Mascarinus — Maskarénsky papagáj
Maskarénsky papagáj (Mascarinus mascarinus) bol stredne veľký papagáj s dĺžkou tela približne 35 cm a odhadovanou hmotnosťou okolo 400 g. Bol jediným zástupcom rodu Mascarinus a endemitom ostrova Réunion v súostroví Maskarény v Indickom oceáne. Druh je známy predovšetkým z dvoch zachovaných vycpaných exemplárov a z historických opisov francúzskych kolonistov a cestovateľov.
Sfarbenie: Operenie bolo prevažne hnedosivé až tmavohnedé na chrbtovej strane, s výrazne svetlejšou až sivobielou hruďou a bruchom. Hlava bola pokrytá tmavými, takmer čiernymi perami, ktoré vytvárali charakteristickú „masku" okolo očí a zobáka — odtiaľ pravdepodobne pochádza aj samotný názov druhu. Chvost bol výrazne červenohnedý až gaštanový, čo bol jeden z najnápadnejších znakov tohto druhu. Perá na krku a záhlaví mali sivý až levanduľový nádych, ktorý prechádzal do hnedého sfarbenia chrbta.
Zobák: Najcharakteristickejším znakom bol mohutný, výrazne červený zobák, ktorý bol nezvyčajne veľký v pomere k veľkosti hlavy. Horná čeľusť bola zakrivená a robustná, čo naznačuje adaptáciu na tvrdšiu potravu ako orechy a tvrdé plody tropických stromov. Červená farba zobáka sa objavuje v opisoch aj na historických maľbách a bola jedným z hlavných identifikačných znakov druhu.
Nohy a oči: Nohy boli sivé až hnedosivé. Oblasť okolo očí bola holá, bez peria, a mala červenú až červenooranžovú farbu — podobne ako u niektorých žijúcich druhov papagájov (napr. žako, vazy). Dúhovka bola podľa dobových opisov žltá až oranžová.
Pohlavný dimorfizmus: O pohlavnom dimorfizme nie je známe takmer nič. Dva zachované exempláre sa od seba mierne líšia v intenzite sfarbenia, čo môže naznačovať rozdiely medzi pohlaviami, ale rovnako dobre to môžu byť individuálne variácie alebo rozdiely spôsobené konzerváciou preparátov.
Taxonomické zaradenie: Maskarénsky papagáj bol jediným druhom rodu Mascarinus. Moderné analýzy DNA z múzejných exemplárov (Kundu et al., 2012) ukázali, že jeho najbližšími príbuznými sú papagáje rodu Psittacula (alexandrovité), čo naznačuje, že predkovia maskarénského papagája kolonizovali Réunion z juhovýchodnej Ázie a následne sa vyvinuli do unikátnej formy.
Maskarénsky papagáj bol endemitom ostrova Réunion — malého vulkanického ostrova v Indickom oceáne východne od Madagaskaru, ktorý je súčasťou súostrovia Maskarény (spolu s Mauríciom a Rodrigues). Ostrov Réunion má rozlohu iba 2 512 km², čo znamenalo, že celá svetová populácia tohto druhu existovala na extrémne malom území.
Biotop: Obýval pravdepodobne nížinné a stredne položené tropické lesy ostrova, kde sa živil plodmi, semenami a orechmi pôvodných stromov. S príchodom francúzskych kolonistov v 17. storočí sa jeho biotop začal rýchlo zmenšovať v dôsledku klčovania lesov pre cukrovú trstinu a iné plodiny.
Prvé opisy: Ostrov Réunion bol objavený Portugalcami okolo roku 1507, ale trvalé osídlenie začalo až s francúzskymi kolonistami v roku 1642. Prvé písomné záznamy o maskarénskom papagájovi pochádzajú od francúzskych cestovateľov zo 17. storočia. Sieur Dubois v roku 1674 opísal „papagája s hnedým telom, červeným chvostom a veľkým červeným zobákom", čo zodpovedá tomuto druhu.
Chov v Európe: V 18. storočí boli živé exempláre prevezené do Európy, kde boli chované v aviáriách šľachtických dvorov a prírodovedných kabinetov. Kráľ Ľudovít XV. údajne vlastnil niekoľko jedincov vo svojej zbierke exotických vtákov vo Versailles. Francúzsky maliar François-Nicolas Martinet namaľoval živého jedinca pre encyklopédiu Histoire Naturelle des Oiseaux grófa de Buffona (1770–1783), čo je jedna z najcennejších vizuálnych dokumentácií tohto druhu.
Posledné záznamy: Posledné spoľahlivé záznamy o živých jedincoch pochádzajú z konca 18. storočia. Na Réunione bol druh pravdepodobne vyhubený okolo roku 1800. Posledné jedince v zajatí v Európe uhynuli odhadom medzi rokmi 1820–1834. Presný rok vyhynutia nie je známy — rok 1834 sa uvádza ako konvenčný odhad na základe posledných zmienok v literatúre.
O rozmnožovaní maskarénského papagája nie je známe takmer nič z priamych pozorovaní. Žiadne vajíčka, hniezda ani opisy rozmnožovacieho správania sa nezachovali. Všetky informácie sú rekonštrukcie na základe príbuzných druhov z čeľade Psittacidae, najmä rodu Psittacula.
Hniezdenie: Na základe ekológie ostrova a správania príbuzných druhov je pravdepodobné, že maskarénsky papagáj hniezdil v dutinách stromov pôvodných tropických lesov Réunionu. Vzhľadom na mohutný zobák bol pravdepodobne schopný rozšíriť existujúce dutiny v mäkkom dreve tropických stromov.
Obdobie rozmnožovania: Odhadované na október až január — to zodpovedá jarnému a letnému obdobiu na južnej pologuli, kedy je na Réunione sezóna dažďov s najväčšou dostupnosťou potravy. Toto obdobie je typické aj pre príbuzné druhy papagájov na Madagaskare a Mauríciu.
Znáška: Odhadovaná na 2–3 vajíčka na základe veľkosti tela a porovnania s príbuznými druhmi rodu Psittacula, ktoré znášajú typicky 2–4 vajíčka. Vajíčka boli pravdepodobne biele, ako je typické pre väčšinu papagájov.
Inkubácia: Odhadovaná na 24–28 dní na základe príbuzných druhov podobnej veľkosti. Inkubovala pravdepodobne samica, zatiaľ čo samec zabezpečoval potravu — vzorec typický pre psittacidné vtáky.
Mláďatá: Mláďatá boli pravdepodobne kŕmené oboma rodičmi a hniezdo opúšťali vo veku 6–8 týždňov. Juvenilné jedince mali pravdepodobne menej výrazné sfarbenie — tlmenejší zobák a menej kontrastné operenie, ako je to bežné u príbuzných druhov.
Medzery v poznatkoch: Keďže druh vyhynul pred érou systematickej ornitológie a pred vynálezom fotografie, prakticky všetky detaily o jeho reprodukcii zostávajú v rovine odhadov. Neexistujú žiadne zachované vajíčka ani detailné opisy hniezd.
Vyhynutie maskarénského papagája bolo spôsobené kombináciou viacerých faktorov, ktoré spoločne decimovali populáciu na malom izolovanom ostrove. Réunion je typickým príkladom ostrovného vyhynutia — endemické druhy na malých ostrovoch sú obzvlášť zraniteľné, pretože majú malé populácie, obmedzenú genetickú variabilitu a žiadnu skúsenosť s predátormi.
Deforestácia: Od príchodu francúzskych kolonistov v 17. storočí sa pôvodné lesy Réunionu systematicky klčovali pre plantáže cukrovej trstiny, kávy a korenia. Do konca 18. storočia bola väčšina nížinných lesov — primárneho biotopu maskarénského papagája — zničená. Strata hniezdnych stromov a zdrojov potravy bola pravdepodobne hlavnou príčinou úpadku populácie.
Lov: Francúzski kolonisti a ich otroci lovili maskarénského papagája pre mäso. Ostrovné druhy, ktoré sa nevyvinuli v prítomnosti pozemných predátorov, sú často nezvyčajne dôverčivé — je pravdepodobné, že maskarénsky papagáj sa človeka nebál, čo uľahčovalo lov. Podobné správanie bolo zdokumentované u príbuzného druhu — dronta maurícijského (Raphus cucullatus), ktorý vyhynul na susednom Mauríciu.
Introdukované predátory: S kolonistami prišli na Réunion potkany, mačky, psy a prasatá, ktoré decimovali populácie pôvodných vtákov. Potkany a mačky plienili hniezda a požierali vajíčka a mláďatá. Prasatá ničili podzemnú a nízko rastúcu vegetáciu a mohli narúšať hniezdne biotopy. Tieto introdukované predátory mali devastačný vplyv na všetky endemické vtáky Réunionu — okrem maskarénského papagája vyhynulo aj viacero ďalších druhov vtákov.
Odchyt pre obchod: Živé exempláre boli odchytávané a prevážané do Európy pre šľachtické zbierky a aviária. Hoci rozsah tohto obchodu nie je presne známy, každý odobratý jedinec z malej ostrovnej populácie mal neúmerný vplyv na prežívanie druhu.
Malá populácia: Réunion má rozlohu iba 2 512 km², z čoho značnú časť tvoria nehostinné vulkanické vrchy. Celková populácia maskarénského papagája bola pravdepodobne vždy relatívne malá — možno len niekoľko desaťtisíc jedincov. Malé populácie sú inherentne zraniteľné voči stochastickým udalostiam (búrky, sucho) a Alleeho efektu (ťažkosti s nájdením partnera pri nízkej hustote).
Stav ohrozenia: EXTINCT (EX) — vyhynutý. Posledné známe jedince uhynuli okolo roku 1834.
CITES: Neuplatňuje sa (vyhynutý druh)
O hlasovom prejave maskarenskeho papagaja existuje len minimum historickych informacii. Ziadny z cestovatelov ani naturalistov, ktori druh opisali, neposkytol detailny popis hlasu. Na zaklade pribuznosti s rodom Psittacula (alexandrovite papagaje) je pravdepodobne, ze mal ostry, prenikajuci kontaktny krik typicky pre stredne velke papagaje.
Vyhynutie bolo sposobene kombinaciou deforestacie, lovu a introdukovanych predatorov na malom ostrove. Populacia bola pravdepodobne vzdy relativne mala kvoli obmedzenej rozlohe ostrova Reunion (2 512 km2).
Pravdepodobne hniezdil v dutinach stromov. Znaska odhadovana na zaklade pribuznych druhov rodu Psittacula.
Inkubacia odhadovana na zaklade pribuznych druhov. Inkubovala pravdepodobne samica.
Mladata sa liahli pravdepodobne hole a slepe, ako je typicke pre papagaje.
Juvenilne jedince mali pravdepodobne menej vyrazne sfarbenie. Krmene oboma rodicmi.
Po osamostatneni sa mladata pravdepodobne zdrziavali v blizkosti rodicov. Ziadne priame pozorovania sa nezachovali.
Jedince maskarenskeho papagaja boli v 18. storoci chovane v avariach francuzskych slachtickych dvorov, vratane zbierky krala Ludovita XV. vo Versailles. Detailne opisy spravania v zajati sa nezachovali. Na zaklade spravania pribuznych druhov Psittacula je pravdepodobne, ze sa dokazali prisposobit zivotu v zajati, ale nikdy nebol zaznamenany uspesny odchov.
Jedince boli odchytavane na ostrove Reunion francuzskymi kolonistami. Ako ostrovny druh bez skusenosti s predatormi bol pravdepodobne dovercivy a lahko chytatelny.
Zive jedince boli prepravovane lodami do Francuzska — cesta trvala niekolko mesiacov. Mnohe jedince pravdepodobne zahynuli pocas prepravy.
V Europe boli chovane v avariach slachtickych dvorov a prirodovednych kabinetov. Kral Ludovit XV. mal exemplare vo Versailles. Maliari ich malovali ako exoticke rarity.
Nikdy sa nepodarilo maskarenskeho papagaja rozmnozit v zajati. Posledne jedince v Europe uhynuli okolo roku 1834 bez potomstva.
| Maskarensky | Jako velky | Vaza velka | Kakapo | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~35 cm | 33 cm | 50 cm | 58-64 cm |
| Váha | ~400 g (odhad) | 400-600 g | 480-540 g | 2000-4000 g |
| Dožitie | nezname | 40-60 r. | 30-50 r. | 40-80 r. |
| Hlučnosť | ?????? | ???????? | ???????? | ?????? |
| Stav IUCN | Vyhynuty | 800-1500 EUR | 500-1000 EUR | Nechova sa |
| Povaha | Ostrovny, tropicky les | Inteligentny, hovoriaci | Unikatny, aktivny | Nelietajuci, nocny |
| Areál | Vyhynuty — ~1834 | Dostupny — popularny druh | Zriedkava v chove | Kriticky ohrozeny (~250) |
Príznaky: Klcovanie povodnych lesov pre plantaze cukrovej trstiny, kavy a korenia
Hlavna pricina vyhynutia. Francuzski kolonisti od 17. storocia systematicky klcovali tropicke lesy Reunionu. Do konca 18. storocia bola vacsina nizinnych lesov — primarneho biotopu maskarenskeho papagaja — znicena. Druh prisiel o hniezdne stromy aj zdroje potravy.
Príznaky: Priamy uhyn strelnou zbranou, pascami a sietami
Kolonisti a ich otroci lovili papagaje pre maso. Ako ostrovny druh bez evolucnej skusenosti s predatormi bol pravdepodobne dovercovy a lahko lovitelny. Dalsie jedince boli odchytavane pre vyvoz do Europy.
Príznaky: Predacia hniezd, vajicok a mladat
Potkany (Rattus rattus, R. norvegicus), macky a prasata dovezene kolonistami decimovali povodne vtaky Reunionu. Potkany a macky plienili hniezda, prasata nicili lesny podklad a narusali biotopy.
Príznaky: Geneticka erozia, inbreeding, Alleeho efekt
Reunion ma rozlohu len 2 512 km2 a velku cast tvoria nehostinne vulkanicke vrchy. Celkova populacia bola pravdepodobne vzdy mala (desattisice jedincov), co druh robilo zranitelnym voci akemukolvek naruseniu.
Príznaky: Cyklony, vulkanicka aktivita
Reunion lezi v oblasti tropickych cyklonov a ma aktivny vulkan (Piton de la Fournaise). Prirodne katastrofy mohli lokalne znicit biotopy, hoci neboli hlavnou pricinou vyhynutia.
Na celom svete existuju len 2 zachovane vycpane exemplare maskarenskeho papagaja — jeden v Parizi (Museum national d'Histoire naturelle) a druhy vo Viedni (Naturhistorisches Museum).
Francuzsky kral Ludovit XV. udajne vlastnil zive exemplare maskarenskeho papagaja vo svojej zbierke exotickych vtakov vo Versailles v 18. storoci.
Maskarensky papagaj bol jedinym druhom rodu Mascarinus — vyhynutim tohto druhu zanikol cely rod, co predstavuje nenapravitelnu stratu evolucnej historie.
DNA analyzy muzejnych exemplarov (Kundu et al., 2012) prekvapivo ukazali, ze najblizsimi pribuznymi maskarenskeho papagaja su alexandrovite papagaje (Psittacula) z juhovychodnej Azie, nie africke druhy.
Ostrov Reunion stratil vyhynutim maskarenskeho papagaja jediny endemicky druh papagaja. Reunion je dnes francuzske zamorske uzemie s populaciou takmer milion ludi.
Francois-Nicolas Martinet namaloval ziveho maskarenskeho papagaja pre slavnu Buffonovu encyklopediu „Histoire Naturelle des Oiseaux" (1770-1783) — tato ilustracia je jednym z najdolezitejsich vizualnych dokumentov tohto druhu.
Maskarensky papagaj mal nezvycajne velky cerveny zobak v pomere k velkosti hlavy, co ho odlisovalo od vacsiny inych papagajov a naznacuje specialnu adaptaciu na tvrde tropicke plody.
Presny rok vyhynutia nie je znamy. Posledne spolahlive zaznamy o zivych jedincoch na ostrove Reunion pochadzsaju z konca 18. storocia. Posledne jedince v zajati v Europe uhynuli odhadom medzi rokmi 1820-1834. Rok 1834 sa konvencne uvadza ako rok vyhynutia.
Na celom svete existuju len 2 zachovane vycpane exemplare: jeden v Museum national d'Histoire naturelle v Parizi (najlepsie zachovany) a druhy v Naturhistorisches Museum vo Viedni (v horsom stave). Neexistuju ziadne zachovane vajicka, kostry ani iny biologicky material.
Nazov pochadza z Maskarenov (Mascarene Islands) — suostrovia v Indickom oceane, ktore zahrna ostrovy Reunion, Mauricius a Rodrigues. Suostrovie bolo pomenovane po portugalskom navigatorovi Pedrovi de Mascarenhas. Maskarensky papagaj bol endemitom ostrova Reunion.
Prakticky neexistuje. Na rozdiel od niektorych inych vyhynutych druhov (napr. papagaj karolinsky) existuju len 2 zachovane exemplare a kvalita DNA z preparatov starsich ako 200 rokov je extremne nizka. Navyse by bolo potrebne najst vhodnu surogatnu matku — najblizsi zijuci pribuzny (Psittacula) sa vyrazne lisi velkostou aj biologiou.
Maskarensky papagaj a dront mauricijsky (Raphus cucullatus) zili na susednych ostrovoch suostrovia Maskarenov — maskarensky papagaj na Reunione, dront na Mauriciu. Oba druhy vyhynuli z rovnakych pricin: deforestacia, lov a introdukovane predatory. Nie su vsak pribuzne — dront bol holub, maskarensky papagaj bol papagaj.
Ano. Na ostrovoch Maskarenov zilo niekolko dalsich endemickych druhov papagajov, z ktorych vacsina vyhynula: papagaj mauricijsky (Lophopsittacus mauritianus, vyhynuty ~1680), papagaj rodriguesky (Necropsittacus rodericanus, vyhynuty ~1730) a dutohlavec mauricijsky (Psittacula eques, prezil — dnes kriticky ohrozeny, ~800 jedincov na Mauriciu).
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)