Potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis)

Podicipedidae (potápkovité)

Potápka čiernokrká

Podiceps nigricollis — malá kozmopolitná potápka — čierny krk, zlatisté „pierka" za uchom, milióny na slaných jazerách

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná globálna populácia 3,9–4,2 mil. ks LC, SR populácia 50–200 párov (klesajúci dlhodobý trend)
Dĺžka28–34 cm
Hmotnosť250–450 g
Rozpätie56–60 cm
SR populácia50–200 párov
Globálna pop.3,9–4,2 mil. ks

Výživa

  • Vodný hmyz a larvy — pakomáre, vážky, potočníky, vodné chrobáky
  • Kôrovce — bokoplávky, vodné blšky, slané kôrovce (Artemia)
  • Drobné rybky — ploskáčice, ploticky, slnečnice (do 8 cm)
  • Obojživelníky — žubrienky, čolky
  • Mäkkýše — vodniaky, drobné slávičky
  • Vlastné perie — prehĺta perá, chráni žalúdok
Tip od odborníka Potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis) je prevažne hmyzožravá a kôrovcožravá potápka — približne 75 % potravy tvoria vodný hmyz a kôrovce, len 12 % drobné rybky. Toto je výrazný rozdiel od potápky chochlatej a červenokrkej. Loví potápaním pod hladinou — typická hĺbka 0,5–2 m (menej hlboko ako väčšie potápky), doba ponoru 15–30 sekúnd. Denne potrebuje ~75 g potravy (cca 25 % vlastnej hmotnosti). Špecializácia na slaných jazerách: v Severnej Amerike (Great Salt Lake, Mono Lake, Lake Abert) sa zhromažďujú milióny jedincov kvôli extrémnemu výskytu slných kôrovcov (Artemia franciscana) — najväčšie zhromaždenia vodných vtákov sveta. Jedinečnosť čeľade Podicipedidae: druh prehĺta vlastné perá. Loví samostatne aj v kolóniách. NEKŔMTE chlebom.

Hlasový prejav

Potápka čiernokrká je kolóniový druh — hlučné kolónie v hniezdnej sezóne (apríl–júl). Hlavné volania: melodické „pii-pii" alebo „pi-pi-pi-pi" (3–4 kHz) v rýchlej sérii — diagnosticky odlišné od ostatných druhov potápok. Vlčí spev „yik-yik" alebo trilek pri tokovaní. Hlučný hovor v kolónii — desiatky párov spolu vydávajú stálu zvukovú „pavučinu" počas hniezdenia, počuteľnú z 300+ m. Tokový „rushing display" sprevádzaný špeciálnym akustickým signálom — synchrónne behajú po vode. Mláďatá vydávajú vysoké pípanie a vŕzganie (3–5 kHz) pri žiadaní potravy. Pri obrane hniezda hlasité varovné volania. Xeno-canto nahrávka XC573051 z Belgicka zachytáva typické volania v kolónii. Akusticky podobná potápke ušatej, ale hlbšieho tónu.

Typické zvuky

  • Hlavné volanie: melodické „pii-pii" alebo „pi-pi-pi-pi" (3–4 kHz) v rýchlej sérii
  • Vlčí spev „yik-yik" alebo trilek pri tokovaní (apríl–jún)
  • Hlučný „rushing display" — synchronizované volania pri behu po vode
  • Vyššie melodické „pee-eep" pri komunikácii s partnerom
  • Mláďatá: vysoké pípanie a vŕzganie 3–5 kHz pri žiadaní potravy (jún–august)
  • Varovné „kek-kek" pri ohrození kolónie predátorom (čajka, vrana, výr)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — „rushing display" oba partneri bežia synchrónne po vode, vzdušné spevy, kolóniový hluk (apríl–jún)
Hniezdenie — plávajúce hniezdo v kolóniách 10–500 párov, znáška 3–5 vajec (máj–júl)
Inkubácia 19–23 dní (najkratšia z potápok) + vodenie mláďat na chrbte (jún–august)
Pelichanie po hniezdení — strata zlatistých „uší", milióny na slaných jazerách (júl–október)
Mladé samostatné po 45–60 dňoch, jesenná migrácia
Zimovanie — Stredozemie, Čierne more, Afrika, slané jazerá (Great Salt Lake, Mono Lake — milióny ks)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Stojaté a pomaly tečúce sladké, brakické a slané vody — rybníky, jazerá, vodné nádrže, lagúny, slané jazerá
Vyžaduje otvorené vodné plochy 0,5–10 ha s hĺbkou 0,5–3 m a pobrežnou vegetáciou (ostrica, tršť, pálka) pre hniezdenie. V SR hniezdi na rybničných sústavách východného Slovenska (Senné, Iňačovce, Tajba), vodných nádržiach (vodné dielo Gabčíkovo, Sĺňava). Adaptovaná na brakické a slané vody — v zime na pobreží Stredozemia a Čierneho mora. Špecializácia na slaných jazerách (Great Salt Lake, Mono Lake) — milióny jedincov v jeseni.
Nadmorská výška
100–800 m n. m. — nížinný až podhorský druh
Striktne nížinný druh — najpočetnejšie populácie v nížinách južného Slovenska (100–250 m). V SR nedokumentované hniezdenie nad 500 m. V Andách hniezdi do 4 000 m n. m. (kolumbijský poddruh — niekedy považovaný za samostatný druh „Andean Grebe"). Vyhýba sa vysokohorským jazerám v Európe.
Hniezdo
Plávajúce hniezdo z mokrých vodných rastlín v kolóniách 10–500 párov, ukotvené v ostrici, tršti alebo pálke
Hniezdo je nahromadený mokrý vankúš z rias, lekien, ostrice a pálky (priemer 25–35 cm), často sa pohybuje s hladinou. Stavajú spoločne samec aj samica (5–7 dní). Vajcia bielo-modré s krémovým povlakom, postupne sa vyfarbujú zelenkavo-hnedo. Kolóniový hniezdič — kolónie 10–500 párov, často v zmiešaných kolóniách s čajkou smejúcou sa, čierno-čelnou kakvíkou, lyskou čiernou. Na slaných jazerách USA kolónie 1 000+ párov. V SR menšie kolónie 10–50 párov.
Teplota
Mierne až teplé pásmo, +5 °C až +30 °C v hniezdnej sezóne
Druh sa adaptovaný na široký rozsah teplôt — hniezdi v miernej zóne Európy a v subtropickej Afrike a v Severnej Amerike (Mexiko). V SR hniezdne lokality musia mať priemernú teplotu apríl–júl nad +14 °C. V zime znáša teploty do −5 °C na nezamrznutých nádržiach. Severnejšie populácie migrujú na zimu na juh. Optimálne hniezdne teploty +15 až +25 °C.
Voda
Sladké, brakické a slané vody (jediný kozmopolitný druh potápok), hĺbka 0,5–3 m (potápa sa)
Druh je extrémne tolerantný voči slanosti — loví v sladkovodných mokradiach, brakických lagúnach a v extrémne slaných jazerách (Great Salt Lake — salinita 5–28 %, Mono Lake — salinita ~8 %). Najslanejšie tolerantná potápka sveta. Loví potápaním pod hladinou — typická hĺbka 0,5–2 m, doba ponoru 15–30 sekúnd. Preferuje vody s bohatou populáciou vodného hmyzu a kôrovcov (Artemia).
Spoločnosť
Vysoko sociálna — kolóniový hniezdič (10–500 párov), v zime kŕdle milióny jedincov na slaných jazerách
Druh je výrazne sociálnejší ako ostatné potápky. Hniezdi v hustých kolóniách 10–500 párov, na slaných jazerách USA až 1 000+ párov. V zime kŕdle milióny jedincov na slaných jazerách (Great Salt Lake — až 3,7 milióna ks, Mono Lake — ~1,5 milióna ks). Loví samostatne aj v kolóniách. Páry sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl–jún (vrchol máj)

Druh predvádza spektakulárny „rushing display" — oba partneri sa postavia vertikálne nad hladinou a synchrónne bežia po vode 5–15 m s rozpätenými krídlami a vystavenými zlatistými „uškami". Toto je jeden z najdramatických tokov potápok. Druhé tokové behavioráce: (1) „Head-shaking display": synchrónne kýva hlavami zo strany na stranu; (2) „Weed ceremony" (menej intenzívne ako u P. cristatus); (3) Allopreening potvrdzuje pár; (4) Tokové duetá melodických „pii-pii". Sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu, v ďalšej často s iným partnerom.

Znáška
3–5 vajec (typicky 4)

Vajcia bielo-modré s krémovým povlakom, postupne sa vyfarbujú zelenkavo-hnedo od kontaktu s mokrou hniezdnou vegetáciou, rozmery ~44 × 30 mm, hmotnosť ~22 g. Znáška máj–júl, vrchol jún. Samica znáša 1 vajce každé 1–2 dni. Plávajúce hniezdo v kolóniách 10–500 párov v ostrici, tršti alebo pálke.

Inkubácia
19–23 dní (najkratšia z potápok)

Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každú 1 hodinu. Pri odchode zo hniezda vajcia zakryvajú mokrými rastlinami (kamufláž pred predátormi). Najkratšia inkubácia z potápok — adaptácia na rýchle hniezdenie v dočasných mokraďových biotopoch. Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu mierne asynchrónne.

Liahnutie
Jún–august (typicky jún–júl)

Mláďatá nidifugné (precocialné) — okamžite po vyliahnutí plávajú, čierno-bielo prúžkované páperie s hrdzavou hlavou (kamufláž), hmotnosť ~18 g. V prvý deň vystupujú na chrbát samice. Prvý týždeň trávia mláďatá takmer celý čas medzi perím rodičov.

Mláďatá
45–60 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia vodným hmyzom, drobnými rybkami a — unikátne — vlastnými perami rodičov (perá tvoria mäkký vankúš v žalúdku). Vodené na chrbte samice ~2 týždne (kratšie ako P. cristatus). Vzletné sú v 45–60 dňoch — najrýchlejšie z potápok. Mortalita 40–60 % — v 4-mláďatovej znáške 2 prežijú do vzletnosti. Hlavné príčiny: predácia (čajky, vrany, šťuky), vyrušovanie pri hniezdení.

Samostatnosť
8–10 týždňov, pohlavná zrelosť 1–2 roky

Mláďatá sú vzletné v 45–60 dňoch, ale závislé od rodičov ďalšie 1–2 týždne. Plne samostatné v 55–75 dňoch. Pohlavná zrelosť v 1–2 rokoch (skôr ako väčšie potápky), prvé hniezdenie typicky v 2. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~10–12 rokov, dokumentovaný rekord 14 rokov (krúžkovaná v Severnej Amerike).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Potápka čiernokrká 28–34 cm Potápka ušatá 31–38 cm Potápka chochlatá 46–51 cm Potápka červenokrká 40–46 cm Potápka malá 23–29 cm
Potápka čiernokrká Potápka ušatá Potápka chochlatá Potápka červenokrká Potápka malá
Dĺžka28–34 cm31–38 cm46–51 cm40–46 cm23–29 cm
Váha0,25–0,45 kg0,3–0,57 kg0,8–1,4 kg0,7–1,0 kg0,12–0,30 kg
Dožitie~12 r~10 r10–19 r~10 r~12 r
OchranaIUCN LCIUCN VUIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaČierny krk + zlatisté „pierka" za uchom, kolóniový hniezdič, „rushing display"Zlatisté „uši" a hrdzavo-čierne telo v svadbe, IUCN VulnerableNajväčšia potápka Európy — čierna chocholka, „weed ceremony" tokHrdzavo-červený krk + sivé líca + spektakulárne duetá — HolarktickáNajmenšia potápka Európy — hrdzavo-čierna, žltý zobákový kútik
AreálEurázia, Afrika, S+J Amerika — SR 50–200 párov (klesá)Holarktická — v SR len zimný hosť (~10–50 jedincov)Eurázia, Afrika, Austrália — SR 500–1 000 párov (expanduje)Holarktická — SR ~5–20 párov (silne ohrozený)Eurázia, Afrika, Indomalajská oblasť — SR ~300–600 párov

Zaujímavosti

1

Malá kozmopolitná potápka — dĺžka 28–34 cm, rozpätie krídel 56–60 cm, hmotnosť 250–450 g. Z 22 druhov rodu Podiceps celosvetovo má P. nigricollis najširšie geografické rozšírenie — Eurázia + Afrika + Severná Amerika.

2

Charakteristický čierny krk + zlatisté „pierka" za uchom + červené oči v svadobnom šate (apríl–júl). Zlaté „uši" sú lichofrene perá za uchom — najfotogenický znak druhu. V zimnom šate sivobielé jednoduché sfarbenie. Latinský názov nigricollis (z latinčiny niger = čierny + collum = krk) odkazuje na čierny krk.

3

V SR rozptýlene hniezdi 50–200 párov — klesajúci dlhodobý trend (SOS/BirdLife Slovensko, Danko et al. 2002). V rokoch 2008–2012 odhad 50–100 párov, predchádzajúce odhady 100–250 párov. Hlavné lokality: Senné, Iňačovce, Tajba (rybničné sústavy východného Slovenska), vodné dielo Gabčíkovo, Sĺňava, Parížske močiare. Pravidelne sa vyskytuje v období migrácie.

4

Najväčšie zhromaždenia vodných vtákov sveta — na slaných jazerách USA. Great Salt Lake (Utah) v jeseni hostí až 3,7 milióna potápok čiernokrkých (US Fish & Wildlife Service), Mono Lake (California) ~1,5 milióna ks, Lake Abert (Oregon) — milióny ks. Špecializácia na slné kôrovce (Artemia franciscana) — extrémne abundantné na slaných jazerách.

5

Spektakulárny „rushing display" — oba partneri sa postavia vertikálne nad hladinou a synchrónne bežia po vode 5–15 m s rozpätenými krídlami a vystavenými zlatistými „uškami". Toto je jeden z najdramatických tokov potápok a fotografický „svätý grál" ornitológov. Najlepšie pozorovanie: apríl–máj na rybníkoch Senné a Iňačovce.

6

Kolóniový hniezdič 10–500 párov — na rozdiel od solitérnej P. grisegena. V SR menšie kolónie 10–50 párov, na slaných jazerách USA kolónie 1 000+ párov. V zmiešaných kolóniách s čajkou smejúcou sa, čierno-čelnou kakvíkou, lyskou čiernou. Kolónie sú citlivé na vyrušovanie.

7

Najkratšia inkubácia z potápok — 19–23 dní (P. cristatus 27–29 dní, P. grisegena 22–26 dní). Adaptácia na rýchle hniezdenie v dočasných mokraďových biotopoch — vie využiť ephemérne jazerá v stepnom pásme Eurázie. Najrýchlejšia vzletnosť mláďat z potápok — 45–60 dní.

8

Najslanejšie tolerantná potápka sveta — adaptovaná na slné jazerá s salinitou až 28 % (Great Salt Lake). Nasolovacie žľazy nad očami vylučujú prebytočnú soľ. Špecializácia na slné kôrovce (Artemia) umožňuje extrémne hustoty populácie na slaných jazerách.

9

Tri uznané poddruhy — P. n. nigricollis (Eurázia, SR), P. n. gurneyi (južná Afrika — menší, hnedavšie sfarbenie), P. n. californicus (Severná Amerika). Andean Grebe (Podiceps andinus) bol predtým považovaný za poddruh, vyhlásený za vyhynutý (Extinct) v 1977 v Kolumbii.

10

Druh popísaný Christianom Ludwigom Brehmom v 1831 — popis vo Vögel Deutschlands. Mnohé staršie príručky používajú slovenský názov „potápka čiernokrká" (jedno slovo) — moderný IOC slovenský preklad je potápka čiernokrká. Anglický názov Black-necked Grebe v Európe, Eared Grebe v Severnej Amerike.

Taxonomická klasifikácia

species Potápka čiernokrká
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Podicipediformes (potápkotvaré)
Čeľaď Podicipedidae (potápkovité)
Rod Podiceps Latham, 1787
Druh P. nigricollis (C. L. Brehm, 1831)
Poddruhy Tri uznané poddruhy: P. n. nigricollis (Európa, severná Afrika, mierna Ázia — vrátane SR, nominálny), P. n. gurneyi (južná Afrika — menší, hnedavšie sfarbenie), P. n. californicus (Severná Amerika — Severná Amerika od Britskej Kolumbie po Mexiko, niekedy aj juhoamerický andský poddruh).
Areál Eurázia (od Britských ostrovov po Japonsko), severná a južná Afrika, Severná Amerika (od Britskej Kolumbie po Mexiko); migračný druh, mnohé populácie zhromažďujú sa na slaných jazerách (Great Salt Lake, Mono Lake — milióny jedincov)

? Často kladené otázky

Najlepšie lokality pre pozorovanie potápky čiernokrkej v SR: (1) Senné (východné Slovensko) — najvýznamnejšia rybničná sústava SR, kolónia ~20–40 párov, najlepší čas máj–jún; (2) Iňačovce (východné Slovensko) — rybničná sústava, ~10–25 párov; (3) Tajba pri Streda nad Bodrogom — Ramsarská lokalita, malá kolónia; (4) Vodné dielo Gabčíkovo — ~5–15 párov, lepšie zimovanie; (5) Parížske močiare — Ramsarská lokalita; (6) Tonkovce — južné Slovensko, rozptýlené hniezdenie; (7) Sĺňava pri Piešťanoch — občasné hniezdenie. Najlepší čas pre tokovanie a „rushing display": apríl–máj. Najlepší čas pre vodenie mláďat: jún–august. Najlepší čas pre zlaté „uši" v svadobnom šate: máj–júl. Pri pozorovaní dodržujte minimálnu vzdialenosť 50 m od kolónie.

Hoci sú obidva druhy malé potápky rodu Podiceps, sú rozlíšiteľné: (1) Hlava v svadbe: P. nigricollis má čierny krk + zlatisté „pierka" za uchom, P. auritus má čiernu hlavu + zlatisté „uši" siahajúce do strany (komletnejší „uší" tvar); (2) Telo v svadbe: P. nigricollis hrdzavo-čierne, P. auritus má výrazne hrdzavé boky a krk; (3) Zobák: P. nigricollis má prešikmený zobák (nahor), P. auritus má rovný zobák; (4) Veľkosť: P. nigricollis 28–34 cm, P. auritus 31–38 cm (väčšia); (5) IUCN status: P. nigricollis LC (Least Concern), P. auritus VU (Vulnerable) — klesajúca globálna populácia; (6) Hniezdenie: P. nigricollis kolóniové (10–500 párov), P. auritus solitérne; (7) SR status: P. nigricollis hniezdič (50–200 párov), P. auritus len zimný hosť (10–50 jedincov); (8) Areál: P. nigricollis kozmopolitný, P. auritus holarktická oblasť.

Zlaté „pierka" (lichofrene perá) za uchom potápky čiernokrkej sú svadobný šat (apríl–júl) — vyvíjajú sa na jar pred hniezdnou sezónou a slúžia ako vizuálny signál pre tokovanie. (1) Funkcia signálu: zlaté „uši" sú jasne viditeľné aj z 100 m vzdialenosti, slúžia ako vizuálny rozpoznávací znak medzi samcom a samicou; (2) Pigment: žltý/zlatý farba je spôsobená karotenoidmi z potravy (vodný hmyz, slné kôrovce Artemia) — kvalita karotenoidov indikuje zdravie jedinca, partneri si vyberajú jedincov s najjasnejšími „ušami"; (3) Zánik v zime: po pelichaní (júl–október) zlaté „pierka" zanikajú — v zimnom šate (november–marec) sú sivobiele jednoduché sfarbenie; (4) Súčasť „rushing display": pri behu po vode sa zlaté „pierka" vystavujú do strany — vizuálne najefektívnejší tok medzi potápkami. Anglický názov Eared Grebe (Severná Amerika) odkazuje na tieto „uši".

Great Salt Lake (Utah) a Mono Lake (California) v USA sú najdôležitejšie migračné lokality pre potápku čiernokrkú sveta. (1) Great Salt Lake (rozloha 4 400 km², salinita 5–28 %): v jeseni hostí až 3,7 milióna potápok (US Fish & Wildlife Service) — najväčšie zhromaždenie potápok na svete. Vtáky tam zostávajú 3–6 mesiacov, zjedia obrovské množstvo slných kôrovcov Artemia franciscana, ktoré sú v jazere extrémne abundantné. (2) Mono Lake (rozloha 180 km², salinita ~8 %): hostí ~1,5 milióna potápok v jeseni. Mono Lake je 760 000 rokov staré — najstaršie jazero v Severnej Amerike. (3) Lake Abert (Oregon): hostí milióny ks. Ohrozenie: Great Salt Lake vysychá — hladina klesla o 50 % od 80. rokov 20. storočia, salinita stúpa nad limity Artemie. Bez Artemie nie je potrava pre milióny vtákov. Audubon Society, Friends of Great Salt Lake a US Fish & Wildlife Service koordinujú ochranu jazier.

Potápka čiernokrká je extrémne vnímavá na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1 kvôli kolóniovému spôsobu hniezdenia a zhromažďovaniu sa v miliónoch jedincov. Najhorší dokumentovaný úhyn potápok v histórii bol v 2022 na Mono Lake v Kalifornii — ~30 000 jedincov uhynulo na vtáčiu chrípku H5N1 v priebehu 3 týždňov (jeseň 2022, National Wildlife Health Center). V 2023 ďalšie epizódy na Great Salt Lake a na európskych mokradiach (Nemecko, Holandsko, Poľsko). Vzhľadom na celkovú globálnu populáciu 3,9–4,2 milióna jedincov je vtáčia chrípka významná, ale nie existenčná hrozba. Koordinovaná reakcia: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, National Wildlife Health Center, EFSA. Opatrenia: monitoring úhynov, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, izolácia kolónií. Pre verejnosť: uhynutých vodných vtákov nezdvíhajte holými rukami, hláste na okresnú veterinárnu správu.

„Rushing display" je jeden z najdramatických tokov potápok sveta a fotografický „svätý grál" ornitológov. Sekvencia: (1) Oba partneri sa postavia vertikálne nad hladinou — „pingvin postoj" s vystavenými zlatistými „uškami"; (2) Synchrónne sa rozbiehajú — pár sa otočí v rovnakom smere a synchrónne bije nohami; (3) Bežia po vode 5–15 m — pohyb takmer výlučne nohami, krídla rozpätené dozadu pre rovnováhu, telá vertikálne nad hladinou; (4) Pristanie — pár sa potopí a pokračuje v tokových volaniach. Celá sekvencia trvá 3–8 sekúnd — extrémne rýchla a synchronizovaná. Najlepší čas pozorovania: apríl–máj, ráno a večer, na hniezdnych lokalitách (Senné, Iňačovce). Fotografická hodnota: „rushing display" je jeden z najfotografovaných javov ornitológie — National Geographic, BBC Wildlife a Ornitology Photography of the Year ho pravidelne dokumentujú. Bohužiaľ, v SR pozorovanie nie je zaručené kvôli rozptýlenému hniezdeniu.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Podiceps nigricollis — LC 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN/DE), Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC573051
Nahrávateľ: Alain Malengreau
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Potápka čiernokrká

Potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis) – samec a samica pri stavbe hniezda

Pár potápok čiernokrkých počas stavby plávajúceho hniezda – charakteristické zlatisté pero za uchom v svadobnom šate.

Potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis) – svadobný šat na hladine

Potápka čiernokrká v svadobnom šate – čierny krk a žiarivé zlatisté pero za uchom, jeden z najfarebnejších druhov potápok.

 Cudzie názvy

Česky:   Potápka černokrká, Anglicky:   Black-necked Grebe / Eared Grebe, Nemecky:   Schwarzhalstaucher, Francúzsky:   Grèbe à cou noir, Španielsky:   Zampullín cuellinegro, Poľsky:   Zausznik