Potápka malá (Tachybaptus ruficollis)

Podicipedidae (potápkovité)

Potápka malá

Tachybaptus ruficollis — najmenšia a najpočetnejšia potápka Európy — hrdzavo-čierna, žltý zobákový roh, charakteristický tril „bibibibi"

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná globálna populácia 0,9–1,1 mil. ks v Európe (LC), SR populácia 1 000–3 000 párov stabilná
Dĺžka23–29 cm
Hmotnosť120–300 g
Rozpätie40–45 cm
SR populácia1 000–3 000 párov
Globálna pop.0,9–1,1 mil. ks (Európa)

Výživa

  • Vodný hmyz a larvy — pakomáre, vážky, potočníky, vodné chrobáky
  • Drobné rybky — slnečnice, ploskáčice, plotice (do 6 cm)
  • Kôrovce — bokoplávky, vodné blšky
  • Obojživelníky — žubrienky, malé žaby, čolky
  • Mäkkýše — vodniaky, drobné slávičky
  • Vlastné perie — prehĺta perá, chráni žalúdok
Tip od odborníka Potápka malá (Tachybaptus ruficollis) je prevažne hmyzožravá najmenšia potápka Európy — približne 67 % potravy tvoria vodný hmyz a kôrovce, len 20 % drobné rybky (na rozdiel od potápky chochlatej s 75 % rýb). Loví potápaním pod hladinou — typická hĺbka 0,3–1,5 m (najmenšia z potápok), doba ponoru 10–25 sekúnd. Denne potrebuje ~50 g potravy (cca 25 % vlastnej hmotnosti). Špecializácia na malé a zarastené rybníky — využíva biotopy, ktoré sú nevhodné pre väčšie potápky. Jedinečnosť čeľade Podicipedidae: druh prehĺta vlastné perá. Loví výlučne samostatne, nikdy v skupinách. Aktivuje sa aj v zimnom čase na nezamrznutých drobných vodách — kľúčové prežívanie. NEKŔMTE chlebom — druh sa orientuje výlučne na vodný hmyz a malé ryby.

Hlasový prejav

Potápka malá je jedna z najhlasnejších potápok v hniezdnej sezóne (marec–august) — známa charakteristickým trilom „bibibibi" alebo „kvíkajúcim" duettom samca a samice, ktoré je nezabudnuteľné a slúži ako diagnostický znak druhu. Tril vibruje 3–6 sekúnd, počuteľný z 300+ m. Hlas pripomína kvíkanie malého ošípaného alebo prasiatka. Samce a samice spievajú v synchronizovaných duetách — tokovacia komunikácia. Mláďatá vydávajú vysoké pípanie a vŕzganie (3–6 kHz) pri žiadaní potravy. Pri obrane hniezda hlasité varovné volania. V zime takmer nepočuteľná. Xeno-canto nahrávka XC1093939 z Nemecka zachytáva typické duetá v hniezdnej kolónii. Hlas je typický rod Tachybaptus — diagnosticky odlišný od rodu Podiceps.

Typické zvuky

  • Charakteristický tril „bibibibi" — vibrujúce volanie 3–6 sekúnd, počuteľné z 300+ m (marec–august)
  • Duetá samca a samice — synchronizované trily v páre (apríl–jún)
  • Vysoké „pii-pii" pri komunikácii v páre
  • Hlboké „kvíkanie" pri obrane hniezda — podobné prasiatku
  • Mláďatá: vysoké pípanie a vŕzganie 3–6 kHz pri žiadaní potravy (máj–september)
  • Varovné „karr-karr" pri ohrození hniezda predátorom (vrana, výr, šťuka)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — duetá samca a samice „bibibibi" trilek, „weed presentation", vzájomné dvíhanie krku (marec–jún)
Hniezdenie — DVE znášky ročne! Plávajúce hniezdo v ostrici, znáška 4–7 vajec (apríl–august)
Inkubácia 19–25 dní + vodenie mláďat na chrbte (máj–september)
Pelichanie po hniezdení — strata hrdzavého goliera (august–október)
Mladé samostatné po 45–55 dňoch, jesenná migrácia
Zimovanie — slovenskí rezidenti zostávajú na nezamrznutých vodách (400–700 ks), severné populácie migrujú na juh

Prostredie a požiadavky

Biotop
Malé a stredne veľké stojaté vody — rybníky, jazerá, vodné nádrže, mŕtve ramená riek, malé tône
Najuniverzálnejší biotopový druh potápok SR. Vyžaduje otvorené vodné plochy 0,1–10 ha s hĺbkou 0,3–3 m a hustou pobrežnou vegetáciou (ostrica, tršť, pálka). Adaptovaný na malé a zarastené biotopy — využíva rybníky a tône, ktoré sú nevhodné pre väčšie potápky. V SR prakticky na každom menšom rybníku južného Slovenska. Hlavné lokality: rybničné sústavy (Senné, Iňačovce, Tajba, Príbeľa), Parížske močiare, Šúr, Sĺňava, Tonkovce.
Nadmorská výška
100–800 m n. m. — nížinný až podhorský druh
Striktne nížinný až podhorský druh — najpočetnejšie populácie v nížinách južného Slovenska (100–300 m). V podhorí Tatier a Nízkych Tatier hniezdi do 800 m. V SR nedokumentované hniezdenie nad 1 000 m. V Eurázii dokumentované hniezdenie do 1 800 m n. m. (Alpy, Pyreneje). Vyhýba sa vysokohorským jazerám.
Hniezdo
Plávajúce hniezdo z mokrých vodných rastlín v hustej ostrici, tršti alebo pálke
Hniezdo je nahromadený mokrý vankúš z rias, lekien, ostrice a pálky (priemer 15–25 cm), často sa pohybuje s hladinou. Stavajú spoločne samec aj samica (3–5 dní). Vajcia bielo-modré s krémovým povlakom, postupne sa vyfarbujú zelenkavo-hnedo. Hniezdi izolovane — nie v kolóniách (na rozdiel od P. nigricollis). Vzdialenosť 50–100 m medzi pármi. Hniezdi DVAKRÁT ročne — dve znášky apríl–júl a júl–august, unikum medzi potápkami.
Teplota
Mierne až tropické pásmo, +5 °C až +35 °C v hniezdnej sezóne
Druh sa adaptovaný na široký rozsah teplôt — hniezdi v miernej zóne Európy, v subtropickej Afrike, v tropickej Indomalajskej oblasti a v Austrálii. V SR hniezdne lokality musia mať priemernú teplotu apríl–júl nad +12 °C. V zime znáša teploty do −10 °C na nezamrznutých drobných vodách. Severnejšie populácie migrujú na zimu na juh. Optimálne hniezdne teploty +15 až +30 °C.
Voda
Sladké stojaté a pomaly tečúce vody, hĺbka 0,3–3 m (potápa sa)
Striktne sladkovodný druh — vyhýba sa brakickým a slaným vodám (na rozdiel od P. nigricollis). Loví potápaním pod hladinou — typická hĺbka 0,3–1,5 m (najmenšia z potápok), doba ponoru 10–25 sekúnd, max. 40 sek. Preferuje vody s hustou vodnou vegetáciou (riasy, lekná, ostrica) pre bohatý vodný hmyz. Tolerancia eutrofizácie — toleruje rybníky s vysokým obsahom živín.
Spoločnosť
Solitérny druh — hniezdi izolovane, v zime ojedinele v malých skupinkách
Druh je výrazne menej sociálny ako P. nigricollis. Hniezdi izolovane — nie v kolóniách. Vzdialenosť 50–100 m medzi pármi. Mimo hniezdneho obdobia zriedkavo v malých skupinkách 2–10 jedincov na nezamrznutých vodách. Loví výlučne samostatne. Páry sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu (často dve znášky), často sa stretnú v ďalšej sezóne na tej istej lokalite.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–jún (vrchol apríl, druhý tok v júni–júli)

Druh predvádza spektakulárne duetá samca a samice — synchronizované trily „bibibibi" sú diagnostický znak druhu. Pár predvádza (1) „Weed presentation": oba partneri prinesú v zobákoch vodné rastlinky a vzájomne sa nimi dotýkajú; (2) „Head-shaking display": synchrónne kýva hlavami; (3) „Bibibibi" duetá — najvýraznejší tokový znak; (4) Allopreening potvrdzuje pár. Sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu (často DVE znášky), často sa stretnú v ďalšej sezóne.

Znáška
4–7 vajec (typicky 5), DVE znášky ročne!

Vajcia bielo-modré s krémovým povlakom, postupne sa vyfarbujú zelenkavo-hnedo od kontaktu s mokrou hniezdnou vegetáciou, rozmery ~38 × 26 mm, hmotnosť ~14 g. DVE znášky ročne — prvá apríl–júl, druhá júl–august. Samica znáša 1 vajce každé 1–2 dni. Plávajúce hniezdo v ostrici, tršti alebo pálke. Druhá znáška je menšia (3–5 vajec) ako prvá.

Inkubácia
19–25 dní (druhá z najkratších z potápok)

Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každú 1–2 hodín. Pri odchode zo hniezda vajcia zakryvajú mokrými rastlinami (kamufláž pred predátormi). Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu mierne asynchrónne. Adaptácia na rýchle hniezdenie umožňuje DVE znášky ročne.

Liahnutie
Máj–august (typicky máj–jún + júl–august)

Mláďatá nidifugné (precocialné) — okamžite po vyliahnutí plávajú, čierno-bielo prúžkované páperie s hrdzavým hrudníkom (kamufláž), hmotnosť ~10 g. V prvý deň vystupujú na chrbát samice. Prvý týždeň trávia mláďatá takmer celý čas medzi perím rodičov.

Mláďatá
45–55 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia vodným hmyzom, drobnými rybkami a — unikátne — vlastnými perami rodičov (perá tvoria mäkký vankúš v žalúdku). Vodené na chrbte samice ~2 týždne (kratšie ako P. cristatus). Vzletné sú v 45–55 dňoch — najrýchlejšie z potápok. Mortalita 30–50 % — v 5-mláďatovej znáške 2–3 prežijú do vzletnosti. Hlavné príčiny: predácia (šťuky, vrany), regulácia hladín.

Samostatnosť
7–9 týždňov, pohlavná zrelosť 1 rok

Mláďatá sú vzletné v 45–55 dňoch, ale závislé od rodičov ďalšie 1–2 týždne. Plne samostatné v 55–70 dňoch. Pohlavná zrelosť v 1 roku (najskôr z potápok), prvé hniezdenie typicky v 1.–2. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~10–12 rokov, dokumentovaný rekord 13 rokov (krúžkovaná v Británii, EURING).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Potápka malá 23–29 cm Potápka čiernokrká 28–34 cm Potápka ušatá 31–38 cm Potápka chochlatá 46–51 cm Potápka červenokrká 40–46 cm
Potápka malá Potápka čiernokrká Potápka ušatá Potápka chochlatá Potápka červenokrká
Dĺžka23–29 cm28–34 cm31–38 cm46–51 cm40–46 cm
Váha120–300 g0,25–0,45 kg0,3–0,57 kg0,8–1,4 kg0,7–1,0 kg
Dožitie~12 r~12 r~10 r10–19 r~10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN VUIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajmenšia potápka Európy — hrdzavo-čierna, žltý zobákový kútik, tril „bibibibi"Čierny krk + zlatisté „pierka" za uchom, kolóniový hniezdičZlatisté „uši" a hrdzavo-čierne telo v svadbe, IUCN VulnerableNajväčšia potápka Európy — čierna chocholka, „weed ceremony" tokHrdzavo-červený krk + sivé líca + spektakulárne duetá — Holarktická
AreálEurázia, Afrika, Indomalajská oblasť — SR 1 000–3 000 párov (najpočetnejšia)Eurázia, Afrika, S+J Amerika — SR 50–200 párov (klesá)Holarktická — v SR len zimný hosť (~10–50 jedincov)Eurázia, Afrika, Austrália — SR 500–1 000 párov (expanduje)Holarktická — SR ~5–20 párov (silne ohrozený)

Zaujímavosti

1

Najmenšia potápka Európy — dĺžka 23–29 cm, rozpätie krídel 40–45 cm, hmotnosť 120–300 g. Z 6 druhov rodu Tachybaptus celosvetovo je T. ruficollis najznámejší a najrozšírenejší.

2

Charakteristický hrdzavo-čierny krk + žltý „roh" v zobákovom kúte v svadobnom šate (marec–august). Žltý zobákový roh je diagnostický rozpoznávací znak druhu — viditeľný cez ďalekohľad aj v zimnom šate. Latinský názov ruficollis (z latinčiny rufus = hrdzavý + collum = krk) odkazuje na hrdzavý krk.

3

V SR najpočetnejšia potápka — 1 000–3 000 hniezdiacich párov, 400–700 zimujúcich (SOS/BirdLife Slovensko 2018, Danko et al. 2002). Dokumentované hniezdenie v 49,2 % mapovacích štvorcov SR — najrozšírenejšia potápka SR. Hlavné lokality: prakticky každý menší rybník južného Slovenska, rybničné sústavy (Senné, Iňačovce, Tajba, Príbeľa), Parížske močiare, Šúr, Sĺňava, Tonkovce, Žitný ostrov.

4

Charakteristický tril „bibibibi" — duetá samca a samice počuteľné z 300+ m. Nezabudnuteľný zvuk slovenských mokradí — slúži ako diagnostický znak druhu aj pre začínajúcich pozorovateľov. Hlas pripomína kvíkanie malého ošípaného alebo prasiatka. Najlepší čas počúvania: marec–august, ráno a večer.

5

Hniezdi DVAKRÁT ročne — dve znášky 4–7 vajec apríl–júl a júl–august. Unikum medzi potápkami — väčšina ostatných druhov potápok hniezdi len raz ročne. Druhá znáška je menšia (3–5 vajec). Adaptácia na rýchle hniezdenie umožňuje druhu kompenzovať vysokú mortalitu mláďat (30–50 %).

6

Najlepší letec medzi potápkami — pre vzlet potrebuje len 5–10 m rozbeh po vode (P. cristatus 15–30 m). V lete rýchla a manévrovateľná. Dôvod: menšia hmotnosť a relatívne väčšie krídla v pomere k telu. Slovenská populácia čiastočne migruje — niektoré páry zostávajú na nezamrznutých vodách.

7

Vodí mláďatá na chrbte ~2 týždne — charakteristický pohľad na rybníkoch v máji–septembri. Mláďatá v prvý deň vystupujú na chrbát samice (čierno-bielo prúžkované páperie s hrdzavým hrudníkom). Adaptácia chráni mláďatá pred šťukou a predátormi.

8

Špecializácia na malé a zarastené rybníky — využíva biotopy, ktoré sú nevhodné pre väčšie potápky (P. cristatus, P. grisegena). Vyžaduje rybníky 0,1–10 ha s hustou ostricou a pálkou. Toleruje eutrofizáciu — hniezdi aj na silne živinami obohatených rybníkoch.

9

5–9 uznaných poddruhov (taxonómia diskutovaná). Eurázijský T. r. ruficollis (SR), africký T. r. capensis (s tmavším sfarbením), ázijský T. r. poggei (Japonsko), filipínsky T. r. philippensis. Madagaskarský poddruh T. r. capensis môže byť budúci samostatný druh — genetické analýzy ukazujú divergenciu.

10

Druh popísaný Pallasom v 1764 — Peter Simon Pallas (1741–1811), nemecko-ruský zoológ, popísal potápku malú ako Colymbus ruficollis. Latinský rod Tachybaptus (z gréckeho takhys = rýchly + baptos = potápajúci sa) odkazuje na rýchle ponory druhu. V slovenčine druh tiež nazývaný „potápka hnedá" v staršej literatúre.

Taxonomická klasifikácia

species Potápka malá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Podicipediformes (potápkotvaré)
Čeľaď Podicipedidae (potápkovité)
Rod Tachybaptus Reichenbach, 1853
Druh T. ruficollis (Pallas, 1764)
Poddruhy Päť až deväť uznaných poddruhov (taxonómia diskutovaná): T. r. ruficollis (Európa, severná Afrika, mierna Ázia — vrátane SR, nominálny), T. r. iraquensis (Tigrid–Eufrates), T. r. capensis (Subsaharská Afrika, Madagaskar), T. r. poggei (východná Ázia, Japonsko), T. r. philippensis (Filipíny, Tajwan), ďalšie indonézske poddruhy.
Areál Eurázia (od Britských ostrovov po Japonsko), severná, subsaharská Afrika (Madagaskar), Indomalajská oblasť (India, Indonézia, Filipíny), Papua a severná Austrália; severné populácie migrujú na zimu na juh, slovenská populácia čiastočne migruje

? Často kladené otázky

Potápka malá je najpočetnejšia potápka SR a pozorovať ju môžete prakticky na každom menšom rybníku južného Slovenska. Najlepšie lokality: (1) Rybničné sústavy východného Slovenska — Senné, Iňačovce, Tajba, Príbeľa; (2) Parížske močiare — Ramsarská lokalita; (3) Šúr pri Sv. Jure — Ramsarská lokalita pri Bratislave; (4) Tonkovce a južné Slovensko — Tomky, Iliašovce; (5) Sĺňava pri Piešťanoch; (6) Žitný ostrov — desiatky rybníkov; (7) Vodné dielo Gabčíkovo. Najlepší čas pre vypočutie trilu „bibibibi": marec–august, ráno a večer. Najlepší čas pre vodenie mláďat na chrbte: máj–september (dve znášky). Druh je veľmi plachý — pri vyrušení sa hneď potopí, vidieť ho je výzva. Najjednoduchší spôsob lokalizácie je počúvať charakteristický tril.

Potápka malá sa od ostatných potápok SR výrazne líši: (1) Veľkosť: T. ruficollis 23–29 cm (najmenšia), P. nigricollis 28–34 cm, P. auritus 31–38 cm, P. grisegena 40–46 cm, P. cristatus 46–51 cm (najväčšia); (2) Rod: T. ruficollis je v rode Tachybaptus (rýchly potápač), ostatné v rode Podiceps; (3) Sfarbenie v svadbe: T. ruficollis celkovo hrdzavo-čierna + žltý zobákový roh, P. nigricollis + auritus majú zlatisté „uši", P. grisegena hrdzavý krk + sivé líca; (4) Tok: T. ruficollis tril „bibibibi", P. cristatus „weed ceremony", P. nigricollis „rushing display", P. grisegena spektakulárne duetá; (5) Hniezdenie: T. ruficollis solitérne + DVE znášky ročne, P. nigricollis kolóniové, P. grisegena solitérne v páre; (6) Biotop: T. ruficollis malé a zarastené rybníky, P. cristatus väčšie nádrže, P. nigricollis kolóniové biotopy; (7) SR populácia: T. ruficollis 1 000–3 000 párov (najpočetnejšia), P. cristatus 500–1 000, P. nigricollis 50–200, P. grisegena 5–20.

Potápka malá je jediná potápka SR, ktorá hniezdi DVAKRÁT ročne — unikum medzi potápkami. Dôvody: (1) Kompenzácia mortality: mortalita mláďat je vysoká (30–50 %), dve znášky zvyšujú reprodukčný úspech; (2) Rýchla inkubácia: krátka inkubácia 19–25 dní a rýchle dospievanie (45–55 dní do vzletnosti) umožňujú dve znášky v krátkej sezóne; (3) Adaptácia na dočasné biotopy: druh využíva malé rybníky a tône, ktoré sa môžu vysušiť — rýchle hniezdenie zabezpečuje úspech; (4) Klimatické podmienky SR: dlhé teplé leto v južnom Slovensku umožňuje dve znášky (jún v Škandinávii kratšia sezóna len jedna znáška). Sekvencia: prvá znáška apríl–júl (5–7 vajec), druhá znáška júl–august (3–5 vajec, menšia). Časové prekrytie: pri prvej znáške mláďatá ešte stále vodené na chrbte, samec začína stavať druhé hniezdo — pár pracuje synchronizovane.

Tril „bibibibi" je diagnostický akustický znak potápky malej a jeden z najpamätnejších zvukov slovenských mokradí. Charakteristika: (1) Forma: rýchle vibrujúce volanie „bi-bi-bi-bi-bi" trvajúce 3–6 sekúnd, frekvencia 2–4 kHz; (2) Hlas: pripomína kvíkanie malého prasiatka alebo trilek lyšky; (3) Vzdialenosť: počuteľný z 300+ m; (4) Sezóna: marec–august (najmä apríl–jún), ráno a večer; (5) Funkcie: (a) tokovanie — samec láka samicu, (b) obrana teritória — odstrašuje konkurentné páry, (c) udržiavanie páru — duetá samca a samice. Pozorovanie: nezabudnuteľný zvuk pri prechádzkach okolo rybníkov v južnom Slovensku, často počuteľný aj keď druh nie je viditeľný. Pre začínajúcich ornitológov: tril „bibibibi" je najjednoduchší spôsob identifikácie druhu — jednoduchšie ako vizuálna identifikácia v zime.

Potápka malá (a všetky potápky čeľade Podicipedidae) prehĺta vlastné perá ako adaptáciu na ochranu žalúdka pred rybacími kosťami. (1) Mechanická ochrana: perie tvorí v žalúdku mäkký vankúš (priemer 2–3 cm), ktorý obaľuje ostré rybacie kosti a chitínové exoskelety hmyzu, zabraňuje perforácii žalúdočnej steny; (2) Regurgitácia „peletiek": druh produkuje pelety s nepostrávnymi časťami (rybacie kosti, šupiny, exoskelety hmyzu) podobne ako sovy — pelety vyplulé pred kŕmením mláďat; (3) Mláďatá kŕmi perami od 5–7 dní veku — jedinečné v živočíšnej ríši, dospelí rodičia regurgitujú perá priamo do žaláča mláďat; (4) Zdroj perí: potápky aktívne vytrhávajú perá z bočných oblastí tela (boky, brucho) a prehĺtajú ich. Toto správanie je spoločné pre celú čeľaď Podicipedidae a slúži ako kľúčová adaptácia na potravu z mäkkých a kostnatých zviera v sladkovodných biotopoch.

Potápka malá je vnímavá na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1, ale vzhľadom na solitérny spôsob hniezdenia (na rozdiel od kolóniových P. nigricollis) je menej zasiahnutá ako väčšie druhy potápok. V rokoch 2022–2024 dokumentované menšie úhyny v európskych populáciách — v 2023 menší úhyn vo Veľkej Británii (~200 jedincov). Vzhľadom na veľkú slovenskú populáciu (1 000–3 000 párov) je vtáčia chrípka významná, ale nie existenčná hrozba. Koordinovaná reakcia: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, SOS/BirdLife Slovensko, European Food Safety Authority. Opatrenia: monitoring úhynov, rýchle odstránenie uhynutých jedincov. Pre verejnosť: uhynutých vodných vtákov nezdvíhajte holými rukami, hláste na okresnú veterinárnu správu alebo na vtaky.sk.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Tachybaptus ruficollis — LC 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN/DE), Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, S

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1093939
Nahrávateľ: Beatrix Saadi-Varchmin
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Potápka malá

Potápka malá (Tachybaptus ruficollis) – trilkovanie pri hniezde

Potápka malá pri hniezde – charakteristické vysoké trilkovanie, najmenšia potápka Európy.

Potápka malá (Tachybaptus ruficollis) – preliepanie a potápanie

Potápka malá na rybníku – hrdzavo-čierne sfarbenie, žltý kútik zobáka a typické krátke ponory pri love.

 Cudzie názvy

Česky:   Potápka malá, Anglicky:   Little Grebe / Dabchick, Nemecky:   Zwergtaucher, Francúzsky:   Grèbe castagneux, Španielsky:   Zampullín común, Poľsky:   Perkozek zwyczajny