Ardeidae (volavkovité)
Kvakoš nočný má charakteristické chrapľavé „kvak-kvak“ alebo „korr-korr“ volania (1,2–3 kHz) — od toho aj slovenské meno „kvakoš“. Volania pripomínajú krátke krokanie vrany alebo kvakanie žaby — opakované v sériach 2–8 tónov, najmä pri odlete z hniezdiska na lov a pri návratu. Najaktívnejší za súmraku (19–22 h) a v noci (najmä 23–3 h). V hniezdnej kolónii nepretržité komunikatívne volania medzi rodičmi a mláďatami — chrapľavé „korr“, „kek“, mláďatá vysoké „pi-pi“ a „cesk-cesk“. Volania počuteľné na 200–500 m. V SR večerné volania kolónií v Senianskych rybníkoch, na Sĺňave a v Dunajských ramenách sú charakteristickým znakom letných nocí v mokradiach. Mimo hniezdneho obdobia (september–marec) druh je v SR vzácny — len na ťahu.
Pár vzniká po prílete na hniezdiská. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie 2–3 dlhých bielych „nuptial“ pierok z temena, vibrácie zobákom, klikanie zobákom. Samec ponúka samici prút na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu, ďalší rok si volia nového partnera. Pár si obhajuje hniezdny prút v kolónii proti iným pármi. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.
Vajcia jednofarebné svetlomodro-zelené, rozmery ~50 × 35 mm, hmotnosť ~32 g. Znáška apríl–jún (vrchol koniec apríla v SR). Samica znáša 1 vajce za 1,5–2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).
Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Hniezdny pár sa pri striedaní zdraví klikaním zobákom a vystieraním krkov. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–5 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").
Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, takmer nahé (svetložlté páperie), úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~25 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené ryby a obojživelníky) z hrdla — typické pre volavky. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings").
Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 40–55 dní. Po 25 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings" — typické správanie mladých volaviek). Vzletné v 40–55 dňoch (~6–8 týždňov). Z 3–4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 do vzletnosti (predácia vrana, jastrab, kuna, výr; brood reduction). Druh má jedno hniezdenie ročne, ale pri strate náhradné. Mladé jedince hnedo-pruhované so škvrnami — dospelé zafarbenie získavajú v 2.–3. roku.
Po vzletnosti mladé ešte 30–40 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa loviť pozorovaním a napodobňovaním. Plne samostatné v auguste, potom sa rozptyľujú v skupinách 5–30 jedincov („post-breeding dispersal“). V septembri–októbri migrujú do Afriky a Stredomoria. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Mladé jedince zostávajú v zimoviskách celý prvý rok. Dĺžka života ~17 rokov v prírode (rekord 21 rokov v zajatí).
| Kvakoš nočný | Bukač veľký | Volavka popolavá | Volavka strieborná | Volavka vlasatá | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 58–65 cm | 70–80 cm | 90–100 cm | 55–65 cm | 44–47 cm |
| Váha | 525–800 g | 0,9–1,9 kg | 1,0–2,1 kg | 350–550 g | 230–370 g |
| Dožitie | ~17 r | ~13 r | ~25 r | ~15–22 r | ~10–15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 1/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC (pokles EÚ) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Bielo-čierno-sivý, krátky krk, červené oči, nočná aktivita | Hnedo-pruhovaný, dunivé „buk-uum“ volanie, polygýnny | Sivá, čierny chochol, žltý zobák | Úplne biela, čierny zobák, žlté nohy | V lete biela+zlatohnedá hlava, dlhé ozdobné pierka |
| Dostupnosť v SR | Kozmopolitný — SR ~200–400 hniezdiacich párov | Eurázia — SR ~20–60 hniezdiacich párov (kritické min.) | Eurázia — SR ~2 000–3 000 hniezdiacich párov (bežný druh) | Stredomorie + str. Európa — SR ~150–300 hniezdiacich párov | Stredomorie — SR ~10–30 hniezdiacich párov |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kolónii
Volavky vrátane kvakoša sú citlivé na vtáčiu chrípku H5N1, ktorá sa rozšírila v Európe od 2021. V júni 2022 ohnisko v hniezdnej kolónii volaviek vo Francúzsku zabilo desiatky mláďat. ŠVPS SR monitoruje hniezdne kolónie ako možný indikátor cirkulácie vírusu v divej populácii. V malých populáciách (ako v SR) môže ohnisko ohroziť celý druh.
Príznaky: Slabosť, kŕče, neurologické príznaky, smrť do hodín–dní
Kvakoš akumuluje pesticídy z poľnohospodárskej krajiny cez potravu (ryby a obojživelníky). V SR riziko v rybníkoch ohraničených poľami (Senianske rybníky, Sĺňava). EÚ zákaz neonikotinoidov na otvorenom poli od 2018, ale rezíduá v sedimentoch pretrvávajú dekády.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, neurologické príznaky, smrť do týždňov
Kvakoše prehltávajú olovené záťaže z rybárskych vlascov ako „grit" pre žalúdok. EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (REACH Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023. V rybníkoch s rybolovom (Sĺňava) zostávajú olovené záťaže v sedimentoch.
Príznaky: Opustenie znášky alebo mláďat, predácia odložených vajec/mláďat
Kvakoš je menej plachý ako bukáčiky, ale pri vyrušení v kolónii (< 50 m) môže opustiť znášku. Hlavné riziká: foto-turistika bez teleobjektívu, rybárske člny, vodné športy (kajak), lesné práce, výrub stromov v hniezdnom období. V SR sú hniezdne kolónie chránené v NPR Senné a CHVÚ Dunajské luhy.
Príznaky: Paralýza krídel a krku („limber neck"), neschopnosť pohybu, smrť do 24–48 hod
Letné riziko v plytkých teplých rybníkoch s nízkou hladinou vody. Toxín produkuje baktéria v anaeróbnych podmienkach hnijúcej rastlinnej hmoty. V SR dokumentované ojedinele v dlhých horúcich letách (júl–september).
Jediná nočná volavka strednej Európy — aktívny od súmraku do úsvitu, cez deň odpočíva skrytý v korunách stromov v skupinách („roosting sites“). Adaptovaný na nočné videnie — výrazne rozšírené zrenice, citlivé tyčinky v sietnici. Latinské meno Nycticorax = noc (nyx) + havran (korax).
Výrazné červené oči — jeden z najdistinktívnejších znakov dospelého jedinca. Mladé jedince majú oranžové až žlté oči, červenú farbu získavajú postupne v 2.–3. roku. Červené oči sú spôsobené pigmentom v iriduálnej vrstve — adaptácia na nočné videnie.
Mladé jedince úplne odlišné od dospelých — hnedo-pruhované so škvrnami, vyzerajú ako bukač veľký. Často zamenené v terenu. Dospelé zafarbenie získavajú postupne v 2.–3. roku (čierne temeno, sivé krídla, biela hruď, červené oči).
Kozmopolitný druh — vyskytuje sa v Eurázii, Afrike, Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Štyri poddruhy: N. n. nycticorax (Eurázia, Afrika — náš), N. n. hoactli (Severná a Stredná Amerika), N. n. obscurus (západné pobrežie Južnej Ameriky), N. n. falklandicus (Falklandské ostrovy). Spomedzi volaviek najrozšírenejší druh sveta.
V SR vzácny hniezdič — 200–400 párov ročne (SOS/BirdLife 2023, www.aves.sk). Najpočetnejšia z chránených volaviek SR. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, ~50–100 párov), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava, Dunajské ramená, Žitný ostrov.
Druh Prílohy I Smernice o vtákoch (2009/147/ES) — vyžaduje zriadenie chránených vtáčích území (CHVÚ). V SR vyhlásené: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava. Spoločenská hodnota 800 €/jedinec (vyhláška 158/2014 Z. z.).
Hniezdi v zmiešaných kolóniách — s volavkami striebornými (Egretta garzetta), volavkou vlasatou (Ardeola ralloides) a volavkou popolavou (Ardea cinerea). Kolónie v SR 30–200 hniezd kvakoša. Najväčšie európske kolónie v delte Dunaja (Rumunsko) — tisíce hniezd.
Charakteristické „kvak-kvak“ volanie — od toho slovenské meno „kvakoš“. Chrapľavé volania (1,2–3 kHz) pripomínajú krátke krokanie vrany alebo kvakanie žaby. Najaktívnejší za súmraku a v noci. Volania počuteľné na 200–500 m.
2–3 dlhé biele „nuptial“ pierka z temena v svadobnom šate (apríl–júl) — typický ozdobný znak. Vystaviteľné pri tokaní samca. Mimo svadobnej sezóny tieto pierka chýbajú.
Tropický migrant — preletí 4 000–6 000 km — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán) a Stredomorí. Prílet do SR v marci–apríli, odlet september–október. Migruje hlavne v noci a v skupinách 5–30 jedincov.
Áno — v SR hniezdi 200–400 párov ročne (SOS/BirdLife Slovensko, www.aves.sk) — najpočetnejšia z chránených volaviek SR. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina — ~50–100 párov, najväčšia populácia), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava (Piešťany — ~30–60 párov), Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá — ~30–80 párov), Žitný ostrov (Šamorín, Dunajská Streda — ~20–50 párov), Drieňové, Zemplínska Šírava. Druh je tropický migrant — zimuje v subsaharskej Afrike a Stredomorí, prilieta v marci–apríli. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s inými volavkami.
Dospelý kvakoš nočný má diagnostické znaky: (1) Čierne temeno a chrbát; (2) Sivé krídla; (3) Biela hruď a brucho; (4) Výrazné červené oči (jediná naša volavka s červenými očami); (5) Krátky a hrubý zobák (žltý-čierny); (6) Krátky krk (kratší ako u iných volaviek); (7) 2–3 dlhé biele „nuptial“ pierka z temena v svadobnom šate. Mladé jedince úplne odlišné — hnedo-pruhované so škvrnami, oranžové oči, vyzerajú ako bukač veľký (Botaurus stellaris) — najčastejšia zámena! Ostatné druhy: Volavka popolavá (Ardea cinerea) — sivá, väčšia (90–100 cm), dlhý krk; Volavka strieborná (Egretta garzetta) — biela, čierny zobák, žlté nohy (55–65 cm); Volavka vlasatá (Ardeola ralloides) — v lete biela s zlatohnedou hlavou, dlhé ozdobné pierka; Bukač veľký (Botaurus stellaris) — hnedo-pruhovaný (oba pohlavia), žije v rákosí.
Kvakoš nočný je jediná nočná volavka strednej Európy. Adaptácia na nočnú aktivitu má niekoľko výhod: (1) Menej konkurencia o potravu — cez deň ostatné volavky (popolavá, strieborná, vlasatá) lovia rovnaké ryby a obojživelníky; v noci kvakoš loví bez konkurencie; (2) Korisť ľahšie dostupná — ryby a žaby sa v noci dostávajú do plytších vôd na lov (žaby cez deň skryté v rákosí); (3) Menej predátorov — sokoly, jastraby, orly sú aktívne cez deň; (4) Ochrana mláďat — cez deň dospelí odpočívajú v skupinách („roosting sites“) v korunách stromov, kde sú chránené pred predátormi. Anatomické adaptácie: výrazne rozšírené zrenice (až 8 mm), citlivé tyčinky v sietnici, tapetum lucidum (odrazová vrstva za sietnicou — žiariace „svetelné“ oči v reflexe baterky). Druh aktívny od súmraku (19–22 h) do úsvitu (4–6 h), hlavná aktivita 23–3 h v noci.
Najlepší čas pozorovania: máj–júl za súmraku (19–22 h) alebo úsvitu (4–6 h), kedy kvakoše opúšťajú „roosting sites“ a odlietajú na lov. Najlepšie lokality v SR: (1) Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina) — najväčšia populácia, oficiálne pozorovacie veže; (2) Vodná nádrž Sĺňava (Piešťany) — z plážových úsekov; (3) Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá); (4) Žitný ostrov (Šamorín, Dunajská Streda). DÔLEŽITÉ: druh je menej plachý ako bukáčiky — môžete sa priblížiť na 30–50 m, ale NIKDY sa nepriblíž k hniezdnej kolónii v máji–júli! Použiť ďalekohľad (8×42) a baterku s červeným filtrom (neoslepuje vtáky). Najlepšie vidieť kvakoše pri odlete za súmraku — siluety s charakteristickým chrapľavým „kvak-kvak“ volaním.
Nie, ale veľmi sa podobajú a často sa zamieňajú! Mladé jedince kvakoša nočného sú hnedo-pruhované so škvrnami, oranžové oči, krátky krk — vyzerajú ako bukač veľký (Botaurus stellaris). Rozdiely: (1) Veľkosť — mladý kvakoš 58–65 cm, bukač 70–80 cm (bukač väčší); (2) Zafarbenie — mladý kvakoš má viac bielych škvrn na chrbte (perlové) a krídla; bukač má jednolitejšie hnedo-pruhované; (3) Tvar tela — kvakoš kompaktnejší, kratší krk; bukač pretiahnutejší, dlhší krk; (4) Volanie — kvakoš „kvak-kvak“ (1,2–3 kHz); bukač dunivé „buk-uum“ (150–200 Hz, len samce); (5) Habitat — kvakoš v stromoch nad vodou; bukač v hustom tŕstí v rákosinách; (6) Správanie — kvakoš nočný, ale aj cez deň v skupinách; bukač skrytý cez deň aj v noci. Mladé kvakoše dospelosti dosahujú v 2.–3. roku — postupne získavajú čierne temeno, sivé krídla, červené oči.
Hlavné hrozby: (1) Strata mokradí a lužných lesov — odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny, regulácia tokov, výrub stromov pri vodách. V SR od 1960 stratených ~50 % nížinných mokradí; (2) Vyrušenie pri hniezdnej kolónii — foto-turistika, drony, vodné športy v hniezdnom období; (3) Otrava pesticídmi z poľnohospodárstva — bioakumulácia v rybách a obojživelníkoch; (4) Otrava olovom z rybárskych záťaží (EÚ zákaz 2023, vyhláška 489/2023); (5) Zmena klímy — sucho v stredomorí a strednej Európe, posun migračných trás; (6) Vtáčia chrípka H5N1 (od 2021); (7) Predácia hniezd — vrana sivá, jastrab, kuna lesná, výr skalný. Ochrana: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava + obnova ramien Dunaja a lužných lesov (BROZ, SOS/BirdLife, LIFE projekty).