Alexander modrý

 Opis druhu

Alexander modrý (Psittacula columboides), známy tiež ako Malabar Parakeet alebo Blue-winged Parakeet, je stredne veľký papagáj dosahujúci dĺžku 36–38 cm vrátane dlhého chvosta. Hmotnosť dospelých jedincov sa pohybuje od 100 do 130 g. Ide o jedného z najelegantnejších zástupcov rodu Psittacula, ktorého celkové sfarbenie je unikátne medzi papagájmi — prevažne modrosivé, pripomínajúce farbu holubov, čo sa odráža v latinskom druhovom mene columboides (z lat. columba = holub).

Sfarbenie samca: Hlava, krk a hruď sú jemne modrosivé s ľahkým zeleným nádychom. Chrbát a krídla sú zelené s výrazným modrastým odtieňom na letových perách. Na krku má samec výrazný čierny golier, ktorý je lemovaný modrozeleným prúžkom — tento znak je diagnostický pre rozpoznanie pohlavia. Zobák má hornú čeľusť červenú s bielou špičkou, dolnú čeľusť tmavú. Stredné chvostové perá sú modré s žltými koncami, bočné žltozelené.

Sfarbenie samice: Samica je celkovo menej kontrastne sfarbená. Namiesto čierneho goliera so zelenomodrým lemom má žltozelený golier, menej výrazný. Zobák je celý čierny (u samca je horná čeľusť červená). Celkové sfarbenie tela je o niečo bledšie a rovnomernejšie zelené bez výrazného modrosivého nádechu.

Mladé jedince: Nedospelé vtáky sa podobajú samiciam — majú prevažne zelené sfarbenie bez výrazného goliera. Zobák je oranžovočervený u oboch pohlaví. Dospelé sfarbenie dosahujú postupne vo veku 15–18 mesiacov po prvom kompletnom pelichaní. Pohlavie mláďat nemožno spoľahlivo určiť podľa vzhľadu — je potrebný DNA test.

Poddruhy: Druh nemá uznávané poddruhy — je monotipický. Celý areál výskytu je obmedzený na pomerne malú oblasť západných Ghátov, kde nedochádza k geografickej izolácii populácií.

 Chov a chovateľstvo

Alexander modrý patrí medzi vzácnejšie druhy v avikultúre. V Európe je pomerne ťažko dostupný a chová sa len u špecializovaných chovateľov. V Indii je chov rozšírenejší, no medzinárodný obchod je regulovaný CITES II. Druh je hodnotený ako stredne náročný na chov — vyžaduje trpezlivosť, pokojné prostredie a skúsenosti s alexandrami.

Voliéra: Minimálna veľkosť voliéry pre pár je 3 × 1,5 × 2 m (dĺžka × šírka × výška). Ideálna je priestranná preletová voliéra s dĺžkou 5–6 m. Alexander modrý je aktívny letec a v tesnom priestore strádala. Voliéra by mala obsahovať prírodné konáre rôznych priemerov z nejedovatých drevín (vŕba, jabloň, buk). Kovové pletivo s okami maximálne 25 × 25 mm.

Teplota a klíma: Druh pochádza z tropického podnebia západných Ghátov, kde teploty len zriedka klesajú pod 15 °C. V strednej Európe vyžaduje vyhrievaný vnútorný prístrešok s minimálnou teplotou 10 °C počas zimy. Nie je tak odolný voči mrazu ako alexander veľký alebo alexander malý (krameri). Vlhkosť vzduchu by mala byť 60–80 % — suchý vzduch spôsobuje problémy s perím.

Strava v zajatí: Základ tvorí kvalitná zmes semien pre stredné papagáje (proso, ovos, pohánka, malé množstvo slnečnice). Ovocie a zelenina by mali tvoriť 30–40 % dennej stravy — jablká, hrušky, granátové jablko, mango, papája, mrkva, brokolica, špenát. V období hniezdenia dopĺňajte vaječnú zmes a klíčené semená. Celoročne musí byť k dispozícii sépiová kosť a čerstvá voda.

Správanie v zajatí: Alexander modrý je pokojný, trochu plachý druh. Na nové prostredie si zvyká pomalšie ako väčšina alexandrov. Vyžaduje tichú a pokojnú lokalitu — neumiesťňujte voliéru do hlučného prostredia. Po ochočení je priateľský a kontaktný, hoci nikdy nedosiahne úroveň interakcie ako napr. žako alebo kakadu.

 Rozmnožovanie a mláďatá

Obdobie hniezdenia: V prírode hniezdi od decembra do marca, čo zodpovedá suchému obdobiu v západných Ghátoch. V zajatí v strednej Európe sa hniezdne obdobie posúva na jarné mesiace (marec–jún), v závislosti od podmienok a fotoperiódy.

Hniezdna búdka: Rozmery 25 × 25 × 50 cm s vletovým otvorom priemeru 7–8 cm. Na dno búdky sa nasype vrstva drevených pilín alebo hoblín hrubých 5–8 cm. Búdku umiestňujte do najvyššieho a najchránenejšieho bodu voliéry. Pár skúma búdku niekoľko týždňov pred samotnou znáškou.

Znáška: Samica znesie 3–4 vajíčka (výnimočne 5), biele, matné, s rozmermi približne 28 × 23 mm. Vajíčka kladie v intervaloch 2 dní. Inkubovať začína spravidla po znesení druhého vajíčka.

Inkubácia: Trvá 23 dní. Inkubuje výhradne samica, pričom samec ju pravidelne kŕmi na hniezde alebo v jeho blízkosti. Samica opúšťa hniezdo len nakrátko ráno a večer na pitie a hygienickú údržbu peria.

Vývoj mláďat: Mláďatá sa liahnu holé a slepé, pokryté jemným bielym páperím. Oči otvárajú okolo 10. dňa. Prvé kontúrové perie sa objavuje v 2. týždni života a vo veku 4 týždňov sú pokryté juvenilným zeleným perím. Obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení — samec kŕmi samicu, ktorá potravu odovzdáva mláďatám, neskôr kŕmi aj priamo.

Opustenie hniezda: Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 6–7 týždňov. Po vylietaní sú ešte 2–3 týždne dokrmované rodičmi. Úplná samostatnosť nastáva vo veku približne 10–11 týždňov. Pohlavná dospelosť sa dosiahne vo veku 2–3 rokov.

 Spôsob života a biotop

Areál výskytu: Alexander modrý je endemit západných Ghátov v juhozápadnej Indii. Vyskytuje sa v úzkom horskom pásme od južného konca Ghátov (Kanyakumari) po severnú hranicu v oblasti Goa, v nadmorskej výške 450–1 600 m. Areál zahŕňa štáty Kerala, Karnataka, Tamil Nadu a Goa. Celková dĺžka areálu je približne 1 600 km, no šírka len 50–100 km.

Biotop: Obýva stálozelené a polostálozelené tropické lesy západných Ghátov — jedného z 36 svetových hotspotov biodiverzity. Preferuje husté koruny stromov v primárnom aj sekundárnom lese. Vyskytuje sa aj na okrajoch lesov, v plantážach kávy, kardamómu a čaju, kde stromy poskytujú potravu a hniezdne dutiny. Neobýva otvorené krajiny ani nížiny — je striktne viazaný na horské lesné prostredie.

Spôsob života: Žije v malých skupinách po 5–30 jedincov, výnimočne aj vo väčších kŕdľoch počas sezónnych presunov za potravou. Let je rýchly a priamy s charakteristickým hlasitým volaním počas letu. Potravu hľadá v korunách stromov — živí sa plodmi fíkusov, bobulami, semenami, púčikmi, kvetmi a nektárom. Občas navštevuje poľnohospodárske kultúry, kde sa živí zrnom a ovocím, čo vyvoláva konflikty s farmármi.

Hniezdenie v prírode: Hniezdi v dutinách starých stromov vo výške 6–20 m, často v dutinách vyhĺbených ďatlami. Hniezdne obdobie je december–marec. Pár si aktívne bráni okolie hniezda pred konkurenčnými druhmi vrátane alexandrov veľkých a iných dutinových hniezdičov.

Stav ohrozenia: IUCN ho klasifikuje ako Least Concern (LC — najmenej ohrozený). Odhadovaná populácia je 10 000–20 000 dospelých jedincov s klesajúcim trendom. Hlavné hrozby: odlesňovanie západných Ghátov, fragmentácia biotopov, strata hniezdnych stromov a nezákonný odchyt pre obchod so zvieratami. Napriek statusu LC ide o druh s obmedzeným areálom, ktorý je závislý na zachovaní lesných ekosystémov Ghátov.

CITES: Dodatok II (medzinárodný) / Príloha B (EU). Chov v zajatí v EÚ podlieha registrácii a preukazovaniu pôvodu.