Labuť čierna (Cygnus atratus)

Anatidae (kačicovité)

Labuť čierna

Cygnus atratus — jediná čierna labuť sveta — austrálsky symbol, metafora nepredvídateľnej udalosti, v SR len v zajatí (zoo)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná populácia ~500 tis. jedincov globálne, austrálsky endemit
Dĺžka110–142 cm
Hmotnosť3,7–9 kg
Rozpätie160–200 cm
Populácia svet~500 000

Výživa

  • Vodné rastliny — riasy, rdesno, močiarka (Potamogeton, Vallisneria)
  • Pobrežná tráva a obilniny — pasenie na lúkach (parky, zoo)
  • Žaburinka a plávajúce rastliny
  • Vodné bezstavovce — slimáky, lariy hmyzu (mláďatá)
  • Korene a hľuzy vodných rastlín
  • Drobné stavovce — žubrienky, drobné rybky (zriedka)
Tip od odborníka Labuť čierna (Cygnus atratus) je prevažne herbivor — ~95 % rastlinnej potravy. Dospelý vták zje denne 2,5–3,5 kg vodných rastlín alebo trávy. Potravu zbiera tromi spôsobmi: (1) „up-ending" — prevráti sa zadkom hore a dlhým krkom (najdlhší krk medzi labuťami — proporcionálne 32 krčných stavcov, viac ako iné labute) siahne pod hladinu až do 100 cm hĺbky pre vodné rastliny, (2) „grazing" — pasie sa na pobrežnej tráve a obilninách na poliach a v parkoch, (3) „skimming" — filtruje plávajúce rastliny a žaburinku z hladiny pomocou lamiel zobáka. V parkoch a zoologických záhradách kŕmená špeciálnymi kŕmnymi zmesami pre vodné vtáky, doplnkami sú čerstvý šalát, hrach a kukurica. V parkoch NEKŔMTE chlebom — spôsobuje „angel wing" deformity krídel u mláďat. Mláďatá v prvých týždňoch kŕmené najmä bezstavovcami (rast + bielkoviny).

Hlasový prejav

Labuť čierna je stredne hlasný druh s charakteristickým vysokým melodickým „bugle" volaním. Hlavné volanie — vysoké, sonórne „high-pitched musical bugling" (frekvencia 0,5–1,5 kHz, počuteľné na 1–2 km). Vyššie a viac „melodické" ako labuť spevavá, ale tichšie. Volania slúžia na komunikáciu v rodinnej skupine, pri stretnutí kŕdľov na vodných plochách a pri obrane teritória. Páry vydávajú „triumphálne duets" — synchronizované volania s krídlami rozprestretými v póze „greeting display". Pri obrane hniezda — hlasité hrdelné sykot a klapanie zobákom. Krídla v lete vytvárajú typický mechanický „whoosh-whoosh" zvuk (podobný labuti veľkej, ale tichší). Mláďatá komunikujú s rodičmi cez vysoké „pip-pip" volania od prvého dňa.

Typické zvuky

  • „Bugle" volanie — vysoké melodické sonórne 0,5–1,5 kHz, počuteľné na 1–2 km
  • Triumphálny duet páru — synchronizované volania v „greeting display" póze
  • Hrdelné sykot — pri obrane teritória a hniezda
  • Klapanie zobákom — pri obrane hniezda a hrozbe
  • Vysoké „pip-pip" mláďat — žobravé volanie a kontakt s rodičmi
  • Mechanický „whoosh" krídel v lete — podobný labuti veľkej, ale tichší
  • Tiché „cooing" rodičov pri kŕmení mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — vo voľnej prírode v Austrálii rok-okolo, vrchol jeseň (marec–máj, austrálska zima)
Hniezdenie — znáška 4–10 vajec, sezónne podľa vodných podmienok
Inkubácia 35–48 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi
Pelichanie — austrálske leto (november–február), ~6 týždňov nelietavá fáza
Kočovný druh — sleduje vodné podmienky v Austrálii celoročne (žiadna pravidelná migrácia)
V parkoch (Európa, SR) chovaná celoročne — hniezdi typicky jar (apríl–jún), severnej hemisféry

Prostredie a požiadavky

Biotop
Stojaté a pomaly tečúce vody Austrálie a Tasmánie; v Novom Zélande introdukovaná
Pôvodne v Austrálii (vrátane Tasmánie) na všetkých typoch vodných plôch — rieky, jazerá, mokrade, brakické laguny, soľné jazerá, dočasné vodné plochy po dažďoch. V Novom Zélande introdukovaná v 1860s, dnes naturalizovaná. V SR len v zajatí — ZOO Bratislava (od 1980s), ZOO Košice, ZOO Bojnice, súkromné parky. Mimo Austrálie/NZ chovaná v parkoch po celom svete (Európa, Severná Amerika, Ázia).
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Austrálii
V Austrálii hniezdi prevažne v nížinách (0–500 m n. m.), zriedka aj vyššie. V Tasmánii do 800 m. Klimatická tolerancia široká — od subtropickej severnej Austrálie po mierne Tasmánsko a Nový Zéland. V zajatí (parky, zoo) bez vplyvu nadmorskej výšky.
Hniezdo
Masívna hromada rastlín pri vode, priemer 1,5–2 m, výška 0,5–1 m
Hniezdo na malom ostrovčeku, v rákosí, na bezpečnom mieste pri brehu. Stavajú obaja partneri zo suchej trstiny, ostríc, vodných rastlín a páperia samice. Často aj na plávajúcich rastlinných ostrovčekoch. Rovnaké hniezdo používa pár viacero rokov. V zoo v SR hniezdi v plytkých jazierkach s pobrežným rákosím (často kŕdle vytvoria 2–4 hniezdiace páry).
Teplota
Mierne až subtropické pásmo, 0 až +35 °C
Tolerantná voči širokému rozpätiu teplôt — od miernych zím v Tasmánii a NZ po horúce austrálske leto. V SR v zajatí znáša zimné teploty –20 °C, ale v ZOO Bratislava a iných zoo majú vykurované zimoviská alebo nezamŕzajúce jazierka. Klimaticky v SR bez problémov v zajatí.
Voda
Plytké stojaté až pomaly tečúce vody, hĺbka 30–100 cm
Preferuje plytké vody (do 1 m) s mäkkým dnom a bohatou podvodnou vegetáciou. Najdlhší krk medzi labuťami — „up-endingom" siahne pod hladinu až do 100 cm. Toleruje znečistenie aj eutrofizáciu, brakické a mierne slané vody. V Austrálii často aj na soľných jazerách (Lake Eyre, NSW).
Spoločnosť
V hniezdnom období teritoriálne páry alebo malé kolónie, mimo neho kŕdle 100–5 000+ jedincov
Dlhodobo monogamná — pár vydrží mnoho rokov (15–25), ale ~25 % „divorce rate" (vyššia ako u iných labutí). Homosexuálne páry samec-samec tvoria ~6 % populácie — dokumentované „pohyblivé" páry. Na vodných plochách v Austrálii tvoria veľké kŕdle (až 5 000+ jedincov na vrchole sucha pri stálych jazerách). V parkoch a zoo malé skupiny 2–10 jedincov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Rok-okolo v Austrálii, vrchol austrálska zima/jeseň (marec–júl)

Pár sa formuje v 2.–3. roku života a vydrží mnoho rokov, ale ~25 % „divorce rate". Pri tok-páreni partneri vykonávajú „greeting display" — postavia sa proti sebe s krídlami rozprestretými, vysokými „bugle" volaniami a krky zdvihnuté. Párenie na vode — samec uchopí samicu za perá zátylku. Homosexuálne páry samec-samec tvoria ~6 % populácie. Teritoriálne agresívna, ale menej ako labuť veľká.

Znáška
4–10 vajec (typicky 6–7)

Vajcia najväčšia znáška z labutí — svetlozelené až krémovo-zelené, rozmery ~106 × 68 mm, hmotnosť ~270 g. V Austrálii znáška podľa vodných podmienok — typicky austrálska zima (marec–júl), v dažďovom roku aj druhá znáška. V parkoch v Európe hniezdi typicky na jar (apríl–jún) podľa severnej hemisféry. Samica znáša 1 vajce každé 2 dni. Inkubácia začína po znesení posledného vajca.

Inkubácia
35–48 dní (typicky 38–40)

Sedia OBAJA rodičia — medzi labuťami unikátne (iné druhy sedí iba samica). Rotujú približne každých 5–6 hodín. Samica sedí 60–70 % času, samec 30–40 % (často počas noci). Pri obrane hniezda — hlasité „bugle", sykot a klapanie zobákom. Sila útoku menšia ako u labutí veľkej (samce 9 kg vs 15 kg).

Liahnutie
Sezónne podľa znášky

Mláďatá („cygnets") prekociálne (nidifúgne) — pokryté hustým svetlosivým páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~180 g. Po oschnutí (~24 hod) ich obaja rodičia vedú k vode. Cygnety často nosia na chrbte medzi krídlami pre ochranu pred chladom a dravcami. Mláďatá svetlosivé, ČIERNE perie získavajú postupne v 1.–2. roku.

Mláďatá
150–170 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia samostatne od prvého dňa — bezstavovce a žaburinka v prvých týždňoch, postupne prechádzajú na rastliny. Obaja rodičia ich vodia a chránia 6–9 mesiacov. Vzletné sú v 150–170 dňoch (~5–6 mesiacov). Mortalita cygnetov 20–40 % v prvom roku — predácia (orly, vrany, vodné mračné psy v Austrálii), kolízie s vedeniami, otrava.

Samostatnosť
6–9 mesiacov po vyliahnutí

Po dosiahnutí vzletnosti (~5 mesiacov) cygnety zostávajú s rodičmi až do nasledujúcej znášky. Pohlavná zrelosť v 18–36 mesiacoch (skôr ako u labutí veľkej a spevavej), prvá úspešná znáška v 3.–4. roku života. Mladé vtáky tvoria veľké kŕdle „immature flocks" pred dosiahnutím dospelosti — v Austrálii na stálych vodných plochách (kŕdle 100–1 000+ jedincov).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Labuť čierna 110–142 cm Labuť veľká 140–160 cm Labuť spevavá 140–165 cm Labuť malá 115–150 cm Labuť trompetová 138–165 cm
Labuť čierna Labuť veľká Labuť spevavá Labuť malá Labuť trompetová
Dĺžka110–142 cm140–160 cm140–165 cm115–150 cm138–165 cm
Váha3,7–9 kg8–15 kg7,4–14 kg3,4–9,6 kg7–13 kg
Dožitie~40 r15–20 r15–25 r~20 r20–24 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaJediná čierna labuť sveta — austrálska, červený zobák, dlhý krkNajťažší lietajúci vták Európy — oranžový zobák, S-krkNajhlasnejšia európska labuť — žltý zobák, hlasné trúbenieNajmenšia labuť Holarktidy — žltý fľak pri báze zobákaNajväčšia labuť sveta — Severná Amerika, hlasná trúbiaca
AreálAustrália + NZ — v SR len v zajatí (zoo)Európa, Ázia — SR ~400–600 hniezdiacichSeverná Eurázia — SR ~500–1 500 zimujúcichArktická tundra — SR ~10–50 zimujúcichSeverná Amerika — v Európe ojedinele

Zaujímavosti

1

Jediná čierna labuť sveta — všetkých 6 ďalších druhov labutí má biele perie (alebo bielo-čierne ako labuť krkavcia C. melancoryphus z Južnej Ameriky). Labuť čierna má celé čierne perie s bielymi vejármi pri lete (sekundárky a tertiárky), ktoré sú viditeľné iba pri rozprestrení krídel — dramatický kontrast.

2

Symbol Západnej Austrálie — znak štátu Western Australia (od 1870), motív na vlajke štátu, na mincách (50-cent austrálska minca) a v hymne („Black Swan of Trespass" — báseň Ezra Pound 1916 inšpirovaná stratou). Holandský prieskumník Willem de Vlamingh ich prvýkrát zdokumentoval v roku 1697 pri rieke Swan v západnej Austrálii — odtiaľ názov mesta Perth na Swan River.

3

Metafora „nemožného" pred 1697 — pred objavením v Austrálii bola čierna labuť v Európe považovaná za nemožnú. Juvenál v 2. storočí (Satura VI): „Rara avis in terris nigroque simillima cygno" — „Vzácny vták na zemi a podobný iba čiernej labuti". V 17. storočí John Stuart Mill použil metaforu na ilustráciu induktívnej logiky. Nassim Nicholas Taleb v knihe „The Black Swan" (2007) zaviedol pojem „čierna labuť" ako nepredvídateľnej extrémnej udalosti s veľkým dopadom (finančné krízy, 9/11, COVID-19).

4

Najdlhší krk medzi labuťami — proporcionálne 32 krčných stavcov (iné labute majú 23–25). Krk umožňuje „up-endingom" siahnuť pod hladinu až do 100 cm hĺbky pre vodné rastliny. Diagnosticky výrazne dlhší a tenší krk pri plávaní.

5

Najväčšia znáška z labutí — 4–10 vajec (typicky 6–7), zatiaľ čo labuť veľká 5–9 (typicky 6–7), labuť spevavá 4–7 (typicky 5), labuť malá 3–5 (typicky 4). Adaptácia na nepravidelný vodný cyklus v Austrálii — pri dobrých podmienkach vysoká znáška, pri suchu nehniezdi vôbec.

6

Obidvaja rodičia sedia na vajciach — medzi labuťami unikátne. Iné druhy labutí sedí iba samica, pri labuti čiernej sedí aj samec (30–40 % času, často počas noci). Adaptácia pravdepodobne na austrálsky teplý klimatický cyklus a zdieľanie energetickej záťaže.

7

Homosexuálne páry samec-samec — tvoria ~6 % všetkých párov v populácii, dokumentované v Austrálii a Novom Zélande. Často „pohyblivé" páry, niekedy aj úspešne hniezdiace s vajcami zo samice tretej (Braithwaite 1981, Australian Journal of Zoology). Najlepšie dokumentovaný prípad homosexuality u vtákov spolu s tučniakmi z newyorského zoo.

8

„Divorce rate" ~25 % — vyššia ako u iných labutí (labuť veľká, spevavá, malá <5 %). Páry sa rozdelia po neúspešnej hniezdnej sezóne (predácia hniezda, sucho) a hľadajú nových partnerov. Dlhodobé štúdie v Austrálii (Sukenský et al. 2010, University of Melbourne).

9

Kočovný druh (nomadic) — žiadna pravidelná migrácia ako severské labute. Sleduje vodné podmienky v Austrálii — v dažďovom období sa rozšíri do dočasných mokradí v centrálnej Austrálii, v suchom období sa koncentruje na stále jazerá pri pobreží. Letové vzdialenosti až 500+ km medzi vodnými plochami.

10

V SR len v zajatí — Labuť čierna sa v SR nevyskytuje voľne, ale je populárny druh v zoologických záhradách: ZOO Bratislava (od 1980s, hniezdi pravidelne), ZOO Košice, ZOO Bojnice, súkromné okrasné parky. Cena chovných párov v EÚ ~800–1 500 EUR (vyžaduje povolenie a označenie krúžkom). V Austrálii chránená zákonom (Wildlife Conservation Act).

Taxonomická klasifikácia

species Labuť čierna
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Cygnus Bechstein, 1803
Druh C. atratus (Latham, 1790)
Poddruh SR V SR sa ako voľne žijúci druh nevyskytuje — len chovaná v zoo a súkromných parkoch
Poddruhy Monotypický druh (bez poddruhov). Pôvodne rozšírený v Austrálii (vrátane Tasmánie) a v Novom Zélande, kam bol introdukovaný v 1860s. Bol popísaný Lathamom v roku 1790 ako jeden z prvých austrálskych druhov vtákov dokumentovaných európskou vedou. Pred kolonizáciou Austrálie považovaný v Európe za metaforu nemožného („čierna labuť" = nemožnosť) — Juvenál v 2. storočí (Satura VI), kým holandský prieskumník Willem de Vlamingh ich v 1697 prvýkrát zdokumentoval pri rieke Swan v západnej Austrálii.

? Často kladené otázky

Nie — labuť čierna sa v SR nevyskytuje ako voľne žijúci druh. Je pôvodom z Austrálie (vrátane Tasmánie) a introdukovaná v Novom Zélande. V SR ju možno pozorovať len v zoologických záhradách: ZOO Bratislava (najväčšia populácia, hniezdi pravidelne od 1980s), ZOO Košice, ZOO Bojnice. Tiež v súkromných okrasných parkoch (napr. Bojnický zámok, niektoré kaštieľe). Ojedinele uniknuté jedince z parkov sa môžu objaviť na verejných vodných plochách, ale neprispievajú k voľnej populácii (krídla strihané, alebo rýchlo skončia v zajatí).

Labuť čierna je jediná čierna labuť sveta — všetky ostatné labute majú biele perie. Čierna farba je vyvolaná pigmentom melanínom (eumelanín — čierna forma melanínu). Adaptívny význam nie je úplne jasný, ale predpokladá sa, že súvisí s klimatickou adaptáciou v Austrálii — austrálske vodné plochy sú často kalné, brakické alebo soľné, kde biele perie by sa rýchlo zafarbilo a strapilo. Čierne perie skrýva nečistoty. Mláďatá („cygnets") sú prvý rok svetlosivé so čiernym zobákom, plnú čiernu farbu získavajú postupne v 1.–2. roku — pravdepodobne krycia farba pre mladé v pobrežnej vegetácii. Pri lete sú viditeľné biele vejáre na krídlach (sekundárky a tertiárky) — dramatický kontrast.

Identifikácia je jednoduchá — celé čierne perie je diagnostické (žiadna iná labuť nemá čierne perie). Ďalšie znaky: (1) Jasnočervený zobák s bielym pruhom pri špičke (vs oranžový pri labuti veľkej, žltý pri labuti spevavej a malej); (2) Biele vejáre na krídlach pri lete — viditeľné iba pri rozprestrení (sekundárky a tertiárky); (3) Dlhý tenký krk — najdlhší medzi labuťami (32 krčných stavcov vs 23–25 u iných), často „S" zakrivený podobne ako labuť veľká; (4) Menšia ako labuť veľká (110–142 cm vs 140–160 cm). Pri pozorovaní mláďat — sú svetlosivé, ale s typickým profilom labute a červeným zobákom v 2. roku.

„Čierna labuť" je metafora nepredvídateľnej extrémnej udalosti s veľkým dopadom, popularizovaná knihou Nassima Nicholasa Taleba „The Black Swan: The Impact of the Highly Improbable" (2007). Pojem má 3 charakteristiky: (1) Vzácnosť — udalosť leží mimo bežných očakávaní; (2) Extrémny dopad — udalosť má enormné dôsledky (pozitívne alebo negatívne); (3) Retrospektívna predvídateľnosť — po udalosti je „vysvetliteľná" a ľudia tvrdia, že ju mohli predpovedať. Príklady „čiernych labutí": pád akciových trhov 1987, internetová bublina 2000, finančná kríza 2008, 9/11, COVID-19 pandémia. Pojem pochádza zo starorímskej metafory („rara avis" — vzácny vták), kedy v Európe neexistencia čiernych labutí bola považovaná za samozrejmosť — kým ich Willem de Vlamingh v roku 1697 prvýkrát zdokumentoval v Austrálii.

Najlepšie miesta v SR: (1) ZOO Bratislava (Mlynská dolina) — najväčšia populácia v SR (5–10 jedincov), hniezdi pravidelne od 1980s, mláďatá v máji–júni; (2) ZOO Košice (Kavečany) — pravidelný chov; (3) ZOO Bojnice — okrasné jazierko v zámockej oblasti; (4) Bojnický zámok — okrasný park; (5) Niektoré súkromné kaštiele a panské sídla. Mimo SR najlepšie pozorovať v Austrálii (všade na vodných plochách) alebo v britských parkoch (Hyde Park Londýn, Christchurch park Bournemouth). V Novom Zélande na Wairarapa Moana a Lake Ellesmere tisíce vtákov.

Áno, sú dobre dokumentované — labuť čierna je jedným z najlepšie študovaných druhov vtákov pre homosexuálne správanie. Štúdia Braithwaite (1981, Australian Journal of Zoology) dokumentovala v populáciách v Austrálii a Novom Zélande, že ~6 % všetkých párov tvorí samec-samec. Tieto páry: (1) prejavujú „greeting display" rovnako ako heterosexuálne páry; (2) bránia teritóriá; (3) môžu hniezdiť — niekedy spárené samice tretiu samicu využijú na znesenie vajec, ktoré následne vychovajú samce-pár; (4) sú často úspešnejšie pri obrane hniezda (väčšia sila samcov vs menšia samíc). Labuť čierna je popri Adéliho tučniakovi a niektorých druhoch sysľov najdokumentovanejším príkladom homosexuality vo vtáčom kráľovstve.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Cygnus atratus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN), Birds of Australia (Pizzey & Knight 2012), Marchant & Higgins

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC591102
Nahrávateľ: Stanislas Wroza
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Labuť čierna

Labuť čierna (Cygnus atratus) — Black Swan pri Lake Ginninderra, Canberra, Austrália 4K

Labuť čierna — austrálsky endemit s celočiernym perím a červeným zobákom v prirodzenom prostredí.

Black Swan Cygnus atratus s 10 mláďatami (cygnets) — rodičovské správanie

Labuť čierna s mláďatami — pohľad na rodičovskú starostlivosť a ochranu cygnetov.

 Cudzie názvy

Česky:   Labuť černá, Anglicky:   Black Swan, Nemecky:   Trauerschwan, Francúzsky:   Cygne noir, Poľsky:   Łabędź czarny, Maďarsky:   Fekete hattyú, Rusky:   Чёрный лебедь