Sliepočka vodná (Gallinula chloropus)

Rallidae (chriašteľovité)

Sliepočka vodná

Gallinula chloropus — najbežnejší chriašteľovitý vodný vták SR — ~3 000–5 000 hniezdiacich párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Globálne LC s populáciou 8–17 miliónov jedincov a stabilným trendom. Najbežnejší chriašteľovitý vták sveta
Dĺžka30–38 cm
Hmotnosť192–500 g
Rozpätie50–62 cm
Populácia SR3 000–5 000 párov

Výživa

  • Vodné a pobrežné rastliny — žaburinka, rdesno, semená a listy
  • Vodný hmyz a lariy — chrostíky, pakomáre, vážky (Trichoptera, Chironomidae, Odonata)
  • Slimáky vodné a mäkkýše (Lymnaea, Planorbis)
  • Semená pobrežných tráv a obilnín
  • Lariy obojživelníkov, žubrienky, drobné rybky
  • Vajcia iných vodných vtákov (lyska, kačice) — príležitostne
  • Mäkké ovocie a bobule (lieskovec, šípky) — jeseň
Tip od odborníka Sliepočka vodná (Gallinula chloropus) je všežravec s prevahou rastlinnej zložky (~60 % strava). Denný príjem ~80–150 g potravy. Zbiera ju tromi spôsobmi: (1) na vodnej hladine — zbiera plávajúce rastliny (žaburinka), semená, vodný hmyz a slimáky; (2) na zemi pri brehu — pasie sa na pobrežnej tráve, semenách, pestrofarebne sa „kíva" pri chôdzi (typický kuracký pohyb); (3) plytké ponáranie hlavy a krku — siahne pod hladinu do 15–20 cm pre vodné rastliny a bezstavovce. Mláďatá aktívne kŕmené rodičmi v prvých 1–2 týždňoch (drobný hmyz, slimáky), potom postupne samostatné. Charakteristické trhanie chvostom hore-dolu pri každom kroku ukazuje biele perá podchvostia — komunikačný signál. Nekŕmite chlebom — narušuje výživovú rovnováhu a znečisťuje vodu (botulizmus); lepšie sú špeciálne kŕmne granule pre vodné vtáky alebo žiadne kŕmenie.

Hlasový prejav

Sliepočka vodná má bohatý a charakteristický hlasový repertoár — jeden z najtypickejších zvukov slovenských vodných biotopov. Hlavné typy volaní: (1) „Kek-kek-kek" alebo „kurr-r-r-uk" — ostrý kontaktný hlas, počuteľný na 0,5–1 km, najčastejšie počuté volanie; (2) „Krrrrk" — dlhé trasľavé varovné volanie pri náhlej hrozbe; (3) „Kuk-kuk-kuk" — kontaktné volanie medzi partnermi a mláďatami; (4) Nočné letové „kik" — krátke volanie počas migrácie a presunov medzi nádržami v noci. Frekvencia volaní 1–4 kHz, trvanie 0,1–3 sekúnd. V noci a za hmly volania zosilňujú — slúžia ako akustická navigácia a komunikácia medzi pármi. V parkoch (Bratislava — Štrkovec, Jarovce) vokálne aj cez deň. Mláďatá vydávajú vysoké pišťivé „kik-kik" volania pri kŕmení.

Typické zvuky

  • „Kek-kek-kek" / „kurr-r-r-uk" — ostrý kontaktný hlas, najtypickejší zvuk druhu (1–4 kHz, počuteľné 0,5–1 km)
  • „Krrrrk" — dlhé trasľavé varovné volanie pri náhlej hrozbe
  • „Kuk-kuk-kuk" — kontaktné volanie medzi partnermi a mláďatami
  • Nočné letové „kik" — krátke volanie počas migrácie a presunov v noci
  • Žobravé pišťanie mláďat — vysoké „kik-kik" pri kŕmení
  • Tiché frkanie a syčanie — pri obrane hniezda na krátku vzdialenosť

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — marec až máj, agresívne teritoriálne správanie samcov
Hniezdenie — 2 znášky ročne, znáška 5–11 vajec, apríl až august
Inkubácia 19–22 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi; staršie mláďatá pomáhajú pri druhej znáške
Pelichanie do basic plumage — strata letiek, krátka nelietavá fáza
Severnejšie populácie migrujú; SR populácia z väčšiny rezidentná
Zimovanie — nezamŕzajúce vody, čističky, teplé výtoky, mestské parky

Prostredie a požiadavky

Biotop
Všetky typy nížinných a podhorských stojatých a pomaly tečúcich vôd s pobrežnou vegetáciou
Rybníky, jazerá, mokrade, mŕtve ramená riek (Dunaj, Váh, Hron, Bodrog, Ipeľ), umelo vytvorené nádrže, mestské parky, jazierka v záhradách, čističky vôd, kanále. Vyžaduje hustú pobrežnú vegetáciu (rákosie, ostrice, vŕby, ovsenice) pre hniezdenie a úkryt. Veľmi adaptabilná — toleruje znečistenie aj eutrofizáciu, často hniezdi v urbánnom prostredí.
Nadmorská výška
100–1 000 m n. m. — v SR najhustejšie 100–500 m
Najhustejšia populácia v Podunajskej, Východoslovenskej nížine, Pohronskej a Hornonitrianskej kotline (do 300 m). V podhorských oblastiach (Stredné Slovensko) do 800 m n. m., v horských úzkych dolinách (Liptov, Spiš) do 1 000 m. Globálne hniezdi do 4 800 m (Andy, Etiópske vysočiny).
Hniezdo
Plávajúce alebo na zemi v hustej pobrežnej vegetácii, priemer 20–30 cm, výška 5–15 cm
Hniezdo plávajúce z trsťových listov a vodných rastlín, ukotvené o vegetáciu, alebo postavené na zemi v hustom rákosí. Stavajú obaja partneri, vystlané jemnejšími listami a páperím. Niekedy postavené na zlomených konároch vŕb 30–100 cm nad vodou. Pri narastení hladiny pár dostavbuje hniezdo. 2 znášky ročne — často sa používa to isté hniezdo alebo postavené nové pri druhej znáške.
Teplota
Mierne až tropické pásmo, –15 až +35 °C
Znáša zimné teploty –15 °C, ale potrebuje nezamŕzajúce úseky vody. V tuhých zimách hľadá teplé výtoky elektrární, čističiek vôd, mestské parky s kŕmením. Najhustejšie zimuje v Podunajskej nížine. Globálny areál od miernej Európy po tropickú Áziu a Afriku — extrémne adaptabilný druh.
Voda
Plytké stojaté až pomaly tečúce vody, hĺbka 10–100 cm, čistá aj eutrofizovaná
Preferuje plytké vody (do 50 cm) s mäkkým dnom a bohatou pobrežnou aj vodnou vegetáciou. Toleruje znečistenie. Loví na hladine, plytkým ponaraním hlavy a krku (max 15–20 cm), na pobreží. Nepotápa sa. Vie chodiť po listoch lekien vďaka dlhým prstom bez plaviek.
Spoločnosť
V hniezdnom období teritoriálne páry s pomocnými staršími súrodencami, v zime malé skupiny 5–30 jedincov
Pár sa formuje na obdobie hniezdneho sezónu (často aj viacero rokov). V hniezdnom období agresívne bráni teritórium (50–100 m²) proti iným sliepočkám, lyskám, kačkám. Pomoc starších súrodencov — mladé z prvej znášky kŕmia a strážia mláďatá druhej znášky (rodinné správanie typické pre niektoré chriastele). V zime tvorí malé voľné skupiny na nezamŕzajúcich vodách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj (vrchol apríl)

Pár sa formuje na obdobie hniezdneho sezónu, často sa však partneri vracajú v ďalšom roku. Tok obsahuje synchronizované plávanie, vzájomné zobákovanie peria, „chasing" — naháňanie medzi rastlinami, prinášanie vodných rastlín. Samec agresívne bráni teritórium proti iným samcom — bitky na vode s krídlami a nohami. Párenie na pevnine pri brehu — krátke (5–10 sekúnd).

Znáška
5–11 vajec (typicky 7–8), 2 znášky ročne

Vajcia stredne veľké svetlohnedé až okrovo-béžové s tmavšími škvrnami, rozmery ~44 × 30 mm, hmotnosť ~22 g. 2 znášky ročne — prvá apríl–jún, druhá jún–august. Samica znáša 1 vajce každý deň ráno. Inkubácia začína po znesení posledného vajca. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (1–2×).

Inkubácia
19–22 dní (typicky 20–21)

Sedia obaja partneri, s rotáciou ~50/50 % (samica nepatrne viac). Striedanie každých 2–3 hodiny. Pri ohrození hniezda samec útočí na votrelca (drobné cicavce, vrany) — útoky krídlami a nohami. Pri opustení hniezda vajcia zakryje vegetáciou pre maskovanie.

Liahnutie
Apríl–august (typicky koniec apríla a koniec júna)

Mláďatá precociálne (nidifúgne) — pokryté hustým čiernym páperím s typickými „solárkovými" plešinkami na hlave (modrasté nahé miesta okolo zobáka), otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~16 g. Po oschnutí (~24 hod) ich obaja rodičia vedú z hniezda do vody.

Mláďatá
40–70 dní do vzletnosti

Mláďatá aktívne kŕmené rodičmi v prvých 1–2 týždňoch — drobný hmyz, slimáky, lariy. Postupne sa naučia samostatne hľadať potravu. Vzletné v 40–70 dňoch (~1,5–2,5 mesiaca). Mladé z prvej znášky pomáhajú rodičom kŕmiť a strážiť mláďatá druhej znášky — rodinné správanie typické pre niektoré chriastele. Mortalita 30–50 % — predácia (líška, kuna, vrana, vodný škrečok).

Samostatnosť
60–80 dní po vyliahnutí (alebo aj dlhšie pri pomoci s druhou znáškou)

Po dosiahnutí vzletnosti (~50–70 dní) mladé z prvej znášky často zostávajú s rodičmi a pomáhajú pri druhej znáške (kŕmenie a stráženie mladších súrodencov). Po druhej znáške sa rodina rozdelí. Pohlavná zrelosť v 1. roku života — niektoré mladé z prvej znášky hniezdia už v nasledujúcom roku, čo prispieva k rýchlej obnove populácie.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sliepočka vodná 30–38 cm Lyska čierna 36–42 cm Chriašteľ vodný 23–28 cm Chrapkáč poľný 27–30 cm Chriaštik bodkovaný 22–24 cm
Sliepočka vodná Lyska čierna Chriašteľ vodný Chrapkáč poľný Chriaštik bodkovaný
Dĺžka30–38 cm36–42 cm23–28 cm27–30 cm22–24 cm
Váha192–500 g0,6–1,1 kg115–170 g120–210 g60–120 g
Dožitie11 r9–18 r5–7 r5–7 r5–7 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajbežnejší chriašteľovitý vták SR — červený štítok, žlto-červený zobák, trhanie chvostomTmavá s bielym štítkom — lalokované plávky, výborná potápačka, 1 znáška/rokSkrytý lesný chriašteľ — dlhý červený zobák, prúžkované boky, „pig squeal" volaniaSuchozemský chriašteľ — žije v lúkach, „krek-krek" volania v noci, ohrozenýDrobný skrytý chriašteľ — biele bodky na hrudi, „whuit" volanie, vzácny
AreálEurázia, Afrika — SR ~3 000–5 000 párovEurázia — SR ~3 000–8 000 párovEurázia — SR ~1 500–2 500 párovEurázia — SR ~800–1 500 párovEurázia — SR ~50–150 párov

Zaujímavosti

1

Najbežnejší chriašteľovitý vták SR — hniezdi na všetkých nížinných a podhorských vodách, vrátane mestských parkov. SR populácia ~3 000–5 000 hniezdiacich párov, globálne 8–17 miliónov jedincov.

2

Charakteristický červený čelný štítok — nad žlto-červeným zobákom, najvýraznejší v hniezdnom období (pod vplyvom hormónov). Spolu s tmavé bridlicovo-čiernym perím a bielym pruhom na bokoch tvorí nezameniteľnú identifikáciu.

3

Typické trhanie chvostom hore-dolu — pri každom kroku trhá chvostom a ukazuje biele perá podchvostia. Toto „flagging" správanie je komunikačný signál medzi pármi a varovanie pred predátormi. Charakteristické aj pre lyska čiernu.

4

Dlhé prsty bez plaviek — vie chodiť po listoch lekien (Nymphaea) a iných plávajúcich rastlinách, ako tropická jacana. Adaptácia na hustú vegetáciu mokradí.

5

2 znášky ročne s pomocou starších súrodencov — pár robí 2 znášky ročne (5–11 vajec), mladé z prvej znášky pomáhajú rodičom kŕmiť a strážiť mláďatá druhej znášky. Rodinné správanie typické len pre niektoré chriastele (kooperatívne hniezdenie).

6

Hlasový druh — „kek-kek-kek" a „kurr-r-r-uk" volania počuteľné na 0,5–1 km, jedny z najtypickejších zvukov slovenských vodných biotopov. V noci za hmly volania zosilňujú.

7

Americká jacana sa odštiepila od sliepočky — donedávna Gallinula chloropus zahŕňala aj americkú populáciu. V roku 2011 American Ornithologists' Union oficiálne uznala americký druh ako samostatný Gallinula galeata (Common Gallinule) na základe genetických a vokálnych rozdielov.

8

Mláďatá so „solárkovými" plešinkami — čierne novonarodené mláďatá majú typické modrasté nahé miesta okolo zobáka, ktoré vyzerajú ako „solárky". Slúžia ako vizuálny signál pre kŕmenie rodičmi (rovnaký fenomén ako u amerických cowbirdov a iných druhov).

9

Rezidentná populácia SR — slovenská populácia z väčšiny rezidentná, zimuje na nezamŕzajúcich vodách (čističky vôd, mestské parky, teplé výtoky elektrární). Severnejšie populácie (Pobaltie) migrujú do Stredomoria a severnej Afriky.

10

Pohlavná zrelosť v 1. roku — niektoré mladé z prvej znášky hniezdia už v nasledujúcom roku života (na rozdiel od väčšiny vodných vtákov, ktoré hniezdia až v 2.–4. roku). Rýchla obnova populácie umožňuje druhu kompenzovať vysokú mortalitu mláďat.

Taxonomická klasifikácia

species Sliepočka vodná
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Gruiformes (žeriavotvaré)
Čeľaď Rallidae (chriašteľovité)
Rod Gallinula Brisson, 1760
Druh G. chloropus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR G. ch. chloropus — nominátny poddruh
Poddruhy Päť poddruhov: G. ch. chloropus (Európa, Ázia, severná Afrika — nominátny), G. ch. meridionalis (subsaharská Afrika, južná Arábia), G. ch. pyrrhorrhoa (Madagaskar, Komory), G. ch. orientalis (Indonézia, Filipíny), G. ch. guami (vyhynutý — Guam, 1980-te). Americká G. galeata bola od 2011 oddelená ako samostatný druh.

? Často kladené otázky

Obe sú tmavé chriašteľovité vodné vtáky s bielym štítkom na hlave, ale líšia sa: (1) Farba štítku a zobáka — sliepočka má červený štítok a žlto-červený zobák, lyska má biely štítok a biely zobák; (2) Plávacie blany — sliepočka má dlhé prsty BEZ plaviek (vie chodiť po listoch lekien), lyska má lalokované plávacie blany (každý prst má vlastnú „lopatku"); (3) Veľkosť — sliepočka menšia (30–38 cm), lyska väčšia (36–42 cm); (4) Správanie — sliepočka veľa chodí po brehu a vegetácii, lyska radšej pláva a potápa sa; (5) Hniezdenie — sliepočka v hustej vegetácii (2 znášky/rok), lyska plávajúce hniezdo (1 znáška/rok). V SR sa často vyskytujú spolu na rovnakých nádržiach.

Sliepočka vodná je najbežnejší chriašteľovitý vodný vták SR — pozorovateľná takmer na všetkých nížinných a podhorských vodách. Najvyššie hustoty v Podunajskej a Východoslovenskej nížine (rybničné sústavy Senianska, Iňačovská, Šaštín, Žitný ostrov), mestských parkoch (Bratislava — Štrkovec, Jarovce, Železná studnička; Košice — Anička; Žilina — Vodné dielo; Trenčín — Ostrov), čističkách vôd (Bratislava — Vrakuňa, Petržalka). Pozorovať z brehu — druh je viditeľný a habituovaný na ľudí v parkoch. Najlepšie pozorovanie hniezdneho správania apríl–august. V zime sa pripočítava ~5 000–10 000 zimujúcich jedincov.

Trhanie chvostom hore-dolu („flagging") je typické pre celú čeľaď chriašteľovitých (Rallidae) — aj lyska a chriašteľ vodný to robia. Slúži ako komunikačný signál: (1) Vizuálny signál medzi pármi — biele perá podchvostia sú zreteľné v hustej vegetácii a slúžia ako „svetelný" identifikátor; (2) Varovanie pred predátormi — alarmný signál pre iné sliepočky a aj iné druhy vtákov v okolí; (3) Súčasť toku — v hniezdnom období intenzívnejšie, samce demonštrujú svoju vitalitu; (4) Maskovanie smerom pohybu — môže mätkať predátora pri smere úniku. Toto správanie je inštinktívne a začínajú ho mláďatá už v prvých týždňoch života.

Sliepočka vodná je vynikajúcou rodičovskou starostlivosťou. Obaja rodičia aktívne starajú o mláďatá: (1) Inkubácia oboma partnermi — 19–22 dní, striedanie každých 2–3 hodiny; (2) Aktívne kŕmenie mláďat v prvých 1–2 týždňoch — drobný hmyz, slimáky, lariy podávané priamo do zobáka; (3) Ochrana pred predátormi — samec útočí na votrelcov (vrany, kuny, šťuky); (4) Pomoc starších súrodencov — mladé z prvej znášky (40+ dní staré) kŕmia a strážia mláďatá druhej znášky — rodinné správanie typické len pre niektoré chriastele (kooperatívne hniezdenie). Toto starostlivé správanie umožňuje vysoký reprodukčný výkon (10–18 mladých z 2 znášok ročne).

Čiastočne — slovenská populácia je z väčšiny rezidentná (zostáva celoročne na nezamŕzajúcich vodách). Len malá časť severnejších a najvyšších populácií migruje na juh (Stredomorie, severná Afrika). V tuhých zimách sliepočky koncentrujú na nezamŕzajúce úseky — čističky vôd (Bratislava — Vrakuňa, Košice — Kokšov-Bakša), teplé výtoky elektrární (Mochovce, Jaslovské Bohunice), mestské parky s kŕmením (Štrkovec, Anička), Dunaj a Váh. Zároveň severnejšie populácie (Pobaltie, severná Európa) migrujú do strednej Európy — v zime narastie populácia v SR o ~50 %. Migrácia prebieha v septembri–novembri (jeseň) a v marci–apríli (jar), prevažne v noci.

Áno — v SR je sliepočka vodná chránený druh podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (1. stupeň ochrany). Globálne má status IUCN LC (Least Concern, 2024) s populáciou 8–17 miliónov jedincov a stabilným trendom. V Európe je súčasťou Smernice o vtákoch (2009/147/ES), príloha II/2 — môže byť lovená v krajinách, kde tradičná lov existuje, ale v SR je celoročne chránená. Hlavné ohrozenia: znečistenie a regulácia mokradí, predácia, vtáčia chrípka, kolízie s automobilmi pri presunoch v noci. Populácia v SR je stabilná.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Gallinula chloropus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtak

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1101978
Nahrávateľ: Bosco Dies / BirdingAlbufera
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Sliepočka vodná

Sliepočka vodná (Gallinula chloropus) – volania a kontaktné zvuky

Sliepočka vodná pri vode – charakteristické krátke kvíkajúce volania a kontaktné zvuky v pobrežnej vegetácii.

Sliepočka vodná (Gallinula chloropus) – hniezdo a mláďatá

Sliepočka vodná pri hniezde v ostrici – červená šuplinka, žltý hrot zobáka a typický pohyb medzi rastlinami.

 Cudzie názvy

Česky:   Slípka zelenonohá, Anglicky:   Common Moorhen, Nemecky:   Teichhuhn, Francúzsky:   Gallinule poule-d'eau, Poľsky:   Kokoszka, Maďarsky:   Vízityúk, Rusky:   Камышница