Salticidae (skákavkovité)
Skákavka machová je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúk nemá hlasivky ani zvukotvorný orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu v zmysle stavovcov. Jej „reč“ je vizuálna a vibračná, nie zvuková. Najnápadnejším prejavom je dvorenie samca: pred samicou predvádza nápadný tanec — rytmicky kmitá zdvihnutými hmatadlami (pedipalpami) a prednými nôžkami a zároveň vysiela jemné vibrácie do podkladu (dreva, kôry), ktoré samica vníma citlivými zmyslovými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nôžkach. Tieto seizmické signály sú pre človeka nepočuteľné. Skákavka sa tiež dorozumieva a orientuje predovšetkým zrakom — má jeden z najlepších zrakov medzi pavúkmi a „komunikuje“ postojom a pohybom tela. Jediné mechanické zvuky v teráriu sú nepatrné: tiché šuchnutie pri skoku alebo pohyb lovenej koristi. V domácnosti je preto skákavka machová úplne tichý spolubývajúci.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Mláďatá | Octomilky (Drosophila), vošky a najdrobnejší živý hmyz | 1–2 kusy primeranej (drobnej) veľkosti naraz | každý deň alebo obdeň (mláďatá rastú a často zvliekajú) |
| Dospelce | Drobné cvrčky, mušky, komáre, malé mole — živá korisť do veľkosti pavúka | 1 kus primeranej veľkosti | 1–2× týždenne (podľa naplnenia bruška) |
| Voda | Jemné orosenie steny a dekorácií (pavúk pije kvapôčky) | niekoľko jemných kvapôčok | pravidelne, najmä pred zvliekaním a počas neho; bez trvalého premokrenia |
| Počas zvliekania | ŽIADNE krmivo — pavúk je zatiahnutý v hodvábnom úkryte | — | neponúkať krmivo a nerušiť; neulovenú korisť (cvrček) odstrániť |
Skákavka machová prechádza neúplnou premenou — z vajíčka sa liahnu maličké pavúčiky podobné dospelcom, ktoré rastú cez sériu zvliekaní. Dospelé samce na začiatku leta vyhľadávajú samice na vertikálnych povrchoch (kmene, ploty, steny) a predvádzajú nápadné dvorenie: keďže skákavky majú vynikajúci zrak, samec dvorí predovšetkým vizuálne — rytmicky kmitá zdvihnutými hmatadlami a prednými nôžkami a zároveň vysiela vibrácie do podkladu, ktoré samica vníma zmyslovými orgánmi na nôžkach. Ak je samica naklonená, dôjde k páreniu. Samce sú v tomto období aktívne a putujú za samicami.
Oplodnená samica kladie vajíčka do hodvábneho kokona (vajíčkového vaku), ktorý ukrýva na chránenom mieste — v škárach stien, pod kôrou mŕtvych stromov či v podobných úkrytoch. Samica si na to často vybuduje hodvábny úkryt (komôrku), kde sa s kokonom uzavrie. Vajíčka aktívne stráži a chráni pred predátormi a vysúšaním. V chove samica potrebuje pokoj, vhodný úkryt (kôra, škáry) a stabilnú miernu vlhkosť. Po čase (rádovo týždne) sa väzba na kokon uvoľňuje a mláďatá sa osamostatňujú.
Z kokona sa vyliahnu maličké pavúčiky podobné dospelcom. Spočiatku zostávajú v ochrannom úkryte pri samici, neskôr (rádovo do dvoch týždňov po dozretí) sa osamostatnia a rozliezajú. Mláďatá sú veľmi drobné a od začiatku aktívne lovia — potrebujú najdrobnejšiu živú korisť (vošky, najmenšie octomilky). Pri umelom odchove je vhodné mláďatá rozsadiť samostatne, aby sa predišlo kanibalizmu, a kŕmiť ich častejšie (každý deň/obdeň) drobnou korisťou. Rastú postupne cez viacero zvliekaní.
Mladé skákavky rastú cez sériu zvliekaní — pred každým zvliekaním sa uzatvoria do hodvábneho úkrytu, prestanú prijímať potravu a znehybnia, kým sa nezbavia starej kutikuly. Počas zvliekania sú mimoriadne zraniteľné a nesmú sa rušiť ani kŕmiť (živá korisť by ich poranila). Pri každom zvliekaní pavúk povyrastie a postupne získava dospelé sfarbenie a veľkosť; prípadne stratená nôžka pri ďalšom zvliekaní dorastie. Vhodná vlhkosť počas zvliekania je rozhodujúca pre úspech. Dospelosti dosahujú v priebehu mesiacov.
Skákavka machová sa dožíva približne 1 až 3 roky. Väčšinu života strávi ako rastúci juvenilný jedinec, ktorý sa cez zvliekania postupne mení na dospelca; dospelé jedince sú aktívne a rozmnožujú sa najmä na začiatku leta. Pri stálej izbovej teplote v teráriu môže byť aktívna takmer celoročne, no je dobré rešpektovať jej prirodzený rytmus (európsky druh — chladnejšie a tmavšie obdobie znamená nižšiu aktivitu). Keďže ide o pomerne krátko žijúceho pavúka, mladší jedinec pri kúpe znamená dlhší spoločný čas.
Skákavka machová sa „neochočuje“ ako stavovce — je to drobný pavúk, ktorého hodnota je v pozorovaní, nie v manipulácii. Vďaka výbornému zraku však pôsobí prekvapivo interaktívne: všíma si pohyb, otáča sa za rukou a „pozerá sa“ na chovateľa. Hlavné pravidlá chovu: (1) drž ju v malom vertikálnom teráriu s kôrou, vetvičkami a jemne vetraným, dobre uzavretým vekom (otváranie radšej zdola/zboku, úkryt si stavia hore); (2) kŕm drobnou živou korisťou primeranej veľkosti — mláďatá octomilkami a najdrobnejším hmyzom (každý deň/obdeň), dospelce drobnými cvrčkami, muškami a molmi (1–2× týždenne); (3) zabezpeč jasné, nepriame svetlo (denný lovec), izbovú teplotu ~20–25 °C a miernu vlhkosť (~50–60 %) jemným orosením, odkiaľ pavúk pije; (4) počas zvliekania (pavúk zatiahnutý v hodvábnom úkryte) ho NERUŠ a neponúkaj krmivo; (5) pri manipulácii ho nechaj prejsť na ruku samého, nízko nad mäkkým povrchom a v uzavretom priestore (rýchly, skáče, istí sa vláknom), nikdy ho nechytaj za telo ani nôžky; (6) každého pavúka chovaj samostatne. Krmivo i pavúka získavaj z chovu, nie odchytom z neznámeho prostredia.
Priprav malé VERTIKÁLNE terárium/nádobu od ~15 × 15 × 20 cm (výška ≥ šírka) s jemným vetraním a dobre uzavretým vekom — pavúk je drobný, rýchly a ľahko ujde; otváranie radšej zdola/zboku, lebo úkryt si stavia hore
Dovnútra daj kus kôry, zvislé vetvičky a drievka na šplhanie, skákanie a úkryt, prípadne mach a list; na dno tenkú vrstvu kokosu/rašeliny na udržanie miernej vlhkosti
Zabezpeč JASNÉ, no NEPRIAME svetlo (denné svetlo od okna mimo priameho slnka alebo mierne LED) — skákavka je denný lovec a pri šere prestáva loviť
Drž izbovú teplotu ~20–25 °C (znesie aj o niečo nižšiu — európsky druh) a miernu vlhkosť ~50–60 % JEMNÝM orosením časti steny a dekorácií, odkiaľ pavúk pije; terárium nesmie byť trvalo mokré
Kŕm drobnou ŽIVOU korisťou primeranej veľkosti — mláďatá octomilkami/najdrobnejším hmyzom každý deň či obdeň, dospelce drobnými cvrčkami, muškami a molmi 1–2× týždenne; veľkosť koristi do veľkosti pavúka
Sleduj bruško: štíhle = ponúkni potravu, naplnené = vynechaj; neulovenú korisť (cvrček) z terária odstráň, aby pavúka nerušila
POČAS ZVLIEKANIA (pavúk je zatiahnutý a uzavretý v hodvábnom úkryte, bruško naplnené) ho NERUŠ a NEPONÚKAJ krmivo — zraniteľného pavúka by živá korisť mohla poraniť
Pri manipulácii nechaj pavúka prejsť na ruku samého, nízko nad mäkkým povrchom a v uzavretom priestore (rýchly, skáče, istí sa vláknom); nechytaj ho za telo ani nôžky a každého jedinca chovaj samostatne
Skákavka machová je pomerne dostupný a lacný terarijný pavúk — ide o pôvodný európsky druh, ktorý sa dá odchovať, a v ponuke chovateľov skákaviek býva bežne. Mláďatá a juvenilné jedince bývajú lacnejšie, dospelé jedince o niečo drahšie; cena kolíše podľa veľkosti, veku, pohlavia a predajcu. Náklady na chov sú nízke (malé terárium, kôra, drobné krmivo z chovu). Keďže je to v Európe (vrátane Slovenska) bežný pôvodný druh bez ochranárskeho štatútu CITES, je dostupnejšia než exotické tropické skákavky. Odporúčame kupovať odchované jedince od overeného chovateľa so známym pôvodom; voľne žijúce pavúky netreba odchytávať z prírody, no ak by si jedinca prechechtal zo záhrady/plota, ide o bežný neohrozený druh.
| Skákavka machová (Marpissa muscosa) | Skákavka kráľovská (Phidippus regius) | Skákavka pásavá / zebrovaná (Salticus scenicus) | Skákavka červenochrbtá (Phidippus johnsoni) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~6–11 mm (samice väčšie a robustnejšie, ~7,5–14 mm; samce ~6–8 mm) | samice ~15–22 mm, samce ~12–18 mm | samice ~5–9 mm, samce ~5–6 mm | samice ~9–14 mm, samce ~6–11 mm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | približne 1–3 roky | približne 1–3 roky (samice dlhšie) | približne 1 rok | približne 1–2 roky |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; pôvodný neohrozený druh v Európe vrátane SR | bez CITES; chovaná, exotický druh | bez CITES; pôvodný neohrozený druh v Európe vrátane SR | bez CITES; chovaná, exotický druh |
| Povaha | Aktuálny druh — jedna z najväčších európskych skákaviek; sploštené hnedo-sivé mramorované telo (maskovanie na kôre), denný lovec so skvelým zrakom, skáče na korisť bez siete; pre človeka neškodná; synantropná na kôre, plotoch a stenách | Najpopulárnejšia chovná skákavka — veľká, robustná severoamerická Phidippus s nápadnými farebnými variantmi a kovovo lesklými chelicerami; denný lovec, interaktívna; vyžaduje teplejší a vlhší chov než európske druhy | Drobná, ale ešte známejšia európska skákavka s nápadným čierno-bielym „zebrovaným“ vzorom; tiež synantropná (steny, ploty, skaly), denný lovec so skvelým zrakom; menšia a útlejšia než skákavka machová | Nápadná severoamerická Phidippus s jasne červeným bruškom (samica s čiernym pruhom); robustný denný lovec, obľúbená chovná skákavka zo suchších biotopov západu USA; väčšia a farebnejšia než európske druhy |
| Areál | Európa a Palearkt (vrátane Slovenska) — kôra stromov, ploty, steny, skaly | Juhovýchod USA a Karibik — otvorené biotopy, kríky, palmy, steny | Európa, záp. Ázia a Sev. Amerika — steny budov, ploty, skaly (synantropná) | Západ USA, sev. Mexiko a záp. Kanada — suchšie biotopy, duny, dubiny |
Príznaky: Pavúk sa nedokáže úplne vyzliecť zo starej kutikuly, uviazne v exúvii, deformované alebo stratené nôžky, v ťažkom prípade úhyn počas zvliekania
Najčastejšia príčina je príliš nízka vlhkosť počas zvliekania alebo vyrušenie pavúka, keď je zatiahnutý v hodvábnom úkryte. PRED zvliekaním a počas neho zabezpeč miernu vlhkosť jemným orosením a pavúka absolútne NERUŠ ani nekŕm. Stratené nôžky mladému jedincovi pri ďalšom zvliekaní zvyčajne dorastú. Nikdy sa nepokúšaj exúviu odstraňovať ručne.
Príznaky: Scvrknuté, vpadnuté bruško, znížená aktivita, neochota loviť, pavúk sa zdržiava pri zdroji vlhkosti
Príčinou je príliš suché terárium a chýbajúci zdroj vody. Pravidelne JEMNE orosuj časť steny a dekorácií (jemnými kvapôčkami, aby sa drobný pavúk nezachytil a neutopil) — skákavka pije kvapôčky. Udržuj miernu vlhkosť ~50–60 % pri dobrom vetraní; trvalo mokré terárium však tiež škodí.
Príznaky: Plesnivý povlak na zvyškoch koristi a substráte, drobné svetlé roztoče na pavúkovi či v teráriu, oblak octomíl, zápach
Spôsobujú to neodstránené zvyšky koristi, trvalo mokrý nevetraný substrát a premnožené krmivo. Neulovenú a mŕtvu korisť odstraňuj, zabezpeč dobré vetranie a nepreháňaj orosenie. Mierne množstvo pôdnych roztočov/chvostoskokov je bežné, premnoženie však pavúka oslabuje a stresuje.
Príznaky: Poškodené nôžky alebo bruško, pavúk po love kríva alebo prestane prijímať potravu
Hoci skákavka uloví aj korisť väčšiu než je sama, neúmerne veľký, tvrdý či brániaci sa hmyz (veľké cvrčky, chrobáky) ju môže poraniť. Ponúkaj korisť do veľkosti tela pavúka, vyhýbaj sa tvrdému hmyzu a osám/včelám. Neulovenú korisť, ktorá by mohla pavúka napadnúť (najmä cvrčky pri zvliekaní), odstráň.
Príznaky: Pavúk po neopatrnej manipulácii kríva, stratil nôžku alebo unikol z terária
Skákavka je drobná, rýchla a dobre skáče, navyše sa istí vláknom — pri voľnej manipulácii ľahko skočí, zoskočí z výšky alebo utečie. Manipuluj s ňou len nízko nad mäkkým povrchom a v uzavretom priestore, nechaj ju prejsť na ruku samú a nikdy ju nechytaj za telo ani nôžky. Najbezpečnejšie je pozorovať ju priamo v teráriu.
Jedna z najväčších európskych skákaviek — skákavka machová meria približne 6–11 mm (samice sú výrazne väčšie a robustnejšie než samce) a patrí tak k najväčším zástupcom čeľade skákavkovitých (Salticidae) v Európe.
Dokonalé maskovanie na kôre — telo je sploštené a husto ochlpené, sfarbené hnedo-sivo až mramorovane, čo ju robí na kôre stromov, dreve a kameni takmer neviditeľnou; odtiaľ aj druhové meno muscosa („machová“) a anglické „mossy jumping spider“.
Skáče na korisť — nestavia lapaciu sieť — ako všetky skákavky je aktívny denný lovec: korisť zacieli veľkými prednými očami, prikradne sa a presne na ňu skočí, pričom sa istí záchytným hodvábnym vláknom; pavučinu na lov nevytvára.
Vynikajúci zrak medzi pavúkmi — skákavky majú jeden z najlepších zrakov v ríši pavúkov; veľké predné oči dokážu rozlíšiť tvary aj farby, vďaka čomu sa pavúk otáča za pohybom a „pozerá sa“ aj na chovateľa.
Synantropná aj na Slovensku — je to pôvodný európsky druh bežný aj u nás; žije na kôre stromov (najmä borovíc), drevených plotoch, plotových stĺpoch, stenách budov a kamenných múroch, často v blízkosti ľudských sídel (záhrady, fasády).
Pre človeka úplne neškodná — nemá žihadlo a uhryznutie je u takého drobného pavúka mimoriadne zriedkavé, defenzívne a pre zdravého človeka neškodné; pred človekom radšej uteká alebo odskočí.
Samce dvoria tancom a vibráciami — keďže majú výborný zrak, samce dvoria vizuálne — rytmickým kmitaním zdvihnutých hmatadiel a predných nôžok — a zároveň vysielajú jemné vibrácie do podkladu, ktoré samica vníma zmyslovými orgánmi na nôžkach.
Hodvábne úkryty pod kôrou, aj v skupinách — pavúk si pod kôrou mŕtvych stromov tká hodvábne úkryty (komôrky), v ktorých sa skrýva, zvlieka a kde samica stráži kokon s vajíčkami; tieto úkryty sa môžu vyskytovať aj v skupinách vedľa seba.
Pomerne znášanlivá, no v chove radšej sólo — Marpissa muscosa je medzi pavúkmi relatívne znášanlivá (hniezdi v skupinách, mláďatá v skupine sa učia rýchlejšie), no v uzavretom teráriu hrozí kanibalizmus, preto sa odporúča chovať každého jedinca samostatne.
Opísaná Clerckom v roku 1757 — druh patrí medzi historicky najskôr opísané pavúky; rodové meno Marpissa a druhové muscosa („machová“, podľa maskovacieho sfarbenia) používame dodnes. Pri chove uprednostni odchované jedince so známym pôvodom.
Nie, skákavka machová je pre človeka úplne neškodná. Nemá žihadlo a ako drobný pavúk nemá záujem na človeka útočiť — pred ním radšej uteká alebo odskočí. Uhryznutie je mimoriadne zriedkavé, výlučne defenzívne (napríklad pri stlačení) a pre zdravého človeka neškodné — porovnateľné nanajvýš s nepatrným pichnutím a bez následkov. Naopak, vďaka výbornému zraku je to jeden z najinteraktívnejších a najsympatickejších pavúkov: otáča sa za pohybom a „pozerá sa“ na vás. Stačí ju nechytať za telo ani nôžky a nestláčať.
Áno — s veľkosťou približne 6–11 mm patrí skákavka machová k najväčším zástupcom čeľade skákavkovitých (Salticidae) v Európe (samice sú výrazne väčšie a robustnejšie než samce). Výnimočná je aj dokonalým maskovaním — sploštené, husto ochlpené hnedo-sivé mramorované telo ju na kôre, dreve a kameni takmer skryje (odtiaľ meno „machová“). Najfascinujúcejší je však jej spôsob lovu: ako denný dravec s vynikajúcim zrakom korisť zacieli, prikradne sa a skočí na ňu — bez lapacej siete.
Je to výhradne dravec, ktorý loví živú, pohybujúcu sa korisť primeranej veľkosti. Pre mláďatá sú ideálne octomilky (Drosophila), vošky a najdrobnejší hmyz; dospelce berú drobné cvrčky, mušky, komáre a malé mole. Veľkosť koristi voľ do veľkosti tela pavúka (hoci uloví aj o niečo väčšiu). Mláďatá kŕm každý deň či obdeň, dospelce 1–2× týždenne — orientuj sa podľa bruška (štíhle = nakŕm, plné = vynechaj). Nedávaj mŕtvy hmyz, mravce, tvrdú a príliš veľkú korisť ani hmyz odchytený vonku (pesticídy). Vodu zabezpeč jemným orosením, odkiaľ pavúk pije.
Skákavka je pavúk vertikálnych plôch, preto je dôležitá výška — postačí malé vertikálne terárium od ~15 × 15 × 20 cm (výška ≥ šírka) s kôrou a zvislými vetvičkami na šplhanie, skákanie a úkryt. Veko musí byť jemne vetrané, no dobre uzavreté (drobný a rýchly pavúk ujde); úkryt si stavia hore, preto sa hodí otváranie zdola/zboku. Je to denný lovec, takže potrebuje jasné, no nepriame svetlo (pri šere prestáva loviť). Teplota izbová ~20–25 °C (znesie aj nižšiu, UV ani vykurovanie netreba), vlhkosť mierna ~50–60 % jemným orosením, odkiaľ pije. Terárium nesmie byť trvalo mokré.
Neochočuje sa ako stavovce — jej hodnota je v pozorovaní, nie v manipulácii. Vďaka výbornému zraku však pôsobí prekvapivo interaktívne: všíma si pohyb, otáča sa za rukou a „pozerá sa“ na chovateľa. Do ruky sa brať dá, no opatrne: pavúk je drobný, rýchly, dobre skáče a istí sa vláknom, takže ľahko zoskočí alebo ujde. Manipuluj s ním len nízko nad mäkkým povrchom a v uzavretom priestore, nechaj ho prejsť na ruku samého a nikdy ho nechytaj za telo ani nôžky a nestláčaj (je krehký). Najbezpečnejšie a najzaujímavejšie je pozorovať ho priamo v teráriu pri love a skákaní.
Neodporúčame to — najbezpečnejšie je chovať každého jedinca samostatne. Hoci je Marpissa muscosa medzi pavúkmi pomerne znášanlivá (v prírode sa jej úkryty vyskytujú aj v skupinách vedľa seba a štúdie naznačujú, že mláďatá chované v skupine sa učia rýchlejšie), v uzavretom teráriu s obmedzenou potravou hrozí kanibalizmus — najmä počas zvliekania alebo pri nedostatku koristi. Skúsenosti s kohabitáciou sú rôzne a riziko straty jedincov je reálne, preto je jednotlivé ustajnenie istota, najmä pre začiatočníka.