Salticidae (skákavkovité)
Skákavka červenochrbtá je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu v zmysle stavovcov. Jej komunikácia je vizuálna a vibračná, nie zvuková: samce sa samiciam dvoria zložitým tancom — rytmicky dvíhajú a kývu prednými nohami a nápadne sfarbenými pedipálpami a predvádzajú „mávajúce“ pohyby pred veľkými očami samice. Tento vizuálny tanec dopĺňajú substrátové vibračné signály (jemné vibrácie prenášané do podkladu pohybmi tela a nôh), ktoré samica vníma cez nohy a ktoré nesú informáciu o kondícii a veľkosti samca; pre ľudské ucho sú však nepočuteľné. Jediné možné „zvuky“ v teráriu sú čisto mechanické a nepatrné — jemné šuchotanie pri pohybe po hodvábe, dekoráciách a skle. V domácnosti je preto skákavka červenochrbtá úplne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Mláďatá / malé jedince | Bezkrídle octomilky (Drosophila melanogaster), prípadne najmenší drobný hmyz | 1–3 octomilky na kŕmenie (veľkosť ½–1× tela pavúka) | 2–3× týždenne, kým má pavúk štíhly zadoček; rastúce mláďatá kŕm častejšie a menšími porciami |
| Dospelé jedince | Drobné cvrčky / malé nymfy švábov (Dubia) / väčšie octomilky (D. hydei), mušky | 1 korisť veľkosti ½ až 1-násobok tela pavúka (max ~1,5×) | 1–2× týždenne, keď má pavúk štíhly zadoček; po nažratí (okrúhly zadoček) prestaň |
| Voda | Jemné orosenie malej časti terária drobnými kvapkami (pavúk pije) | pár kvapiek na stenu/dekoráciu | ~1× týždenne; väčšinu tekutín pavúk získa z koristi; terárium nepremokri |
| Údržba | Odstránenie nezožranej koristi a uhynutého hmyzu | — | žravú korisť (cvrčky) nikdy nenechávaj cez nekŕmenie ani počas zvliekania — odstráň do pár hodín |
Po poslednom zvliekaní (dosiahnutí dospelosti) sa skákavka červenochrbtá rozmnožuje — v prírode hlavne na jar. Samec aktívne vyhľadáva samicu a predvádza pred ňou zložitý vizuálny dvorivý tanec: rytmicky dvíha a kýve prednými nohami a nápadne sfarbenými pedipálpami a „máva“ pred jej veľkými očami. Tanec dopĺňa substrátovými vibračnými signálmi, ktoré samica vníma cez nohy a ktoré nesú poctivú informáciu o veľkosti a kondícii samca. Ak samica samca prijme, dôjde k páreniu. Párenie je rizikové — samica môže samca napadnúť —, preto sa v chove jedince spájajú len kontrolovane a po spárení rozdelia.
Oplodnená samica si v chránenom hodvábnom úkryte (pod kôrou, v škáre, pri vrchu terária) upradie hodvábny kokon a do neho nakladie vajíčka — spravidla niekoľko desiatok, podľa kondície aj viac než sto. Počas svojho života môže samica urobiť viac kokonov za sebou. Vajíčka sú svetlé a uložené v ochrannom hodvábe. Samica kokon aktívne stráži a zostáva pri ňom — v tomto období ju treba nechať úplne v pokoji a nerušiť terárium, inak môže byť znáška neúspešná.
Z vajíčok sa v kokóne liahnu drobné mláďatá (juvenily), ktoré v ochrannom hodvábe ešte nejaký čas zostávajú, prvý raz sa zvlečú a až potom kokon postupne opúšťajú. Po osamostatnení sú mláďatá okamžite samostatné a kanibalistické — v chove ich treba čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek, inak sa navzájom žerú. Najmenšie juvenily kŕmime drobnou korisťou, ideálne bezkrídlymi octomilkami (Drosophila melanogaster).
Mláďatá rastú prostredníctvom série zvliekaní (ekdýz) — pri každom zvleku odhodia starú vonkajšiu kostru a o niečo narastú, postupne sa vyfarbujú do typického vzoru (čierne telo s červeným zadočkom). Každé zvliekanie je citlivá a zraniteľná fáza: zvliekajúce sa mláďa NERUŠ, neber do ruky a odstráň živú korisť. Kŕm primerane veľkou korisťou (octomilky → drobné cvrčky), drž skôr suché, teplé a vetrané prostredie a možnosť napiť sa. Po niekoľkých zvliekaniach pavúk dospieva a je schopný rozmnožovania.
Skákavka červenochrbtá je krátkoveký pavúk — celkovo žije zvyčajne iba 1 až 2 roky, pričom samice spravidla o niečo dlhšie než samce (v starostlivom chove výnimočne až okolo troch rokov). Väčšinu tohto času trávi ako aktívny denný lovec; po dosiahnutí dospelosti a rozmnožení sa život pomerne rýchlo uzatvára. Túto krátku životnosť treba pri chove rátať — je to dynamický, ale prchavý spoločník, a práve preto sa oplatí venovať mu kvalitnú starostlivosť po celý jeho život.
Skákavka červenochrbtá sa „neochočuje“ ako stavovce — je to pavúk a interakcia stojí na tom, že je zvedavá, nenásilná a má vynikajúci zrak, takže človeka aktívne sleduje a ochotne prelezie na ruku. Hlavné pravidlá chovu: (1) drž ju samostatne v malom výškovom teráriu (~10 × 10 × 20 cm a viac) s bezpečným vetraným vekom; (2) kŕm drobnou živou korisťou — octomilkami a mladými cvrčkami primeranej veľkosti — zhruba 1–2× týždenne, keď má pavúk štíhly zadoček; (3) udržuj skôr suché, dobre vetrané terárium (vlhkosť ~50–60 %) a teplotu ~22–27 °C; premokrené prostredie jej škodí; (4) zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prehrievania a prudkého slnka; (5) jemne orosi malú časť terária raz týždenne, aby sa pavúk mohol napiť; (6) pri manipulácii ho ber pokojne, nízko nad mäkkým povrchom, nikdy nestláčaj ani neber prudko, a nechytaj ho počas zvliekania; po kontakte si umy ruky. Pavúk žije len 1–2 roky — handling preto rob krátko a šetrne.
Priprav malé VÝŠKOVÉ terárium (od ~10 × 10 × 20 cm) s bezpečným, dobre vetraným vekom (jemná sieťka/otvory, ktorými sa drobný pavúk neprepchá) — skákavku chovaj samostatne, sólo
Na dno daj tenkú vrstvu suchšieho substrátu (kokos/piesčito-hlinitá zmes), ktorý nedrží veľa vlhkosti, a vybav terárium vetvičkami, kôrou a rastlinami na šplhanie a skákanie + vyvýšené miesta pri vrchu na hodvábny úkryt
Drž teplotu ~22–27 °C a skôr nízku vlhkosť ~50–60 % pri dobrom vetraní; zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prudkého slnka a prehrievania; UV netreba
Kŕm drobnou živou korisťou (octomilky, mladé cvrčky, mušky) veľkosti ½ až 1-násobok tela pavúka, zhruba 1–2× týždenne, keď má štíhly zadoček; kŕmny hmyz vopred gut-loaduj a zvyšnú korisť po nažratí odstráň
Jemne orosi malú časť terária raz týždenne (drobné kvapky), aby sa pavúk mohol napiť; nepremokri celé terárium
Počas zvliekania (pavúk sedí v hodvábnom úkryte a nežerie) ho NERUŠ, neber do ruky a odstráň všetku živú korisť, ktorá by ho mohla obhrýzť
Handling rob postupne a šetrne: nechaj pavúka samého preliezť na otvorenú dlaň, manipuluj pokojne a NÍZKO nad mäkkým povrchom (výborne skáče a šplhá), nikdy nestláčaj ani neber prudko zhora
Na rozmnoženie spoj dospelé jedince opatrne a pod dohľadom (riziko kanibalizmu); po párení samica upradie hodvábny kokon s vajíčkami a stráži ho — vtedy ju nechaj v pokoji
Skákavka červenochrbtá patrí medzi cenovo dostupné a obľúbené terarijné skákavky. Mladé jedince (juvenily) bývajú lacnejšie, dospelé a vyfarbené jedince o niečo drahšie; cena kolíše podľa veľkosti, pohlavia a dostupnosti — orientačne 8–25 €. Náklady na chov sú nízke (malé terárium, drobná dekorácia, lacná živá korisť ako octomilky). Keďže ide o severoamerický druh, v európskej ponuke závisí dostupnosť od konkrétnych chovateľov a búrz; vyhľadávaj jedince z odchovu, nie z dovozu pochybného pôvodu, a rátaj s tým, že pavúk žije len 1–2 roky.
| Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) | Skákavka kráľovská (Phidippus regius) | Skákavka smelá (Phidippus audax) | Skákavka pásavá (Salticus scenicus) | Lovčík obrovský (Heteropoda venatoria) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | telo ~8–14 mm (samice väčšie než samce) | telo ~7–18 mm (samice až ~22 mm, najväčšia skákavka USA) | samice ~8–15 mm, samce ~6–13 mm | samice ~5–9 mm, samce ~5–6 mm (drobná) | telo ~2,2–2,8 cm, rozpätie nôh ~7–12 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | ~1–2 roky (samice dlhšie; výnimočne ~3 r) | ~1–2 roky (samice dlhšie) | ~1–2 roky | ~1 rok | ~2 roky (aj viac) |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovaná | bez CITES; IUCN nehodnotená; veľmi populárna chovná skákavka | bez CITES; IUCN nehodnotená; bežne chovaná | bez CITES; IUCN nehodnotená; v prírode bežná | bez CITES; IUCN nehodnotený; chovaný |
| Povaha | Aktuálny druh — jedna z najväčších a najbežnejších skákaviek západu Severnej Ameriky; čierne telo s červeným zadočkom (samica má čierny pruh), tyrkysové chelicery; denný vizuálny lovec, skáče na korisť, nerobí sieť; pre človeka neškodná; nenáročná terarijná skákavka | Najväčšia skákavka USA a najobľúbenejšia terarijná skákavka; rôzne farebné formy, tyrkysové chelicery; rovnaký denný vizuálny lov a starostlivosť ako červenochrbtá, len o niečo robustnejšia; ideálna pre začiatočníkov | Najbežnejšia skákavka východu Severnej Ameriky; čierne telo s bielymi/oranžovými škvrnami na zadočku a tyrkysovými chelicerami; denný vizuálny lovec, nerobí sieť, neškodná; nenáročná a obľúbená terarijná skákavka | Drobná čierno-bielo pásikavá skákavka („zebra spider“), bežná na slnečných stenách a kameňoch aj v Európe; denný vizuálny lovec, skáče na korisť, nerobí sieť; neškodná, no pre malé rozmery skôr na pozorovanie než na bežný chov | Veľký rýchly pavúk z čeľade maloočkovitých (Sparassidae, „huntsman“) — NIE skákavka; aktívny nočný lovec, ktorý korisť uháňa a nerobí sieť; pre porovnanie rozmerov oveľa väčší než skákavky; rýchly a plachý, vhodný skôr pre skúsenejších |
| Areál | Západná Severná Amerika — skôr suché otvorené biotopy, krovinaté svahy, polopúšte, záhrady | Juhovýchod USA (najmä Florida) a Karibik — otvorené, skôr suché biotopy | Východná a stredná Severná Amerika — lúky, polia, záhrady, okolie ľudských obydlí | Holarktická oblasť (Európa, Severná Amerika, Ázia) — slnečné steny, skaly, ploty, okolie domov | Pantropický druh (pôvodom Ázia) — rozšírený do trópov sveta, často v okolí ľudských obydlí |
Príznaky: Pavúk uviazne v starej pokožke, deformované alebo chýbajúce nohy po zvleku, pavúk visí bezvládne, neúspešný pokus o zvlek končí úhynom
Najčastejšie príčiny sú príliš nízka alebo kolísavá vlhkosť, dehydratácia, zlá kondícia alebo vyrušenie počas zvliekania. Drž stabilné podmienky, ponúkni možnosť napiť sa (jemné orosenie) a počas zvliekania pavúka NERUŠ a neber do ruky. Odstráň živú korisť — cvrček by mohol mäkkého pavúka obhrýzť. Stratená noha sa pri ďalších zvlekoch čiastočne obnoví.
Príznaky: Scvrknutý, prepadnutý zadoček, apatia, znížená aktivita a neochota loviť, pavúk sa „skrčí“
Vzniká pri trvalo príliš suchom prostredí a nedostatku zdroja tekutín. Hoci druh preferuje skôr suché terárium, raz týždenne jemne orosi malú časť terária drobnými kvapkami, aby sa pavúk mohol napiť; väčšinu tekutín získa z koristi. Pozor neprežeň to opačne — premokrené, nevetrané terárium je rovnako škodlivé.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, oblak octomíl, drobné roztoče na pavúkovi či v teráriu, zápach, apatický pavúk
Skákavka červenochrbtá pochádza zo skôr suchých biotopov — trvalo mokrý, nevetraný substrát jej škodí a podporuje plesne a parazity. Používaj suchší substrát, ktorý nedrží veľa vlhkosti, zabezpeč dobré vetranie, odstraňuj zvyšky koristi a uhynutý hmyz a nepremokrievaj terárium. Mierne orosenie 1× týždenne stačí.
Príznaky: Poškodené nohy alebo prasknutý zadoček po páde, rany po obhryzení agresívnou koristou (cvrček), pavúk prestane loviť
Drobná skákavka je krehká a výborne skáče — pri manipulácii ju ber VŽDY pokojne a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nestláčaj ani neber prudko. Korisť voľ primeranej veľkosti (max ~1,5-násobok tela) a žravú korisť (cvrčky) nikdy nenechávaj v teráriu cez nekŕmenie ani počas zvliekania, inak môže pavúka obhrýzť.
Čierne telo s ohnivo červeným chrbtom — skákavka červenochrbtá má výrazne čierne telo a nápadne červený zadoček (opistozómu); samice majú v strede červeného chrbta čierny pozdĺžny pruh, ktorý samcom chýba — podľa neho sa pohlavia ľahko rozlíšia.
Dúhové tyrkysové chelicery — obe pohlavia majú nápadné dúhovo zelenomodré (tyrkysové) chelicery (klepietka), ktoré sa v svetle kovovo lesknú a patria k poznávacím znakom druhu.
Jedna z najväčších skákaviek Severnej Ameriky — s dĺžkou tela približne 8–14 mm (samice väčšie než samce) patrí medzi najväčšie a zároveň najbežnejšie skákavky západu Severnej Ameriky.
Vynikajúci zrak medzi pavúkmi — má veľké predné oči s priestorovým (stereoskopickým) videním a celkovo osem očí s takmer kruhovým rozhľadom; vidí ostro na vzdialenosť niekoľkých centimetrov, rozoznáva tvary aj farby a aktívne sleduje pohyb vrátane človeka.
Skáče na korisť, NEROBÍ lapaciu sieť — ako denný lovec korisť vizuálne vyhľadá, opatrne sa priplíži a skočí na ňu, pričom sa istí hodvábnym vláknom; nepradie lapaciu pavučinu, len hodvábne úkryty (retreaty) na spánok, zvliekanie a kokon.
Pre človeka prakticky neškodná — má len slabý jed a uhryzne len výnimočne pri vyprovokovaní a stláčaní; uhryznutie spôsobí nanajvýš mierne, krátkodobé podráždenie. Je neagresívna a patrí medzi najpríjemnejšie pavúky na pozorovanie.
Samce sa dvoria vizuálnym tancom a vibráciami — samec predvádza pred samicou zložitý tanec (dvíhanie a kývanie prednými nohami a farebnými pedipálpami), ktorý dopĺňa substrátovými vibračnými signálmi nesúcimi poctivú informáciu o jeho veľkosti a kondícii.
Starostlivá matka — oplodnená samica si upradie hodvábny kokon s desiatkami až stovkami vajíčok a aktívne ho stráži, kým sa mláďatá nevyliahnu; počas sezóny môže urobiť aj viac kokonov.
Obľúbená nenáročná terarijná skákavka — vďaka malým nárokom (malé výškové terárium, drobná korisť ako octomilky, skôr suché prostredie) a zvedavému, interaktívnemu správaniu je ideálnym terarijným pavúkom aj pre začiatočníkov.
Krátky, ale dynamický život — žije len ~1–2 roky (samice spravidla o niečo dlhšie než samce); je to čulý denný lovec, ktorého stojí za to dobre opatrovať po celý jeho krátky život.
Nie, pre človeka je prakticky neškodná. Ako väčšina pavúkov má jed, no ten je slabý a slúži na zneškodnenie drobnej hmyzej koristi, nie na obranu proti veľkým živočíchom. Skákavka je neagresívna a radšej uteká alebo odskočí; uhryzne len celkom výnimočne, ak ju stláčaš alebo zovrieš. Uhryznutie spôsobí nanajvýš mierne, krátkodobé podráždenie podobné štípnutiu komára, bez vážnych následkov. Patrí dokonca medzi najpríjemnejšie pavúky na pozorovanie a opatrný handling — vďaka vynikajúcemu zraku človeka zvedavo sleduje a ochotne prelezie na ruku.
Meno má podľa nápadne červeného zadočka (opistozómy) na inak čiernom tele. Samce majú celý chrbát zadočka jasne červený, kým samice majú v strede červeného chrbta čierny pozdĺžny pruh — práve podľa tohto pruhu sa pohlavia najľahšie rozlíšia. Obe pohlavia majú navyše dúhovo zelenomodré (tyrkysové) chelicery. Samice bývajú väčšie než samce (telo celkovo ~8–14 mm). Pozor — nezamieňať so vzdialene podobne sfarbenými druhmi; istým znakom druhu sú práve tyrkysové chelicery a vzor červeného zadočka.
Nerobí lapaciu sieť ako pavúky križiaky. Je to aktívny denný lovec s vynikajúcim zrakom: korisť vizuálne vyhľadá veľkými prednými očami, opatrne sa k nej priplíži a skočí na ňu, pričom sa pred skokom istí hodvábnym vláknom (ak skok zlyhá, vráti sa po ňom). Hodváb používa len na úkryty (retreaty) — vrecúškovité spriadky, kde prespáva, zvlieka sa a samica kladie kokon —, nie na chytanie koristi. Práve toto aktívne, „mačacie“ lovenie robí skákavku takou pútavou na pozorovanie.
Stačí malé, ale VÝŠKOVÉ terárium (od ~10 × 10 × 20 cm) s bezpečným, dobre vetraným vekom a množstvom vetvičiek, kôry a rastlín na šplhanie a skákanie + vyvýšenými miestami na hodvábny úkryt. Druh pochádza zo skôr suchých biotopov, preto drž nižšiu vlhkosť (~50–60 %) pri dobrom vetraní a substrát, ktorý nedrží veľa vody — premokrené terárium mu škodí. Teplota ~22–27 °C (izbová až mierne vyššia). UV netreba, ale zabezpeč dostatok denného svetla (vizuálny lovec) bez prudkého slnka. Raz týždenne jemne orosi malú časť terária, aby sa pavúk mohol napiť. Chovaj ju samostatne — skákavky sú samotárske a kanibalistické.
Je výhradne hmyzožravec. Základom sú octomilky (Drosophila) — pre mláďatá bezkrídle D. melanogaster, pre väčšie jedince väčšie D. hydei — a u dospelých pavúkov drobné cvrčky a malé nymfy švábov, prípadne mušky a iný drobný hmyz. Korisť voľ primeranej veľkosti (½ až 1-násobok dĺžky tela pavúka) a kŕm 1–2× týždenne, keď má pavúk štíhly zadoček. Kŕmny hmyz vopred „gut-loaduj“ (nakŕm kvalitnou stravou) a žravú korisť (cvrčky) nikdy nenechávaj v teráriu cez nekŕmenie ani počas zvliekania — mäkkého pavúka by mohla obhrýzť. Vyhni sa priveľkej, tvrdej alebo brániacej sa koristi a hmyzu z prostredia ošetreného postrekmi.
Žije len približne 1–2 roky (samice spravidla o niečo dlhšie než samce, v starostlivom chove výnimočne až okolo troch rokov) — je to teda dynamický, ale krátkoveký pavúk. Rozmnožuje sa po dosiahnutí dospelosti, v prírode hlavne na jar: samec sa samici dvorí zložitým vizuálnym tancom a vibračnými signálmi. Po oplodnení si samica upradie hodvábny kokon s desiatkami až stovkami vajíčok, ktorý aktívne stráži, kým sa mláďatá nevyliahnu. Mláďatá sú hneď samostatné a kanibalistické — v chove ich treba čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek a kŕmiť drobnou korisťou (octomilkami).