Pyrrhura — Pyrury
Pyrura bieloprsá
Pyrrhura albipectus
Dĺžka
24 cm
Váha
83 gramov
Dožitie
n/a
Pyrrhura — Pyrury
Chov v zajatí:
n/a
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Pravdepodobne máj až júl.
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Vyskytuje sa od 900-1700 m.n.m.. Obýva vlhké lesy v horných tropických a subtropických oblastiach. Preferuje lesy pozdĺž vodných tokov. Žije hlavne v primárnych lesoch ale môže sa objaviť aj inde.
Spôsob života:
Vyskytuje sa v kŕdľoch od 12 až po 50 vtákov. Kŕmi sa v horných častiach stromov.
Stav ohrozenia:
Zraniteľný. Svetová populácia sa odhaduje na 2.500 až 10.000 jedincov a klesá. Dôvodom je ničenie biotopov. Ilegálna ťažba zlata v národnom parku Podocarpus. Tiež odchyt vtákov pre obchod.
CITES medzinárodný:
CITES II
Pyrura bieloprsa je stredne hlucny druh, typicky pre rod Pyrrhura. V divocine sa presuvaju v hlucnych krdloch 12-50 vtakov, ktore vydavaju charakteristicke vysokee skripave zvuky pocas letu. Po pristati na strome vsak stichnu a su tazko pozorovatelne — ticho sluzI ako ochrana pred predatormi.
Populacia Pyrury bieloprsej kontinualne klesa v dosledku nicenia biotopov, ilegalnej tazby zlata v Narodnom parku Podocarpus a odchytu pre obchod. Druh je endemicky pre juhovychodny Ekvador s moznym zasahom do severneho Peru.
Odhadovane na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrrhura. Presne udaje o znaskovosti v divocine nie su znane.
Odhadovane podla pribuznych Pyrrhura spp. Inkubuje pravdepodobne vyhradne samica.
Mladata sa liahnu pokryte jemnym paperim. Krmia ich obaja rodicia.
Typicka doba pre Pyrrhura spp. Mladata opustaju hniezdo pokryte perenim.
Mladata sa pripajaju ku krdlu a ucI sa hladat potravu s rodielmi este niekolko tyzdnov.
Pyrura bieloprsa nie je chovanI ako domaci papagaj a neexistuju ziadne zdokumentovane skusenosti s jej ochocovanim. V divocine je to plachy a ostrazity druh, ktory sa vyhyba ludskej pritomnosti. Na zaklade skusenosti s pribuznymy druhmi (P. molinae, P. frontalis) by rucne odchovane mlade mohlo byt krotke, ale tento scenar je cisto teoreticky.
Pyrura bieloprsa neexistuje v beznom chove. Akykolvek pokus o ochocenie je nerealisticke.
Ak chcete pyruru, ktoru mozno ochocit, zvazujte P. molinae — dobre sa ochocuje, miluje kontakt s clovekom a je sirokeo dostupna.
P. frontalis je pokojnejsi druh, vhodny pre trpezlivejsich chovatelov. Ochocovanie trva 3-6 tyzdnov.
Pyrura bieloprsa je zranitelny druh (IUCN VU), ktory prakticky neexistuje v aviculture. Nie je mozne ju legalne kupit ako domaceho papagaja. Druh je chraneny podla CITES II a akykolvek obchod vyzaduje specialne povolenia.
| P. bieloprsa | P. zelenolica | P. hnedoslucha | P. cervenobrucha | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 24-25,5 cm | 25-26 cm | 25-28 cm | 24-25 cm |
| Váha | 83-110 g | 60-80 g | 72-94 g | 65-80 g |
| Dožitie | Nezname | 20-30 r. | 20-25 r. | 20-30 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●○○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupna | 80-200 EUR | 80-150 EUR | 200-400 EUR |
| Povaha | Plachy, krdlovy, divoky | Hrava, maznava, spolocenska | Pokojna, nenarocna, ticha | Mazna, krasna, aktivna |
| Areál | VU — neexistuje v chove | LC — bezne dostupna | LC — dobre dostupna | VU — dostupna u specialistov |
Príznaky: Ubytok hniezdnych lokalit, fragmentacia populacie
Hlavna hrozba — horsky tropicky les JV Ekvadoru je rychlo odlesnovany pre polnohospodarstvo a ilegalu tazbu zlata.
Príznaky: Priamy ubytok populacie, narusenie socialnej struktury krdlov
Napriek ochrane CITES II dochadza k nelegalnemu odchytu pre cierny trh s exotickymi vtakmi.
Príznaky: Kontaminacia vodnych tokov, nicenie hniezdnych biotopov
Ilegalni hladaci zlata v Narodnom parku Podocarpus nicia pralesne biotopy a kontaminuju prostredie rtutou.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov
Virusove ochorenie zistene u pribuznych druhov. Potencialne riziko pri kontakte s domacimi papagajmi.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla
Plesnova infekcia — riziko sa zvysuje pri zmene podmienok prostredia a strese.
Príznaky: Vytok z ocI a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka. Liecdtelne antibiotikami. Riziko pri kontakte s domacou hydinou.
Pyrura bieloprsa bola vedou objavena az v roku 1914 — opisal ju americko-britsky ornitolog Frank Chapman z exemplarov ziskanych v provincii Zamora-Chinchipe.
Narodny park Podocarpus, kde druh zije, je pomenovany podla stromu Podocarpus — toho isteho rodu, ktory je klucovy pre agapornisov etiopskych v Etiepii.
V divocine sa druh zivI plodmi Mollia gracilis — maloiznameeho stromu z celede lipovitych, ktory raste len v hmlistych lesoch And.
Krdly 12-50 jedincov preletuju nad korunami stromov vo vyskach 900-1700 m — su rychle letce a v lekte velmi hlucne, ale po pristati okamzite utichnu.
Druh bol povodne zaradeny do celede Pyrrhura leucotis skupiny, ale geneticke analyzy ukazali, ze je samostatnym druhom s unikatnou fylogenetickou pozicoiu.
Biely golier na krku, podla ktoreho dostal slovensky aj anglicky nazov, je unikatny medzi pyrurami — ziadny iny druh rodu Pyrrhura nema taketo napadnee biele sfarbenie.
World Parrot Trust vykonal terenny vyskum druhu v Narodnom parku Podocarpus a potvrdil, ze populacia je mala ale stabilne reprodukujuca.
Nie. Pyrura bieloprsa je zranitelny divoky druh (IUCN VU), ktory prakticky neexistuje v aviculture. Nie je mozne ju legalne kupit. Ak chcete pyruru ako spolocnika, zvazujte pyruru zelenolicu (P. molinae) — je bezne dostupna, spolocenska a jednoducha na chov.
IUCN odhaduje populaciu na 2 500 az 10 000 dospelych jedincov s klesajucim trendom. Druh sa vyskytuje len v juhovychodnom Ekvadore (provincie Morona-Santiago a Zamora-Chinchipe) a mozno v severnom Peru.
Hlavne hrozby su nicenie horskych lesov pre polnohospodarstvo, ilegalna tazba zlata v Narodnom parku Podocarpus a nelegaly odchyt pre obchod s exotickymi vtakmi. Druh ma velmi maly areal rozsirenia, co ho robi obzvlast zranitelnym.
Druh je endemicky pre vychodoandske svahy JV Ekvadoru v nadmorskych vyskach 900-1700 m. Obyvava vlhke horske lesy (cloud forest) podla vodnych tokov. Hlavne lokality su Narodny park Podocarpus a rezervacia Tapichalaca (Jocotoco Foundation).
Najucinnejsie je financne podporit organizacie priamo chraniacie jej biotop: World Parrot Trust (projekty v Ekvadore), Jocotoco Foundation (spravuje rezervaciu Tapichalaca) alebo Nature and Culture International (ochrana lesov v JV Ekvadore). Aj sireene povedomia o tomto maloiznamom druhu pomaha.
Meria 24-25,5 cm a vazi 83-110 g. Ma sivy temeno, oranzove usne krovky, vyrazny biely golier na krku, zlty prsnik, olivovozelene brucho a zeleny chvost s vinovocervenou spickov. Zobak je sivohnedy, oko hnede s bielym okolim.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
