Salticidae (skákavkovité)
Skákavka pásavá je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu počuteľnú vokalizáciu. Jej „reč“ je zraková a vibračná: najnápadnejším prejavom je dvorenie samca, pri ktorom samec pred samicou predvádza trhaný, cik-cak tanček s rytmickým dvíhaním a kmitaním predných nôžok a nápadných hryzadiel — celé to spolieha na ostrý zrak samice. Pri tomto displeji (a pri komunikácii cez podklad) vznikajú aj jemné vibrácie a drnčanie prenášané podkladom, ktoré sú však pre človeka nepočuteľné a vnímajú ich len iné pavúky chĺpkami a zmyslovými orgánmi na nôžkach. Žiadny z týchto prejavov nie je zvuk v zmysle stavovcov. V teráriu tak skákavka neprodukuje vôbec žiadny počuteľný zvuk — je úplne tichá, a preto je vhodná aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Octomilky (Drosophila) — základ jedálnička drobnej skákavky | 1–3 octomilky na kŕmenie (korisť max. ~1–1,5 dĺžky tela) | približne 2× týždenne; nezjedenú korisť do večera odstrániť |
| Dospelec | Drobné cvrčíky, mušky, vošky — spestrenie bielkovinovej potravy | 1 malá korisť vhodnej veľkosti | striedať s octomilkami v rámci ~2× týždenne |
| Mláďatá (slings) | Najmenšie octomilky (Drosophila melanogaster) a mladé mušky | 1–2 veľmi drobné korisťky | častejšie — každé 2–3 dni; mláďatá chovať oddelene (kanibalizmus) |
| Voda / údržba | Jemné orosenie stien a výzdoby (pavúk pije kvapky) + odstránenie zvyškov koristi | — | orosenie 1× denne/obdeň (nech medzitým preschne); zvyšky koristi do večera |
Skákavka pásavá sa množí pohlavne a dvorenie spolieha takmer výhradne na zrak. Samec pred samicou predvádza nápadný trhaný, cik-cak tanček: rytmicky dvíha a kmitá prednými nôžkami a nápadnými hryzadlami a používa svoj čierno-biely vzor ako signál. Čím „lepší“ tanec, tým ochotnejšie samica párenie pripustí — vtedy sa prikrčí a dovolí samcovi vyliezť na ňu, pričom samec prenesie spermie pomocou pedipalp (nôžkovitých príveskov pri ústach). Ak samica nie je naklonená, môže byť voči samcovi agresívna, preto sa pár v chove spája len pod dohľadom a po párení sa samec oddelí. Po párení žijú dospelce už len obmedzený čas.
Po párení sa samica stiahne do krytého, chráneného miesta (pod kameňom, kôrou, v skulinách alebo v hodvábnom úkryte v teráriu) a upradie hustý hodvábny úkryt, v ktorom nakladie zvyčajne 15 až 25 vajíčok chránených v hodvábnom kokóne. Samica pri kokóne zostáva a stráži ho — toto je obdobie, keď ju treba v teráriu nechať úplne na pokoji a nevyrušovať. Vajíčka a mláďatá sú citlivé na vlhkosť aj na rušenie, preto sa kokón nepremiestňuje ani neotvára.
Z vajíčok sa v kokóne vyliahnu drobné mláďatá (spiderlings), ktoré sú spočiatku ešte ukryté a chránené. Samica zostáva s kokónom a po vyliahnutí ešte istý čas stráži mláďatá, čo je u pavúkov forma rodičovskej starostlivosti. Po niekoľkých zvliekaniach sa mláďatá osamostatnia a rozlezú. V chove je dôležité po osamostatnení mláďatá rozdeliť do samostatných malých nádobiek a kŕmiť ich veľmi drobnou korisťou (najmenšie octomilky, mladé mušky), inak hrozí kanibalizmus medzi súrodencami. Mladé skákavky rastú postupným zvliekaním.
Mladé skákavky rastú výhradne zvliekaním (ekdýzou) — staré chitínové vonkajšie pokrytie sa odlúči a pod ním je nové, ktoré dovolí pavúkovi narásť. Pred každým zvliekaním sa jedinec stiahne do hodvábneho úkrytu, prestane prijímať potravu a je zraniteľný — vtedy ho netreba rušiť ani kŕmiť (živá korisť by zvliekajúceho sa pavúka mohla poraniť). S každým zvliekaním mláďa rastie a postupne získava typický čierno-biely vzor; samce sa od samíc dajú rozlíšiť okrem iného väčšími hryzadlami. Po dosiahnutí dospelosti je pavúk schopný rozmnožovania a celý cyklus sa uzavrie.
Po sérii zvliekaní dosiahne skákavka dospelosť a je schopná rozmnožovania. Celková životnosť je krátka — približne 1 rok: vo voľnej prírode jedince bežne žijú do zhruba roka (s prezimovaním), v starostlivom chove môžu niektoré dosiahnuť ~1,5–2 roky, pričom samice spravidla žijú dlhšie než samce (samce investujú energiu do dvorenia a po párení skôr hynú). Dospelý pavúk naďalej aktívne loví drobný hmyz a samce vyhľadávajú samice. Práve krátka životnosť je dôvod, prečo sa pri kúpe oplatí uprednostniť mladý jedinec, ktorý chovateľovi vydrží dlhšie.
Skákavka pásavá sa „neochočuje“ ako stavovce — je to drobný pavúk, ktorý zostane plachý a inštinktívny, no patrí medzi najznášanlivejšie a najzvedavejšie druhy a na opatrnú prítomnosť ruky si dokáže zvyknúť. Hlavné pravidlá chovu: (1) kŕm živou drobnou korisťou — octomilkami, malými cvrčíkmi a muškami veľkosti najviac ~1–1,5 dĺžky tela pavúka, dospelca ~2× týždenne, mladé častejšie; (2) udržuj výškovo členité, dobre vetrané teráriko so šplhacími plochami a vetvičkami; (3) drž izbovú teplotu ~22–26 °C bez nutnosti silného dohrievania a UV; (4) orosuj zľahka, aby pavúk pil kvapky, no terárium medzitým preschlo; (5) uzáver musí tesniť — pavúk je rýchly a ujde aj malou medzerou; (6) pri prípadnej manipulácii ho ber pokojne a nízko nad mäkkým povrchom či teráriom, nechaj ho samého prejsť na dlaň, nestláčaj ho a počas zvliekania či stráženia kokónu ho neruš. Voľne žijúce jedince netreba zbytočne odoberať z prírody — uprednostni odchované zvieratá.
Priprav malé VERTIKÁLNE teráriko od ~10 × 10 × 15 cm s VEĽMI DOBRÝM vetraním a dobre tesniacim uzáverom (drobná, rýchla skákavka ujde aj malou medzerou)
Dovnútra daj množstvo šplhacích plôch a skákacích bodov — vetvičky, kôru, listy a vyvýšené miesta, kde si pavúk hore upradie hodvábny úkryt; na dno tenkú vrstvu substrátu (kokos)
Drž izbovú teplotu ~22–26 °C cez deň s nočným poklesom; netreba silné dohrievanie ani UV
Orosuj zľahka 1× denne/obdeň tak, aby pavúk vypil kvapky zo stien a výzdoby a terárium medzitým preschlo (proti plesni); NEDÁVAJ hlbokú otvorenú misku s vodou (riziko utopenia)
Kŕm živou drobnou korisťou — octomilkami, malými cvrčíkmi, muškami (veľkosť najviac ~1–1,5 dĺžky tela); dospelca ~2× týždenne (1–3 octomilky), mladé jedince každé 2–3 dni; nezjedenú korisť do večera odstráň
Krmný hmyz pred podaním nakŕm (gut-loading) kvalitnou stravou — výživnejšie než silné práškovanie vitamínmi
Druh chovaj SAMOSTATNE (mimo zámerného páru na rozmnoženie), inak hrozí kanibalizmus; na párenie opatrne spoj samca a kŕmenú samicu a sleduj dvorenie a reakciu samice
Pavúka hlavne POZORUJ; pri prípadnej manipulácii ber jedince nízko nad mäkkým povrchom/teráriom, nechaj ich samé prejsť na dlaň, nestláčaj a počas zvliekania či stráženia kokónu ich vôbec neruš
Skákavka pásavá je bežný a lacný druh — je to jedna z najrozšírenejších skákaviek a často sa dá nájsť aj voľne na slnečných stenách a plotoch. V chovateľskej ponuke (burzy, špecializovaní predajcovia skákaviek) sa odchované jedince predávajú orientačne za 5–20 €, mláďatá (juveniles/slings) bývajú lacnejšie. Cena je nízka aj preto, že ide o nenáročný, dostupný a krátko žijúci druh. Náklady na chov sú minimálne: malé teráriko, drobná živá korisť (octomilky sa dajú chovať doma) a orosenie. Druh nepodlieha CITES a nie je chránený. Pri kúpe uprednostni odchované zvieratá od overeného chovateľa so známym vekom; voľne žijúce skákavky netreba zbytočne odoberať z prírody.
| Skákavka pásavá (Salticus scenicus) | Skákavka kráľovská (Phidippus regius) | Skákavka smelá (Phidippus audax) | Lovčík obrovský (Heteropoda venatoria) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | telo ~5–7 mm (samice ~5–9 mm, samce ~5–6 mm) | telo ~12–22 mm (samice väčšie) | telo samce ~6–13 mm, samice ~8–19 mm | telo ~2,2–2,8 cm, rozpätie nôh ~7–10 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | približne 1 rok (v chove niektoré ~1,5–2 r; samice dlhšie) | samice ~1,5–3 r, samce ~9–15 mes. (v chove) | približne 1–3 r (samice dlhšie; v chove bežne ~1–1,5 r) | približne 2 roky (samice dlhšie) |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; nechránená — bežný synantropný druh | bez CITES; bežne chovaná | bez CITES; bežne chovaná | bez CITES; chovaný |
| Povaha | Aktuálny druh — drobná čierno-biela („zebrová“) skákavka so skvelým zrakom; denný lovec, ktorý netká sieť a loví skokom; pre človeka úplne neškodná, zvedavá; chová sa v malom výškovom teráriu na octomilkách a drobnom hmyze | Najväčšia a najpopulárnejšia chovná skákavka (Salticidae) z Floridy a juhovýchodu USA; nápadne sfarbená, zvedavá a interaktívna, tiež netká sieť a loví skokom; väčšia a dlhšie žijúca než skákavka pásavá | Severoamerická „bold jumper“ (Salticidae) — čierna s bielymi/oranžovými škvrnami a často tyrkysovými hryzadlami; zvedavý denný lovec bez siete, vďačná pre začiatočníkov; väčšia než skákavka pásavá | Veľký pantropický lovčík (Sparassidae, „huntsman“) — plochý, rýchly nočný lovec s veľkým rozpätím nôh; tiež netká lapaciu sieť, no na rozdiel od drobnej dennej skákavky je oveľa väčší, rýchly a plachý, vhodný pre skúsenejších |
| Areál | Holarktída — Európa (vrátane Slovenska), Severná Amerika, severná Ázia; synantropná (steny, ploty, skaly) | Juhovýchod USA (najmä Florida), Karibik — otvorené a krovinaté biotopy | Severná Amerika — lúky, polia, ploty a steny (synantropná) | Pantropický — pôvodne Ázia, rozšírený do trópov celého sveta; synantropný (často v domoch a skladoch) |
Príznaky: Pavúk zostáva dlho v zvliekacej polohe, nedokáže sa vyzliecť z exúvie, uviaznuté nôžky, po zvliekaní pokrčené alebo chýbajúce končatiny, niekedy úhyn
Najčastejšou príčinou je nevhodná (príliš nízka alebo kolísavá) vlhkosť a vyrušovanie počas zvliekania. Pred zvliekaním a počas neho pavúka NERUŠ, NEKŔM (živá korisť môže zvliekajúceho sa pavúka poraniť) a udržuj miernu, stabilnú vlhkosť jemným orosením. Skákavka sa zvyčajne zvlieka v hodvábnom úkryte v hornej časti terária — toto miesto nechaj na pokoji.
Príznaky: Scvrknuté, vpadnuté bruško, znížená aktivita, neochota loviť, pavúk sa sťahuje a slabne
Príčinou je príliš suché terárium a nedostatok pitia. Pravidelne zľahka orosuj steny a výzdobu, aby pavúk mal z čoho piť kvapky, no zachovaj dobré vetranie a nech terárium medzitým preschne. Vodu NIKDY nepodávaj v hlbokej otvorenej miske — drobný pavúk sa v nej utopí.
Príznaky: Krívanie, chýbajúca alebo zdeformovaná nôžka, prasknuté bruško, neschopnosť normálne loviť po hrubom zaobchádzaní alebo páde z výšky
Drobný pavúk je krehký. Manipuluj len výnimočne, VŽDY pokojne a nízko nad mäkkým povrchom alebo nad teráriom (skákavka môže nečakane odskočiť či spadnúť). Nikdy ju nechytaj prstami a nestláčaj. Drobné poškodenie nôžky si pavúk pri ďalších zvliekaniach (kým je mladý) môže čiastočne obnoviť, prasknuté bruško však býva smrteľné.
Príznaky: Plesnivý povlak na zvyškoch koristi a substráte, premnožené roztoče v teráriu, oblak octomíl, zápach hniloby
Spôsobujú to nezjedené zvyšky koristi a trvalo mokrý, nevetraný substrát. Nezjedenú korisť odstraňuj do večera, zabezpeč dobré krížové vetranie a nech terárium medzi oroseniami preschne. Pri náleze premnožených roztočov terárium vyčisti a substrát vymeň; mierne množstvo pôdnych roztočov v bioaktívnom substráte je bežné.
Príznaky: Náhla apatia, kŕče, ochrnutie alebo úhyn po skŕmení divého/postriekaného hmyzu alebo po kontakte s aerosólmi a insekticídmi
Pavúky sú veľmi citlivé na insekticídy a aerosóly. NIKDY nekŕm divým hmyzom z postriekaných plôch ani žihavou korisťou (osy, mravce). V miestnosti s teráriom nepoužívaj spreje proti hmyzu, voňavé difuzéry ani postreky. Krmný hmyz chovaj a kupuj z čistého zdroja.
Drobná „zebra“ medzi pavúkmi — skákavka pásavá meria len ~5–7 mm (samice ~5–9 mm, samce ~5–6 mm) a jej telo je kontrastne čierne s bielymi pruhmi a škvrnami; tento zebrovitý vzor jej vyniesol anglické meno „zebra jumping spider“.
Skvelý zrak a veľké predné oči — má osem očí, no nápadný je najmä obrovský predný stredný pár, ktorý jej dáva ostré, takmer „kukatkové“ videnie; vďaka nemu sa otáča za pohybom a „pozerá sa“ na okolie aj na človeka.
Loví skokom, nie do siete — na rozdiel od väčšiny pavúkov netká lapaciu sieť: korisť zrakom vystopuje, mačacím spôsobom sa k nej priplazí a v poslednej chvíli na ňu skočí, pričom je vždy istená tenkým bezpečnostným vláknom.
Loví aj väčšiu korisť než je sama — bola pozorovaná, ako uloví komára takmer dvojnásobnej dĺžky a dokonca korisť (napr. drobné mole) až trojnásobne dlhšiu než ona sama.
Synantropná — bežná aj na Slovensku — je holarktická (Európa vrátane SR, Severná Amerika, severná Ázia) a obľubuje slnečné steny budov, ploty, skaly a parapety; často vchádza aj do domov, takže ju mnohí poznajú z okenného parapetu.
Denný lovec na slnku — je diurnálna (aktívna cez deň) a najradšej poľuje na osvetlených, vyhriatych plochách, čo je medzi pavúkmi pomerne nezvyčajné.
Pre človeka úplne neškodná — nemá medicínsky významný jed a uhryznutie je nepravdepodobné a nevýznamné; pre svoju zvedavosť a „roztomilý“ výzor patrí medzi najobľúbenejšie a najmenej obávané pavúky.
Samec tancuje, aby si získal samicu — dvorenie spolieha na zrak: samec predvádza trhaný cik-cak tanček s dvíhaním a kmitaním predných nôžok a hryzadiel; čím lepší tanec, tým ochotnejšie samica párenie pripustí.
Starostlivá matka — samica nakladie zvyčajne ~15–25 vajíčok do hodvábneho kokónu, ktorý stráži, a po vyliahnutí ešte chvíľu chráni mláďatá.
Opísaná už v roku 1757 — druh opísal Carl Clerck (Salticus scenicus, Clerck, 1757); rodové meno Salticus odkazuje na „skákajúceho“ pavúka a do chovu sa hodí najmä mladý jedinec z odchovu, keďže druh žije len asi rok.
Nie, skákavka pásavá je pre človeka úplne neškodná. Ako väčšina pavúkov má síce jed na zneškodnenie drobnej koristi, no nemá medicínsky významný jed a uhryznutie človeka je nepravdepodobné — radšej utečie alebo odskočí. Aj prípadné uhryznutie by bolo nevýznamné (nanajvýš ako slabé pichnutie). Je to drobný (~5–7 mm), plachý, no zvedavý pavúk, ktorý sa pre svoju neškodnosť a roztomilý výzor s veľkými očami chová aj ako domáci miláčik a je vhodný aj pre rodiny s deťmi (pod dozorom). Nemá žihadlo ani žiadny iný spôsob, ako človeku ublížiť.
Skákavky patria medzi aktívnych lovcov — na rozdiel od pavúkov, čo čakajú v sieti, korisť samy vyhľadávajú. Skákavka pásavá preto netká lapaciu sieť: spolieha sa na svoj vynikajúci zrak (veľké predné oči), korisť zrakom vystopuje, pomaly sa k nej priplazí ako mačka a v poslednej chvíli na ňu skočí. Hodváb (pavučinové vlákno) však využíva tiež — vyrába si z neho bezpečnostné (záchytné) vlákno, ktoré ju pri skoku istí, a hodvábny úkryt, kde spí, zvlieka sa a samica stráži kokón s vajíčkami.
Je to dravec, ktorý loví živý drobný hmyz. V chove sú základom octomilky (Drosophila), ďalej malé cvrčíky, mušky, vošky, prípadne drobné nymfy švábov. Korisť by nemala byť väčšia než ~1 až 1,5-násobok dĺžky tela pavúka (v prírode síce uloví aj väčšiu, no v chove je bezpečnejšia menšia). Frekvencia: dospelca kŕm približne 2× týždenne, mladé jedince častejšie — každé 2–3 dni. Krmný hmyz pred podaním nakŕm (gut-loading), aby bol výživný. Vodu podávaj orosením kvapiek na steny a výzdobu (pavúk ich vypije), nikdy nie v hlbokej miske, do ktorej by sa utopil. Nezjedenú korisť do večera odstráň.
Nepotrebuje veľké terárium — dôležitejšia je výška a členitosť než plocha. Pre 1 jedinca stačí malé vertikálne teráriko od ~10 × 10 × 15 cm s výborným vetraním, množstvom šplhacích plôch a vetvičiek a dobre tesniacim uzáverom (rýchla skákavka ujde aj malou medzerou). Hore si pavúk upradie hodvábny úkryt. Teplota ~22–26 °C cez deň postačuje bežná izbová s nočným poklesom — UV ani silné dohrievanie netreba. Vlhkosť drž miernu: zľahka orosuj 1× denne/obdeň tak, aby pavúk vypil kvapky a terárium medzitým preschlo (proti plesni). Druh chovaj samostatne (mimo páru na rozmnoženie), aby nedošlo ku kanibalizmu.
Skákavka sa neochočuje ako stavovce a chová sa najmä na pozorovanie, no patrí medzi najznášanlivejšie a najzvedavejšie pavúky a na opatrnú prítomnosť ruky si dokáže zvyknúť — niektoré jedince pokojne preliezajú z dlane na dlaň a zvedavo sa „pozerajú“ na človeka. Je úplne neškodná, takže riziko nehrozí z jej strany, ale z toho, že je maličká a rýchla a môže odskočiť alebo ujsť. Pravidlá: ber ju len nízko nad mäkkým povrchom alebo nad teráriom, nikdy ju nechytaj prstami a nestláčaj — nechaj ju samú prejsť na otvorenú dlaň; rob to pokojne, krátko a v teple. Počas zvliekania a keď samica stráži kokón ju vôbec neruš.
V slovenčine (a češtine) sa pre Salticus scenicus ustálil názov skákavka pruhovaná, stretnúť sa možno aj s pomenovaním skákavka pásavá — obe odkazujú na jej čierno-biely pruhovaný (zebrovitý) vzor; anglicky sa volá zebra jumping spider. Patrí do čeľade skákavkovitých (Salticidae), radu pavúkov (Araneae). Životnosť je krátka — približne 1 rok: vo voľnej prírode jedince bežne žijú do zhruba roka (s prezimovaním), v starostlivom chove môžu niektoré dosiahnuť ~1,5–2 roky, pričom samice spravidla žijú dlhšie než samce. Preto sa pri kúpe oplatí uprednostniť mladý jedinec z odchovu.