Sulidae (sulovité)
Sula modronoha je v kolónii umiarkovane hlučná. Pohlavný dimorfizmus v hlase — samce hvizdajú (vysoké whistles, 3–5 kHz), samice trumpetujú (hlboké honks, 0,5–1,5 kHz) — Calkins 2007 štúdia dokumentovala individuálnu identifikáciu cez hlas. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie pri žobraní. Xeno-canto XC815553 zachytáva typické volania z Galapág.
Tokový display je spektakulárny — sky-pointing (samce dvíhajú modré nohy nahor v komplexnom „dance"), bill-clappering, mutual preening. Modré nohy z karotenoidov rýb — intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav (Velando 2006). Samice si vyberajú samcov s intenzívnejšími modrými nohami. Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni.
Vajcia bledomodro-zelené s vápenitými stigmami, rozmery ~58 × 41 mm, hmotnosť ~60 g. Znáša 2–3 vajcia s rozdielom 4–5 dní. Pri nedostatku potravy znesie len 1.
Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 24–48 hodín. Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne (rozdiel 4–5 dní → siblicid bežný).
Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, biele páperie. Prvé mláďa väčšie a silnejšie. Siblicid bežný — staršie mláďa zabíja mladšie pri nedostatku potravy (typický pre Sulidae).
Mláďatá sa kŕmia regurgitovanou rybou. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety. Mortalita mláďat 30–60 % v El Niño rokoch. Pri normálnych rokoch obe mláďatá prežijú; pri nedostatku potravy staršie zabíja mladšie.
Mláďatá opúšťajú kolóniu v 102 dňoch a stávajú sa nezávislé okamžite (sedentárny druh, ostávajú v okolitých vodách). Pohlavná zrelosť v 3–4 rokoch. Dlhovekosť 17+ rokov.
| Sula modronoha (Blue-footed) | Sula cervenonoha (Red-footed) | Sula maskovaná (Masked) | Sula biela (Northern Gannet) | Sula peruánska | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 76–84 cm | 66–77 cm | 75–86 cm | 87–100 cm | 74 cm |
| Váha | 1,3–1,8 kg | 0,8–1,1 kg | 1,2–2,2 kg | 2,4–3,6 kg | 1,3 kg |
| Dožitie | 17+ r | 20+ r | 20+ r | 25+ r | 15+ r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Modré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection, Galapágy ikona | Najmenšia sula sveta — ružovo-červené nohy, najpočetnejšia booby ~1 mil. párov | Najväčšia tropická sula — biele telo s čiernou maskou tváre, ~125 000 párov | Najväčší severoatlantický seabird — plunge-diving 90–110 km/h | Humboldt Current endemická — podobá M. bassanus, ~1 mil. párov |
| Dostupnosť v SR | Východný Pacifik — Galapágy, Mexiko, Peru, Ekvádor, ~80 000 párov | Tropické a subtropické oceány — Galapágy, Indický oceán, Karibik | Tropické oceány globálne — Karibik, Pacifik, Indický oceán, Atlantik | Severný Atlantik — Britania, Írsko, Island, Kanada, ~525 000 párov | Pacifik pri Peru a Chile — Isla Lobos, Isla Macabí |
Príznaky: Hromadný úhyn z hladovania, zlyhanie hniezdenia, kolaps populácie
Silné El Niño roky (1982–83, 1997–98, 2015–16) spôsobujú kolaps sardel peruánskej (Engraulis ringens) — hlavnej koristi suly modronohej. Galapágy populácia klesla z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010 (Charles Darwin Foundation). Pri El Niño 2015–16 hromadná smrť mláďat (90 % hniezd nezvládlo).
Príznaky: Pokles hniezdneho úspechu, posun distribúcie
Klimatické zmeny zvyšujú frekvenciu silných El Niño rokov. IPCC AR6 (2021) prognózuje, že silné El Niño budú nastávať každých 7 rokov namiesto 20 (od 2000). Bez systémovej zmeny populácia môže klesnúť o 60 % do 2050.
Príznaky: Háčik v zobáku, utopenie
500–2 000 jedincov ročne zomrie na bycatch v peruánskej a chilskej longline flotile. Streamer lines povinné od 2010 v Peru — znížili bycatch o 30 %.
Príznaky: Plný žalúdok plastu, zníženie hniezdneho úspechu
Plast dokumentovaný v žalúdkoch sul modronohých na Galapágoch — 0,3–0,8 g/jedinec. Great Pacific Garbage Patch južne od Galapág hlavný zdroj.
Príznaky: Predácia vajec a mláďat, dezintegrácia kolónií
Invázne mačky a rats predácia na pobrežiach Mexika (Baja California) a Peru (Isla Lobos de Tierra). Galapágy boli očistené od mačiek a rats programmom Project Isabela (Charles Darwin Foundation 1998–2008).
Modré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection — pigmenty (zeaxantín, lutein) z karotenoid-bohatých rýb (sardely peruánska) sa metabolizujú do modrého sfarbenia nôh. Intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav. Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni. Samce s intenzívnejšie modrými nohami majú vyšší hniezdny úspech (Velando 2006).
Ikonický druh Galapág — Charles Darwin študoval suly modronohé na Galapágoch v 1835 počas Beagle Voyage. Opisuje ich „nedbalost" — sula sa nebojí ľudí, pozorovateľná z 1 m vzdialenosti. Najnavštevovanejšia atrakcia Galapagos National Park.
Sky-pointing display — spektakulárny tokový display. Samce dvíhajú modré nohy nahor v komplexnom „dance" + sky-pointing (vystretý krk hore). Tokový rituál môže trvať 30+ minút.
Pohlavný dimorfizmus v hlase — samce hvizdajú (whistles, 3–5 kHz), samice trumpetujú (honks, 0,5–1,5 kHz). Calkins 2007 štúdia dokumentovala individuálnu identifikáciu cez hlas.
Galapágy populácia klesla 50 % v 1990s–2010s — Charles Darwin Foundation dokumentoval pokles z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010. Hlavná príčina: kolaps sardel peruánskej počas El Niño rokov (1982–83, 1997–98).
Siblicid bežný — staršie mláďa zabíja mladšie pri nedostatku potravy (typický pre Sulidae). Pri normálnych rokoch obe mláďatá prežijú; v El Niño rokoch 60–90 % mláďat zomrie.
Plunge-diving z 5–24 m, ponor do 25 m — pomalšia rýchlosť než M. bassanus (40–90 km/h vs 90–110 km/h), ale techniky podobné: vzduchové vaky pod kožou, špeciálne nosné otvory.
Sedentárny druh — nemigruje — ostáva pri kolónii celoročne (na rozdiel od väčšiny morských vtákov). To znamená, že lokálne kolapsy populácie sa nedajú nahradiť prílevom z iných oblastí.
Dva uznané poddruhy — S. n. nebouxii (kontinent) a S. n. excisa (Galapágy — endemický). Genetické štúdie (Taylor et al. 2010) potvrdili divergenciu pred ~150 000 rokov.
Druh popísaný Milne-Edwards v 1882 — Alphonse Milne-Edwards (francúzsky zoológ) popísal druh ako Sula nebouxii. Latinské nebouxii honor Adolphe Simon Neboux (francúzsky lekár a ornitológ, ktorý zbieral exempláre v Mexiku 1840s). Anglický názov Blue-footed Booby odkazuje na modré nohy.
Modré nohy suly modronohej (S. nebouxii) sú karotenoidové sfarbenie — pigmenty (zeaxantín, lutein) získané z potravy (karotenoid-bohaté sardely peruánska, Engraulis ringens) sa metabolizujú do modrého sfarbenia nôh. Mechanizmus: karotenoidy zo svalov rýb sa absorbujú v črevách, transportujú krvou do koží nôh, kde sa kombinujú s proteínmi a vytvárajú modrý pigment. Sexual selection: intenzita modrej indikuje aktuálny zdravotný stav a kvalitu jedinca (Velando 2006 štúdia). Pri hladovaní nohy bledú za 2 dni — bledé nohy signalizujú zlú kondíciu. Samice si vyberajú samcov s intenzívnejšie modrými nohami — má vyšší hniezdny úspech, lepšie gény pre potomstvo. Sky-pointing display: samce dvíhajú modré nohy nahor v komplexnom tokovom „dance". Tento mechanizmus je jedinečný v Sulidae — žiadny iný druh nemá farebné nohy ako primárny signál atraktivity.
Najlepšie lokality pre pozorovanie suly modronohej: (1) Galapágy (Ekvádor) — Espanola, Daphne Major, North Seymour, Floreana, kruzy a tour Charles Darwin Foundation, najlepšie obdobie celý rok; (2) Isla Lobos de Tierra (Peru) — boat trips z Pimentel; (3) Isla Mocha (Chile) — boat trips z Tirúa; (4) Bahía Magdalena (Baja California, Mexiko) — boat trips z La Paz; (5) Isla Plata (Ekvádor, kontinent) — „malá Galapágy" — day trips z Puerto López, ľahšia dostupnosť než Galapágy. Sula modronoha sa nebojí ľudí — pozorovateľná z 1 m vzdialenosti. V SR nepozorovateľná.
Galapágy populácia suly modronohej klesla z 6 400 párov v 2000 na 3 200 v 2010 (Charles Darwin Foundation) — pokles o 50 % za 10 rokov. Hlavná príčina: kolaps sardel peruánskej (Engraulis ringens) — hlavnej koristi suly. Mechanizmus: (1) El Niño Southern Oscillation (ENSO) — silné El Niño roky (1997–98, 2015–16) zvyšujú teplotu Humboldt Current o +5 °C, sardely peruánska migrujú hlbšie alebo umierajú. (2) Komerčné rybárstvo — Peru ulovuje 5–7 miliónov ton sardel ročne (najväčší rybolov sveta), čo znižuje dostupnosť potravy. (3) Klimatické zmeny — zvyšujú frekvenciu El Niño rokov. (4) Sedentárny druh — sula modronoha nemigruje, lokálne kolapsy sa nedajú nahradiť. Charles Darwin Foundation monitoruje populáciu od 1962 — populácia sa zotavuje v rokoch s normálnymi sardelami (2005, 2008, 2020).
Sulidae má 10 druhov v 2 rodoch: (1) Morus (gannets) — 3 druhy v temperátnych a boreálnych moriach: M. bassanus (Northern Gannet, severný Atlantik), M. capensis (Cape Gannet, južná Afrika), M. serrator (Australasian Gannet, NZ). Väčšie (84–100 cm), bielo-žlté, plunge-diving 90–110 km/h. (2) Sula (boobies) — 6 druhov v tropických moriach: S. nebouxii (Blue-footed, Pacifik), S. sula (Red-footed, tropické oceány), S. dactylatra (Masked, tropické oceány), S. variegata (Peruvian), S. leucogaster (Brown), S. granti (Nazca). Menšie (66–84 cm), farebné nohy alebo zobáky, plunge-diving pomalší 40–90 km/h. Genetické rozdiely: Morus a Sula divergovali pred ~22 mil. rokov (Patterson et al. 2011).
Sula modronoha v Európe prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne druh východného Pacifiku. Žiadne zatúlané jedince v Európe (BirdLife International k 2024). V SR nikdy nebola zaznamenaná. V ZOO planéty žiadny živý exemplár — vyžaduje pelagické prostredie a karotenoid-bohatú stravu. Najbližšie pozorovateľné: Galapágy (Ekvádor) letenkou Bratislava–Madrid–Guayaquil–Baltra (~25 hodín) alebo Isla Plata (Ekvádor kontinent) letenkou do Quito + auto a boat.
Rod Sula má 6 druhov: (1) Sula modronoha (S. nebouxii, LC) — modré nohy z karotenoidov, ~80 000 párov, východný Pacifik (Galapágy, Mexiko, Peru). (2) Sula cervenonoha (S. sula, LC) — ružovo-červené nohy, najpočetnejšia ~1 mil. párov, tropické oceány globálne. (3) Sula maskovaná (S. dactylatra, LC) — biele telo s čiernou maskou tváre, ~125 000 párov, tropické oceány globálne. (4) Sula peruánska (S. variegata, LC) — Humboldt Current endemická, ~1 mil. párov, podobá M. bassanus. (5) Sula hnedá (S. leucogaster, LC) — hnedo-biele sfarbenie, tropické oceány. (6) Sula Nazca (S. granti, NT) — Galapágy a Clipperton endemická, ~14 000 párov, predtým poddruh S. dactylatra.
Sula modronohá — typický tokový tanec samca dvíhaním modrých nôh na Galapágskych ostrovoch (Lindblad Expeditions / National Geographic).
Sula modronohá — kompletný tokový rituál páru vrátane sky-pointing a vzájomného odpovedania medzi samcom a samicou (Galapágy).
