Sulidae (sulovité)
Sula cervenonoha je v kolónii umiarkovane hlučná. Vydáva charakteristické „rraa-rraa" volania (0,5–2 kHz, krátke nety 1–2 sekundy), bill-clappering pri zdravení partnera, defenzívne volania pri obrane hniezda. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie 4–6 kHz. Xeno-canto XC815569 zachytáva typické volania z Galapág.
Tokový display — bill-fencing, mutual preening, sky-pointing, „rraa-rraa" volania. Monogamné páry vydržia 5–10 rokov. Pri smrti partnera nový pár sa hľadá 1–2 roky.
Vajce je biele s vápenitými stigmami, rozmery ~62 × 43 mm, hmotnosť ~65 g. Znáša len 1 vajce (vzácne 2). Hniezdo na strome.
Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 24–48 hodín. Druhý partner medzitým loví 100–400 km od kolónie.
Mláďa nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, biele páperie. Prvý týždeň úplne závislé na rodičoch. Po 7 dňoch sa pribúda biele páperie.
Mláďatá sa kŕmia regurgitovanou rybou. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety 100–400 km. Mortalita mláďat 20–40 % — predácia frigátiek (Fregata magnificens kradne ryby a útočí na mláďatá), invázne druhy.
Mláďatá opúšťajú kolóniu v 90–115 dňoch a stávajú sa nezávislé okamžite. Pohlavná zrelosť v 3–4 rokoch. Dlhovekosť 20+ rokov.
| Sula cervenonoha (Red-footed) | Sula modronoha (Blue-footed) | Sula maskovaná (Masked) | Sula biela (Northern Gannet) | Sula Nazca | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 66–77 cm | 76–84 cm | 75–86 cm | 87–100 cm | 81–91 cm |
| Váha | 0,8–1,1 kg | 1,3–1,8 kg | 1,2–2,2 kg | 2,4–3,6 kg | 1,3–2,3 kg |
| Dožitie | 20+ r | 17+ r | 20+ r | 25+ r | 20+ r |
| Hlučnosť | 2/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Najmenšia sula sveta — ružovo-červené nohy, jediná hniezdi na stromoch | Modré nohy z karotenoidov rýb — sexual selection, Galapágy ikona | Najväčšia tropická sula — biele telo s čiernou maskou tváre, ~125 000 párov | Najväčší severoatlantický seabird — plunge-diving 90–110 km/h | Galapágy a Clipperton endemická — predtým poddruh S. dactylatra, ~14 000 párov |
| Dostupnosť v SR | Tropické a subtropické oceány — Galapágy, Indický oceán, Karibik, ~1 mil. párov | Východný Pacifik — Galapágy, Mexiko, Peru, Ekvádor, ~80 000 párov | Tropické oceány globálne — Karibik, Pacifik, Indický oceán, Atlantik | Severný Atlantik — Britania, Írsko, Island, Kanada, ~525 000 párov | Východný Pacifik — Galapágy, Clipperton Island, Malpelo |
Príznaky: Pokles hniezdneho úspechu, kolaps lietajúcich rýb
Klimatické zmeny zvyšujú teplotu tropických oceánov — pokles produkcie lietajúcich rýb. Galapágy populácia kolíše kvôli El Niño. IPCC AR6 prognózuje pokles tropickej oceánskej produktivity o 20 % do 2100.
Príznaky: Háčik v zobáku, utopenie
1 000–5 000 jedincov ročne zomrie na bycatch v japonských, taiwanských a kórejských tuňákových longlineroch. ACAP nepokrytá (Sulidae nie sú v ACAP), pomalý pokrok regulácie.
Príznaky: Hromadný úhyn v kolónii
2023–2024 dokumentované epizódy v Severnej Amerike a Mexickom zálive. K máju 2026 menšie úhyny ~500 párov. Tropické kolónie zatiaľ menej zasiahnuté.
Príznaky: Plný žalúdok plastu, zníženie hniezdneho úspechu
Plast dokumentovaný v žalúdkoch — mid-Pacific gyres a North Atlantic Subtropical Gyre. The Ocean Cleanup monitoruje.
Príznaky: Predácia vajec a mláďat
Invázne mačky a rats predácia na pacifických ostrovoch (Christmas Island, Cocos-Keeling). Galapágy boli očistené od mačiek Project Isabela 1998–2008.
Najmenšia sula sveta — 66–77 cm, 800–1 100 g. Pre porovnanie M. bassanus (Northern Gannet) je 87–100 cm a 2,4–3,6 kg — 3× ťažší.
Najpočetnejšia booby — ~1 milión párov globálne — najpočetnejšia z 6 druhov rodu Sula. Najpočetnejšia kolónia: Genovesa Galapágy ~140 000 párov.
Ružovo-červené nohy — diagnostický znak — na rozdiel od S. nebouxii (modré) a S. dactylatra (sivé). Karotenoidové sfarbenie z potravy.
Jediná Sula hniezdi na stromoch — preferuje mangrove, palmy alebo nízke kríky 2–10 m vysoké. Ostatné Sulidae hniezdia na zemi (skala, piesok).
Polymorphic — 3 morfy: biele, hnedé, white-tailed brown — Galapágy populácia má dominantne biele morfy (90 %), Karibik hnedé (60 %), Indický oceán biele (80 %). Genetické pozadie polymorfizmu sa skúma.
Sedentárny druh — nemigruje — hniezdi celoročne, ostáva v okolitých vodách. Lovecké výlety 100–400 km.
Tri uznané poddruhy — S. s. sula (Karibik), S. s. rubripes (Pacifik), S. s. websteri (Galapágy). Niektoré štúdie navrhujú povýšenie na samostatné druhy.
Frigátky kradnú ryby a útočia na mláďatá — Fregata magnificens v tropických moriach kradne potravu od sul cervenonoh (kleptoparazitizmus). Ohrozenie mláďat 10–30 %.
Inkubácia 44–46 dní — striedavo obidvaja partneri sedia na vajci nohami (gulárne membrány). Mláďa opúšťa kolóniu v 90–115 dňoch.
Druh popísaný Linné v 1766 — Carl Linné popísal druh ako Pelecanus sula v 12. vydaní Systema Naturae. Latinské sula z islandského súla (terej, sula). Anglický názov Red-footed Booby odkazuje na ružovo-červené nohy. „Booby" z španielskeho bobo = „hlúpy" (sule sa nebáli ľudí, boli ľahko zabíjateľné).
Ružovo-červené nohy suly cervenonohej (S. sula) sú karotenoidové sfarbenie — pigmenty (kantaxantín, astaxantín) získané z potravy (lietajúce ryby, kalamáre obsahujúce karotenoidy z fytoplanktónu). Intenzita červenej indikuje aktuálny zdravotný stav. Na rozdiel od S. nebouxii (modré nohy z lutein/zeaxantín), S. sula má červené nohy z odlišnej karotenoidovej cesty. Sexual selection — samce s intenzívnejšie červenými nohami majú vyšší hniezdny úspech (Velando et al. 2014).
Najlepšie lokality: (1) Galapágy — Genovesa Island (Tower), najpočetnejšia kolónia svetu ~140 000 párov; (2) Kīlauea Point NWR (Kauai, Havaj) — visitor center; (3) Aldabra (Seychely) — UNESCO WH; (4) Little Cayman Booby Pond (Karibik) — ~5 000 párov; (5) Tobago Little Tobago Island; (6) Cocos-Keeling (Austrália). V SR nepozorovateľná.
Rod Sula má 3 hlavné druhy: (1) S. sula (Red-footed, LC) — najmenšia, červené nohy, ~1 mil. párov, tropické oceány globálne, hniezdi na stromoch. (2) S. nebouxii (Blue-footed, LC) — modré nohy, ~80 000 párov, východný Pacifik. (3) S. dactylatra (Masked, LC) — najväčšia, biele telo s čiernou maskou tváre, ~125 000 párov, tropické oceány globálne.
V Európe nehniezdi, žiadne zatúlané jedince. V SR nikdy nebola zaznamenaná. V ZOO planéty zriedkavo živé exempláre. Najbližšie pozorovateľné na Galapágoch alebo v Havaji.
Sula cervenonoha je jediná Sula, ktorá hniezdi na stromoch (preferuje mangrove, palmy alebo nízke kríky 2–10 m vysoké). Dôvody: (1) Predátorová ochrana — stromy chránia pred suchozemskými predátormi (potkany, mačky, leguáni). (2) Termoregulácia — tropické slnko by prehrievalo vajcia a mláďatá na otvorenej zemi. (3) Špecializácia — S. sula vyvinula adaptáciu na stromové hniezdenie, na rozdiel od ostatných Sulidae, ktorí používajú útesy a piesok. (4) Konkurencia — nezdieľa hniezdne ostrovy s S. nebouxii a S. dactylatra (ktoré hniezdia na zemi).
El Niño Southern Oscillation (ENSO) má variabilný dopad na populáciu Galapág. Pri silných El Niño rokoch (1982–83, 1997–98, 2015–16) — pokles produktivity Humboldt Current, kolaps lietajúcich rýb, hniezdny úspech klesá o 50–80 %. Pri La Niña rokoch — zvýšená produktivita, populácia rastie. Long-term trend stabilný — Charles Darwin Foundation monitoruje od 1962. K 2024 Genovesa populácia ~140 000 párov.
Sula červenonohá — zbieranie vetvičiek pre stavbu hniezda, jediná súla hniezdiaca na stromoch a kríkoch.
Sula červenonohá — hniezdiaca kolónia na Kīlauea Point NWR (Kauai, Havaj), najväčšia kolónia druhu na Havaji.
