Chrapkáč poľný (Crex crex)

Rallidae (chriašteľovité)

Chrapkáč poľný

Crex crex — suchozemský chriašteľ vlhkých lúk a obilnín — „krek-krek" volania v noci (~800–1 500 párov v SR)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Globálne LC (2018, predtým NT 1996–2018) s populáciou ~2,4–5,7 milióna párov vrátane Ruska. Európska populácia ~120 000–140 000 párov v poklese -10 až -30 % za 3 generácie. V Európe stále chránený prioritný druh (Smernica EÚ o vtákoch, príloha I)
Dĺžka27–30 cm
Hmotnosť120–210 g
Rozpätie46–53 cm
Populácia SR800–1 500 párov

Výživa

  • Hmyz a lariy — kobylky, lúčne koníky, motýle, chrobáky (Orthoptera, Coleoptera)
  • Pavúky, stonožky, dážďovky
  • Slimáky a malé mäkkýše (Succinea, Helix)
  • Semená pobrežných tráv a obilnín — pšenica, jačmeň, ovos
  • Lariy obojživelníkov, drobné žaby (Rana, Bufo)
  • Mäkké rastliny a výhonky — sezónne
Tip od odborníka Chrapkáč poľný (Crex crex) je oportúnny všežravec s prevahou živočíšnej zložky (~70 % strava). Denný príjem ~50–80 g potravy. Loví v hustej lúčnej vegetácii — pomaly sa pohybuje a chytá hmyz, slimáky, dážďovky. Zbiera tiež semená pobrežných tráv a obilnín pri okrajoch polí. Dramaticky závislý od hmyzu — pokles populácie hmyzu v Európe (~75 % za 30 rokov, Hallmann et al. 2017) je významnou hrozbou pre druh. Pesticídy (neonikotinoidy, glyfosát) v obilninových poliach znižujú dostupnosť potravy. Mláďatá kŕmené najmä bezstavovcami v prvých 2 týždňoch (bielkoviny). Druh je striktne suchozemský — žije v vlhkých lúkach a obilninách, nie pri vode. NEKŔMTE — voľne žijúci skrytý druh, ktorý sa vyhýba ľuďom; navštevuje SR len v hniezdnom období (máj–august), zvyšok roka v Afrike.

Hlasový prejav

Chrapkáč poľný má jeden z najikoničkejších a najhlučnejších hlasov vlhkých lúk Európy. Najznámejší zvuk je „krek-krek" — rytmické dvojzvukové volania (rasping, rachot) pripomínajúce zvuk drevenej hrkávky alebo škripotu prsta po hrebeni. Frekvencia 1,5–2,5 kHz, dva zvuky v rýchlej sekvencii (~0,3 sekundy), opakované každé 0,5–1 sekundu. Volania samcov v hniezdnom období (máj–júl) sú počuteľné na 1–2 km. Jedinec môže volať nepretržite 1–4 hodiny v noci a vyprodukovať tisíce sekvencií „krek-krek" za noc. Vrchol vokálnej aktivity medzi 23:00–04:00. Latinské meno Crex crex a anglické „Corn Crake" sú onomatopoické imitácie zvuku. Vo dne druh prevažne tichý — len občasné krátke volania. Pri obrane teritória samce sa fyzicky vrhajú na konkurentov.

Typické zvuky

  • „Krek-krek" — rytmické rasping dvojzvukové volania, najikoničkejší zvuk druhu (1,5–2,5 kHz, počuteľné 1–2 km)
  • Krátke „kek" — kontaktné volania medzi partnermi a mláďatami
  • Syčanie a klapanie zobákom — pri obrane hniezda
  • Žobravé pišťanie mláďat — vysoké „pip-pip" pri kŕmení
  • Letové volania — krátke „kek" počas migrácie v noci
  • Tichý „mew" — výnimočné kontaktné volanie samice

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarná migrácia z Afriky — apríl až máj (príchod do SR koniec apríla)
Tok a párenie — máj až júl, „krek-krek" volania samcov v noci
Hniezdenie — 1–2 znášky ročne, znáška 6–14 vajec, máj až august
Inkubácia 16–19 dní + vodenie mláďat len samicou (jún–september)
Pelichanie do basic plumage — krátka nelietavá fáza 2–3 týždne
Jesenná migrácia do Afriky — august až október (odlet zo SR koniec augusta)
Zimovanie — subsaharská Afrika, najmä juhovýchodná Afrika (Tanzánia, Mozambik, Juhoafrická republika)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vlhké lúky, mokré obilniny, ďatelinové polia, viacročné kultúry trav
Hniezdne areály: extenzívne obhospodarované vlhké lúky s vysokou trávou (50+ cm), neskoro kosené (po 1. augustom), bez pesticídov. Obilniny — najmä ovos, jačmeň, raž (jednoročné kultúry kosené v júni–júli), ďatelinové polia (Trifolium), lucerna (Medicago). V SR najhustejšie populácie v Strednom a Východnom Slovensku — Liptovská kotlina, Spiš, Šariš, Horehronie, vyššie polohy Bielych Karpát. Intenzifikácia poľnohospodárstva (skorá kosba, pesticídy) je hlavnou hrozbou pre druh.
Nadmorská výška
200–1 200 m n. m. — v SR najhustejšie 400–800 m
Na rozdiel od chriaštela vodného, ktorý preferuje nížiny, chrapkáč poľný hniezdi najhustejšie v podhorských a horských oblastiach (400–800 m) — kde sa zachovali extenzívne obhospodarované vlhké lúky. V nížinách (Podunajská, Východoslovenská) je vzácnejší kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu. Globálne hniezdi do 3 000 m (alpské lúky Kaukazu a Strednej Ázie).
Hniezdo
Na zemi v hustej tráve alebo obilnej kultúre, priemer 12–15 cm, plytká kotlina
Hniezdo je plytká kotlina v zemi v hustej tráve alebo obilnine, vystlané jemnejšími steblami a listami. Samica si ho buduje sama. Veľmi dobre maskované — ťažko nájditeľné. Pri kosbe lúk strata znášok 80–100 % (kosenie zničí hniezdo). Riešenie: oneskorená kosba po 1. auguste, kosenie zo stredu lúky von (mláďatá majú šancu utiecť), ochranné zóny okolo hniezd.
Teplota
Mierne pásmo v hniezdnom areáli, tropy v zime
V SR hniezdne teploty máj–august 15–25 °C, do zimy migruje do Afriky (zimoviská 20–30 °C). Príchod do SR koniec apríla, odlet koniec augusta. Dlhodobý migrant — 6 000–10 000 km medzi Európou a subsaharskou Afrikou.
Voda
Suché až vlhké lúky, nepotrebuje stojatú vodu
Striktne suchozemský druh — preferuje vlhké, ale nie zaplavené lúky a obilniny. Pôda by mala byť dostatočne vlhká pre bohaté bezstavovce (potravu), ale bez stojatej vody. Občas navštevuje pobrežné mokrade pri love hmyzu, ale nehniezdi v rákosových porastoch (na rozdiel od chriaštela vodného).
Spoločnosť
Samostatne alebo v hniezdnom období samce polygamné (môžu spárovať 2–3 samice za sezónu)
Druh je polygamný — samce s vysokým „krek-krek" volaním môžu počas sezóny spárovať 2–3 samice. Samica sa o znášku a mláďatá stará sama (na rozdiel od chriaštela vodného, kde inkubujú obaja partneri). Samce sa nezúčastňujú výchovy mláďat. V noci po migrácii letia samostatne alebo v malých skupinách (3–10 jedincov).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj–júl (vrchol jún)

Po príchode zo zimovísk (koniec apríla–máj) samce obsadzujú teritóriá a začínajú „krek-krek" volania v noci (vrchol 23:00–04:00). Volania sú agresívna deklarácia teritória počuteľná na 1–2 km. Samce sa nepárujú monogamne — sú polygamné a počas sezóny môžu spárovať 2–3 samice. Samice prichádzajú do teritórií atraktívnych samcov a po krátkom tokovaní sa spárujú. Tokovanie obsahuje vzájomné zobákovanie, prinášanie hmyzu a krátke prechádzky.

Znáška
6–14 vajec (typicky 8–12), 1–2 znášky ročne

Vajcia stredne veľké svetlohnedé až okrovo-béžové s tmavšími jemnými škvrnami, rozmery ~37 × 27 mm, hmotnosť ~16 g. 1–2 znášky ročne — prvá máj–jún, druhá júl–august. Samica znáša 1 vajce každý deň. Inkubácia začína po znesení posledného vajca. Pri strate prvej znášky (najčastejšie kvôli kosbe) robí náhradnú (1–2×).

Inkubácia
16–19 dní (typicky 17–18)

Sedí výhradne samica (samec sa nezúčastňuje). Striedanie opúšťa hniezdo 1–2× denne na 30–60 minút pre potravu. Pri opustení hniezda vajcia zakryje vegetáciou pre maskovanie. Pri kosbe lúk samica zriedka opustí hniezdo (môže byť zabitá kosačkou) — straty znášok 80–100 % pri kosbe v máji–júli.

Liahnutie
Jún–august (typicky koniec júna)

Mláďatá precociálne (nidifúgne) — pokryté hustým čiernym páperím (charakteristické pre chriaštele), otvorenými očami, schopné chôdze do niekoľkých hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~12 g. Po oschnutí (~24 hod) ich samica vedie do hustej vegetácie — hniezdo už nepoužije.

Mláďatá
20–35 dní do vzletnosti

Mláďatá aktívne kŕmené samicou v prvých 1–2 týždňoch — drobný hmyz, pavúky, slimáky podávané priamo do zobáka. Postupne sa naučia samostatne hľadať potravu. Vzletné v 20–35 dňoch (~1 mesiac). Mortalita mláďat 50–80 % — najmä kosba lúk, predácia (líška, kuna, vrana, lasica), nedostatok hmyzu kvôli pesticídom.

Samostatnosť
30–45 dní po vyliahnutí

Po dosiahnutí vzletnosti (~1 mesiac) mladé sa rýchlo osamostatňujú. Pred jesennou migráciou (august–september) sa pripravujú akumuláciou tukov pre 6 000–10 000 km let do Afriky. Pohlavná zrelosť v 1. roku života — niektoré mladé hniezdia už v nasledujúcom roku. Mladé migrujú samostatne, často aj prvú migráciu robí bez sprievodu rodičov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Chrapkáč poľný 27–30 cm Chriašteľ vodný 23–28 cm Chriaštik bodkovaný 22–24 cm Chriaštik malý 17–19 cm Sliepočka vodná 30–38 cm
Chrapkáč poľný Chriašteľ vodný Chriaštik bodkovaný Chriaštik malý Sliepočka vodná
Dĺžka27–30 cm23–28 cm22–24 cm17–19 cm30–38 cm
Váha120–210 g115–170 g60–120 g40–60 g192–500 g
Dožitie5–7 r5–7 r5–7 r4–6 r11 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSuchozemský chriašteľ — vlhké lúky, „krek-krek" volania v noci, migrant AfrikaSkrytý mokraďový chriašteľ — dlhý červený zobák, „pig squeal" volaniaDrobný skrytý chriašteľ — biele bodky na hrudi, „whuit" volanie, vzácnyNajmenší chriašteľ SR — žlté nohy, vzácny migrant, „kwet" volanieNajbežnejší chriašteľ SR — červený štítok, 2 znášky/rok, mokrade aj parky
AreálEurázia — SR ~800–1 500 párovEurázia — SR ~1 500–2 500 párovEurázia — SR ~50–150 párovEurázia — SR ~20–50 párovEurázia, Afrika — SR ~3 000–5 000 párov

Zaujímavosti

1

Latinské a anglické meno onomatopoické — Crex crex (latinčina) a „Corn Crake" (angličtina) sú obe imitácie ikonického „krek-krek" volania samcov. Slovenský názov „chriaštieľ" je všeobecný pre čeľaď, „poľný" odkazuje na suchozemský habitat (obilniny, lúky).

2

Nočné „krek-krek" volania — samce vokálne 23:00–04:00 počas hniezdneho obdobia (máj–júl), počuteľné na 1–2 km. Jedinec môže volať 1–4 hodiny nepretržite a vyprodukovať tisíce sekvencií za noc. Ikonický zvuk slovenského vidieka, ale v poslednom čase v poklese kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva.

3

Dlhodobý migrant — Afrika — celé európske populácie migrujú na zimoviská v subsaharskej Afrike, najmä juhovýchodnej (Tanzánia, Mozambik, Juhoafrická republika). Migračná vzdialenosť 6 000–10 000 km, prebieha v noci v auguste–októbri (jeseň) a marci–máji (jar). Migrácia trvá ~2–3 týždne v každom smere.

4

Polygamná spoločnosť — samce s vysokým „krek-krek" volaním môžu počas sezóny spárovať 2–3 samice. Samica sa o znášku a mláďatá stará sama — samce sa nezúčastňujú inkubácie ani výchovy. Tento systém je odlišný od chriaštela vodného, kde inkubujú obaja partneri.

5

Hlavná hrozba — skorá kosba lúk — skorá kosba vlhkých lúk a obilnín (jún–júl) zabíja samice na hniezdach a mláďatá. Straty znášok 80–100 % v intenzívne obhospodarovaných oblastiach. Riešenie: oneskorená kosba po 1. auguste, kosenie zo stredu lúky von, agroenvironmentálne dotácie.

6

IUCN status zmena 2018: NT → LC — druh bol v rokoch 1996–2018 zaradený ako Near Threatened (NT) kvôli európskemu poklesu. V roku 2018 BirdLife/IUCN zmenili status na Least Concern (LC) po lepšom poznaní ruskej populácie (~2,4–5,7 milióna párov), ale európska populácia (~120 000–140 000 párov) stále v poklese -10 až -30 % za 3 generácie.

7

Chránený v EÚ — Smernica o vtákoch príloha I — chrapkáč poľný je prioritný druh EÚ v Smernici o vtákoch (2009/147/ES, príloha I). To znamená, že členské štáty musia chrániť druh aj jeho habitat, vyhlasovať Natura 2000 oblasti pre druh, a podporovať agroenvironmentálne opatrenia (oneskorená kosba). V SR Natura 2000 oblasti pre Crex crex: Liptovská kotlina, Spiš, Šariš, Horehronie.

8

Vzletné v 20–35 dňoch — extrémne rýchle — mláďatá sa stávajú vzletné v ~30 dňoch (jedno z najrýchlejších dospievaní medzi chriastelmi). Pohlavná zrelosť v 1. roku života — niektoré mladé hniezdia už v nasledujúcom roku. Rýchla obnova populácie kompenzuje vysokú mortalitu mláďat (50–80 %).

9

Africký bratranecký druh Crex egregia — donedávna sa za jediného príslušníka rodu Crex považoval len chrapkáč poľný. V roku 2014 bol odštiepený africký druh Crex egregia (African Crake), ktorý hniezdi v subsaharskej Afrike a má podobné, ale menšie volania.

10

1–2 znášky ročne, znáška 6–14 vajec — chrapkáč poľný má jednu z najväčších znášok medzi chriastelmi (typicky 8–12 vajec). Pri 2 znáškach ročne môže pár vyprodukovať 16–24 mláďat za sezónu — ak nie sú zničené kosbou. Toto vysoké reprodukčné potenciál je kľúčové pre obnovu populácie.

Taxonomická klasifikácia

species Chrapkáč poľný
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Gruiformes (žeriavotvaré)
Čeľaď Rallidae (chriašteľovité)
Rod Crex Bechstein, 1803
Druh C. crex (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR Druh je monotypický — bez poddruhov
Poddruhy Monotypický druh (jediný druh rodu Crex po oddelení afrického Crex egregia ako samostatný druh). Hniezdne areály od západnej Európy cez celé Rusko po západnú Sibír; zimuje výhradne v subsaharskej Afrike (juh kontinentu).

? Často kladené otázky

Chrapkáč poľný hniezdi vo vlhkých lúkach a obilninách SR, najmä v Strednom a Východnom Slovensku. Najvyššie hustoty: (1) Liptovská kotlina (Liptovský Mikuláš, Ružomberok) — najlepšia lokalita SR; (2) Spiš (Levoča, Poprad, Stará Ľubovňa); (3) Šariš (Bardejov, Stará Ľubovňa); (4) Horehronie (Brezno, Banská Bystrica); (5) Vyššie polohy Bielych Karpát; (6) Hornonitrianska kotlina; (7) Polia Východoslovenskej nížiny (Senianska, Iňačovská). Najlepšie pozorovanie v noci (23:00–04:00) v máji a júni — počúvať „krek-krek" volania. Vidieť ho je extrémne ťažké. Pozorovania hláste na birding.sk.

„Krek-krek" je onomatopoická imitácia ikonického nočného volania samcov chriaštela poľného. Latinské meno Crex crex (Linnaeus, 1758) a anglické „Corn Crake" sú tiež onomatopoické — všetky tri jazyky imitujú zvuk volaní. Slovenské „krek-krek" pripomína rytmický rachot drevenej hrkávky alebo škripot prsta po hrebeni — dva zvuky v rýchlej sekvencii (~0,3 sekundy), opakované každé 0,5–1 sekundu. Frekvencia 1,5–2,5 kHz, počuteľné na 1–2 km. Samce volajú nepretržite 1–4 hodiny v noci (vrchol 23:00–04:00) v hniezdnom období (máj–júl). Slovenské meno „chrapkáč poľný" odkazuje na suchozemský habitat (lúky a obilniny), ne podľa zvuku.

Obe sú chriaštele rodu Rallidae, ale úplne odlišné druhy: (1) Biotop — poľný (Crex crex) je suchozemský (vlhké lúky, obilniny), vodný (Rallus aquaticus) je mokraďový (rákosové porasty pri vode); (2) Zobák — poľný má krátky ružovo-béžový zobák (1,5–2 cm), vodný má dlhý červený zobák (3,5–4,5 cm); (3) Farba — poľný má hnedo-zlatistý chrbát s tmavšími pruhmi a sivú hlavu, vodný má hnedo-čierny chrbát s prúžkovanými čierno-bielymi bokmi; (4) Volania — poľný „krek-krek" (rytmický rachot), vodný „pig squeal" (stúpajúce/klesajúce kvičanie); (5) Migrácia — poľný úplný migrant (zimuje v subsaharskej Afrike, 6 000–10 000 km), vodný čiastočne rezidentný v SR; (6) Spoločnosť — poľný polygamný (samce 2–3 samice), vodný monogamný. Obe v SR chránené.

Európske populácie chriaštela poľného sú v poklese -10 až -30 % za 3 generácie (BirdLife DataZone 2024). Hlavné príčiny: (1) Skorá kosba vlhkých lúk a obilnín (jún–júl) — zabíja samice na hniezdach a mláďatá, straty znášok 80–100 %; (2) Intenzifikácia poľnohospodárstva — premena vlhkých lúk na intenzívne polia kukurice, repky, monokultúr; (3) Pesticídy — neonikotinoidy a glyfosát znižujú populácie hmyzu (potravy mláďat) o ~75 % za 30 rokov (Hallmann et al. 2017 PLOS ONE); (4) Strata habitatu — vysušovanie mokradí, fragmentácia poľnohospodárskej krajiny; (5) Ilegálny lov na migrácii — najmä Malta, Cyprus, Taliansko, Egypt (100 000+ úhynov ročne). Riešenie: agroenvironmentálne dotácie za neskorú kosbu, organické poľnohospodárstvo, ochrana lúk v Natura 2000, projekt LIFE Corncrake.

Áno — chrapkáč poľný je dlhodobý migrant medzi Európou a subsaharskou Afrikou. Celé európske populácie zimujú v juhovýchodnej Afrike, najmä v Tanzánii, Mozambiku a Juhoafrickej republike (severovýchodný Cape, KwaZulu-Natal). Migračná vzdialenosť 6 000–10 000 km v každom smere. Príchod do SR koniec apríla–máj (po dlhej migrácii cez Stredomorie, Egypt, Sudán, Etiópiu), odlet koniec augusta–september. Migrácia prebieha v noci, samostatne alebo v malých skupinách (3–10 jedincov). Mladé migrujú samostatne, často prvú migráciu robia bez sprievodu rodičov. Migrácia je najnebezpečnejšia časť života — ilegálny lov na Malte, Cypre, v Taliansku a Egypte zabíja 100 000+ jedincov ročne (BirdLife).

Áno — chrapkáč poľný je prísne chránený druh: (1) SR — zákon č. 543/2002 Z. z., 1. stupeň ochrany; (2) EÚ — Smernica o vtákoch (2009/147/ES), príloha I — prioritný druh (členské štáty musia chrániť druh aj habitat, vyhlasovať Natura 2000 oblasti); (3) Bernská konvencia — príloha II; (4) Bonnská konvencia — príloha II (migračné druhy); (5) AEWA (African-Eurasian Waterbird Agreement). Globálne má status IUCN LC (Least Concern, 2018) po dlhšom NT statuse (1996–2018) — zmena bola spôsobená lepším poznaním ruskej populácie (~2,4–5,7 milióna párov). Európska populácia (~120 000–140 000 párov) je však stále v poklese. V SR je populácia stabilná až mierne klesajúca. Hlavná ochrana: oneskorená kosba po 1. auguste, organické poľnohospodárstvo, Natura 2000.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Crex crex — LC, 2018; predtým NT), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vt

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1006946
Nahrávateľ: Ryan Boswarthick
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Chrapkáč poľný

Chrapkáč poľný (Crex crex) – charakteristické „crex-crex“ volanie

Chrapkáč poľný – ikonický dvojslabičný spev „crex-crex“ samca z hustého trávnatého porastu, počuteľný kilometre.

Chrapkáč poľný (Crex crex) – spev na lúkach v Estónsku

Chrapkáč poľný spievajúci na nočných lúkach severnej Európy – druh IUCN Least Concern, ale ohrozený premenou biotopov.

 Cudzie názvy

Česky:   Chřástal polní, Anglicky:   Corn Crake, Nemecky:   Wachtelkönig, Francúzsky:   Râle des genêts, Poľsky:   Derkacz, Maďarsky:   Haris, Rusky:   Коростель