Sulidae (sulovité)
Sula biela je na mori takmer tichá, v hniezdnej kolónii výrazne hlučná. V kolónii 75 000 párov na Bass Rock (Škotsko) je akustická scéna kontinuálne hučivá. Repertoár obsahuje charakteristické „urrah-urrah" volania (0,5–2 kHz, hrubo-hrdelné), bill-clappering pri zdravení partnera, defenzívne volania pri obrane hniezda, nasal grunts. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie 4–6 kHz pri žobraní. Xeno-canto XC1076663 zachytáva typické volania zo Škotska. Akustická scéna kolónie počuteľná na 1+ km — kombinácia tisícov volajúcich vtákov.
Pár sa vytvára počas 2–3 rokov u mladých vtákov vracajúcich sa do kolónie (4–5 rokov). Tokový display — bill-fencing, mutual preening, sky-pointing, „urrah-urrah" volania. Monogamné páry vydržia 15+ rokov. Pri smrti partnera nový pár sa hľadá 1–2 roky.
Vajce je biele s modrastým nádychom, často s vápencovými stigmami, rozmery ~78 × 49 mm, hmotnosť ~105 g. Znáša len 1 vajce ročne. Ak vajce zlyhá, nová znáška v júni–júli.
Sedia striedavo obidvaja partneri (gulárne membrány v nohách — unikátne v Suliformes). Striedanie každých 24–48 hodín. Druhý partner medzitým loví 100–300 km od kolónie.
Mláďa nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, čiernej kože, hmotnosť ~70 g. Prvý týždeň úplne závislé na rodičoch. Po 7 dňoch sa pribúda biele páperie, po 2 týždňoch začínajú vidieť.
Mláďatá sa kŕmia regurgitovanou rybou z hrdla rodiča (mláďa strčí hlavu hlboko do hrdla). Rodičia striedavo letia na pelagické výlety 100–500 km, mláďa kŕmené 100–250 g rýb raz za 6–48 hodín. Mortalita mláďat 15–30 % — predácia veľkých čajek (great black-backed gull), hladovanie, vtáčia chrípka. Mláďa opúšťa kolóniu skokom z útesu (jeden skok!) — letí na otvorené more samé.
Mláďatá opúšťajú kolóniu v 84–97 dňoch (september–október) a nevracajú sa 3–4 roky. Prvé návraty v 4.–5. roku. Pohlavná zrelosť v 4–5 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 5.–6. roku. Dlhovekosť 25+ rokov — britský banding od 1925 (Bass Rock).
| Sula biela | Cape Gannet | Australasian Gannet | Sula modronoha (Blue-footed Booby) | Sula cervenonoha (Red-footed Booby) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 87–100 cm | 85–95 cm | 84–91 cm | 76–84 cm | 66–77 cm |
| Váha | 2,4–3,6 kg | 2,5–3,0 kg | 2,1–2,8 kg | 1,3–1,8 kg | 0,8–1,1 kg |
| Dožitie | 25+ r | 20+ r | 30+ r | 17+ r | 20+ r |
| Hlučnosť | 2/5 | 4/5 | 2/5 | 3/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN EN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najväčší severoatlantický seabird — plunge-diving 90–110 km/h, Bass Rock 75 000 párov | Endangered juhoafrický gannet — Bird Island, klesajúca kvôli kolapsu sardin | Najmenší gannet — NZ Cape Kidnappers najprístupnejšia kolónia svetu | Modré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection, Galapágy ikona | Najmenšia sula sveta — ružovo-červené nohy, najpočetnejšia booby ~1 mil. párov |
| Dostupnosť v SR | Severný Atlantik — Britania, Írsko, Island, Kanada, ~525 000 párov | Južná Afrika — Bird Island, Lambert's Bay, Malgas Island, ~135 000 párov | Nový Zéland, Tasmania, juhovýchodná Austrália — ~75 000 párov | Východný Pacifik — Galapágy, Peru, Ekvádor, Mexiko, ~80 000 párov | Tropické a subtropické oceány — Galapágy, Indický oceán, Karibik |
Príznaky: Masívny úhyn v kolónii, neurologické príznaky, kolaps populácie
2022 vtáčia chrípka HPAI H5N1 zabila ~25 000 sul biele na Bass Rock (~33 % kolónie!) — najmasívnejší úhyn morských vtákov v histórii Británie. Globálne ~150 000 sul uhynulo (~30 % globálnej populácie). St. Kilda, Bonaventure Island tiež zasiahnuté. K 2024 populácia sa pomaly zotavuje. JNCC, RSPB, Defra monitorujú.
Príznaky: Pokles hniezdneho úspechu, zmena distribúcie
Klimatické zmeny menia Severné more — pokles sandeelu (Ammodytes marinus) o 60 % od 2000, pokles sledie (Clupea harengus) o 30 %. Sula biela ako vrchol potravinového reťazca závisí na týchto rybách. JNCC Marine Climate Change Impacts Partnership monitoruje.
Príznaky: Slipky perie, hypotermia, smrť
Sea Empress (1996, Wales) a Erika (1999, Bretónsko) oilspills zabili stovky sul biele. Olejnaté kontaminované perie stráca tepelno-izolačnú schopnosť → hypotermia → smrť. European Maritime Safety Agency (EMSA) monitoruje.
Príznaky: Háčik v zobáku, utopenie
100–500 jedincov ročne zomrie na bycatch v Severnom mori — predovšetkým longlinery na tresky a halibut. Streamer lines povinné od 2004. RSPB monitoruje.
Príznaky: Plný žalúdok plastu (0,5–1,2 g/jedinec), zníženie hniezdneho úspechu
Plast dokumentovaný v žalúdkoch sul biele (Provencher et al. 2014) — 0,5–1,2 g/jedinec. Mŕtve sule na pobrežiach Grassholm často obsahujú plastové siete a nylonové vlasy ako súčasť hniezda — RSPB monitoring.
Najväčší severoatlantický seabird — rozpätie krídel 165–180 cm, hmotnosť 2,4–3,6 kg. Pre porovnanie najväčšia atlantická čajka (great black-backed gull, Larus marinus) má rozpätie 150–170 cm.
Plunge-diving rýchlosť 90–110 km/h — najrýchlejší zdokumentovaný útok morského vtáka. Sula sa ponára z 30 m do hĺbky 22 m (max. 34 m). Vzduchové vaky pod kožou (subcutaneous air sacs) absorbujú náraz pri vstupe do vody — airbag analógia.
Bass Rock Škotsko — najpočetnejšia kolónia svetu 75 000 párov — ~14 % globálnej populácie na 1 ostrove (8 ha). Akustická scéna kolónie počuteľná na 1+ km. Boat tours zo Scottish Seabird Centre North Berwick (apríl–september).
Vtáčia chrípka H5N1 v 2022 zabila ~25 000 sul biele na Bass Rock — najmasívnejší úhyn morských vtákov v histórii Británie. Globálne ~150 000 sul uhynulo (~30 % globálnej populácie). Populácia sa pomaly zotavuje k 2024.
Mladé jedince tmavo-hnedé, dospelé bielo-žlté — mladé sú čokoládovo-hnedé prvý rok, postupne bielnúce 4–5 rokov než dosiahnu dospelý šat (žltá hlava, čierne koncovky krídel).
Sedí na vajci nohami — sula má gulárne membrány v nohách (jedinečné v Suliformes), na rozdiel od iných vtákov, ktoré sedia na vajci brušnou plochou. Inkubácia 42–46 dní.
Mláďa opúšťa kolóniu skokom z útesu — jeden skok zo 100+ m útesov Bass Rock alebo Bonaventure Island, letí na otvorené more samé. Mortalita prvého letu 30–40 %.
Dlhovekosť 25+ rokov — britský banding od 1925 (Bass Rock). Najstarší banded jedinec 37 rokov (Bonaventure Island, Kanada).
Spolu s M. capensis a M. serrator tvoria rod Morus — Cape Gannet (M. capensis, EN) v južnej Afrike, Australasian Gannet (M. serrator, LC) v NZ a Tasmánii. Genetické štúdie (Friesen et al. 2002) potvrdili divergenciu pred ~3 mil. rokov.
Druh popísaný Linné v 1758 — Carl Linné popísal druh ako Pelecanus bassanus v 10. vydaní Systema Naturae. Latinské bassanus podľa Bass Rock (Škotsko, Firth of Forth) — typová lokalita druhu. Anglický názov Northern Gannet (gannet zo staronórskeho gan = stratený vták).
Sula biela (M. bassanus) má komplexné adaptácie na plunge-diving rýchlosťou 90–110 km/h: (1) Vzduchové vaky pod kožou (subcutaneous air sacs) — pod kožou na hrudi, krku a hlave sú dvojité vzduchové vaky, ktoré absorbujú náraz pri vstupe do vody ako airbagy v aute. Bez nich by sula utrpela vážne fraktúry. (2) Delta wing position — tesne pred zásahom vody sklopí krídla úplne dozadu, telo sa stane aerodynamickou „šípkou" s minimálnym odporom. (3) Nosné otvory vnútri zobáka — sula nemá vonkajšie nosné otvory (na rozdiel od kačíc a iných vtákov), nosné otvory sú vnútri zobáka a zatvárajú sa pri ponore (žiadny zachytený vzduch alebo voda). (4) Nictitating membrane — neproziračný plynový plát chráni oči pri vstupe do vody. (5) Silne svalovité telo a krk — absorbuje energiu nárazu. (6) Vzduch v dýchacích cestách komprimovaný — sula vydychuje pred ponorom (na rozdiel od kačíc). Plunge-dive 30 m vo vzduchu + 22 m vo vode — sula môže prebodávať ryby z 50+ m vertikálne.
Najlepšie lokality pre pozorovanie suly biele: (1) Bass Rock (Škotsko) — 75 000 párov najpočetnejšia kolónia svetu, boat tours zo Scottish Seabird Centre v North Berwicku (apríl–september) £30; (2) Bempton Cliffs RSPB Reserve (Yorkshire, UK) — apríl–august, 13 000 párov, ľahká dostupnosť autom; (3) Grassholm (Wales) — 40 000 párov, day trip boat z Martin's Haven; (4) Ailsa Craig (Škotsko) — 36 000 párov, boat tours z Girvan; (5) Bonaventure Island (Quebec, Kanada) — 60 000 párov, day trip z Percé; (6) Helgoland (Nemecko) — 1 000 párov, ferry zo severnonemeckého pobrežia; (7) Hermaness (Šetlandy) — 25 000 párov. V SR nepozorovateľná.
Rod Morus má 3 druhy: (1) Sula biela (M. bassanus, LC) — severný Atlantik, bielo-žlté telo so čiernymi koncovkami krídel, 87–100 cm, najväčšia, ~525 000 párov. (2) Cape Gannet (M. capensis, EN) — južná Afrika (Bird Island), biele telo so čiernym chvostom, 85–95 cm, ~135 000 párov, IUCN Endangered. (3) Australasian Gannet (M. serrator, LC) — NZ a Tasmania (Cape Kidnappers), biele telo so čiernym chvostom a žltým hrdielnym pruhom, 84–91 cm, ~75 000 párov. Sulidae má aj 6 druhov rodu Sula (boobies) v tropických moriach — Blue-footed, Red-footed, Masked, Peruvian, Brown, Nazca.
Sula biela na Slovensku prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne morský druh severného Atlantiku. Veľmi zriedkavé zatúlané jedince vo vnútrozemí Európy po búrkach (Maďarsko Balaton, Rakúsko Neusiedlersee — 1 jedinec za 5–10 rokov). V SR k 2024 zaznamenané 4 jedince (SOS databáza, 2003, 2011, 2018, 2022). V ZOO pravidelne nepozorovateľná. Najbližšie pozorovateľné: Helgoland (Nemecko) letenkou Bratislava–Hamburg (~2 hodiny + 4 hodiny vlak + ferry) alebo Bempton Cliffs (UK) letenkou do Manchesteru.
Vtáčia chrípka HPAI H5N1 v 2022 mala katastrofálny dopad na sulu bielu — najmasívnejší úhyn morských vtákov v histórii Británie. Dokumentované úhyny: Bass Rock ~25 000 sul (33 % kolónie!), St. Kilda ~10 000, Ailsa Craig ~5 000, Hermaness ~3 000, Grassholm ~5 000, Bonaventure Island Kanada ~10 000, Bempton Cliffs ~2 000. Globálne ~150 000 sul uhynulo — ~30 % globálnej populácie za 1 sezónu! Symptómy: neurologické príznaky (krčové kŕče, padanie z útesov), náhle úmrtia, masívne kŕdle uhynutých vtákov pri pobrežiach. Mechanizmus šírenia: H5N1 sa pravdepodobne šíril z divokých husí a kačíc (atlantický migračný flyway) na sule cez kontakt v hniezdnych kolóniách. Koordinovaná reakcia: JNCC, RSPB, Defra, Scottish Natural Heritage. K 2024 populácia sa pomaly zotavuje — Bass Rock ~50 000 párov (-33 %), ale hniezdny úspech vysoký.
Bass Rock (Škotsko, Firth of Forth) je najpočetnejšia kolónia svetu suly biele — ~75 000 párov (pred 2022 H5N1) na malom 8 ha ostrove. Prečo Bass Rock? (1) Strmé útesy — 100 m vysoké útesy poskytujú ochranu pred predátormi (líšky, mačky, čajky). (2) Centrálna poloha v Severnom mori — bohaté loviská sledie, makrely, sandeelu v 50–200 km vzdialenosti. (3) Žiadne natural predátory — ostrov je strmý a neprístupný (žiadne hady, líšky). (4) Žiadne ľudské osídlenie — od 1988 ostrov bez ľudí (predtým Bass Rock Lighthouse). (5) Historický typový lokalitát — Linnaeus pomenoval druh bassanus podľa Bass Rock v 1758. (6) Klimatické podmienky — mierne britské leto +12 °C ideálne. (7) Site fidelity — sule sa vracajú do tej istej hniezdnej skupiny rokmi. Scottish Seabird Centre v North Berwicku organizuje boat tours apríl–september a kamerové prenosy z kolónie.
Sula biela — Bass Rock (Škótsko, Firth of Forth) je najväčšia kolónia severných súl na svete, ~75 000 párov.
Sula biela — spektakulárny plunge dive z výšky 30 m, rýchlosť pri náraze na vodu až 100 km/h, lov rýb pod hladinou.
