Potápka chochlatá (Podiceps cristatus)

Podicipedidae (potápkovité)

Potápka chochlatá

Podiceps cristatus — najväčšia potápka Európy — čierna chocholka, slávny „weed ceremony" tok, vodí mláďatá na chrbte

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná globálna populácia 0,9–1,4 mil. ks, európska klesajúca, SR populácia expandujúca
Dĺžka46–51 cm
Hmotnosť0,8–1,4 kg
Rozpätie59–73 cm
SR populácia500–1 000 párov
Globálna pop.0,9–1,4 mil. ks

Výživa

  • Drobné ryby — plotice, ostrieže, slnečnice, karasy (5–15 cm)
  • Vodný hmyz a larvy — pakomáre, vážky, potočníky
  • Kôrovce — bokoplávky, raky, vodné blšky
  • Obojživelníky — žubrienky, malé žaby
  • Mäkkýše — vodniaky, drobné slávičky
  • Vlastné perie (!) — prehĺta perá, chráni žalúdok pred ostými kosťami
Tip od odborníka Potápka chochlatá (Podiceps cristatus) je obligátna rybožravá vodná vtáčina — približne 75 % potravy tvoria drobné a stredné ryby (5–15 cm). Loví výlučne potápaním pod hladinou — typická hĺbka 2–5 m (max. 30 m dokumentovaných v škandinávskych jazerách), doba ponoru 30–60 sekúnd. Denne potrebuje ~200 g rýb (cca 20–25 % vlastnej hmotnosti). Jedinečnosť čeľade Podicipedidae: druh prehĺta vlastné perá — perie tvorí mäkký vankúš v žalúdku, ktorý chráni stenu pred ostrými rybacími kosťami a tiež slúži na regurgitáciu nepostrávných častí (kosti, šupiny) v tvare „pelet" podobne ako sovy. Mláďatá kŕmi regurgitovaným perím od najmladšieho veku (5–7 dní) — toto je špecifická adaptácia čeľade. Loví samostatne aj v kooperatívnych skupinách 5–20 jedincov pred zimnou migráciou. Aktívna celý deň, najmä ráno a večer. NEKŔMTE chlebom — druh sa orientuje výlučne na ryby a vodný hmyz.

Hlasový prejav

Potápka chochlatá je tichý druh mimo hniezdneho obdobia — v zime a počas migrácie takmer nepočuteľná. V hniezdnej sezóne (marec–júl) hlasná pri tokovaní — samce vydávajú charakteristické „rar-rar-rar" (drsné chrapľavé volanie, počuteľné z 200 m) a kvíkajúce „kek-kek-kek", samica vydáva vyšší tón „keek-keek". Mláďatá vydávajú vysoké pípanie a vŕzganie (3–5 kHz) pri žiadaní potravy — hlavný zdroj zvuku na rybníkoch v máji a júni. Pri „weed ceremony" tokovaní ceremoniálne tichý pohyb s rastlinkami v zobákoch. Pri obrane hniezda hlasité varovné volania pred predátormi (čajka, vrana, výr). Akusticky podobná potápke červenokrkej, ale hlbšieho tónu. Xeno-canto nahrávka XC1033544 zo Švédska zachytáva volania v hniezdnej kolónii.

Typické zvuky

  • Tokové „rar-rar-rar" samca — drsné chrapľavé volanie, počuteľné z 200 m (marec–máj)
  • Kontaktné „kek-kek-kek" — krátke akustické signály v páre (apríl–júl)
  • Vysoké „keek-keek" samice — pri komunikácii s mláďatami a partnerom
  • Mláďatá: vysoké pípanie a vŕzganie 3–5 kHz pri žiadaní potravy (máj–august)
  • Varovné „karr-karr" pri ohrození hniezda predátorom (čajka, vrana, výr)
  • Tlmené „grrr" pri agresívnej obrane teritória voči konkurentom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — slávny „weed ceremony" s rastlinkami v zobákoch, „head-shaking", postojom pinguinov (marec–máj)
Hniezdenie — plávajúce hniezdo z mokrých rastlín v ostrici, znáška 3–5 vajec (apríl–júl)
Inkubácia 27–29 dní + vodenie mláďat na chrbte samice (máj–august)
Pelichanie po hniezdení — strata chocholky a goliera, postupná výmena letiek (júl–október)
Mladé samostatné po 70–80 dňoch, formujú sa zimné kŕdle
Zimovanie — Dunaj a vodné nádrže SR, severnejšie populácie na pobrežia (Stredozemie, Čierne more)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Stojaté a pomaly tečúce sladkovodné nádrže — rybníky, jazerá, vodné nádrže, mŕtve ramená riek
Vyžaduje otvorené vodné plochy minimálne 1 ha s hĺbkou 1–5 m a pobrežnou vegetáciou (ostrica, tršť, pálka) pre hniezdenie. V SR hniezdi na rybničných sústavách južného Slovenska (Senné, Iňačovce, Tajba), vodných nádržiach (Sĺňava, Kráľová, vodné dielo Gabčíkovo, Domaša) a mŕtvych ramenách Dunaja. Expanduje na sever — najnovšie hniezdenia na Oravskej priehrade (740 m n. m.).
Nadmorská výška
100–800 m n. m. — od nížin po podhorské nádrže
Striktne nížinný až podhorský druh — najpočetnejšie populácie v nížinách južného Slovenska (100–250 m). V podhorí Tatier hniezdi na Oravskej priehrade (740 m n. m.) — najsevernejšie hniezdenie. V Alpách dokumentované pozorovania do 1 500 m n. m. (švajčiarske jazerá). Vyhýba sa vysokohorským jazerám.
Hniezdo
Plávajúce hniezdo z mokrých vodných rastlín, ukotvené v ostrici, tršti alebo pálke
Hniezdo je nahromadený mokrý vankúš z rias, lekien, ostrice a pálky (priemer 40–60 cm), často sa pohybuje s hladinou. Stavajú spoločne samec aj samica (5–7 dní). Vajcia bielo-modré s krémovým povlakom, postupne sa vyfarbujú zelenkavo-hnedo. V hustých kolóniách 5–20 hniezd, často v zmiešaných kolóniách s čajkou smejúcou sa, čierno-čelnou kakvíkou, lyskou čiernou. Na Sĺňave (Piešťany) hniezdne kolónie ~30 párov pozorovateľné z mosta.
Teplota
Mierne až teplé pásmo, −5 °C až +30 °C v hniezdnej sezóne
Druh sa vyhýba veľmi chladným oblastiam — hniezdne lokality musia mať priemernú teplotu apríl–júl nad +12 °C. V zime znáša teploty do −10 °C na nezamrznutých nádržiach (Dunaj, vodné dielo Gabčíkovo). Severnejšie populácie (Pobaltie, Škandinávia) migrujú na zimu k pobrežiam. Optimálne hniezdne teploty +15 až +25 °C.
Voda
Sladké stojaté a pomaly tečúce vody, hĺbka 1–5 m (potápa sa)
Striktne sladkovodný druh — vyhýba sa brakickým a slaným vodám (na rozdiel od potápky čiernokrkej). Loví potápaním pod hladinou — typická hĺbka 2–5 m, doba ponoru 30–60 sekúnd, max. dokumentovaná hĺbka 30 m v škandinávskych jazerách. Preferuje vody s dobrou priehľadnosťou (1+ m) a bohatým rybím spoločenstvom. V zime tolerancia brakických vôd na pobrežiach Stredozemia a Čierneho mora.
Spoločnosť
Mierne sociálna — hniezdi v rozptýlených kolóniách (5–30 párov), v zime kŕdle 50–500 jedincov
Druh je mierne sociálny. Hniezdi v rozptýlených kolóniách 5–30 párov, často v zmiešaných kolóniách s čajkou smejúcou sa, čierno-čelnou kakvíkou, lyskou čiernou. Mimo hniezdneho obdobia zimné kŕdle 50–500 jedincov na vodných nádržiach (Sĺňava, vodné dielo Gabčíkovo). Loví samostatne aj v kooperatívnych skupinách 5–20 vtákov pred zimnou migráciou. Páry sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu, často sa stretnú aj v ďalšej sezóne na tej istej lokalite.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj (vrchol apríl)

Druh slávny „weed ceremony" tokom — jeden z najkomplexnejších tokov medzi vodnými vtákmi. (1) „Head-shaking display": pár sa postaví proti sebe na vode, synchrónne kýva hlavami zo strany na stranu, zdvihnutá čierna chocholka a hrdzavý golier; (2) „Weed ceremony": oba partneri sa potopia, vynesú v zobákoch vodné rastlinky (riasy, lekná), vyplávajú proti sebe, postavia sa v „pingvin postoji" (vertikálne nad hladinou), bicyklujú nohami a synchrónne sa pohybujú; (3) „Cat display": krídla rozpätené dozadu a chocholka zdvihnutá; (4) Allopreening potvrdzuje pár. Sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu, často sa stretnú v ďalšej sezóne na tej istej lokalite.

Znáška
3–5 vajec (typicky 4)

Vajcia bielo-modré s krémovým povlakom, postupne sa vyfarbujú zelenkavo-hnedo od kontaktu s mokrou hniezdnou vegetáciou, rozmery ~54 × 37 mm, hmotnosť ~40 g. Znáška apríl–júl, vrchol máj. Samica znáša 1 vajce každé 2 dni. Plávajúce hniezdo z mokrých rastlín v ostrici, tršti alebo pálke.

Inkubácia
27–29 dní

Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každých 1–3 hodín. Pri odchode zo hniezda vajcia zakryvajú mokrými rastlinami (kamufláž pred predátormi). Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu mierne asynchrónne (rozdiel 1–2 dni).

Liahnutie
Máj–august (typicky jún)

Mláďatá nidifugné (precocialné) — okamžite po vyliahnutí plávajú, čierno-bielo prúžkované páperie (kamufláž), hmotnosť ~30 g. V prvý deň vystupujú na chrbát samice — charakteristický pohľad. Prvý týždeň trávia mláďatá takmer celý čas medzi perím rodičov.

Mláďatá
70–80 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia drobnými rybami, vodným hmyzom a — unikátne — vlastnými perami rodičov (perá tvoria mäkký vankúš v žalúdku, chrániaci pred rybacími kosťami). Vodené na chrbte samice ~3 týždne, potom plávajú samostatne. Vzletné sú v 70–80 dňoch (neskôr ako veľa kačíc). Mortalita 30–60 % — v 4-mláďatovej znáške 2 prežijú do vzletnosti. Hlavné príčiny: predácia (čajky, vrany, šťuky), zimné chladné vlny.

Samostatnosť
10–12 týždňov, pohlavná zrelosť 2 roky

Mláďatá sú vzletné v 70–80 dňoch, ale závislé od rodičov ďalšie 2–3 týždne. Plne samostatné v 90–100 dňoch. Pohlavná zrelosť v 2 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 2.–3. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~10–15 rokov, dokumentovaný rekord 19 rokov (krúžkovaná v Dánsku 1979, znovuodchytená 1998).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Potápka chochlatá 46–51 cm Potápka červenokrká 40–46 cm Potápka čiernokrká 28–34 cm Potápka malá 23–29 cm Potápka ušatá 31–38 cm
Potápka chochlatá Potápka červenokrká Potápka čiernokrká Potápka malá Potápka ušatá
Dĺžka46–51 cm40–46 cm28–34 cm23–29 cm31–38 cm
Váha0,8–1,4 kg0,7–1,0 kg0,25–0,45 kg0,12–0,30 kg0,3–0,57 kg
Dožitie10–19 r~10 r~12 r~12 r~10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN VU
CharakteristikaNajväčšia potápka Európy — čierna chocholka, hrdzavý golier, „weed ceremony" tokHrdzavo-červený krk + čierna hlava — Holarktická, zriedkavá hniezdiaca SRČierny krk + zlatisté pero za uchom v svadbe, kolóniový hniezdičNajmenšia potápka Európy — hrdzavo-čierna, žltý zobákový kútikZlatisté „uši" a hrdzavo-čierne telo v svadbe, IUCN Vulnerable
AreálEurázia, Afrika, Austrália — SR 500–1 000 párov (expanduje)Holarktická — SR ~5–20 párov (vzácny hniezdič)Eurázia, Afrika, S+J Amerika — SR ~50–200 párovEurázia, Afrika, Indomalajská oblasť — SR ~300–600 párovHolarktická — v SR len zimný hosť (~10–50 jedincov)

Zaujímavosti

1

Najväčšia potápka Európy a SR — dĺžka 46–51 cm, rozpätie krídel 59–73 cm, hmotnosť 0,8–1,4 kg. Z 22 druhov rodu Podiceps celosvetovo je P. cristatus najväčší. V Európe žije 5 druhov potápok (chochlatá, čierno-krká, červenokrká, ušatá, malá) — všetky pozorovateľné v SR.

2

Slávny „weed ceremony" tok — jeden z najkomplexnejších medzi vodnými vtákmi: pár sa postaví v „pingvin postoji" (vertikálne nad hladinou) s rastlinkami v zobákoch, synchrónne sa pohybuje a bicykluje nohami. Sir Julian Huxley popísal tok v 1914 a stal sa zakladateľským dielom etológie (popis komplexných rituálov u vtákov).

3

Vodí mláďatá na chrbte — charakteristický pohľad na rybníkoch v máji a júni. Mláďatá v prvý deň vystupujú na chrbát samice, trávia tam takmer celý čas prvý týždeň. Vidno len malé čierno-bielo prúžkované hlávičky vyčnievajúce medzi perím. Adaptácia chráni mláďatá pred chladom a predátormi (šťuky, čajky).

4

Prehĺta vlastné perá — adaptácia chrániaca žalúdok pred rybacími kosťami. Perie tvorí mäkký vankúš (priemer 4–6 cm), ktorý obaľuje ostré kosti a zabraňuje perforácii žalúdočnej steny. Druh tiež regurgituje „peletky" s nepostrávnymi časťami (kosti, šupiny) podobne ako sovy. Mláďatá kŕmi perami od najmladšieho veku (5–7 dní) — jedinečné v živočíšnej ríši.

5

V SR 500–1 000 hniezdiacich párov — expandujúci druh (SOS/BirdLife Slovensko, Danko et al. 2002). Hlavné lokality: rybničné sústavy južného Slovenska (Senné, Iňačovce, Tajba), vodné nádrže (Sĺňava, Kráľová, vodné dielo Gabčíkovo, Domaša), Parížske močiare, Šúr. Najsevernejšie hniezdenie na Oravskej priehrade (740 m n. m.) — expanzia na sever pravdepodobne spojená s klimatickými zmenami.

6

Plávajúce hniezdo z mokrých vodných rastlín — nahromadený mokrý vankúš z rias, lekien, ostrice a pálky (priemer 40–60 cm), ukotvený v ostrici, tršti alebo pálke. Hniezdo sa pohybuje s hladinou — adaptácia na kolísanie hladín nádrží. Pri odchode zo hniezda vajcia zakryvajú mokrými rastlinami (kamufláž pred predátormi — čajkami, vranami).

7

Loví potápaním 2–5 m, max. 30 m dokumentovaných v škandinávskych jazerách (Wetlands International). Doba ponoru 30–60 sekúnd, max. 90 sekúnd. Denne potrebuje ~200 g rýb (cca 20–25 % vlastnej hmotnosti). Hlavná korisť: plotica obyčajná, ostriež riečny, slnečnica pestrá, karasy. Často loví v kooperatívnych skupinách 5–20 jedincov pred zimnou migráciou.

8

Tri uznávané poddruhy — P. c. cristatus (Eurázia, SR), P. c. infuscatus (východná a južná Afrika — tmavšia hlava), P. c. australis (Austrália, Nový Zéland — najmenší). Genetické analýzy 2015–2020 ukazujú výraznú divergenciu — austrálska populácia môže byť budúci samostatný druh. IOC zatiaľ udržuje jeden druh.

9

Druh popísaný Linné v 1758 — Carl Linné popísal potápku chochlatú v knihe Systema Naturae (10. vydanie) ako Colymbus cristatus. Latinský názov Podiceps (z gréckeho podos = noha + latinského ceps = hlava) odkazuje na polohu nôh ďaleko vzad — adaptácia na potápanie, ale takmer neumožňuje chôdzu po súši. Cristatus = chocholatý.

10

Dlhovekosť až 19 rokov — dokumentovaný rekord v Dánsku (krúžkovaná 1979 ako mláďa, znovuodchytená 1998 ako dospelá hniezdiaca samica, EURING). Priemerná dlhovekosť v prírode 10–15 rokov. Hlavné príčiny úmrtí: predácia mláďat, vtáčia chrípka, otrava olovom, kolízie s vedením vysokého napätia pri nočnej migrácii.

Taxonomická klasifikácia

species Potápka chochlatá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Podicipediformes (potápkotvaré)
Čeľaď Podicipedidae (potápkovité)
Rod Podiceps Latham, 1787
Druh P. cristatus (Linnaeus, 1758)
Poddruhy Tri uznávané poddruhy: P. c. cristatus (Eurázia — vrátane SR, nominálny), P. c. infuscatus (východná a južná Afrika — tmavšia hlava), P. c. australis (Austrália, Nový Zéland — najmenší). Genetické analýzy ukazujú výraznú divergenciu — austrálska populácia môže byť budúci samostatný druh.
Areál Eurázia (od Britských ostrovov po Japonsko), severná, východná a južná Afrika, Austrália a Nový Zéland; severoeurópske populácie migrujú na zimu k pobrežiam Atlantiku, Stredozemia a Čierneho mora

? Často kladené otázky

Najlepšie lokality pre pozorovanie potápky chochlatej v SR: (1) Sĺňava pri Piešťanoch — najznámejšia lokalita, hniezdne kolónie ~30 párov pozorovateľné z mosta a hrádze, najlepší čas marec–jún (tokovanie + vodenie mláďat); (2) Vodné dielo Gabčíkovo — najväčšie zimné kŕdle SR (200–500 jedincov), celoročne pozorovateľná; (3) Parížske močiare — Ramsarská lokalita, hniezdenie aj zimovanie; (4) Senné (východné Slovensko) — najvýznamnejšia rybničná sústava SR, ~50 párov; (5) Šúr pri Sv. Jure — Ramsarská lokalita pri Bratislave; (6) Oravská priehrada — najsevernejšia lokalita hniezdenia (740 m n. m.); (7) Kráľová pri Šali. Najlepší čas pre tokovanie: marec–máj („weed ceremony"). Najlepší čas pre vodenie mláďat na chrbte: máj–júl. Potápka je veľmi nápadná — kontrastná chocholka a golier.

V SR žije 5 druhov potápok rodu Podiceps a Tachybaptus, výrazne rozdielne: (1) Potápka chochlatá (P. cristatus): najväčšia 46–51 cm, čierna chocholka + hrdzavo-čierny golier, hniezdi na rybníkoch (500–1 000 párov SR); (2) Potápka červenokrká (P. grisegena): stredne veľká 40–46 cm, hrdzavo-červený krk, čierna hlava, zriedkavá hniezdiaca SR (~5–20 párov); (3) Potápka ušatá (P. auritus): malá 31–38 cm, zlatisté „uši" a hrdzavo-čierne telo v svadbe, IUCN VU, v SR zimný hosť; (4) Potápka čiernokrká (P. nigricollis): malá 28–34 cm, čierny krk + zlatisté pero za uchom, rozptýlene hniezdi SR (~50–200 párov); (5) Potápka malá (Tachybaptus ruficollis): najmenšia 23–29 cm, hrdzavo-čierna, žltý zobákový kútik, ~300–600 párov SR. Potápka chochlatá je najľahšie rozpoznateľná v svadobnom šate (chocholka + golier).

Potápka chochlatá (a všetky potápky čeľade Podicipedidae) prehĺta vlastné perá ako adaptáciu na ochranu žalúdka pred rybacími kosťami. (1) Mechanická ochrana: perie tvorí v žalúdku mäkký vankúš (priemer 4–6 cm), ktorý obaľuje ostré rybacie kosti a zabraňuje perforácii žalúdočnej steny; (2) Regurgitácia „peletiek": druh produkuje pelety s nepostrávnymi časťami (rybacie kosti, šupiny, exoskelety hmyzu) podobne ako sovy — pelety vyplulé pred kŕmením mláďat; (3) Mláďatá kŕmi perami od 5–7 dní veku — jedinečné v živočíšnej ríši, dospelí rodičia regurgitujú perá priamo do žaláča mláďat; (4) Zdroj perí: potápky aktívne vytrhávajú perá z bočných oblastí tela (boky, brucho) a prehĺtajú ich. Toto správanie popísal Sir Julian Huxley v jeho slávnej štúdii toku potápky chochlatej (1914).

„Weed ceremony" je jeden z najkomplexnejších tokov medzi vodnými vtákmi sveta, slávne popísaný Sirom Julianom Huxleyom v 1914 ako zakladateľské dielo etológie. Sekvencia toku: (1) „Head-shaking display" — pár sa postaví proti sebe na vode, synchrónne kýva hlavami zo strany na stranu, zdvihnutá čierna chocholka a hrdzavý golier; (2) „Cat display" — krídla rozpätené dozadu (pripomína mačku ohrozenú), chocholka zdvihnutá; (3) „Weed ceremony" — vrchol tokovania: oba partneri sa potopia, vynesú v zobákoch vodné rastlinky (riasy, lekná, ostricu), vyplávajú proti sebe, postavia sa v „pingvin postoji" (vertikálne nad hladinou), bicyklujú nohami a synchrónne sa pohybujú s rastlinkami v zobákoch po dobu 5–10 sekúnd. Najlepšie pozorovanie: marec–máj na Sĺňave (Piešťany), v Parížskych močiaroch, na vodnom diele Gabčíkovo, na Senné.

Potápka chochlatá je vnímavá na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1 — v rokoch 2022–2024 dokumentované epizódy v európskych populáciách. Najmasívnejší úhyn bol v 2023 na jazerách Nemecka, Holandska a Poľska (~5 000 jedincov, EFSA — European Food Safety Authority). V SR menší úhyn (~50 jedincov) v rokoch 2022–2023 na vodnom diele Gabčíkovo a Sĺňave. Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (0,9–1,4 milióna jedincov) je vtáčia chrípka menej existenčnou hrozbou ako u pelikána kučeravého. Koordinovaná reakcia: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, European Food Safety Authority, BirdLife International. Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, izolácia kolónií pred turistami počas epidémie. Pre verejnosť: uhynutých vodných vtákov nezdvíhajte holými rukami, hláste na okresnú veterinárnu správu.

Vodenie mláďat na chrbte samice je charakteristický behaviorálny znak čeľade Podicipedidae a jeden z najfotografovanejších javov ornitológie. Sekvencia: (1) V prvý deň po vyliahnutí mláďatá (čierno-bielo prúžkované páperie, hmotnosť ~30 g) vystupujú na chrbát samice — vyšplhajú sa po zložených krídlach; (2) Trávia na chrbte ~80 % prvého týždňa — len pri kŕmení sa spúšťajú do vody; (3) Vidno len malé čierno-bielo prúžkované hlávičky vyčnievajúce medzi perím rodiča; (4) Samec prináša potravu — drobné ryby a vodný hmyz, kŕmi mláďatá priamo na chrbte samice; (5) Po 2–3 týždňoch mláďatá plávajú samostatne pri rodičoch, ale stále občas vystupujú na chrbát pri chlade alebo ohrození. Adaptácia chráni mláďatá pred: (a) chladom (vodu opúšťajú v prvý deň, ale teplota ich tela ešte nie je úplne regulovaná); (b) predátormi (šťuky, čajky, vrany útočia zo zdola a zhora); (c) vyčerpaním (samostatne plávajú len krátke vzdialenosti). Najlepší čas pozorovania: máj–júl na Sĺňave, vodnom diele Gabčíkovo a Senné.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Podiceps cristatus — LC 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN/DE), Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/B

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1033544
Nahrávateľ: Esperanza Poveda
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Potápka chochlatá

Potápka chochlatá (Podiceps cristatus) – slávny „weed dance“ tok dvojice

Slávny „weed ceremony“ tok potápky chochlatej – pár synchronizovane vynáša rastlinky a stojí v pingvin postoji.

Potápka chochlatá (Podiceps cristatus) – tokový rituál páru

Tokový rituál potápky chochlatej – synchronizované plávanie, head-shaking a vodný ceremoniál páru.

 Cudzie názvy

Česky:   Potápka roháč, Anglicky:   Great Crested Grebe, Nemecky:   Haubentaucher, Francúzsky:   Grèbe huppé, Španielsky:   Somormujo lavanco, Poľsky:   Perkoz dwuczuby