Pomorník stredný (Stercorarius pomarinus)

Stercorariidae (pomorníkovité)

Pomorník stredný

Stercorarius pomarinus — mohutný morský pelagický predátor a klepto-parazit z arktickej tundry — v SR extrémne vzácny migrant (1–10 jedincov ročne)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, globálne stabilná (~1,8–4,3 milióna jedincov), európska populácia variabilná kvôli lemmingovým cyklom
Dĺžka42–53 cm
Hmotnosť540–900 g
Rozpätie110–135 cm
Populácia SR1–10 jedincov ročne

Výživa

  • Drobné lemmingy a hraboše (na arktickej tundre, hniezdna sezóna)
  • Klepto-parazitizmus — kradnutie potravy od iných morských vtákov (na zimovisku)
  • Ryby chytené v letu nad morom
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov (predácia v kolóniách)
  • Mŕtvinky veľrýb, tuleňov, rýb (scavenger)
Tip od odborníka Pomorník stredný pomariny (Stercorarius pomarinus) je extrémne flexibilný predátor a klepto-parazit. Potrava sa radikálne mení medzi sezónami: v hniezdnej sezóne v arktickej tundre (jún–august) dominujú lemmingy a hraboše (~50 % potravy — Lemmus, Microtus). Druh je extrémne závislý na cyklickej dostupnosti lemmingov (3–4 ročné cykly populácie) — v dobrých „lemming" rokoch hniezdi s 1,5 mláďatami/pár, v zlých rokoch neraz vôbec nehniezdi. Mimo hniezdnej sezóny (september–máj) druh sa stáva pelagickým a klepto-parazitickým — kradne potravu od iných morských vtákov (~25 % potravy). Útoky strmhlavým letom na čajky, rybáre, alkáče — donucuje ich vyvrhnúť potravu, ktorú nuvík chytí pred dopadom na hladinu. Druh je jeden z najefektívnejších klepto-parazitov sveta — úspešnosť kradnutia 60–80 %. Sekundárne loví ryby (~12 % — slaďohorky, sleď, makrely chytené v letu nad morom) a vajcia/mláďatá iných vtákov v kolóniách. V SR extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne počas jesennej migrácie (vrchol september–november), najmä mladé tulavé z Arktídy. Pozorovania na Dunaji (Bratislava — Eurovea, Devín), Sĺňave, Senianskej priehrade, Liptovskej Mare. Globálna populácia 1,8–4,3 milióna jedincov (BirdLife DataZone 2024), IUCN LC.

Hlasový prejav

Pomorník stredný pomariny vydáva hlboké drsné volania typické pre pomorníky — „kheh-kheh" a „yip-yip" (frekvencia 1,5–3 kHz). Volania sú hlbšie a drsnejšie ako u rybárov a čajok rovnakej veľkosti. V hniezdnej kolónii (arktická tundra) málo hlučný — druh hniezdi rozptýlene (1 pár na 1–5 km²). Charakteristické je aerial display volanie pri tokoch — synchronizované „kheh-kheh" partnerov v letu. Etologicky druh stredne komunikačný — repertoár ~6–8 odlišných volaní zahŕňa kontaktné, varovné, agresívne, párovacie, žobravé volania. V SR takmer nikdy nepočuteľný (druh je extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne).

Typické zvuky

  • Hlavné „kheh-kheh" — hlboké drsné volanie (1,5–3 kHz) — diagnostické pre pomorníky
  • „Yip-yip" — krátke ostré volanie pri kontakte a klepto-parazitizme
  • Aerial display volanie — synchronizované „kheh-kheh" partnerov v letu pri tokoch
  • Výstražné „kek-kek!" — krátke ostré volanie pri ohrození hniezda
  • Agresívne „kraah!" — pri útoku na iné vtáky (klepto-parazitizmus) alebo predátorov
  • Mláďatá „cheep-cheep" — žobravé volanie pri kŕmení rodičmi (4–6 týždňov)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a tvorba párov — máj až jún v arktických hniezdnych oblastiach (Severná Sibír, Aljaška, severná Kanada — mimo SR)
Hniezdenie — jún až august (extrémne krátke arktické leto)
Inkubácia 25–28 dní + vodenie mláďat oboma rodičmi (jún–august)
Jesenná migrácia — august až november (cez SR vzácne — 1–10 jedincov ročne)
Zimovanie — tropické a subtropické oceány (Atlantik, Pacifik, Indický oceán)
Pelichanie — kompletná výmena peria (august–november), dospelci 3-roč. cyklus do plného šatu

Prostredie a požiadavky

Biotop
Arktida (hniezdenie — tundra na 70–80° N), otvorený oceán (mimo hniezdenia)
Hniezdny biotop: vysoká arktická tundra v severnej Sibíri (~700 000 párov), Aljaške (~50 000 párov), severnej Kanade (~30 000 párov), Grónsku (~10 000 párov). Mimo hniezdenia plne pelagický — žije na otvorenom oceáne (Atlantik, Pacifik, Indický oceán). V SR výnimočne počas migrácie na Dunaji a vodných nádržiach.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. (arktická tundra) — v SR 130–800 m n. m. (Dunaj, vodné nádrže) výnimočne
Hniezdi v nízkych nadmorských výškach (0–500 m n. m.) v arktickej tundre. V SR výnimočne v nížinách a stredných polohách (130–800 m n. m.) — pozorovania na Dunaji, Sĺňave, Senianskej priehrade, Liptovskej Mare, Oravskej priehrade.
Hniezdo
Plytká jamka v zemi alebo tundre — vystlaná mechom, suchou trávou
Hniezdo plytká jamka v zemi (5–8 cm hĺbka, 20–25 cm priemer), vystlaná mechom, suchou trávou, výnimočne perim. Lokalita: vyvýšené miesta v arktickej tundre (kopčeky, gravelové brehy). Hniezdi rozptýlene (1 pár na 1–5 km²) — žiadne husté kolónie ako u čajok a rybárov. Adaptácia na extrémnu agresivitu obrany teritória.
Teplota
Polárne pásmo, –50 až +20 °C
Hniezdne oblasti v arktickej tundre znášajú zimné teploty –50 °C (ale druh je migrant — v zime v tropických oceánoch). V hniezdnej sezóne lette 0–15 °C (krátke arktické leto). Na zimovisku v tropických a subtropických oceánoch teploty +20 až +30 °C. Druh je extrémne termálne flexibilný.
Voda
Otvorený oceán (Atlantik, Pacifik, Indický oceán), výnimočne sladká voda počas migrácie
Druh je pelagický mimo hniezdnej sezóny — žije na otvorenom oceáne (Atlantik, Pacifik, Indický oceán). Optimálna potravná zóna: otvorený oceán s vysokým výskytom iných morských vtákov (pre klepto-parazitizmus) alebo s upwellingom. V SR výnimočne na sladkej vode (Dunaj, vodné nádrže) — len počas migrácie alebo búrok.
Spoločnosť
V hniezdnom období rozptýlené páry (1 pár na 1–5 km²), mimo neho v menších kŕdľoch 2–50 jedincov
Najmenej kolóniový druh spomedzi morských vtákov — hniezdi rozptýlene v arktickej tundre. Monogamný na sezónu, často aj na celý život (~70 % párov si zachová partnerstvo). Mimo hniezdenia v menších kŕdľoch 2–50 jedincov v otvorenom oceáne, často pri rybárskych lodiach (klepto-parazitizmus).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj–jún v arktických hniezdnych oblastiach (severná Sibír, Aljaška, severná Kanada, Grónsko)

Pár vzniká v 3.–4. roku života. Tok zahŕňa aerial display (synchronizované lety partnerov nad tundrou s charakteristickými „dives" — strmhlavé ponory), food ceremony (samec ponúka samici lemminga alebo rybu), synchronizované „bowing" pri hniezde. Monogamia — partneri sa často znova spárujú nasledujúci rok (~70 % párov). Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, prvé úspešné hniezdenie typicky v 4. roku.

Znáška
2 vajcia (typicky 2)

Vajcia olivovo-hnedé až žltohnedé s tmavými škvrnami (extrémne kryptické v tundre), rozmery ~63 × 45 mm, hmotnosť ~70 g. Znáška jún (vrchol druhá polovica júna — extrémne krátke okno v Arktíde). Samica znáša 1 vajce za 1–2 dni. V zlých „lemming" rokoch druh vôbec nehniezdi — adaptácia na cyklickú dostupnosť potravy.

Inkubácia
25–28 dní (typicky 27 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo (v polárnom dni rozdiel medzi „nocou" a „dnom" je len v zenite slnka). Pri vyrušení rodičia extrémne agresívne útočia strmhlavým letom s úderom ostrým zobákom — môžu spôsobiť rany na hlave a tvári ľudí. Druh hniezdi rozptýlene (1 pár na 1–5 km²), takže žiadna kolóniová obrana — len obrana páru.

Liahnutie
Júl (typicky polovica júla)

Mláďatá semiprekociálne — pokryté hnedoštrkatým páperím (kryptické sfarbenie v tundre), otvorenými očami, schopné stáť do 24 hodín a opustiť hniezdo do 2–4 dní. Hmotnosť pri vyliahnutí ~50 g. Obaja rodičia kŕmia — celými lemmingmi, drobnými vtákmi, vajcami. Mláďatá vyžadujú 2–4 lemmingy denne od veku 2 týždňov.

Mláďatá
30–35 dní do vzletnosti

Mláďatá kŕmené oboma rodičmi 4–5 týždňov. Z 2 vyliahnutých prežijú typicky 1–2 do vzletnosti — plodnosť závislá od lemmingových cyklov (v dobrých rokoch 1,5–2 mláďat/pár, v zlých 0 — vôbec nehniezdi). Vzletné v 30–35 dňoch (~4–5 týždňov). Po vzletnutí mladé okamžite začínajú migráciu na otvorený oceán.

Samostatnosť
6–8 týždňov po vyliahnutí, pohlavná zrelosť v 3.–4. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v auguste — okamžite začínajú migráciu na otvorený oceán. 1.–3. rok mladé zostávajú na otvorenom oceáne celý rok (sa nevracajú do Arktídy). Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku. Dĺžka života v prírode 15–25 rokov (rekord 28 rokov v Aljaške, kruhovanie). Vysoká mortalita v prvom roku (~50 %) — vyčerpanie pri migrácii, predácia.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pomorník stredný 42–53 cm Nuvík príživný 41–48 cm Nuvík dlhochvostý 35–58 cm Skua veľká 50–58 cm Čajka morská 64–79 cm
Pomorník stredný Nuvík príživný Nuvík dlhochvostý Skua veľká Čajka morská (chrbtová)
Dĺžka42–53 cm41–48 cm35–58 cm50–58 cm64–79 cm
Váha540–900 g330–610 g240–440 g1,2–1,9 kg1,3–2,3 kg
Dožitie15–28 r15–18 r15–22 r30 r20–27 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC (Európa klesá)
CharakteristikaMohutný, dlhé skrútené stredné chvostové perá (10–18 cm), 2 morfy (svetlá 80 %, tmavá 20 %)Stredný, špicaté stredné chvostové perá (6–10 cm), 3 morfy (svetlá, stredná, tmavá)Najmenší, extrémne dlhé špicaté stredné chvostové perá (20–30 cm — predĺži telo až o 50 %)NAJVÄČŠÍ pomorník sveta, mohutný, hnedo-šedý, biele „flashes" v krídlach (diagnostické)NAJVÄČŠIA čajka sveta, čierny chrbát, ružovkasté nohy, masívny žltý zobák s veľkou červenou škvrnou
AreálArktida (Sibír, Aljaška, Kanada, Grónsko) — v SR extrémne vzácny migrant (1–10 jedincov ročne)Arktída a severná Európa — v SR vzácny migrant (10–50 jedincov ročne)Vysoká Arktída — v SR extrémne vzácny migrant (1–5 jedincov ročne)Severný Atlantik — v SR výnimočný hosť (1–3 jedince ročne)Severný Atlantík — v SR výnimočný zimujúci hosť (1–5 jedincov ročne)

Zaujímavosti

1

Patrí do samostatnej čeľade Stercorariidae (pomorníkovité) — na rozdiel od väčšiny morských vtákov (čajky, rybáre) v rade Charadriiformes, ktoré patria do čeľade Laridae (čajkovité), nuvíky patria do samostatnej čeľade Stercorariidae. Čeľaď zahŕňa 7 druhov: 3 menšie „jaegers" (Stercorarius parasiticus, longicaudus, pomarinus) a 4 veľké „skuas" (Catharacta skua, antarctica, maccormicki, chilensis).

2

Medzistupeň medzi jaegers a skuas — pomorník stredný pomariny tvorí morfologický a behaviorálny medzistupeň medzi malými „jaegers" (Stercorarius parasiticus, longicaudus) a veľkými „skuas" (Catharacta). Veľkosťou (540–900 g) a tvarom (mohutný, široké krídla) pripomína skua, ale dlhými strednými chvostovými perami pripomína jaeger. Molekulárne štúdie (Cohen et al. 1997) potvrdzujú medzipostavenie.

3

Špecializovaný klepto-parazit — úspešnosť 60–80 % — pomorník stredný pomariny je jeden z najefektívnejších klepto-parazitov sveta. Útoky strmhlavým letom na čajky, rybáre, alkáče donucujú obeť vyvrhnúť potravu, ktorú nuvík chytí pred dopadom na hladinu. Úspešnosť kradnutia 60–80 % — najlepšia spomedzi morských vtákov. Toto správanie je dominantnou stratégiou potravy mimo hniezdnej sezóny (~25 % potravy).

4

Extrémna závislosť na lemmingových cyklov — v hniezdnej sezóne v arktickej tundre pomorník stredný pomariny je špecializovaný lovec lemmingov (Lemmus, Microtus). Druh je extrémne závislý na cyklickej dostupnosti lemmingov (3–4 ročné cykly populácie). V dobrých „lemming" rokoch hniezdi s 1,5–2 mláďatami/pár, v zlých rokoch vôbec nehniezdi. Toto je klasický príklad „cyclic ecology" v Arktíde.

5

Dlhé skrútené stredné chvostové perá — diagnostické — v hniezdnom šate dospelci majú dlhé skrútené stredné chvostové perá (10–18 cm, „spoon-shaped"). Toto je diagnostický znak druhu — odlišuje od ostatných jaegers: nuvík príživný (S. parasiticus) má špicaté stredné perá (6–10 cm), nuvík dlhochvostý (S. longicaudus) má extrémne dlhé špicaté stredné perá (20–30 cm). V zime všetky 3 druhy bez stredných peria.

6

2 typy sfarbenia (morfy) — svetlá a tmavá — pomorník stredný pomariny má 2 typy sfarbenia (morfy): svetlá morfa (~80 % populácie — biela hlava, hruď a brucho, tmavý chrbát a krídla; čierna čiapočka a tmavá obrúčka okolo krku) a tmavá morfa (~20 % populácie — celé telo tmavohnedé, bez kontrastu). Morfy nie sú samostatné poddruhy — sú polymorfické varianty. Frekvencia morf sa mení podľa geografického regiónu.

7

V SR extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne — druh je v SR extrémne vzácny migrant. Pozorovania najmä počas jesennej migrácie (vrchol september–november). Hlavné lokality: Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka), Šamorín (Gabčíkovská priehrada), Sĺňava, Senianska priehrada, Liptovská Mara, Oravská priehrada. Najbližšie hniezdne oblasti sú v severnej Sibíri (~3 500 km od SR) a severnej Aljaške (~8 000 km).

8

Globálna populácia 1,8–4,3 milióna jedincov — globálna populácia (BirdLife DataZone 2024). Hlavné hniezdne oblasti: severná Sibír (~700 000 párov, najväčšia populácia), Aljaška (~50 000 párov), severná Kanada (~30 000 párov), Grónsko (~10 000 párov). Druh hniezdi severnejšie než ostatné jaegers — vysoká arktická tundra na 70–80° N.

9

Migrant 6 000–12 000 km do tropických oceánov — z arktických hniezdnych oblastí migrácia do tropických a subtropických oceánov (Atlantik, Pacifik, Indický oceán). Vzdialenosť 6 000–12 000 km. Mladé jedince (1.–3. rok) zostávajú v tropických oceánoch celý rok. Druh trávi väčšinu života na otvorenom oceáne.

10

Rozptýlené hniezdenie — 1 pár na 1–5 km² — na rozdiel od väčšiny morských vtákov (čajky, rybáre), ktoré hniezdia v hustých kolóniách (100–10 000 párov), pomorník stredný pomariny hniezdi rozptýlene — 1 pár na 1–5 km² v arktickej tundre. Žiadne kolóniové správanie — len obrana páru. Adaptácia na extrémnu agresivitu obrany teritória — pár dokáže ubrániť veľké územie sám.

Taxonomická klasifikácia

species Pomorník stredný
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Stercorariidae (pomorníkovité)
Rod Stercorarius Brisson, 1760
Druh S. pomarinus (Temminck, 1815)
Poddruhy Monotypický druh — IOC v15.2 neuznáva žiadne poddruhy. Druh popísal holandský prírodovedec Coenraad Jacob Temminck v roku 1815. Patrí do čeľade Stercorariidae (pomorníkovité) — samostatná čeľaď v rade Charadriiformes (bahniakotvaré). Čeľaď zahŕňa 7 druhov: 3 menšie „jaegers" (rod Stercorarius) a 4 veľké „skuas" (rod Catharacta — niekedy zlučované do Stercorarius). Druh je medzistupeň medzi malými jaegers a veľkými skuas.
Slovenský názov Pomorník stredný — odkazuje na mohutnú veľkosť (vlastná medzi jaegers a skuas) a tvar stredných chvostových peria (pomarine = „mušľa" — gréčtina, odkazuje na skrúteným tvar)

? Často kladené otázky

Nie — druh v SR nehniezdi a je len extrémne vzácny migrant (1–10 jedincov ročne počas jesennej migrácie). Hniezdi výhradne v arktickej tundre (70–80° N) — najbližšie hniezdne oblasti sú v severnej Sibíri (~700 000 párov, vzdialenosť ~3 500 km od SR), Aljaške (~50 000 párov, ~8 000 km), severnej Kanade (~30 000 párov), Grónsku (~10 000 párov). V SR pozorovania najmä počas jesennej migrácie (vrchol september–november) — Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka), Šamorín, Sĺňava, Senianska priehrada, Liptovská Mara, Oravská priehrada. Druh je celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 500 €/jedinec).

V Európe sa vyskytujú 3 druhy jaegers (rod Stercorarius). Hlavné rozlišovacie znaky v hniezdnom šate dospelcov: (1) Pomorník stredný pomariny (S. pomarinus, 42–53 cm, 540–900 g) — mohutný, dlhé skrútené stredné chvostové perá (10–18 cm, „spoon-shaped"); v SR extrémne vzácny (1–10 jedincov ročne); (2) Nuvík príživný (S. parasiticus, 41–48 cm, 330–610 g) — STREDNÝ, špicaté stredné chvostové perá (6–10 cm), najpočetnejší v Európe; v SR vzácny migrant (10–50 jedincov ročne); (3) Nuvík dlhochvostý (S. longicaudus, 35–58 cm, 240–440 g) — NAJMENŠÍ, extrémne dlhé špicaté stredné chvostové perá (20–30 cm — predĺžiť telo až o 50 %); v SR extrémne vzácny migrant (1–5 jedincov ročne). V zime všetky 3 druhy bez stredných peria — determinácia je extrémne ťažká a vyžaduje skúseného pozorovateľa.

Klepto-parazitizmus je správanie, pri ktorom jeden druh kradne potravu od iného druhu. Pomorník stredný pomariny je jeden z najefektívnejších klepto-parazitov sveta — úspešnosť kradnutia 60–80 % (najlepšia spomedzi morských vtákov). Mechanizmus: (1) Identifikácia obete — pomorník sleduje iné morské vtáky (čajky, rybáre, alkáče), ktoré ulovili rybu alebo iný objekt; (2) Útok strmhlavým letom — extrémne rýchly úhybový útok zhora; (3) Donútenie vyvrhnutia — obeť vyvrhne potravu (stresový reflex); (4) Chytenie potravy v letu — nuvík chytí potravu pred dopadom na hladinu. Toto správanie je dominantnou stratégiou potravy mimo hniezdnej sezóny (september–máj, ~25 % potravy). Druh je tak efektívny, že iné morské vtáky sa pri jeho prítomnosti zmenia vo svojom správaní — niektoré druhy znížia loveckú aktivitu alebo migrujú do iných oblastí.

V hniezdnej sezóne v arktickej tundre je pomorník špecializovaný lovec lemmingov (Lemmus, Microtus — ~50 % potravy). Druh je extrémne závislý na cyklickej dostupnosti lemmingov: (1) Lemmingové populácie majú 3–4 ročné cykly — v „peak" rokoch dosiahnú extrémnu hustotu (1 000+ lemmingov na hektár), v „crash" rokoch klesnú na menej ako 1 lemming na hektár; (2) V „peak" rokoch nuvíky hniezdia s 1,5–2 mláďatami/pár, hustota hniezdiacich párov stúpne 3–5×; (3) V „crash" rokoch pomorníky vôbec nehniezdia — adaptácia na zníženú dostupnosť potravy (hniezdenie by viedlo k podvýžive mláďat a smrti). Toto správanie je klasický príklad „cyclic ecology" v Arktíde — populácie predátorov (pomorník, líška polárna, biely jastrab, sokol bielochvostý) sú úzko prepojené s lemmingovými cyklami. Klimatická zmena narúša tieto cykly — niektoré lemmingové populácie vymizli (Grónsko, Skandinávia).

Pre rodinné pozorovanie je vhodnejšie navštíviť severnú Európu počas migrácie v auguste–októbri. Najlepšie lokality: (1) Britské ostrovy — Cape Clear (Írsko), Strumble Head (Wales), St Ives (Anglicko), Spurn Point (Anglicko) — „sea-watching" počas búrok (jesenné búrky tlačia pelagické druhy bližšie k pobrežiu); (2) Pobaltie — Estónsko (Sõrve), Lotyšsko (Pape), Fínsko (Hanko); (3) Nórsko — Mølen (sea-watching), Lista; (4) Hniezdne oblasti — severná Sibír (Yamal Peninsula), Aljaška (Barrow), severná Kanada (Bylot Island) — pre extrémnych pozorovateľov. V SR druh je extrémne vzácny — 1–10 jedincov ročne počas jesennej migrácie. Najpravdepodobnejšie pozorovanie: Dunaj v Bratislave (Eurovea, Devín, Petržalka), Sĺňava, Senianska priehrada v septembri–novembri. Pozorovacie tipy: hľadať mohutné morské vtáky s dlhými skrútenými strednými chvostovými perami kruhujúce nad vodou, často útočiace na iné vtáky (klepto-parazitizmus).

Áno, ale len pri hniezde v arktickej tundre. V hniezdnej sezóne (jún–august) v severnej Sibíri, Aljaške, severnej Kanade a Grónsku je druh extrémne agresívny pri obrane mláďat. Útoky strmhlavým letom s úderom ostrým zobákom môžu spôsobiť rany na hlave a tvári ľudí, ktorí sa priblížia k hniezdu. Pretože druh hniezdi rozptýlene (1 pár na 1–5 km²), nie sú veľké kolóniové útoky ako u čajok arktických alebo rybárov dlhochvostých — len obrana páru. POZOR: pri pozorovaní hniezd vzdialenosť min. 100 m. Mimo hniezdnej sezóny (september–máj, druh je v tropických oceánoch) druh nesútočí na ľudí — žije na otvorenom oceáne ďaleko od ľudí. V SR druh je extrémne vzácny migrant — nesútočí na ľudí (mimo hniezdneho kontextu).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Stercorarius pomarinus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Wetlands International 2023, Furness 1987 The Skuas, Wikipedia (SK/CZ/EN)

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC184383
Nahrávateľ: Andrew Spencer
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Pomorník stredný

Pomorník stredný (Stercorarius pomarinus) — identifikačné znaky druhu

Pomorník stredný — najväčší zo skupiny pomorníkov, identifikačné znaky a porovnanie s príbuznými druhmi.

Pomorník stredný (Stercorarius pomarinus) — záber druhu v prirodzenom prostredí

Pomorník stredný — pelagický morský predátor a klepto-parazit, hniezdi v arktickej tundre.

 Cudzie názvy

Česky:   Chaluha pomořanská, Anglicky:   Pomarine Jaeger (Skua), Nemecky:   Spatelraubmöwe, Francúzsky:   Labbe pomarin, Poľsky:   Wydrzyk tępoogonowy, Maďarsky:   Szélesfarkú halfarkas, Rusky:   Средний поморник