Sula modronoha (Sula nebouxii)

Sulidae (sulovité)

Sula modronoha

Sula nebouxii — modré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection, ikona Galapág, ~80 000 párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, ~80 000 párov, Galapágy populácia -50 % od 2000 kvôli El Niño
Dĺžka76–84 cm
Rozpätie144–154 cm
Hmotnosť1,3–1,8 kg
Dlhovekosť17+ rokov
Populácia svet~80 000 párov
IUCNLC (Least Concern)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 25% 10% STRAVA zloženie
Sardely (Engraulis ringens — peruánska, E. mordax — mexická) — primárna potrava 55%
Sardinky (Sardinops sagax) — Humboldt Current 25%
Mladé makrely (Scomberomorus) a tuňáky (Thunnus) 10%
Lietajúce ryby (Exocoetidae) — pre Galapágy 5%
Hlavonožce — kalamáre Loligo, drobné chobotnice 5%

Odporúčané potraviny

  • Sardely peruánska (Engraulis ringens) — primárna potrava v Humboldt Current (~55 % objemu)
  • Sardely mexická (E. mordax) — Baja California, Sinaloa
  • Sardinky (Sardinops sagax) — Humboldt Current vrcholy
  • Mladé makrely (Scomberomorus sierra, S. concolor)
  • Mladé tuňáky (Thunnus alalunga, T. obesus) — drobné jedince
  • Lietajúce ryby (Exocoetidae) — preferované na Galapágoch
  • Drobné hlavonožce — kalamáre Loligo opalescens, drobné Octopus
  • Drobné kôrovce a krill — sezónne, doplnková potrava

Zakázané potraviny

  • Plastové odpadky — dokumentované v žalúdkoch na Galapágoch
  • Háčiky z longlinerov — bycatch v peruánskej a chilskej longline flotile
  • Otrava ortuťou z bioakumulácie — vysoké koncentrácie v tuňákoch
  • El Niño potravy — kolaps sardel počas silných El Niño rokov (1982–83, 1997–98, 2015–16)
Tip od odborníka Sula modronoha (Sula nebouxii) je plunge-diving špecialista východného Pacifiku — denne potrebuje 200–400 g potravy (cca 15–25 % vlastnej hmotnosti). Loví spektakulárnym plunge-divingom: detekuje sardely zo vzduchu vo výške 5–24 m, sklopí krídla a strmhlavo padá rýchlosťou 40–90 km/h (pomalšia než M. bassanus), ponoruje sa do hĺbky 2–25 m, doba ponoru 5–30 sekúnd. Adaptácie na plunge-diving: vzduchové vaky pod kožou (analogické M. bassanus), špeciálne nosné otvory vnútri zobáka. Modré nohy z karotenoidov rýb — pigmenty (zeaxantín) z karotenoid-bohatých rýb (sardely peruánska) sa metabolizujú do modrého sfarbenia nôh. Intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav a kvalitu jedinca — samce s intenzívnejšie modrými nohami majú vyšší hniezdny úspech (sexual selection, Velando 2006 štúdia). Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni. Sledovanie sardel — kŕdle 100–500 vtákov nad shoaloma anchovy (Humboldt Current ekonomicky najdôležitejší rybolov sveta). Sedentárny druh — nemigruje, ostáva pri kolónii celý rok. El Niño kolaps — silné El Niño roky (1982–83, 1997–98, 2015–16) spôsobujú kolaps sardel a hromadnú smrť modronohých sul (Galapágy populácia klesla z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sula modronoha je v kolónii umiarkovane hlučná. Samce hvizdajú (whistles), samice trumpetujú (honks) — pohlavný dimorfizmus v hlase (Calkins 2007 štúdia). Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie. Kolónia na Galapágoch (Espanola, Daphne Major) je akusticky výrazná počas toku (máj–jún).
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúca morská sula — nedá sa chovať doma. V Galapágoch (Charles Darwin Research Station) sú populácie habituované na turistov — pozorovateľné z 1 m vzdialenosti (jeden z dôvodov ikony Galapágov). Sula modronoha nemá strach z ľudí — Darwin si všimol v 1835.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívna — denne preletí 50–200 km. Plunge-diving špecialista — 50–100 dive denne, každý 5–25 m hlboko. Cestovná rýchlosť 50 km/h, dive 40–90 km/h. Aktivita dýňová 6:00–18:00. Sedentárny druh — nemigruje. Hniezdne výlety 50–200 km za 1 deň.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nie je mimický. Repertoár obmedzený na hvizdy (samce) a trúbenie (samice). Žiadne napodobeniny ľudskej reči. V zajatí pravidelne nemá živé exempráre.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Sula modronoha je v kolónii umiarkovane hlučná. Pohlavný dimorfizmus v hlasesamce hvizdajú (vysoké whistles, 3–5 kHz), samice trumpetujú (hlboké honks, 0,5–1,5 kHz) — Calkins 2007 štúdia dokumentovala individuálnu identifikáciu cez hlas. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie pri žobraní. Xeno-canto XC815553 zachytáva typické volania z Galapág.

Dokáže hovoriť? Druh nie je mimický. V zajatí pravidelne nemá živé exempráre. Komunikácia v kolónii vokálna aj vizuálna (sky-pointing s modrými nohami).

Typické zvuky

  • Samce: vysoké hvizdy (whistles) — pri toke a obrane (3–5 kHz)
  • Samice: hlboké trúbenie (honks) — pri toke a obrane (0,5–1,5 kHz)
  • Greeting display — kombinovaný spev pri striedaní na hniezde
  • Mláďatá: vysoké pišťanie — žobravé volanie 4–6 kHz
  • Defensive squeaks — pri obrane mláďaťa pred predátorom
  • Sky-pointing display — vystretý krk hore (vizuálne)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok a párenie — máj–jún (Galapágy), variabilný v Mexiku Znáška 2–3 vajec (typicky 2) — jún–august Inkubácia 41–45 dní + odchov mláďat (júl–november) Postupné pelichanie po hniezdení (november–február) Mladé opúšťajú kolóniu v 102 dňoch (október–november) Stále pri kolónii alebo lokálne pelagicky — sedentárny druh

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené more východného Pacifiku, hniezdiská na skalnatých pobrežiach a ostrovoch
Druh hniezdi na skalnatých pobrežiach a ostrovoch východného Pacifiku. Galapágy: Espanola, Daphne Major, North Seymour, Floreana. Mexiko: Baja California, Sinaloa, Sonora. Peru: Isla Lobos de Tierra. Chile: Isla Mocha.
Nadmorská výška
5–500 m n. m. (hniezdiská), pelagicky 5–25 m nad hladinou (pred dive)
Hniezdo je na skalnatých pobrežiach 5–500 m n. m. — Espanola 200 m, Daphne Major 120 m. Pelagicky 5–25 m nad hladinou.
Hniezdo
Plytká depresia v piesku s guano-rim — kolóniovo, hustota 50–500 hniezd/ha
Hniezdo je plytká depresia v piesku, obohajená kŕčou guana, ~40 cm priemer. Stavajú spoločne samec aj samica. Espanola kolónia najpočetnejšia Galapág — ~2 000 párov. Site fidelity 80 %.
Teplota
Tropické pásmo, +18 °C až +30 °C
Druh sa adaptoval na tropické podmienky Humboldt Current — chladnejšie ako iné tropické vody (+18 až +24 °C). Pri silných El Niño rokoch teploty stúpajú o +5 °C → kolaps sardel.
Voda
Slaná morská voda, soľné žľazy nad očami
Sula pije výlučne morskú vodu. Adaptácia: soľné žľazy vylučujú nadbytočnú soľ. Loví plunge-diving do 25 m.
Spoločnosť
Vysoko sociálna — hniezdi kolóniovo (200–2 000 párov), loví v skupinách 10–500 jedincov
Druh je vysoko sociálny. Pri love sardel sa zhromaždujú v skupinách 100–500 vtákov nad shoaly. Sedentárny druh — nemigruje.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj–jún (Galapágy), monogamné páry 5–10 rokov

Tokový display je spektakulárnysky-pointing (samce dvíhajú modré nohy nahor v komplexnom „dance"), bill-clappering, mutual preening. Modré nohy z karotenoidov rýb — intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav (Velando 2006). Samice si vyberajú samcov s intenzívnejšími modrými nohami. Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni.

Znáška
2–3 vajcia (typicky 2), jún–august

Vajcia bledomodro-zelené s vápenitými stigmami, rozmery ~58 × 41 mm, hmotnosť ~60 g. Znáša 2–3 vajcia s rozdielom 4–5 dní. Pri nedostatku potravy znesie len 1.

Inkubácia
41–45 dní (sedí na vajci nohami)

Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 24–48 hodín. Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne (rozdiel 4–5 dní → siblicid bežný).

Liahnutie
August–október (typicky stred septembra)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, biele páperie. Prvé mláďa väčšie a silnejšie. Siblicid bežný — staršie mláďa zabíja mladšie pri nedostatku potravy (typický pre Sulidae).

Mláďatá
102 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia regurgitovanou rybou. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety. Mortalita mláďat 30–60 % v El Niño rokoch. Pri normálnych rokoch obe mláďatá prežijú; pri nedostatku potravy staršie zabíja mladšie.

Samostatnosť
3–4 roky do prvého návratu, 3–4 roky do prvého hniezdenia

Mláďatá opúšťajú kolóniu v 102 dňoch a stávajú sa nezávislé okamžite (sedentárny druh, ostávajú v okolitých vodách). Pohlavná zrelosť v 3–4 rokoch. Dlhovekosť 17+ rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sula modronoha (Blue-footed) 76–84 cm Sula cervenonoha (Red-footed) 66–77 cm Sula maskovaná (Masked) 75–86 cm Sula biela (Northern Gannet) 87–100 cm Sula peruánska 74 cm
Sula modronoha (Blue-footed) Sula cervenonoha (Red-footed) Sula maskovaná (Masked) Sula biela (Northern Gannet) Sula peruánska
Dĺžka76–84 cm66–77 cm75–86 cm87–100 cm74 cm
Váha1,3–1,8 kg0,8–1,1 kg1,2–2,2 kg2,4–3,6 kg1,3 kg
Dožitie17+ r20+ r20+ r25+ r15+ r
Hlučnosť3/52/52/52/52/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaModré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection, Galapágy ikonaNajmenšia sula sveta — ružovo-červené nohy, najpočetnejšia booby ~1 mil. párovNajväčšia tropická sula — biele telo s čiernou maskou tváre, ~125 000 párovNajväčší severoatlantický seabird — plunge-diving 90–110 km/hHumboldt Current endemická — podobá M. bassanus, ~1 mil. párov
Dostupnosť v SRVýchodný Pacifik — Galapágy, Mexiko, Peru, Ekvádor, ~80 000 párovTropické a subtropické oceány — Galapágy, Indický oceán, KaribikTropické oceány globálne — Karibik, Pacifik, Indický oceán, AtlantikSeverný Atlantik — Britania, Írsko, Island, Kanada, ~525 000 párovPacifik pri Peru a Chile — Isla Lobos, Isla Macabí

Choroby a prevencia

El Niño — kolaps sardel a hromadná smrť
vysoká

Príznaky: Hromadný úhyn z hladovania, zlyhanie hniezdenia, kolaps populácie

Silné El Niño roky (1982–83, 1997–98, 2015–16) spôsobujú kolaps sardel peruánskej (Engraulis ringens) — hlavnej koristi suly modronohej. Galapágy populácia klesla z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010 (Charles Darwin Foundation). Pri El Niño 2015–16 hromadná smrť mláďat (90 % hniezd nezvládlo).

Klimatické zmeny — zvyšovanie teploty oceánov
vysoká

Príznaky: Pokles hniezdneho úspechu, posun distribúcie

Klimatické zmeny zvyšujú frekvenciu silných El Niño rokov. IPCC AR6 (2021) prognózuje, že silné El Niño budú nastávať každých 7 rokov namiesto 20 (od 2000). Bez systémovej zmeny populácia môže klesnúť o 60 % do 2050.

Longline rybárstvo bycatch — Peru a Chile
stredná

Príznaky: Háčik v zobáku, utopenie

500–2 000 jedincov ročne zomrie na bycatch v peruánskej a chilskej longline flotile. Streamer lines povinné od 2010 v Peru — znížili bycatch o 30 %.

Plastové znečistenie — Pacifik
stredná

Príznaky: Plný žalúdok plastu, zníženie hniezdneho úspechu

Plast dokumentovaný v žalúdkoch sul modronohých na Galapágoch — 0,3–0,8 g/jedinec. Great Pacific Garbage Patch južne od Galapág hlavný zdroj.

Predácia inváznymi druhmi — Mexiko a Peru
stredná

Príznaky: Predácia vajec a mláďat, dezintegrácia kolónií

Invázne mačky a rats predácia na pobrežiach Mexika (Baja California) a Peru (Isla Lobos de Tierra). Galapágy boli očistené od mačiek a rats programmom Project Isabela (Charles Darwin Foundation 1998–2008).

Prevencia Sula modronoha je ikonický druh Galapág a indikátorový druh zdravia Humboldt Current ekosystému. Pre ochranu druhu je dôležité: (1) klimatická ochrana — silné El Niño roky spôsobujú kolaps populácie (Galapágy -50 % od 2000); (2) podporovať Charles Darwin Foundation a Galapagos National Park — monitoring a výskum od 1959; (3) znížiť plastové znečistenie Pacifiku; (4) podporovať streamer lines na peruánskych a chilských longlineroch; (5) eradikácia inváznych druhov z pobreží Mexika a Peru; (6) udržateľný cestovný ruch na Galapágoch — pri pozorovaní dodržiavajte vzdialenosť 2 m; (7) podporovať udržateľné rybárstvo sardel peruánskej — najväčší rybolov sveta (Engraulis ringens 7 mil. ton ročne), kolaps by ohrozil celú populáciu Sulidae východného Pacifiku.

Zaujímavosti

1

Modré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection — pigmenty (zeaxantín, lutein) z karotenoid-bohatých rýb (sardely peruánska) sa metabolizujú do modrého sfarbenia nôh. Intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav. Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni. Samce s intenzívnejšie modrými nohami majú vyšší hniezdny úspech (Velando 2006).

2

Ikonický druh Galapág — Charles Darwin študoval suly modronohé na Galapágoch v 1835 počas Beagle Voyage. Opisuje ich „nedbalost" — sula sa nebojí ľudí, pozorovateľná z 1 m vzdialenosti. Najnavštevovanejšia atrakcia Galapagos National Park.

3

Sky-pointing display — spektakulárny tokový display. Samce dvíhajú modré nohy nahor v komplexnom „dance" + sky-pointing (vystretý krk hore). Tokový rituál môže trvať 30+ minút.

4

Pohlavný dimorfizmus v hlasesamce hvizdajú (whistles, 3–5 kHz), samice trumpetujú (honks, 0,5–1,5 kHz). Calkins 2007 štúdia dokumentovala individuálnu identifikáciu cez hlas.

5

Galapágy populácia klesla 50 % v 1990s–2010s — Charles Darwin Foundation dokumentoval pokles z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010. Hlavná príčina: kolaps sardel peruánskej počas El Niño rokov (1982–83, 1997–98).

6

Siblicid bežný — staršie mláďa zabíja mladšie pri nedostatku potravy (typický pre Sulidae). Pri normálnych rokoch obe mláďatá prežijú; v El Niño rokoch 60–90 % mláďat zomrie.

7

Plunge-diving z 5–24 m, ponor do 25 m — pomalšia rýchlosť než M. bassanus (40–90 km/h vs 90–110 km/h), ale techniky podobné: vzduchové vaky pod kožou, špeciálne nosné otvory.

8

Sedentárny druh — nemigruje — ostáva pri kolónii celoročne (na rozdiel od väčšiny morských vtákov). To znamená, že lokálne kolapsy populácie sa nedajú nahradiť prílevom z iných oblastí.

9

Dva uznané poddruhy — S. n. nebouxii (kontinent) a S. n. excisa (Galapágy — endemický). Genetické štúdie (Taylor et al. 2010) potvrdili divergenciu pred ~150 000 rokov.

10

Druh popísaný Milne-Edwards v 1882 — Alphonse Milne-Edwards (francúzsky zoológ) popísal druh ako Sula nebouxii. Latinské nebouxii honor Adolphe Simon Neboux (francúzsky lekár a ornitológ, ktorý zbieral exempláre v Mexiku 1840s). Anglický názov Blue-footed Booby odkazuje na modré nohy.

Taxonomická klasifikácia

species Sula modronoha
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Suliformes (sulotvaré)
Čeľaď Sulidae (sulovité)
Rod Sula Brisson, 1760
Druh S. nebouxii (Milne-Edwards, 1882)
Poddruhy Dva uznané poddruhy: S. n. nebouxii (Stredná a Južná Amerika kontinent — Mexiko po Peru) a S. n. excisa (Galapágy — endemický). Genetické štúdie (Taylor et al. 2010) potvrdili divergenciu, niektoré štúdie navrhujú povýšenie excisa na samostatný druh.
Areál Východný Pacifik — Mexiko (Baja California, Sinaloa), Stredná Amerika (Costa Rica, Panama), Peru, Ekvádor, Kolumbia, Galapágy (endemický poddruh excisa). Pelagický výskyt obmedzený — sedentárny druh.

? Často kladené otázky

Modré nohy suly modronohej (S. nebouxii) sú karotenoidové sfarbenie — pigmenty (zeaxantín, lutein) získané z potravy (karotenoid-bohaté sardely peruánska, Engraulis ringens) sa metabolizujú do modrého sfarbenia nôh. Mechanizmus: karotenoidy zo svalov rýb sa absorbujú v črevách, transportujú krvou do koží nôh, kde sa kombinujú s proteínmi a vytvárajú modrý pigment. Sexual selection: intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav a kvalitu jedinca (Velando 2006 štúdia). Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni — bledé nohy signalizujú zlú kondíciu. Samice si vyberajú samcov s intenzívnejšie modrými nohami — má vyšší hniezdny úspech, lepšie gény pre potomstvo. Sky-pointing display: samce dvíhajú modré nohy nahor v komplexnom tokovom „dance". Tento mechanizmus je jedinečný v Sulidae — žiadny iný druh nemá farebné nohy ako primárny signál atraktivity.

Najlepšie lokality pre pozorovanie suly modronohej: (1) Galapágy (Ekvádor) — Espanola, Daphne Major, North Seymour, Floreana, kruzy a tour Charles Darwin Foundation, najlepšie obdobie celý rok; (2) Isla Lobos de Tierra (Peru) — boat trips z Pimentel; (3) Isla Mocha (Chile) — boat trips z Tirúa; (4) Bahía Magdalena (Baja California, Mexiko) — boat trips z La Paz; (5) Isla Plata (Ekvádor, kontinent) — „malá Galapágy" — day trips z Puerto López, ľahšia dostupnosť než Galapágy. Sula modronoha sa nebojí ľudí — pozorovateľná z 1 m vzdialenosti. V SR nepozorovateľná.

Galapágy populácia suly modronohej klesla z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010 (Charles Darwin Foundation) — pokles o 50 % za 10 rokov. Hlavná príčina: kolaps sardel peruánskej (Engraulis ringens) — hlavnej koristi suly. Mechanizmus: (1) El Niño Southern Oscillation (ENSO) — silné El Niño roky (1997–98, 2015–16) zvyšujú teplotu Humboldt Current o +5 °C, sardely peruánska migrujú hlbšie alebo umierajú. (2) Komerčné rybárstvo — Peru ulovuje 5–7 miliónov ton sardel ročne (najväčší rybolov sveta), čo znižuje dostupnosť potravy. (3) Klimatické zmeny — zvyšujú frekvenciu El Niño rokov. (4) Sedentárny druh — sula modronoha nemigruje, lokálne kolapsy sa nedajú nahradiť. Charles Darwin Foundation monitoruje populáciu od 1962 — populácia sa zotavuje v rokoch s normálnymi sardelami (2005, 2008, 2020).

Sulidae má 10 druhov v 2 rodoch: (1) Morus (gannets) — 3 druhy v temperátnych a boreálnych moriach: M. bassanus (Northern Gannet, severný Atlantik), M. capensis (Cape Gannet, južná Afrika), M. serrator (Australasian Gannet, NZ). Väčšie (84–100 cm), bielo-žlté, plunge-diving 90–110 km/h. (2) Sula (boobies) — 6 druhov v tropických moriach: S. nebouxii (Blue-footed, Pacifik), S. sula (Red-footed, tropické oceány), S. dactylatra (Masked, tropické oceány), S. variegata (Peruvian), S. leucogaster (Brown), S. granti (Nazca). Menšie (66–84 cm), farebné nohy alebo zobáky, plunge-diving pomalší 40–90 km/h. Genetické rozdiely: Morus a Sula divergovali pred ~22 mil. rokov (Patterson et al. 2011).

Sula modronoha v Európe prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne druh východného Pacifiku. Žiadne zatúlané jedince v Európe (BirdLife International k 2024). V SR nikdy nebola zaznamenaná. V ZOO planéty žiadny živý exemplár — vyžaduje pelagické prostredie a karotenoid-bohatú stravu. Najbližšie pozorovateľné: Galapágy (Ekvádor) letenkou Bratislava–Madrid–Guayaquil–Baltra (~25 hodín) alebo Isla Plata (Ekvádor kontinent) letenkou do Quito + auto a boat.

Rod Sula má 6 druhov: (1) Sula modronoha (S. nebouxii, LC) — modré nohy z karotenoidov, ~80 000 párov, východný Pacifik (Galapágy, Mexiko, Peru). (2) Sula cervenonoha (S. sula, LC) — ružovo-červené nohy, najpočetnejšia ~1 mil. párov, tropické oceány globálne. (3) Sula maskovaná (S. dactylatra, LC) — biele telo s čiernou maskou tváre, ~125 000 párov, tropické oceány globálne. (4) Sula peruánska (S. variegata, LC) — Humboldt Current endemická, ~1 mil. párov, podobá M. bassanus. (5) Sula hnedá (S. leucogaster, LC) — hnedo-biele sfarbenie, tropické oceány. (6) Sula Nazca (S. granti, NT) — Galapágy a Clipperton endemická, ~14 000 párov, predtým poddruh S. dactylatra.

ZDROJ: IUCN Red List 2024 (Sula nebouxii — LC), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, IOC v15.2, Charles Darwin Foundation Galapagos, Wikipedia (SK/CZ/EN)

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC815553
Nahrávateľ: Barry Edmonston
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Sula modronoha

Sula modronohá (Sula nebouxii) — tokový tanec na Galapágoch

Sula modronohá — typický tokový tanec samca dvíhaním modrých nôh na Galapágskych ostrovoch (Lindblad Expeditions / National Geographic).

Sula modronohá (Sula nebouxii) — tokový rituál páru, Galapágy

Sula modronohá — kompletný tokový rituál páru vrátane sky-pointing a vzájomného odpovedania medzi samcom a samicou (Galapágy).

 Cudzie názvy

Česky:   Terej modronohý, Anglicky:   Blue-footed Booby, Nemecky:   Blaufußtölpel, Francúzsky:   Fou à pieds bleus, Španielsky:   Piquero patiazul, Quechua:   Pata-azul