Papagáj vrchovský - Leptosittaca branickii

Leptosittaca — Papagáj

Papagáj vrchovský

Leptosittaca branickii

Dĺžka 35 cm
Váha n/a
Dožitie n/a

Opis druhu

Opis druhu:
Samec aj samica sú zelenej farby, niektoré časti tela sú však sfarbené do žlta. Týka sa to predovšetkým príušia, brucha a spodných letiek. Chvostové perie sú zospodu červené, inak majú zelenú farbu. Má oranžovú dúhovku, očné kruhy sú holé a šedo biele a tmavo šedé beháky.
Dĺžka:
35 cm
Váha:
n/a
Vek dožitia:
n/a
Opis mladých jedincov :
Ako dospelé jedince.
Poddruhy:
nemá

Chov v zajatí:
Nenájdené v zajatí
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a

Čas párenia:
Február v Kolumbii,  August v Ekvádore
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a

Biotop:
Nájdené od 2400 do 3400 m.n.m. v lesoch a kroviach.
Spôsob života:
Všeobecne vidno v kŕdľoch mimo obdobia rozmnožovania. Vtáky vykonávajú denné výškové pohyby v horských oblastiach, potom sa vracajú späť do dolných lesov. Sú hlučné a nápadné. Vysoko aktívne a vždy v pohybe.
Stav ohrozenia:
Ohrozený. Svetová populćia sa odhaduje na 2500 až 10.000 jedincov. Dôvodom je strata prirodzeného prostredia. Tak isto sú ohrozené domácimi zvieratami ako mačky a obchdom z voľne žijúcimi vtákmi.
CITES medzinárodný:
CITES II

🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5

Výživa

40% 20% 15% 15% STRAVA zloženie
Semená Podocarpus 40%
Ovocie a bobule 20%
Púčiky a kvety 15%
Semená iných stromov 15%
Larvy a hmyz 5%
Pelety / zmes 5%

Odporúčané potraviny

  • Semená Podocarpus (podokarpu) — kľúčová prirodzená potravina, v zajatí nahradiť bobuľami jarabiny, šípkami a píniami
  • Ovocie oblačného lesa — v prírode konzumuje bobule, mäkké plody a zazelené strúčky andských stromov
  • Jablká, hrušky, čerešne (bez kôstok) — denne ako 20 % stravy, simulujú prirodzený ovocný jedálniček
  • Listová zelenina — špenát, mangold, brokolica, mrkva, púpavové listy; zdroj vitamínov A a K
  • Klíčené semená (slnečnica, pšenica, ovos) — zvýšená biologická hodnota, ideálne v hniezdnom období
  • Kukurica cukrová v mliečnej zrelosti — obľúbená pochúťka, bohatá na sacharidy a karotenoidy
  • Bobule jarabiny, šípky, čučoriedky — pripomínajú prirodzenú stravu z oblačných lesov And
  • Čerstvé konáre buka, brezy a ovocných stromov — obrúsenie zobáka a obohatenie prostredia
  • Vaječná zmes s mrkvovou strúhankou — esenciálny zdroj bielkovín pri odchove mláďat
  • Sépiová kosť a minerálny kameň — nevyhnutný zdroj vápnika, v prírode dopĺňaný zo zeminy

Zakázané potraviny

  • Avokádo — obsahuje persín, smrteľne toxický glykozid pre všetky papagáje
  • Čokoláda a kakao — teobromín spôsobuje srdcové arytmie a smrť aj v malom množstve
  • Cibuľa a cesnak — tiosulfáty poškodzujú červené krvinky, spôsobujú hemolytickú anémiu
  • Jadierka jabĺk, čerešní, marhúľ — obsahujú amygdalín, ktorý sa štiepi na kyanovodík
  • Soľ a slané pochúťky — obličky vtákov nedokážu spracovať nadbytok sodíka, riziko otravy
  • Kofeínové nápoje (káva, čaj, energetické nápoje) — kofeín spôsobuje tachykardiu a môže byť fatálny
  • Alkohol — extrémne rýchla metabolizácia, aj minimálne množstvo poškodzuje pečeň a mozog
  • Surové strukoviny (fazuľa, šošovica) — obsahujú hemaglutiníny, toxické bez tepelnej úpravy
Tip od odborníka Papagáj vrchovský pochádza z oblačných lesov And vo výške 2 400–3 600 m n. m., kde sa živí prevažne semenami podokarpu (Podocarpus), púčikmi, kvetmi a bobulami. V zajatí je preto vhodné dopĺňať bežnú zmes o píniové oriešky, bobule jarabiny, šípky a čerstvé konáre listnatých stromov. Druh je silne závislý na semenách Podocarpus — tieto stromy tvoria základ jeho jedálnička v divočine. V zajatí ich možno nahradiť bobuľami jarabiny, šípkami a cédrovými orieškami. Hmyz a larvy tvoria malú, ale dôležitú súčasť stravy — v zajatí ich možno nahradiť vaječnou zmesou.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Hlučný druh — v prírode sa ozýva prenikavými výkrikmi počas letu a v kŕdľoch. V zajatí by bol výrazne hlučný, najmä ráno a večer.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Divoký a plachý druh, v zajatí sa prakticky nevyskytuje. Kontakt s človekom nevyhľadáva, nie je vhodný ako spoločenský papagáj.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Extrémne aktívny — v prírode denne preletáva veľké vzdialenosti medzi rôznymi výškovými pásmami (denné vertikálne migrácie). Vyžaduje obrovský priestor.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Nepatrí medzi hovoriace druhy. V zajatí sa prakticky nevyskytuje, preto nie sú známe žiadne údaje o schopnosti napodobňovať reč.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Papagáj vrchovský je hlučný druh typický pre konúry. V prírode sa ozýva prenikavými, ostrými výkrikmi, najmä počas letu medzi hniezdiskami a kŕmiskami. Kŕdle sú hlasné a nápadné — ich prítomnosť je často zaznamenateľná skôr sluchom ako zrakom.

Dokáže hovoriť? Nepatrí medzi hovoriace druhy. V zajatí sa prakticky nevyskytuje, takže údaje o schopnosti napodobňovať reč nie sú k dispozícii. Na základe príbuzných druhov je nepravdepodobné, že by sa naučil hovoriť.

Typické zvuky

  • Prenikavé ostré výkriky — kontaktné volanie počas letu v kŕdli
  • Chrčivé volanie — komunikácia medzi členmi kŕdľa pri kŕmení
  • Krátke pípanie — varovný signál pri priblížení dravca
  • Tiché mumlanie — odpočinok, čistenie peria

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdenie Kolumbia (feb–apr)
Hniezdenie Ekvador (aug–okt)
Pelichanie (maj–jul)

Populačný trend

20k 15k 10k 5k 0 20k 15k 10k 8k 5k 1980 1990 2000 2010 2024

Populácia papagája vrchovského vykazuje dlhodobý klesajúci trend. BirdLife International odhaduje 2 500 až 10 000 dospelých jedincov, pričom niektoré lokálne populácie (napr. v Ekvádore) sú kritické — odhadované na menej ako 400 vtákov. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie oblačných lesov, strata hniezdnych stromov (voskové palmy Ceroxylon) a úbytok potravinových zdrojov (Podocarpus).

2 500–10 000
Odhadovaná populácia (dospelí)
Klesajúci
Trend populácie
VU
IUCN status (Vulnerable)
CITES II
Ochrana CITES

Prostredie a požiadavky

Výskyt
Kolumbia, Ekvádor, Peru
Andy — oblačné lesy, 2 400–3 600 m n. m.
Teplota
5 až 20 °C
Horský druh prispôsobený chladnému a vlhkému podnebie oblačných lesov
Vlhkosť
80–100 %
Oblačné lesy s takmer stálou hmlu a vysokou vlhkosťou
Svetlo
11–13 hodín (rovníkové)
Relatívne stály fotoperiód blízko rovníka, tlmené svetlo v oblačnom lese
Hniezdenie
Dutiny voskových paliem
Hniezdi v dutinách Ceroxylon quindiuense a C. parvifrons, využíva aj dutiny po ďatloch
Spoločnosť
Kŕdle 10–50 jedincov
Sociálny druh, mimo hniezdenia sa združuje v kŕdľoch, vykonáva denné výškové migrácie

Rozmnožovací cyklus

Znáška
Údaje obmedzené

O rozmnožovaní v divočine je známe málo. Hniezdenie začína vo februári v Kolumbii a v auguste v Ekvádore. Hniezdi v dutinách voskových paliem Ceroxylon.

Inkubácia
~26 dní (odhad)

Presná doba inkubácie nie je dobre zdokumentovaná. Odhad na základe príbuzných druhov je 24–28 dní.

Liahnutie
Deň ~26

Mláďatá sa liahnu pokryté páperím. Podrobnosti o vývoji mláďat v hniezde nie sú dostatočne zdokumentované.

Mláďa v hniezde
~7–9 týždňov (odhad)

Na základe príbuzných druhov sa odhaduje, že mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 7–9 týždňov.

Osamostatnenie
~12–14 týždňov

Po opustení hniezda sú mláďatá ešte niekoľko týždňov závislé na rodičoch. Pohlavná dospelosť nastáva odhadom v 2–3 rokoch.

Ochočenie a kontakt

Nedostupný Trvanie: N/A

Papagáj vrchovský sa v zajatí prakticky nechová a nie je určený na ochočenie. Ide o ohrozený druh, ktorý vyžaduje špecifické horské prostredie oblačných lesov. Akýkoľvek pokus o chov v domácnosti by bol nielen nelegálny, ale aj eticky neprípustný vzhľadom na kritický stav populácie.

1
Nie je určený na ochočenie

Tento druh nie je vhodný ako domáci papagáj. Ide o ohrozeného divokého vtáka, ktorý sa v zajatí nevyskytuje. Namiesto ochočenia podporte jeho ochranu v prírode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Papagáj vrchovský 35 cm Papagáj žltouchý 42 cm Papagáj patagónsky 45 cm Korela chochlatá 30–33 cm
Papagáj vrchovský Papagáj žltouchý Papagáj patagónsky Korela chochlatá
Dĺžka35 cm42 cm45 cm30–33 cm
Váha~150 g~285 g260 g80–120 g
Dožitie~20 r. (odhad)~25 r. (odhad)25–30 r.15–25 r.
Hlučnosť●●●●○●●●●○●●●●●●●●○○
Stav IUCNNedostupnýNedostupný200–400 €30–80 €
PovahaHlučný, aktívny, plachý, ohrozenýSociálny, hlučný, ohrozený (EN)Spoločenský, hlučný, hravýPriateľská, maznavá, pískavá
AreálNedostupný — nechová sa v zajatíNedostupný — kriticky ohrozenýPomerne bežnýVeľmi bežná

Choroby a prevencia

Strata biotopu
vysoká

Príznaky: Pokles populácie, fragmentácia areálu, strata hniezdnych miest

Hlavná hrozba — odlesňovanie oblačných lesov pre poľnohospodárstvo a ťažbu dreva. Strata voskových paliem Ceroxylon znamená stratu hniezdnych miest.

PBFD (zobáková choroba)
vysoká

Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti

Zdokumentovaná u voľne žijúcich populácií papagájov v Andách. Nevyliečiteľné vírusové ochorenie.

Psitakóza (chlamydióza)
vysoká

Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť

Prenosné na človeka. Liečiteľné antibiotikami. Riziko pri kontakte s voľne žijúcimi populáciami.

Aspergilóza
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia

Plesňová infekcia dýchacích ciest. Horské druhy sú náchylné pri zmene prostredia na nižšie a teplejšie lokality.

Gastrointestinálne parazity
stredná

Príznaky: Hnačka, strata hmotnosti, nafúknuté perie

Bežné u voľne žijúcich populácií. V ochranárskych programoch sa vykonáva pravidelné vyšetrenie trusu.

Prevencia Papagáj vrchovský je ohrozený druh, ktorého zdravotný stav je úzko spojený s kvalitou jeho biotopu. Hlavnou hrozbou nie sú choroby, ale strata oblačných lesov a hniezdnych stromov (voskové palmy Ceroxylon). Ochranárske programy Loro Parque Fundación a ProAves sa zameriavajú na inštaláciu umelých hniezdnych búdok a obnovu biotopu.

Zaujímavosti

1

Papagáj vrchovský je jediný druh rodu Leptosittaca — ide o monotypický rod, čo znamená, že nemá žiadnych blízkych príbuzných.

2

Hniezdi výhradne v dutinách voskových paliem (Ceroxylon quindiuense a C. parvifrons) — tieto palmy dorástajú až 60 metrov a sú najvyššími palmami na svete.

3

Vykonáva denné vertikálne migrácie — ráno stúpa z nižších lesov (2 400 m) do vyšších polôh (3 600 m) za potravou a večer sa vracia späť.

4

Jeho latinské meno branickii pochádza od grófa Konstantína Branického, poľského mecenáša vedy, ktorý financoval ornitologické expedície do Južnej Ameriky v 19. storočí.

5

Bol opísaný v roku 1894 nemeckým ornitológom Hansom von Berlepschom a poľským zoológom Jeanom Stolzmannom na základe exemplárov z centrálneho Peru.

6

Oblačné lesy, v ktorých žije, patria medzi najohrozenejšie biotopy na Zemi — odhaduje sa, že už bolo zničených viac ako 90 % pôvodných oblačných lesov v Andách.

Taxonomická klasifikácia

Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Psittaciformes
Čeľaď Psittacidae
Rod Leptosittaca
Druh L. branickii

? Často kladené otázky

Nie. Ide o ohrozený druh (IUCN Vulnerable) s populáciou odhadovanou na 2 500–10 000 jedincov. V zajatí sa prakticky nechová a nie je dostupný na legálnom trhu. Ak hľadáte papagája podobnej veľkosti, zvážte pyruru zelenolícu alebo korelu chochlatú.

Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie oblačných lesov pre poľnohospodárstvo, strata hniezdnych stromov (voskové palmy Ceroxylon) a historický odchyt pre obchod s voľne žijúcimi vtákmi. Až 90 % pôvodných oblačných lesov v Andách bolo zničených.

V oblačných lesoch And v Kolumbii, Ekvádore a Peru, vo výške 2 400–3 600 m n. m. Je závislý na prítomnosti voskových paliem (Ceroxylon) pre hniezdenie a stromov podokarpu (Podocarpus) ako hlavného zdroja potravy.

Prevažne semenami podokarpu (Podocarpus), púčikmi, kvetmi a bobulami stromov oblačného lesa. Niektoré populácie sú nomádne — premiestňujú sa za zrejúcimi plodmi Podocarpus.

Áno. Loro Parque Fundación podporuje in-situ ochranu v Kolumbii a Ekvádore — inštaláciu umelých hniezdnych búdok a výskum. Podocarpus National Park a Tapichalaca Reserve v Ekvádore chránia kľúčové biotopy tohto druhu.

Je to stredne veľký zelený papagáj (35 cm) s charakteristickým zlatožltým pásom od zobáka cez oblasť oka, ktorý končí krátkym „pierkovým štetcom" za okom. Oranžové brucho a žlté príušie ho odlišujú od iných andských papagájov.

 Mapa výskytu

Leptosittaca branickii - mapa vyskytu
Krajina pôvodu: Kolumbia, Ekvádor, Peru

 Videá

Video
Video

 Cudzie názvy

Anglicky:,   Golden-plumed Parakeet, Cesky:,   papoušek zlatoperý, Nemecky:,   Pinselsittich, Dánsky:,   Højlandsparakit, Španielsky:,   Aratinga de Pinceles, Fínsky:,   kirjuriaratti, Francúzsky:,   Conure à pinceaux d'or, Taliansky:,   Parrocchetto piumedorate, Japonsky:,   miyamainko, Japonsky:,   ミヤマインコ, Holandsky:,   Goudpluimparkiet, Nórsky:,   Gulduskparakitt, Polsky:,   konura zlotoucha, Portugalsky:,   Papagaio-de-bochechas-douradas, Rusky:,   Андский высокогорный попугай, Slovensky:,   klinochvost horský, Švédsky:,   guldplymsparakit, Cínsky:,   金羽鹦哥