Labuť veľká (Cygnus olor)

Anatidae (kačicovité)

Labuť veľká

Cygnus olor — najťažší lietajúci vták Európy a najznámejšia labuť sveta — ~400–600 hniezdiacich párov v SR

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná až mierne rastúca populácia, ~600 000–700 000 jedincov globálne
Dĺžka140–160 cm
Hmotnosť8–15 kg
Rozpätie200–240 cm
Populácia SR400–600 párov

Výživa

  • Vodné rastliny — riasy, rdesno, močiarka, hviezdoš (Potamogeton, Ceratophyllum, Myriophyllum)
  • Pobrežná tráva a obilniny — pasenie na lúkach pri vode
  • Žaburinka (Lemna) a plávajúce rastliny
  • Vodné bezstavovce — slimáky, lariy hmyzu, kôrovce (Daphnia)
  • Malé žaby, žubrienky, drobné rybky (príležitostne)
  • Obilniny zo strniska — kukurica, jačmeň (zima)
Tip od odborníka Labuť veľká (Cygnus olor) je prevažne herbivor s občasnými živočíšnymi doplnkami — ~88 % rastlinnej potravy. Dospelý vták zje denne 3–4 kg vodných rastlín. Potravu zbiera dvomi spôsobmi: (1) „up-ending" — prevráti sa zadkom hore a dlhým krkom siahne pod hladinu až do 100 cm hĺbky pre vodné rastliny (rdesno, hviezdoš, parožnatka), (2) „grazing" — pasie sa na pobrežnej tráve a obilninách na poliach pri vode. Nepotápa sa. Mláďatá kŕmené najmä bezstavovcami v prvých týždňoch (rast + bielkoviny), neskôr prechádzajú na rastliny. V parkoch NEKŔMTE chlebom — spôsobuje „angel wing" deformity, znečisťuje vodu, vyvoláva botulizmus. Lepšie alternatívy: nesolený šalát, kapusta, mrazený hrach, ovsené vločky, špeciálne kŕmne granule pre vodné vtáky. Najlepšie však nekŕmiť vôbec — divé labute nájdu prirodzenú potravu.

Hlasový prejav

Labuť veľká je tichý druh a jej anglický názov „Mute Swan" odráža relatívnu nemotu v porovnaní s ostatnými labuťami. Hlavné zvuky: tiché syčanie (frekvencia ~2–6 kHz) pri obrane teritória, hlboké hrdelné „grunt" volania pri komunikácii medzi partnermi, nazálne fúkanie a krátke „hgh-hgh" volania. Najnápadnejším zvukom je však hvízdavý šum krídel v lete — vibrujúce letky vytvárajú charakteristický mechanický „whoosh-whoosh" počuteľný na 1–2 km (frekvencia ~1–3 kHz). Hniezdiaca samica vydáva tiché „cooing" pri kontakte s mláďatami. Pri agresívnej obrane hniezda — hlasitý sykot, klapanie zobákom a frkavé hrozby.

Typické zvuky

  • Syčanie obranné — tichý nepretržitý „sssss" pri stretnutí s votrelcom (2–6 kHz)
  • Hrdelné „grunt" — krátke hlboké volanie pri kontakte páru (0,5–2 kHz)
  • Nazálne fúkanie a klapanie zobákom — pri obrane teritória
  • Hvízdavý šum krídel v lete — mechanický zvuk, počuteľný na 1–2 km
  • Žobravé pišťanie mláďat — vysoké „pip-pip" v prvých týždňoch
  • Tiché „cooing" samice — pri kŕmení a vodení mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — február až apríl, dlhodobé monogamné páry
Hniezdenie — znáška 5–9 vajec, marec až jún
Inkubácia 35–41 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (apríl–september)
Pelichanie samcov i samíc — strata letiek, ~6 týždňov nelietavá fáza
Mladé samostatné, formovanie kŕdľov, presun na zimoviská
Zimovanie — nezamŕzajúce rieky a jazerá, Dunaj, Váh, Hron, mestské parky

Prostredie a požiadavky

Biotop
Stojaté a pomaly tečúce vody s bohatou pobrežnou vegetáciou
Rybníky, jazerá, mŕtve ramená riek, nížinné rieky (Dunaj, Váh, Hron, Bodrog), mokrade, polia s nádržami, mestské parky (Bratislava — Štrkovec, Jarovce, Železná studnička; Košice — Anička; Žilina — Vodné dielo). Vyhľadáva plytké vody (do 1 m) s podvodnou vegetáciou (rdesno, hviezdoš, parožnatka) a pobrežnou trávou. Toleruje urbánne prostredie a kŕmenie ľuďmi.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. — v SR od Podunajskej a Východoslovenskej nížiny po podhorské vodné nádrže
Najhustejšia populácia v nížinách do 200 m n. m. (Žitný ostrov, Podunajská a Východoslovenská nížina). Mimo nížin len lokálne — Liptovská Mara, Oravská priehrada (do 800 m). Globálne hniezdi do 1 500 m n. m. (Alpské jazerá), výnimočne až 2 000 m.
Hniezdo
Masívna hromada rastlín pri vode, priemer 1–2 m, výška 0,5–1 m
Hniezdo na malom ostrovčeku, v rákosí, na bezpečnom mieste pri brehu. Stavajú obaja partneri zo suchej trstiny, ostríc, vetvičiek a vodných rastlín, vystlané jemnejším materiálom a páperím samice. Rovnaké hniezdo používa pár viacero rokov, každý rok doplnené a zvýšené. V mestských parkoch hniezdi pri brehoch jazierok, aj v zhustených zónach s ľuďmi.
Teplota
Mierne pásmo, –20 až +30 °C
Znáša zimné teploty –20 °C, ale potrebuje nezamŕzajúce úseky vody (na potravu a oddych). V tuhých zimách hľadá teplé výtoky elektrární, čističiek vôd a Dunaj v Bratislave (nezamŕzajúci). Lokálne kŕmené populácie v mestských parkoch.
Voda
Plytké stojaté až pomaly tečúce vody, hĺbka 20–100 cm, čistá aj eutrofizovaná
Preferuje plytké vody (do 1 m) s mäkkým dnom a bohatou podvodnou vegetáciou. Toleruje znečistenie aj eutrofizáciu. Pasie sa „up-endingom" — dlhým krkom siahne pod hladinu až do 100 cm pre rastliny. Nepotápa sa.
Spoločnosť
V hniezdnom období teritoriálne páry, mimo neho kŕdle 50–500 jedincov
Dlhodobo monogamná — pár vydrží celý život (15–20+ rokov). V hniezdnom období agresívne bráni teritórium proti iným labutiam, husiam, kačiciam i ľuďom. Mimo hniezdenia (júl–marec) tvoria veľké kŕdle na zimoviskách — Šírava, Dunaj pri Bratislave a Gabčíkove, Liptovská Mara, mestské parky.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Február–apríl (vrchol marec)

Pár sa formuje v 2.–3. roku života a vydrží celý život. Pri tok-páreni partneri vykonávajú synchronizovaný „heart display" — postavia sa proti sebe, krky tvarujú do srdca, a hlavami sa dotýkajú. Párenie na vode — samec uchopí samicu za perá zátylku. Teritoriálne agresívna — samec útočí na všetkých votrelcov v okruhu 50–100 m od hniezda, vrátane ľudí, psov, lodí.

Znáška
5–9 vajec (typicky 6–7)

Vajcia veľké šedo-zelenkavé až svetlozelené, rozmery ~115 × 75 mm, hmotnosť ~340 g. Znáška marec–jún, vrchol apríl. Samica znáša 1 vajce každé 2 dni (ráno). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (1–2×). Druhú znášku v tej istej sezóne nerobí. Inkubácia začína po znesení posledného vajca.

Inkubácia
35–41 dní (typicky 36–38)

Sedí prevažne samica, samec stráži hniezdo a zriedka tiež sedí (rotácia ~10 % času). Samica opúšťa hniezdo 1–2× denne na 30–60 minút na potravu, pričom vajcia zakryje páperím a rastlinami. Pri obrane hniezda samec agresívny — známe sú prípady zlomenín kosti predlaktia u ľudí po útoku krídlom (úderová sila ~10–15 kg).

Liahnutie
Apríl–júl (typicky koniec mája)

Mláďatá („cygnets") prekociálne (nidifúgne) — pokryté hustým sivohnedým páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~220 g. Po oschnutí (~24 hod) ich obaja rodičia vedú k vode. V prvých týždňoch cygnety často nosia na chrbte medzi krídlami pre ochranu pred chladom a dravcami.

Mláďatá
120–150 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia samostatne od prvého dňa — hlavne bezstavovce (Daphnia, lariy hmyzu) v prvých týždňoch, postupne prechádzajú na rastliny. Obaja rodičia ich vodia a chránia 4–5 mesiacov. Vzletné sú v 120–150 dňoch (~4–5 mesiacov). Mortalita cygnetov 20–40 % — predácia (líšky, šťuky, vrany, dravci), kolízie s vedeniami, otrava olovom, antropogénne príčiny.

Samostatnosť
5–10 mesiacov po vyliahnutí

Po dosiahnutí vzletnosti (~5 mesiacov) cygnety zostávajú s rodičmi až do nasledujúcej jari, kedy ich rodičia agresívne odoženú pred novou znáškou. Pohlavná zrelosť až v 2.–4. roku života — pár sa formuje typicky v 3. roku, prvá úspešná znáška vo 4. roku. Mladé vtáky tvoria veľké kŕdle „bachelor flocks" na nezamŕzajúcich vodách pred dosiahnutím dospelosti.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Labuť veľká 140–160 cm Labuť spevavá 140–165 cm Labuť malá 115–150 cm Labuť čierna 110–142 cm Labuť trompetová 138–165 cm
Labuť veľká Labuť spevavá Labuť malá Labuť čierna Labuť trompetová
Dĺžka140–160 cm140–165 cm115–150 cm110–142 cm138–165 cm
Váha8–15 kg7–14 kg3,4–9,6 kg3,7–9 kg7–13 kg
Dožitie15–20 r15–25 r~20 r~40 r20–24 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajťažší lietajúci vták Európy — oranžovo-čierny zobák, S-krk, ticháHlasná „trúbiaca" — žltý zobák s čiernou špičkou, rovný krkNajmenšia labuť Holarktidy — žltý zobák len pri báze, rovný krkAustrálska — celá čierna, červený zobák, ľahká chov v parkochNajväčšia labuť sveta — Severná Amerika, hlasná trúbiaca
AreálEurópa, Ázia — SR ~400–600 párov, prvý hniezdenie 1948Severná Eurázia — SR vzácny zimujúci hosť, hniezdi v Islande, ŠkandináviiArktická tundra — SR zriedkavá zimujúca hosť (Bewickov ssp.)Austrália + Nový Zéland — v SR len v zajatí (zoo, súkromné chovy)Severná Amerika — v Európe ojedinele uniknutí jedinci

Zaujímavosti

1

Najťažší lietajúci vták Európy — samce dosahujú hmotnosť 10–15 kg (rekord 23 kg, samec v Poľsku 2008), rozpätie krídel 200–240 cm. Po nelietavom „eclipse plumage" pelichaní v lete sú nelietavé 6 týždňov.

2

Dlhodobá monogamia a vernosť — pár sa formuje v 2.–3. roku života a vydrží celý život (typicky 15–20 rokov). Iba pri smrti partnera hľadá nového, často po dlhom „smútku". Symbol vernosti v európskej kultúre (motív v opere „Labutie jazero" Čajkovského 1877, mýtus Zeusa-labuť, kresťanská symbolika).

3

Royal Swans Veľkej Británie — od 12. storočia patria všetky bezznačené labute na otvorených vodách Anglicka kráľovskej korune. Každý júl Swan Upping ceremónia na Temži — Queen's Swan Marker a Vintners'/Dyers' Companies počítajú a značia labute. Tradícia trvá dodnes (cestujúce sa zaznamenávajú v The King's Counsel reports).

4

Hvízdavé krídla v lete — letky samcov vytvárajú typický mechanický „whoosh-whoosh" počuteľný na 1–2 km (frekvencia 1–3 kHz, ~30 Hz tempo úderu krídel). Slúži ako akustická signalizácia partnerom a varovanie iným labutiam. Je to jediný hlasitý zvuk druhu a odlišuje labute v lete od husí a iných vtákov.

5

Agresívna obrana hniezda — „busking" — pri ohrození samec sa stavia na nohy, krk zatiahne dozadu nad chrbát a krídla rozprestrie do dvoch oblúkov („busking pose"). Útočí na votrelcov silným úderom krídla — úderová sila ~10–15 kg môže zlomiť kosti predlaktia človeka. Historicky známe prípady zlomenín u kajakárov v hniezdnom období.

6

V SR od roku 1948 — prvé zdokumentované hniezdenie 1948 na Žitnom ostrove. Pôvodne sa druh vyskytoval len ako zriedkavý hosť, expanzia z populácií chovaných v parkoch (Schönbrunn — Viedeň, Lednice — južná Morava) a divokých populácií zo severnej Európy. Dnes 400–600 hniezdiacich párov v SR, populácia stabilná až mierne rastúca.

7

Cygnety na chrbte rodičov — v prvých 2–3 týždňoch rodičia nosia mláďatá medzi krídlami pre ochranu pred chladom a dravcami. Mláďatá vyliezajú na chrbát rodičov pri kŕmení. Tento správanie je vizuálne ikonický a často fotografovaný v parkoch.

8

Cygnety hnedé prvý rok — mláďatá sa rodia so sivohnedým páperím, prvý rok majú perie sivé až svetlo hnedé. Biele perie získavajú postupne v druhom roku života (juvenilný molt). Mladé vtáky sa odlišujú aj tmavým zobákom (bez oranžovej, bez čiernej hrčky), oranžovo-čiernu farbu zobáka získavajú až v 3. roku.

9

Pohlavný dimorfizmus — samce sú väčšie (10–15 kg vs samice 7–10 kg) a majú výrazne väčšiu čiernu hrčku („knob") na báze zobáka, ktorá v hniezdnom období zväčšuje pod vplyvom testosterónu. Mimo hniezdenia rozdiel medzi pohlaviami menej viditeľný.

10

„Mute Swan" — nie celkom nemá — anglický názov odkazuje na relatívne tiché volania v porovnaní s labuťou spevavou (C. cygnus) a labuťou malou (C. columbianus), ktoré vydávajú hlasité trúbiace volania. Labuť veľká však vydáva tiché syčanie, hrdelné „grunt" a nazálne fúkanie. Najnápadnejším zvukom druhu sú však mechanické krídla v lete.

Taxonomická klasifikácia

species Labuť veľká
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Cygnus Bechstein, 1803
Druh C. olor (Gmelin, 1789)
Poddruh SR Druh je monotypický — bez poddruhov
Poddruhy Monotypický druh (jediný druh rodu bez poddruhov). Pôvodne pravdepodobne hniezdiaci od strednej Európy po Mongolsko; v stredoveku v Anglicku, Nemecku a Holandsku polodomáci („royal swan"). V SR introdukovaná / spontánne expandovala v 20. storočí — prvé hniezdenie 1948 (Žitný ostrov).

? Často kladené otázky

V SR hniezdi ~400–600 párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024). Najhustejšie populácie sú v Podunajskej nížine (Žitný ostrov, rybničné sústavy Senianska, Iňačovska, Šaštín), Východoslovenskej nížine (Senné, Šírava) a na riekach Dunaj, Váh, Hron, Bodrog. V mestských parkoch (Bratislava — Štrkovec, Jarovce; Košice — Anička; Žilina) ďalších ~20–40 párov. Populácia je stabilná až mierne rastúca. V zime sa pripočítavajú ďalšie ~2 000–4 000 zimujúcich labutí zo severnej Európy.

Kŕmenie chlebom má tri závažné negatívne dôsledky: (1) „Angel wing" deformita — vysokokalorické krmivo (chlieb, rohlíky) spôsobuje rýchly rast krídel u mláďat, ale slabé svalstvo a kosti → krídla rastú nesymetricky, vták nedokáže lietať a v zime hynie; (2) znečistenie vody — nezjedený chlieb v stojatej vode hnije, vyvoláva eutrofizáciu, hypoxiu a botulizmus; (3) preľudnenie a šírenie chorôb — kŕmne miesta priťahujú abnormálne kŕdle, kontakty zvyšujú prenos vtáčej chrípky. Lepšie alternatívy: nesolený šalát, kapusta, mrazený hrach, ovsené vločky, špeciálne kŕmne granule pre vodné vtáky. Alebo nekŕmiť vôbec.

V hniezdnom období (marec–jún) áno — samec agresívne bráni teritórium v okruhu 50–100 m od hniezda. Útočí na ľudí, psov, kajakárov a iných veslárov silným úderom krídla (úderová sila ~10–15 kg), môže zlomiť kosti predlaktia. Známe sú prípady utopenia osôb pri panike vo vode po útoku labutí. Vzdialenosť 10+ m v hniezdnom období je nutné dodržiavať, malé deti a psy nepúšťajte k vode. Mimo hniezdenia (júl–marec) sú labute v mestských parkoch silne habituované na ľudí, prijímajú potravu z ruky, ale neagresívne. NIKDY sa nepokúšajte ich dotknúť alebo chytiť.

Rozdiel je najlepšie viditeľný v hniezdnom období (marec–jún): Samec (hnetec) má výrazne väčšiu čiernu hrčku („knob") na báze zobáka, ktorá pod vplyvom testosterónu zväčšuje. Samec je tiež väčší (10–15 kg vs samice 7–10 kg). Samica má menšiu hrčku a celkovo subtílnejšie telo. Mimo hniezdneho obdobia (júl–február) rozdiel menej viditeľný. Mláďatá („cygnets") sú prvý rok sivo-hnedé s tmavým zobákom (bez čiernej hrčky), biele perie získavajú v 2. roku, plnú oranžovo-čiernu farbu zobáka v 3. roku.

V divej prírode typicky 10–15 rokov, výnimočne 20+ rokov. Najstarší dokumentovaný divý jedinec mal 28 rokov (krúžkovaný v Dánsku). V zajatí 25–30 rokov, výnimočne až 40 rokov. Hlavné príčiny úhynu dospelých: kolízie s vedeniami elektrického napätia (30–50 % úhynov), otrava olovom z brokov a rybárskych záťaží (15–30 %), vtáčia chrípka, botulizmus, zachytenie do rybárskych vlascov. Pohlavná zrelosť až v 2.–4. roku, prvá úspešná znáška typicky vo 4. roku. Pár vydrží celý život — pri smrti partnera hľadá nového až po dlhom „smútku".

Čiastočne — slovenská hniezdna populácia je z väčšiny rezidentná (zostáva celoročne na nezamŕzajúcich vodách). Iba malá časť migruje krátke vzdialenosti na juh (severné Taliansko, Balkán) v tuhých zimách. Zároveň v zime do SR prilieta veľký počet labutí zo severnej Európy (Pobaltie, Škandinávia, severné Nemecko, Poľsko) — zimná populácia narastá 4–8×. Najväčšie zimoviská v SR: Šírava (až 2 000 labutí), Dunaj pri Bratislave a Gabčíkove, Liptovská Mara, Hron pri Banskej Bystrici, mestské parky Bratislavy a Košíc. Migrácia prebieha v noci aj cez deň, v rodinných skupinách (rodičia + cygnety) alebo veľkých kŕdľoch.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Cygnus olor — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky.sk, Wi

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC986651
Nahrávateľ: Eetu Paljakka
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Labuť veľká

Labuť veľká (Cygnus olor) — Mute Swan — pozorovanie a charakteristika druhu

Labuť veľká — typický biely vták s oranžovo-čiernym zobákom v prirodzenom prostredí.

Mute Swan Cygnus olor — fakty o druhu, rozšírenie a obranné správanie (busking)

Bird Facts o labuti veľkej — rozpätie krídel, distribúcia a typické správanie.

 Cudzie názvy

Česky:   Labuť velká, Anglicky:   Mute Swan, Nemecky:   Höckerschwan, Francúzsky:   Cygne tuberculé, Poľsky:   Łabędź niemy, Maďarsky:   Bütykös hattyú, Rusky:   Лебедь-шипун