pohybom, čo pôsobí takmer „zvedavo“ — mnohí chovatelia ju opisujú ako pavúka s „osobnosťou“. Je nenásilná a neagresívna; pri opatrnej manipulácii ochotne prelezie z ruky na ruku. Handling treba robiť rozumne a šetrne: pavúk je drobný, ľahký a výborne skáče, preto manipuluj nízko nad mäkkým povrchom a v pokoji, aby nedošlo k pádu alebo úteku. Nikdy ho nestláčaj, nechytaj prudko ani neber zhora ako predátor — najlepšie je nechať ho samého preliezť na otvorenú dlaň. Uhryznutie je veľmi zriedkavé a nastane len pri stláčaní či zovretí; jed je slabý a spôsobí nanajvýš mierne, krátkodobé podráždenie podobné štípnutiu komára. Manipuláciu obmedz na krátke a pokojné chvíle — pavúk žije len 1–2 roky a zbytočný stres mu neprospieva. Mláďatá a jedince pred zvliekaním nechaj radšej na pokoji.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Skákavka červenochrbtá je čulý, denný a vizuálne riadený lovec — patrí medzi najaktívnejšie a najpohyblivejšie terarijné pavúky. Cez deň aktívne prehľadáva terárium, plazí sa po stenách, dekoráciách a skle, otáča sa za pohybom a pri love sa ku koristi plíži a skáče na ňu s prekvapivou presnosťou (skok istí hodvábnym vláknom). NEROBÍ lapaciu sieť; namiesto toho si pradie hodvábne úkryty (retreaty) — vrecúškovité spriadky v škárach, pod listami či pri vrchu terária —, kde prespáva, zvlieka sa a samica kladie kokon. Na rozdiel od pomalých vtáčkarov je teda stále „v pohybe“ a potrebuje členité, výškové prostredie na šplhanie a skákanie. Aktivita klesá pri nižších teplotách, počas zvliekania a u starnúcich jedincov. Je denná — najčulejšia je za svetla, v noci odpočíva v úkryte.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúky nemajú hlasový aparát ani sluch v ľudskom zmysle — skákavka červenochrbtá nedokáže vydávať ani napodobňovať reč. Komunikuje vizuálne (dvorivý tanec, signály nohami a farebnými pedipálpami) a substrátovými vibráciami, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Skákavka červenochrbtá je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu v zmysle stavovcov. Jej komunikácia je vizuálna a vibračná, nie zvuková: samce sa samiciam dvoria zložitým tancom — rytmicky dvíhajú a kývu prednými nohami a nápadne sfarbenými pedipálpami a predvádzajú „mávajúce“ pohyby pred veľkými očami samice. Tento vizuálny tanec dopĺňajú substrátové vibračné signály (jemné vibrácie prenášané do podkladu pohybmi tela a nôh), ktoré samica vníma cez nohy a ktoré nesú informáciu o kondícii a veľkosti samca; pre ľudské ucho sú však nepočuteľné. Jediné možné „zvuky“ v teráriu sú čisto mechanické a nepatrné — jemné šuchotanie pri pohybe po hodvábe, dekoráciách a skle. V domácnosti je preto skákavka červenochrbtá úplne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či detskej izby.

Dokáže hovoriť? Skákavka červenochrbtá nedokáže napodobniť ľudskú reč ani vydať hlasový prejav — chýba jej akýkoľvek hlasový orgán aj sluch v ľudskom zmysle. „Dorozumieva sa“ výhradne vizuálne (dvorivý tanec, pohyby nôh a farebných pedipálp) a substrátovými vibráciami vnímanými cez nohy, nie zvukom; žiadny počuteľný hlas nevydáva.

Typické zvuky

  • Žiadna vokalizácia — pavúk nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je úplne nemý
  • Samce sa dvoria VIZUÁLNYM tancom — rytmicky dvíhajú a kývu prednými nohami a nápadne sfarbenými pedipálpami pred očami samice; je to zrakový signál, nie zvuk
  • Substrátové vibračné signály samca pri dvorení — jemné vibrácie prenášané do podkladu, ktoré samica vníma cez nohy; pre človeka úplne nepočuteľné, nejde o hlas
  • Jemné, prakticky nepočuteľné šuchotanie pri pohybe po hodvábe, dekoráciách a skle terária — čisto mechanický zvuk pohybu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
V prírode (západná Severná Amerika) sú dospelé jedince aktívne najmä v teplej polovici roka (jar až jeseň); ako denný lovec je skákavka červenochrbtá najaktívnejšia za slnečných dní. V teplom interiérovom teráriu je aktívna celoročne.
Párenie pripadá hlavne na jar (po dozretí jedincov); samec sa samici dvorí zložitým vizuálnym tancom (dvíhanie predných nôh a pedipálp) doplneným vibračnými signálmi. Po oplodnení samica upradie hodvábny kokon s vajíčkami a stráži ho.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Drobný denný terarijný pavúk — skákavka, ktorá je vďaka nenáročnosti, malým rozmerom a interaktívnemu správaniu vhodná aj pre začiatočníkov a (pod dozorom) pre rodiny s deťmi. Vystačí s malým výškovým teráriom, drobnou živou korisťou (octomilky, mladé cvrčky) a izbovou až mierne vyššou teplotou; nepotrebuje vlhké prostredie, naopak preferuje skôr suché a dobre vetrané terárium. Je prakticky neškodná (slabý jed, uhryznutie len pri vyprovokovaní). Pozor treba dať najmä na to, aby korisť nebola priveľká, na úniky (výborne skáče a šplhá) a na pokoj počas zvliekania. Žije len 1–2 roky, čo treba pri chove rátať.
Priestor Pre dospelú skákavku červenochrbtú stačí malé, ale VÝŠKOVÉ terárium — minimum je orientačne ~10 × 10 × 20 cm (ako aktívny šplhajúci a skákajúci druh ocení viac výšky než pôdorysu; pokojne aj ~15 × 15 × 25 cm). Kľúčové je bezpečné, dobre vetrané veko s jemnou sieťkou alebo vetracími otvormi, ktorými sa drobný pavúk neprepchá. Na dno daj tenkú vrstvu suchšieho substrátu (kokosové vlákno, piesčito-hlinitá zmes), ktorý nedrží veľa vlhkosti — druh pochádza zo skôr suchých biotopov a premokrené terárium mu škodí. Vybav ho množstvom vetvičiek, kôry, umelých či živých rastlín a štruktúr na šplhanie a skákanie a najmä vyvýšenými miestami pri vrchu, kde si pavúk rád upradie hodvábny úkryt (retreat). Teplota ~22–27 °C (izbová až mierne vyššia, krátkodobý nočný pokles neškodí), vlhkosť skôr nízka ~50–60 % pri dobrom vetraní. UV netreba, no dostatok denného svetla je dôležitý — ako vizuálny lovec ho potrebuje na orientáciu a lov; ideálne svetlé miesto bez priameho prudkého slnka a prehrievania. Skákavku chovaj samostatne (sólo) — sú to samotárske, vzájomne kanibalistické pavúky.
Deti v domácnosti Skákavka červenochrbtá je vďaka zvedavému, interaktívnemu správaniu a neškodnosti jeden z najvhodnejších pavúkov pre rodiny s deťmi (orientačne od ~6–8 rokov pod dozorom). Deti fascinuje, že pavúk má vynikajúci zrak, otáča za nimi hlavičku a pozoruje ich, plíži sa ku koristi a skáče na ňu — je to ako mať doma drobného denného lovca s „osobnosťou“. Je nenásilná, nemá žiadne nebezpečné účinky a uhryzne len celkom výnimočne pri stláčaní, pričom slabý jed spôsobí nanajvýš mierne podráždenie. Pravidlá pre deti: (1) pavúka pozorovať hlavne cez sklo terária — je drobný a krehký; (2) ak sa berie do ruky, tak len pokojne, nízko nad mäkkým povrchom a pod dozorom dospelého (výborne skáče a mohol by ujsť alebo spadnúť); (3) nikdy ho nestláčať, nechytať prudko ani neťahať — nechať ho samého preliezť na dlaň; (4) po každom kontakte si umyť ruky; (5) nechytať pavúka, keď sa zvlieka alebo sedí v hodvábnom úkryte. Sledovanie lovu, dvorivého tanca samca a zvliekania je skvelá prírodovedná lekcia a dobrá cesta, ako deti zbaviť strachu z pavúkov.
Hlučnosť Úplne tichý živočích — ideálny aj do spálne či detskej izby. Nevydáva žiadny počuteľný zvuk; jediný možný prejav je nepatrné, prakticky nepočuteľné šuchotanie pri pohybe.
Verdikt odborníka Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni, anglicky red-backed jumping spider) je pavúk z čeľade skákavkovitých (Salticidae), radu Araneae, a patrí medzi najväčšie a najbežnejšie skákavky západnej Severnej Ameriky — telo meria približne 8–14 mm (samice bývajú väčšie než samce). Najnápadnejším znakom je výrazne čierne telo s ohnivo červeným zadočkom (opistozómou), pričom samice majú v strede červeného chrbta čierny pozdĺžny pruh, ktorý samcom chýba; obe pohlavia majú nápadné dúhovo zelenomodré (tyrkysové) chelicery. Ako všetky skákavky je to denný, mimoriadne pohyblivý lovec s vynikajúcim zrakom — veľké predné oči jej dávajú priestorové videnie, takže korisť vizuálne vyhľadá, opatrne sa k nej priplíži a skočí na ňu (skok istí hodvábnym vláknom). Nerobí lapaciu sieť, hodváb používa len na úkryty (retreaty), spánok, zvliekanie a kokon. Pre človeka je prakticky neškodná: jed má slabý a uhryzne len výnimočne pri stláčaní, pričom spôsobí nanajvýš mierne podráždenie — naopak, vďaka zvedavému správaniu (sleduje a otáča sa za človekom) patrí medzi najpríjemnejšie pavúky na pozorovanie a opatrný handling. Pôvodom je to severoamerický druh skôr suchých, otvorených biotopov (krovinaté svahy, polopúšte, záhrady), čo určuje aj podmienky v teráriu. Chov je nenáročný a vhodný aj pre začiatočníkov: stačí malé, ale výškové terárium (od ~10 × 10 × 20 cm) s bezpečným vetraným vekom a množstvom štruktúr na šplhanie a skákanie, skôr suchý substrát a nižšia vlhkosť (~50–60 %) pri dobrom vetraní, teplota ~22–27 °C a dostatok denného svetla (vizuálny lovec; UV netreba). Kŕmi sa drobnou živou korisťou — octomilkami, mladými cvrčkami a muškami primeranej veľkosti — zhruba 1–2× týždenne, a raz týždenne sa jemne orosí malá časť terária, aby sa mohla napiť. Chovať ju treba samostatne (je samotárska a kanibalistická); jedince sa spájajú len kontrolovane na párenie, po ktorom si samica upradie hodvábny kokon s vajíčkami a stráži ho. Samce sa dvoria zložitým vizuálnym tancom doplneným vibračnými signálmi; hlas nemá — je nemá a v domácnosti úplne tichá. Jedinou daňou je krátky život (~1–2 roky), no práve preto sa oplatí venovať tomuto čulému, „zvedavému“ dennému lovcovi kvalitnú starostlivosť po celý jeho život. Do chovu vyberaj jedince z odchovu.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Západná Severná Amerika — od juhozápadnej Kanady cez západ USA; otvorené, skôr suché stanovištia, krovinaté a kamenisté svahy, polopúšte, lúky, okraje lesov aj okolie ľudských obydlí
Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) je pôvodný severoamerický druh rozšírený naprieč západom Severnej Ameriky — od juhozápadnej Kanady cez západné štáty USA. Patrí tam medzi najväčšie a najbežnejšie skákavky. Obýva otvorené, skôr suché stanovištia: krovinaté a kamenisté svahy, polopúšte, suché lúky, okraje lesov, ale aj záhrady a okolie ľudských obydlí. Cez deň aktívne loví na zemi, kameňoch a rastlinách, na noc a na zvliekanie si pradie hodvábne úkryty (retreaty) pod kameňmi, kôrou a v škárach. Práve väzba na suché, slnečné prostredie určuje aj podmienky v teráriu — skôr sucho, teplo a dostatok svetla.
Terárium
Malé VÝŠKOVÉ terárium od ~10 × 10 × 20 cm pre jedného pavúka; tenký suchší substrát, veľa štruktúr na šplhanie a skákanie; bezpečné vetrané veko; teplota ~22–27 °C
Pre jednu skákavku stačí malé, ale výškové terárium od orientačne ~10 × 10 × 20 cm (väčšie, napr. ~15 × 15 × 25 cm, je ešte lepšie — pavúk veľa šplhá a skáče). Kľúčové je bezpečné, dobre vetrané veko s jemnou sieťkou/otvormi, ktorými sa drobný pavúk neprepchá. Na dno daj tenkú vrstvu suchšieho substrátu (kokos, piesčito-hlinitá zmes) a vybav terárium vetvičkami, kôrou a rastlinami na šplhanie a vyvýšenými miestami pri vrchu, kde si pavúk upradie hodvábny úkryt. Teplota ~22–27 °C, vlhkosť skôr nízka ~50–60 % pri dobrom vetraní. UV netreba, ale zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prudkého slnka a prehrievania. Chovaj sólo — skákavky sú samotárske.
Vlhkosť a teplota
Skôr nízka vlhkosť ~50–60 % + dobré vetranie; teplota ~22–27 °C (izbová až mierne vyššia); jemné orosenie malej časti terária 1× týždenne
Skákavka červenochrbtá pochádza zo skôr suchých biotopov, preto nepotrebuje vlhké terárium — naopak, premokrené a nevetrané prostredie jej škodí a podporuje plesne. Udržuj vlhkosť len okolo ~50–60 % pri dobrom vetraní a používaj substrát, ktorý nedrží veľa vody. Aby pavúk neuschol, raz týždenne jemne orosi malú časť terária drobnými kvapkami, z ktorých sa môže napiť; väčšinu tekutín však získa z koristi. Teplota ~22–27 °C (izbová až mierne vyššia) je ideálna; krátkodobý nočný pokles neškodí, no vyhýbaj sa prudkému prehrievaniu na priamom slnku.
Výzdoba a výbava
Vetvičky, kôra, umelé či živé rastliny a štruktúry na šplhanie a skákanie, vyvýšené miesta na hodvábny úkryt; dostatok denného svetla; bez ostrých predmetov
Do terária patrí množstvo členitých štruktúr na šplhanie a skákanie — vetvičky, kúsky kôry, umelé alebo živé rastliny — a vyvýšené, kryté miesta pri vrchu, kde si pavúk rád upradie hodvábny úkryt (retreat) na spánok, zvliekanie a (u samíc) kladenie kokonu. Dôležité je dostatočné denné svetlo, lebo skákavka je vizuálny lovec a svetlo potrebuje na orientáciu a lov (UV netreba, prudkému slnku sa vyhni). Vyhni sa ostrým predmetom, o ktoré by sa drobný pavúk pri skoku mohol poraniť, a chemicky ošetreným materiálom. Substrát drž skôr suchší a dobre vetraný.
Sociálne správanie
Samotársky, vzájomne kanibalistický druh — chovať jedného pavúka v teráriu; jedince spájať len kontrolovane na párenie
Skákavka červenochrbtá je samotársky a vzájomne kanibalistický pavúk — viac jedincov v jednom teráriu by sa navzájom napádalo a zožralo. Preto ju chovaj vždy samostatne (sólo). Jedince sa spájajú len kontrolovane a pod dohľadom na párenie; aj vtedy hrozí, že samica samca napadne, preto sa pár po spárení rozdelí. Po oplodnení si samica upradie hodvábny kokon s vajíčkami, ktorý stráži — v tom období ju nechaj úplne v pokoji.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Mláďatá / malé jedince Bezkrídle octomilky (Drosophila melanogaster), prípadne najmenší drobný hmyz 1–3 octomilky na kŕmenie (veľkosť ½–1× tela pavúka) 2–3× týždenne, kým má pavúk štíhly zadoček; rastúce mláďatá kŕm častejšie a menšími porciami
Dospelé jedince Drobné cvrčky / malé nymfy švábov (Dubia) / väčšie octomilky (D. hydei), mušky 1 korisť veľkosti ½ až 1-násobok tela pavúka (max ~1,5×) 1–2× týždenne, keď má pavúk štíhly zadoček; po nažratí (okrúhly zadoček) prestaň
Voda Jemné orosenie malej časti terária drobnými kvapkami (pavúk pije) pár kvapiek na stenu/dekoráciu ~1× týždenne; väčšinu tekutín pavúk získa z koristi; terárium nepremokri
Údržba Odstránenie nezožranej koristi a uhynutého hmyzu — žravú korisť (cvrčky) nikdy nenechávaj cez nekŕmenie ani počas zvliekania — odstráň do pár hodín

Rozmnožovací cyklus

Dvorenie a párenie
Párenie hlavne na jar po dozretí jedincov; dvorivý tanec trvá minúty, samce sa dvoria viacerým samiciam

Po poslednom zvliekaní (dosiahnutí dospelosti) sa skákavka červenochrbtá rozmnožuje — v prírode hlavne na jar. Samec aktívne vyhľadáva samicu a predvádza pred ňou zložitý vizuálny dvorivý tanec: rytmicky dvíha a kýve prednými nohami a nápadne sfarbenými pedipálpami a „máva“ pred jej veľkými očami. Tanec dopĺňa substrátovými vibračnými signálmi, ktoré samica vníma cez nohy a ktoré nesú poctivú informáciu o veľkosti a kondícii samca. Ak samica samca prijme, dôjde k páreniu. Párenie je rizikové — samica môže samca napadnúť —, preto sa v chove jedince spájajú len kontrolovane a po spárení rozdelia.

Kokon s vajíčkami
Samica kladie desiatky až stovky vajíčok do hodvábneho kokonu; počas sezóny môže urobiť aj viac kokonov

Oplodnená samica si v chránenom hodvábnom úkryte (pod kôrou, v škáre, pri vrchu terária) upradie hodvábny kokon a do neho nakladie vajíčka — spravidla niekoľko desiatok, podľa kondície aj viac než sto. Počas svojho života môže samica urobiť viac kokonov za sebou. Vajíčka sú svetlé a uložené v ochrannom hodvábe. Samica kokon aktívne stráži a zostáva pri ňom — v tomto období ju treba nechať úplne v pokoji a nerušiť terárium, inak môže byť znáška neúspešná.

Liahnutie mláďat
Mláďatá sa liahnu v kokóne, po prvom zvleku ho opúšťajú

Z vajíčok sa v kokóne liahnu drobné mláďatá (juvenily), ktoré v ochrannom hodvábe ešte nejaký čas zostávajú, prvý raz sa zvlečú a až potom kokon postupne opúšťajú. Po osamostatnení sú mláďatá okamžite samostatné a kanibalistické — v chove ich treba čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek, inak sa navzájom žerú. Najmenšie juvenily kŕmime drobnou korisťou, ideálne bezkrídlymi octomilkami (Drosophila melanogaster).

Rast a zvliekanie mláďat
Niekoľko zvliekaní do dospelosti; každé zvliekanie je citlivá fáza

Mláďatá rastú prostredníctvom série zvliekaní (ekdýz) — pri každom zvleku odhodia starú vonkajšiu kostru a o niečo narastú, postupne sa vyfarbujú do typického vzoru (čierne telo s červeným zadočkom). Každé zvliekanie je citlivá a zraniteľná fáza: zvliekajúce sa mláďa NERUŠ, neber do ruky a odstráň živú korisť. Kŕm primerane veľkou korisťou (octomilky → drobné cvrčky), drž skôr suché, teplé a vetrané prostredie a možnosť napiť sa. Po niekoľkých zvliekaniach pavúk dospieva a je schopný rozmnožovania.

Dĺžka života
Celkový život ~1–2 roky (samice spravidla o niečo dlhšie než samce; v zajatí výnimočne až ~3 roky)

Skákavka červenochrbtá je krátkoveký pavúk — celkovo žije zvyčajne iba 1 až 2 roky, pričom samice spravidla o niečo dlhšie než samce (v starostlivom chove výnimočne až okolo troch rokov). Väčšinu tohto času trávi ako aktívny denný lovec; po dosiahnutí dospelosti a rozmnožení sa život pomerne rýchlo uzatvára. Túto krátku životnosť treba pri chove rátať — je to dynamický, ale prchavý spoločník, a práve preto sa oplatí venovať mu kvalitnú starostlivosť po celý jeho život.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní; na dôveru a ochotný handling si pavúk zvyká postupne pri pokojnom, šetrnom zaobchádzaní; dospelosť dosahuje po niekoľkých zvliekaniach a žije celkovo len ~1–2 roky (v zajatí výnimočne dlhšie)

Skákavka červenochrbtá sa „neochočuje“ ako stavovce — je to pavúk a interakcia stojí na tom, že je zvedavá, nenásilná a má vynikajúci zrak, takže človeka aktívne sleduje a ochotne prelezie na ruku. Hlavné pravidlá chovu: (1) drž ju samostatne v malom výškovom teráriu (~10 × 10 × 20 cm a viac) s bezpečným vetraným vekom; (2) kŕm drobnou živou korisťou — octomilkami a mladými cvrčkami primeranej veľkosti — zhruba 1–2× týždenne, keď má pavúk štíhly zadoček; (3) udržuj skôr suché, dobre vetrané terárium (vlhkosť ~50–60 %) a teplotu ~22–27 °C; premokrené prostredie jej škodí; (4) zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prehrievania a prudkého slnka; (5) jemne orosi malú časť terária raz týždenne, aby sa pavúk mohol napiť; (6) pri manipulácii ho ber pokojne, nízko nad mäkkým povrchom, nikdy nestláčaj ani neber prudko, a nechytaj ho počas zvliekania; po kontakte si umy ruky. Pavúk žije len 1–2 roky — handling preto rob krátko a šetrne.

1

Priprav malé VÝŠKOVÉ terárium (od ~10 × 10 × 20 cm) s bezpečným, dobre vetraným vekom (jemná sieťka/otvory, ktorými sa drobný pavúk neprepchá) — skákavku chovaj samostatne, sólo

2

Na dno daj tenkú vrstvu suchšieho substrátu (kokos/piesčito-hlinitá zmes), ktorý nedrží veľa vlhkosti, a vybav terárium vetvičkami, kôrou a rastlinami na šplhanie a skákanie + vyvýšené miesta pri vrchu na hodvábny úkryt

3

Drž teplotu ~22–27 °C a skôr nízku vlhkosť ~50–60 % pri dobrom vetraní; zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prudkého slnka a prehrievania; UV netreba

4

Kŕm drobnou živou korisťou (octomilky, mladé cvrčky, mušky) veľkosti ½ až 1-násobok tela pavúka, zhruba 1–2× týždenne, keď má štíhly zadoček; kŕmny hmyz vopred gut-loaduj a zvyšnú korisť po nažratí odstráň

5

Jemne orosi malú časť terária raz týždenne (drobné kvapky), aby sa pavúk mohol napiť; nepremokri celé terárium

6

Počas zvliekania (pavúk sedí v hodvábnom úkryte a nežerie) ho NERUŠ, neber do ruky a odstráň všetku živú korisť, ktorá by ho mohla obhrýzť

7

Handling rob postupne a šetrne: nechaj pavúka samého preliezť na otvorenú dlaň, manipuluj pokojne a NÍZKO nad mäkkým povrchom (výborne skáče a šplhá), nikdy nestláčaj ani neber prudko zhora

8

Na rozmnoženie spoj dospelé jedince opatrne a pod dohľadom (riziko kanibalizmu); po párení samica upradie hodvábny kokon s vajíčkami a stráži ho — vtedy ju nechaj v pokoji

Cena a kde kúpiť

8–25 € / ks (mláďatá lacnejšie)

Skákavka červenochrbtá patrí medzi cenovo dostupné a obľúbené terarijné skákavky. Mladé jedince (juvenily) bývajú lacnejšie, dospelé a vyfarbené jedince o niečo drahšie; cena kolíše podľa veľkosti, pohlavia a dostupnosti — orientačne 8–25 €. Náklady na chov sú nízke (malé terárium, drobná dekorácia, lacná živá korisť ako octomilky). Keďže ide o severoamerický druh, v európskej ponuke závisí dostupnosť od konkrétnych chovateľov a búrz; vyhľadávaj jedince z odchovu, nie z dovozu pochybného pôvodu, a rátaj s tým, že pavúk žije len 1–2 roky.

Špecializovaní chovatelia skákaviek a terarijných pavúkov v SR/ČR — odchované mláďatá a dospelé jedince so známym pôvodom
Teraristické a entomologické burzy a spolky — výmena a predaj odchovaných skákaviek vrátane rodu Phidippus
Overení predajcovia terarijných potrieb a živej krmiva (octomilky, mladé cvrčky) s ponukou skákaviek z odchovu
Na čo si dať pozor Vyberaj aktívneho, dobre vyfarbeného jedinca s úplným počtom nôh, čistým telom a okrúhlym (nie scvrknutým) zadočkom — apatický pavúk so zaschnutým, prepadnutým zadočkom alebo s chýbajúcimi nohami môže byť oslabený, dehydrovaný alebo starý. Spýtaj sa na vek a počet zvliekaní: keďže skákavka žije len ~1–2 roky, mladší jedinec ti vydrží dlhšie (samice zvyčajne žijú o niečo dlhšie než samce). Uprednostni odchované jedince pred dovozom neznámeho pôvodu. Over si, či pavúk normálne loví a prijíma korisť. Po prevoze ho nechaj v pokoji aklimatizovať v pripravenom teráriu a prvé dni s ním nemanipuluj; čerstvo kúpeného alebo zvliekajúceho sa pavúka neber do ruky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Skákavka červenochrbtá telo ~8–14 mm (samice väčšie než samce) Skákavka kráľovská telo ~7–18 mm (samice až ~22 mm, najväčšia skákavka USA) Skákavka smelá samice ~8–15 mm, samce ~6–13 mm Skákavka pásavá samice ~5–9 mm, samce ~5–6 mm (drobná) Lovčík obrovský telo ~2,2–2,8 cm, rozpätie nôh ~7–12 cm
Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) Skákavka kráľovská (Phidippus regius) Skákavka smelá (Phidippus audax) Skákavka pásavá (Salticus scenicus) Lovčík obrovský (Heteropoda venatoria)
Dĺžkatelo ~8–14 mm (samice väčšie než samce)telo ~7–18 mm (samice až ~22 mm, najväčšia skákavka USA)samice ~8–15 mm, samce ~6–13 mmsamice ~5–9 mm, samce ~5–6 mm (drobná)telo ~2,2–2,8 cm, rozpätie nôh ~7–12 cm
Váha—————
Dožitie~1–2 roky (samice dlhšie; výnimočne ~3 r)~1–2 roky (samice dlhšie)~1–2 roky~1 rok~2 roky (aj viac)
Hlučnosť2/52/52/52/53/5
Stav IUCNbez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovanábez CITES; IUCN nehodnotená; veľmi populárna chovná skákavkabez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovanábez CITES; IUCN nehodnotená; v prírode bežnábez CITES; IUCN nehodnotený; chovaný
PovahaAktuálny druh — jedna z najväčších a najbežnejších skákaviek západu Severnej Ameriky; čierne telo s červeným zadočkom (samica má čierny pruh), tyrkysové chelicery; denný vizuálny lovec, skáče na korisť, nerobí sieť; pre človeka neškodná; nenáročná terarijná skákavkaNajväčšia skákavka USA a najobľúbenejšia terarijná skákavka; rôzne farebné formy, tyrkysové chelicery; rovnaký denný vizuálny lov a starostlivosť ako červenochrbtá, len o niečo robustnejšia; ideálna pre začiatočníkovNajbežnejšia skákavka východu Severnej Ameriky; čierne telo s bielymi/oranžovými škvrnami na zadočku a tyrkysovými chelicerami; denný vizuálny lovec, nerobí sieť, neškodná; nenáročná a obľúbená terarijná skákavkaDrobná čierno-bielo pásikavá skákavka („zebra spider“), bežná na slnečných stenách a kameňoch aj v Európe; denný vizuálny lovec, skáče na korisť, nerobí sieť; neškodná, no pre malé rozmery skôr na pozorovanie než na bežný chovVeľký rýchly pavúk z čeľade maloočkovitých (Sparassidae, „huntsman“) — NIE skákavka; aktívny nočný lovec, ktorý korisť uháňa a nerobí sieť; pre porovnanie rozmerov oveľa väčší než skákavky; rýchly a plachý, vhodný skôr pre skúsenejších
AreálZápadná Severná Amerika — skôr suché otvorené biotopy, krovinaté svahy, polopúšte, záhradyJuhovýchod USA (najmä Florida) a Karibik — otvorené, skôr suché biotopyVýchodná a stredná Severná Amerika — lúky, polia, záhrady, okolie ľudských obydlíHolarktická oblasť (Európa, Severná Amerika, Ázia) — slnečné steny, skaly, ploty, okolie domovPantropický druh (pôvodom Ázia) — rozšírený do trópov sveta, často v okolí ľudských obydlí

Choroby a prevencia

Problémové zvliekanie (dysekdýza)
stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starej pokožke, deformované alebo chýbajúce nohy po zvleku, pavúk visí bezvládne, neúspešný pokus o zvlek končí úhynom

Najčastejšie príčiny sú príliš nízka alebo kolísavá vlhkosť, dehydratácia, zlá kondícia alebo vyrušenie počas zvliekania. Drž stabilné podmienky, ponúkni možnosť napiť sa (jemné orosenie) a počas zvliekania pavúka NERUŠ a neber do ruky. Odstráň živú korisť — cvrček by mohol mäkkého pavúka obhrýzť. Stratená noha sa pri ďalších zvlekoch čiastočne obnoví.

Dehydratácia
stredná

Príznaky: Scvrknutý, prepadnutý zadoček, apatia, znížená aktivita a neochota loviť, pavúk sa „skrčí“

Vzniká pri trvalo príliš suchom prostredí a nedostatku zdroja tekutín. Hoci druh preferuje skôr suché terárium, raz týždenne jemne orosi malú časť terária drobnými kvapkami, aby sa pavúk mohol napiť; väčšinu tekutín získa z koristi. Pozor neprežeň to opačne — premokrené, nevetrané terárium je rovnako škodlivé.

Premokrené / nevetrané terárium a plesne, premnožené roztoče a octomily
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, oblak octomíl, drobné roztoče na pavúkovi či v teráriu, zápach, apatický pavúk

Skákavka červenochrbtá pochádza zo skôr suchých biotopov — trvalo mokrý, nevetraný substrát jej škodí a podporuje plesne a parazity. Používaj suchší substrát, ktorý nedrží veľa vlhkosti, zabezpeč dobré vetranie, odstraňuj zvyšky koristi a uhynutý hmyz a nepremokrievaj terárium. Mierne orosenie 1× týždenne stačí.

Poranenie pádom alebo úhyn nevhodnou/priveľkou koristou
stredná

Príznaky: Poškodené nohy alebo prasknutý zadoček po páde, rany po obhryzení agresívnou koristou (cvrček), pavúk prestane loviť

Drobná skákavka je krehká a výborne skáče — pri manipulácii ju ber VŽDY pokojne a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčaj ani neber prudko. Korisť voľ primeranej veľkosti (max ~1,5-násobok tela) a žravú korisť (cvrčky) nikdy nenechávaj v teráriu cez nekŕmenie ani počas zvliekania, inak môže pavúka obhrýzť.

Prevencia Skákavka červenochrbtá je v rámci terarijných pavúkov nenáročná a odolná, jej zdravie však stojí na štyroch pilieroch: skôr suchom a dobre vetranom prostredí, primeranej teplote, vhodnej drobnej koristi a pokoji počas zvliekania. (1) Vlhkosť — na rozdiel od tropických pavúkov tento druh pochádza zo skôr suchých biotopov, preto drž vlhkosť len ~50–60 % a používaj substrát, ktorý nedrží veľa vody; premokrené nevetrané terárium spôsobuje plesne a parazity. Napriek tomu raz týždenne jemne orosi malú časť terária, aby sa pavúk mohol napiť a predišlo sa dehydratácii (scvrknutý zadoček). (2) Teplota ~22–27 °C (izbová až mierne vyššia) a dostatok denného svetla — ako vizuálny lovec svetlo potrebuje na orientáciu a lov, ale vyhýbaj sa prudkému slnku a prehrievaniu. (3) Korisť voľ primeranej veľkosti (octomilky, mladé cvrčky) a kŕm 1–2× týždenne; žravú korisť nikdy nenechávaj v teráriu cez nekŕmenie ani počas zvliekania — mäkkého pavúka by mohla obhrýzť. (4) Zvliekanie — keď pavúk sedí v hodvábnom úkryte a nežerie, nerušíš ho a neberieš do ruky. Manipuluj s pavúkom šetrne a nízko nad mäkkým povrchom (je drobný a krehký). Chovaj ho samostatne — skákavky sú samotárske a kanibalistické.

Zaujímavosti

1

Čierne telo s ohnivo červeným chrbtom — skákavka červenochrbtá má výrazne čierne telo a nápadne červený zadoček (opistozómu); samice majú v strede červeného chrbta čierny pozdĺžny pruh, ktorý samcom chýba — podľa neho sa pohlavia ľahko rozlíšia.

2

Dúhové tyrkysové chelicery — obe pohlavia majú nápadné dúhovo zelenomodré (tyrkysové) chelicery (klepietka), ktoré sa v svetle kovovo lesknú a patria k poznávacím znakom druhu.

3

Jedna z najväčších skákaviek Severnej Ameriky — s dĺžkou tela približne 8–14 mm (samice väčšie než samce) patrí medzi najväčšie a zároveň najbežnejšie skákavky západu Severnej Ameriky.

4

Vynikajúci zrak medzi pavúkmi — má veľké predné oči s priestorovým (stereoskopickým) videním a celkovo osem očí s takmer kruhovým rozhľadom; vidí ostro na vzdialenosť niekoľkých centimetrov, rozoznáva tvary aj farby a aktívne sleduje pohyb vrátane človeka.

5

Skáče na korisť, NEROBÍ lapaciu sieť — ako denný lovec korisť vizuálne vyhľadá, opatrne sa priplíži a skočí na ňu, pričom sa istí hodvábnym vláknom; nepradie lapaciu pavučinu, len hodvábne úkryty (retreaty) na spánok, zvliekanie a kokon.

6

Pre človeka prakticky neškodná — má len slabý jed a uhryzne len výnimočne pri vyprovokovaní a stláčaní; uhryznutie spôsobí nanajvýš mierne, krátkodobé podráždenie. Je neagresívna a patrí medzi najpríjemnejšie pavúky na pozorovanie.

7

Samce sa dvoria vizuálnym tancom a vibráciami — samec predvádza pred samicou zložitý tanec (dvíhanie a kývanie prednými nohami a farebnými pedipálpami), ktorý dopĺňa substrátovými vibračnými signálmi nesúcimi poctivú informáciu o jeho veľkosti a kondícii.

8

Starostlivá matka — oplodnená samica si upradie hodvábny kokon s desiatkami až stovkami vajíčok a aktívne ho stráži, kým sa mláďatá nevyliahnu; počas sezóny môže urobiť aj viac kokonov.

9

Obľúbená nenáročná terarijná skákavka — vďaka malým nárokom (malé výškové terárium, drobná korisť ako octomilky, skôr suché prostredie) a zvedavému, interaktívnemu správaniu je ideálnym terarijným pavúkom aj pre začiatočníkov.

10

Krátky, ale dynamický život — žije len ~1–2 roky (samice spravidla o niečo dlhšie než samce); je to čulý denný lovec, ktorého stojí za to dobre opatrovať po celý jeho krátky život.

Taxonomická klasifikácia

species Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Čeľaď Salticidae (skákavkovité)
Rod Phidippus
Druh Phidippus johnsoni (G. W. Peckham & E. G. Peckham, 1883)

? Často kladené otázky

Nie, pre človeka je prakticky neškodná. Ako väčšina pavúkov má jed, no ten je slabý a slúži na zneškodnenie drobnej hmyzej koristi, nie na obranu proti veľkým živočíchom. Skákavka je neagresívna a radšej uteká alebo odskočí; uhryzne len celkom výnimočne, ak ju stláčaš alebo zovrieš. Uhryznutie spôsobí nanajvýš mierne, krátkodobé podráždenie podobné štípnutiu komára, bez vážnych následkov. Patrí dokonca medzi najpríjemnejšie pavúky na pozorovanie a opatrný handling — vďaka vynikajúcemu zraku človeka zvedavo sleduje a ochotne prelezie na ruku.

Meno má podľa nápadne červeného zadočka (opistozómy) na inak čiernom tele. Samce majú celý chrbát zadočka jasne červený, kým samice majú v strede červeného chrbta čierny pozdĺžny pruh — práve podľa tohto pruhu sa pohlavia najľahšie rozlíšia. Obe pohlavia majú navyše dúhovo zelenomodré (tyrkysové) chelicery. Samice bývajú väčšie než samce (telo celkovo ~8–14 mm). Pozor — nezamieňať so vzdialene podobne sfarbenými druhmi; istým znakom druhu sú práve tyrkysové chelicery a vzor červeného zadočka.

Nerobí lapaciu sieť ako pavúky križiaky. Je to aktívny denný lovec s vynikajúcim zrakom: korisť vizuálne vyhľadá veľkými prednými očami, opatrne sa k nej priplíži a skočí na ňu, pričom sa pred skokom istí hodvábnym vláknom (ak skok zlyhá, vráti sa po ňom). Hodváb používa len na úkryty (retreaty) — vrecúškovité spriadky, kde prespáva, zvlieka sa a samica kladie kokon —, nie na chytanie koristi. Práve toto aktívne, „mačacie“ lovenie robí skákavku takou pútavou na pozorovanie.

Stačí malé, ale VÝŠKOVÉ terárium (od ~10 × 10 × 20 cm) s bezpečným, dobre vetraným vekom a množstvom vetvičiek, kôry a rastlín na šplhanie a skákanie + vyvýšenými miestami na hodvábny úkryt. Druh pochádza zo skôr suchých biotopov, preto drž nižšiu vlhkosť (~50–60 %) pri dobrom vetraní a substrát, ktorý nedrží veľa vody — premokrené terárium mu škodí. Teplota ~22–27 °C (izbová až mierne vyššia). UV netreba, ale zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prudkého slnka. Raz týždenne jemne orosi malú časť terária, aby sa pavúk mohol napiť. Chovaj ju samostatne — skákavky sú samotárske a kanibalistické.

Je výhradne hmyzožravec. Základom sú octomilky (Drosophila) — pre mláďatá bezkrídle D. melanogaster, pre väčšie jedince väčšie D. hydei — a u dospelých pavúkov drobné cvrčky a malé nymfy švábov, prípadne mušky a iný drobný hmyz. Korisť voľ primeranej veľkosti (½ až 1-násobok dĺžky tela pavúka) a kŕm 1–2× týždenne, keď má pavúk štíhly zadoček. Kŕmny hmyz vopred „gut-loaduj“ (nakŕm kvalitnou stravou) a žravú korisť (cvrčky) nikdy nenechávaj v teráriu cez nekŕmenie ani počas zvliekania — mäkkého pavúka by mohla obhrýzť. Vyhni sa priveľkej, tvrdej alebo brániacej sa koristi a hmyzu z prostredia ošetreného postrekmi.

Žije len približne 1–2 roky (samice spravidla o niečo dlhšie než samce, v starostlivom chove výnimočne až okolo troch rokov) — je to teda dynamický, ale krátkoveký pavúk. Rozmnožuje sa po dosiahnutí dospelosti, v prírode hlavne na jar: samec sa samici dvorí zložitým vizuálnym tancom a vibračnými signálmi. Po oplodnení si samica upradie hodvábny kokon s desiatkami až stovkami vajíčok, ktorý aktívne stráži, kým sa mláďatá nevyliahnu. Mláďatá sú hneď samostatné a kanibalistické — v chove ich treba čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek a kŕmiť drobnou korisťou (octomilkami).

Príbuzné druhy

Skákavka kráľovská
Skákavka kráľovská
Phidippus regius
 Skákavka smelá
Skákavka smelá
Phidippus audax
 Skákavka pásavá
Skákavka pásavá
Salticus scenicus
 Lovčík obrovský
Lovčík obrovský
Heteropoda venatoria
ZDROJ: Wikipedia (EN — Phidippus johnsoni; Salticidae; Zebra spider; Heteropoda venatoria; Phidippus audax), BugGuide (Phidippus johnsoni), Journal of Arachnology (G. B. Edwards — Life history of Phidippus j

 Video — Skákavka červenochrbtá

Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) — video o chove a starostlivosti

Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-backed jumping spider (Johnson's jumping spider), Latinsky:   Phidippus johnsoni, Česky:   Skákavka červenozádá, Nemecky:   Rotrückige Springspinne

Príbuzné druhy a alternatívy

Skákavka kráľovská
Skákavka kráľovská
Phidippus regius
 Skákavka smelá
Skákavka smelá
Phidippus audax
 Skákavka pásavá
Skákavka pásavá
Salticus scenicus
 Lovčík obrovský
Lovčík obrovský
Heteropoda venatoria