Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax)

Ardeidae (volavkovité)

Chavkoš nočný

Nycticorax nycticorax — jediná nočná volavka EÚ — kompaktná, bielo-čierno-sivá s červenými očami, v SR ~200–400 hniezdiacich párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, kozmopolitný druh, globálna populácia ~570 tis. – 3,7 mil. jedincov
Dĺžka58–65 cm
Hmotnosť525–800 g
Rozpätie105–112 cm
Populácia SR200–400 hniezd. párov

Výživa

  • Ryby — karasy, čerebľa, malé belice, juvenily kapra (5–15 cm)
  • Obojživelníky — žaby, pulce, mloky, salamandry
  • Vodný hmyz a larvy — vodné chrobáky, vážky, larvy chironomid
  • Kôrovce, mäkkýše, pijavice — krevetky, raky, slimáky
  • Mláďatá vtákov a drobné cicavce — vajcia, kuriatka, hraboše
Tip od odborníka Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) je jediná nočná volavka strednej Európy — aktívny od súmraku do úsvitu, cez deň odpočíva skrytý v korunách stromov. Loví hlavne technikou „stand-and-wait“ alebo opatrnou chôdzou v plytkých vodách brehov rybníkov, riek a ramien. Vďaka výrazne sa rozšíreným zreniciam a citlivému zraku za šera vidí veľmi dobre v noci. Potrava sa skladá z ~45 % rýb, ~20 % obojživelníkov a ~15 % hmyzu (Cornell BoW Black-crowned Night Heron, eBird). V SR loví v Dunajských ramenách, rybníkoch, vodnej nádrži Sĺňava, Senianskych a Iňačovských rybníkoch, Žitnom ostrove. Populácia v SR kolíše 200–400 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife 2023) — najpočetnejšia z chránených volaviek SR. Druh je tropický migrant — zimuje v subsaharskej Afrike a Stredomorí, prilieta do strednej Európy v marci–apríli. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s belušami malými, čapličkou vlasatou a volavkou popolavou. Cez deň odpočíva skrytý v korunách stromov v skupinách (tzv. „roosting sites“) — vyzerá ako šedo-čierne škvrny v lístí.

Hlasový prejav

Chavkoš nočný má charakteristické chrapľavé „kvak-kvak“ alebo „korr-korr“ volania (1,2–3 kHz) — od toho aj české meno „kvakoš“. Volania pripomínajú krátke krokanie vrany alebo kvakanie žaby — opakované v sériach 2–8 tónov, najmä pri odlete z hniezdiska na lov a pri návratu. Najaktívnejší za súmraku (19–22 h) a v noci (najmä 23–3 h). V hniezdnej kolónii nepretržité komunikatívne volania medzi rodičmi a mláďatami — chrapľavé „korr“, „kek“, mláďatá vysoké „pi-pi“ a „cesk-cesk“. Volania počuteľné na 200–500 m. V SR večerné volania kolónií v Senianskych rybníkoch, na Sĺňave a v Dunajských ramenách sú charakteristickým znakom letných nocí v mokradiach. Mimo hniezdneho obdobia (september–marec) druh je v SR vzácny — len na ťahu.

Typické zvuky

  • Letové „kvak-kvak“ — chrapľavé volanie 1,2–3 kHz opakované v sériach 2–8 tónov
  • Variant „korr-korr“ — hlbšie chrapľavé volanie v kolónii a pri komunikácii s partnerom
  • Výstražné „kak-kak-kak“ — krátke ostré volanie pri vyrušení a útoku predátora
  • Hniezdne „kek-kek“ — kontaktné volanie medzi partnermi v hniezde
  • Mláďatá „pi-pi-pi“ — vysoké žobravé volanie v hniezde
  • Mláďatá „cesk-cesk“ — kontaktné volanie medzi súrodencami v hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet z afrických zimovísk — marec až polovica apríla
Tok a párenie — apríl až máj v zmiešaných kolóniách s inými volavkami
Hniezdenie — apríl až júl v stromoch a kríkoch nad vodou
Inkubácia 21–22 dní + kŕmenie mláďat oboma rodičmi (máj–august)
Odlet na zimoviská — september až október, hlavne v noci
Zimovanie — subsaharská Afrika (Niger, Sudán), Stredomorie

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké mokrade, rybníky, riečne ramená s lesnatými brehmi — kríky a stromy nad vodou (vŕby, jelše, topole)
V SR výhradne v nížinných mokradiach a lužných lesoch. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, ~50–100 párov — najväčšia populácia), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá), Žitný ostrov (Šamorín, Dunajská Streda), Drieňové, Zemplínska Šírava. Mimo SR: delta Dunaja (Rumunsko — ~15 000 párov), Hortobágy (Maďarsko), Camargue (Francúzsko), Donaňa (Španielsko). Druh kozmopolitný — Eurázia, Afrika, Amerika.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe (väčšina 50–250 m); 0–2 500 m n. m. v Afrike a Amerike
V SR výhradne v nížinách (100–250 m n. m.) — Podunajská a Východoslovenská nížina. V Európe v nížinných mokradiach do 500 m n. m. Na ťahu cez Saharu preletáva výšky 1 000–2 000 m. V Afrike na zimoviskách aj východoafrické pohoria do 2 500 m n. m. V Amerike (Mexiko, Andy) až do 3 000 m.
Hniezdo
Hniezdo z prútov v kríkoch a stromoch nad vodou (vŕby, jelše, topole) — vo výške 3–15 m
Hniezdo plytká miska z konárikov a prútov, vystlaná listami a stoblmi. Lokalita: kríky a stromy nad vodou alebo priamo v zaplavených lesoch — vŕby (Salix), jelše (Alnus), topole (Populus), platany. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s belušami malými, čapličkou vlasatou a volavkou popolavou. Veľké kolónie 30–200 hniezd v SR. Rozmery hniezda 30–50 cm priemer, 5–10 cm hĺbka. Pár pevne brání svoje 1–2 m² okolo hniezda.
Teplota
Subtropické až teplé mierne pásmo, +10 až +35 °C
Tropický migrant — toleruje vysoké letné teploty, ale citlivý na chladné jary. V SR prilieta v marci–apríli, keď stúpnu nočné teploty nad +5 °C. Pri jarných mrazoch (apríl) môže dôjsť k oneskoreniu hniezdenia. V Afrike na zimoviskách +20 až +35 °C celý rok. Zmena klímy (sucho) v Stredomorí ohrozuje jeho biotop.
Voda
Plytké stojaté a pomaly tečúce sladké vody — hĺbka 10–50 cm, s prístupom z brehov
Pre lov vyžaduje plytké vody s prístupom z brehov alebo plytkých časti rybníkov. Hĺbka 10–50 cm. Tolerancia mierne brakických vôd v deltách. V SR využíva rybníky (Senianske, Iňačovce), vodnú nádrž Sĺňava, Dunajské ramená a lužné mokrade. Vyžaduje čistú vodu — citlivý na znečistenie a eutrofizáciu. Druh je tolerantný — môže loviť aj v mestských parkoch s rybníkmi (napr. Devín).
Spoločnosť
V hniezdnom období v zmiešaných kolóniách (30–200 hniezd), mimo neho v skupinách na potravných miestach
Sezónne monogamný — pár drží len jednu sezónu. V hniezdnom období v zmiešaných kolóniách s inými volavkami — typicky 30–200 hniezd chavkoša v kolónii. Cez deň odpočíva v skupinách („roosting sites“) 10–100 jedincov v korunách stromov. Mimo hniezdenia v malých skupinách 5–30 jedincov. Na ťahu v skupinách 5–30 jedincov, hlavne v noci. Druh nie je teritoriálny na potravnom mieste — toleruje iné volavky v blízkosti.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl–máj v zmiešaných kolóniách

Pár vzniká po prílete na hniezdiská. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie 2–3 dlhých bielych „nuptial“ pierok z temena, vibrácie zobákom, klikanie zobákom. Samec ponúka samici prút na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu, ďalší rok si volia nového partnera. Pár si obhajuje hniezdny prút v kolónii proti iným pármi. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.

Znáška
3–5 vajec (typicky 3–4)

Vajcia jednofarebné svetlomodro-zelené, rozmery ~50 × 35 mm, hmotnosť ~32 g. Znáška apríl–jún (vrchol koniec apríla v SR). Samica znáša 1 vajce za 1,5–2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).

Inkubácia
21–22 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Hniezdny pár sa pri striedaní zdraví klikaním zobákom a vystieraním krkov. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–5 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").

Liahnutie
Máj–júl (typicky polovica mája v SR)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, takmer nahé (svetložlté páperie), úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~25 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené ryby a obojživelníky) z hrdla — typické pre volavky. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings").

Mláďatá v hniezde
40–55 dní do vzletnosti

Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 40–55 dní. Po 25 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings" — typické správanie mladých volaviek). Vzletné v 40–55 dňoch (~6–8 týždňov). Z 3–4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 do vzletnosti (predácia vrana, jastrab, kuna, výr; brood reduction). Druh má jedno hniezdenie ročne, ale pri strate náhradné. Mladé jedince hnedo-pruhované so škvrnami — dospelé zafarbenie získavajú v 2.–3. roku.

Samostatnosť
30–40 dní po vzletnosti, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Po vzletnosti mladé ešte 30–40 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa loviť pozorovaním a napodobňovaním. Plne samostatné v auguste, potom sa rozptyľujú v skupinách 5–30 jedincov („post-breeding dispersal“). V septembri–októbri migrujú do Afriky a Stredomoria. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Mladé jedince zostávajú v zimoviskách celý prvý rok. Dĺžka života ~17 rokov v prírode (rekord 21 rokov v zajatí).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Chavkoš nočný 58–65 cm Bučiak veľký 70–80 cm Volavka popolavá 90–100 cm Beluša malá 55–65 cm Čaplička vlasatá 44–47 cm
Chavkoš nočný Bučiak veľký Volavka popolavá Beluša malá Čaplička vlasatá
Dĺžka58–65 cm70–80 cm90–100 cm55–65 cm44–47 cm
Váha525–800 g0,9–1,9 kg1,0–2,1 kg350–550 g230–370 g
Dožitie~17 r~13 r~25 r~15–22 r~10–15 r
OchranaIUCN LCIUCN LC (pokles EÚ)IUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaBielo-čierno-sivý, krátky krk, červené oči, nočná aktivitaHnedo-pruhovaný, dunivé „buk-uum“ volanie, polygýnnySivá, čierny chochol, žltý zobákÚplne biela, čierny zobák, žlté nohyV lete biela+zlatohnedá hlava, dlhé ozdobné pierka
AreálKozmopolitný — SR ~200–400 hniezdiacich párovEurázia — SR ~20–60 hniezdiacich párov (kritické min.)Eurázia — SR ~2 000–3 000 hniezdiacich párov (bežný druh)Stredomorie + str. Európa — SR ~150–300 hniezdiacich párovStredomorie — SR ~10–30 hniezdiacich párov

Zaujímavosti

1

Jediná nočná volavka strednej Európy — aktívny od súmraku do úsvitu, cez deň odpočíva skrytý v korunách stromov v skupinách („roosting sites“). Adaptovaný na nočné videnie — výrazne rozšírené zrenice, citlivé tyčinky v sietnici. Latinské meno Nycticorax = noc (nyx) + havran (korax).

2

Výrazné červené oči — jeden z najdistinktívnejších znakov dospelého jedinca. Mladé jedince majú oranžové až žlté oči, červenú farbu získavajú postupne v 2.–3. roku. Červené oči sú spôsobené pigmentom v iriduálnej vrstve — adaptácia na nočné videnie.

3

Mladé jedince úplne odlišné od dospelých — hnedo-pruhované so škvrnami, vyzerajú ako bučiak veľký. Často zamenené v terenu. Dospelé zafarbenie získavajú postupne v 2.–3. roku (čierne temeno, sivé krídla, biela hruď, červené oči).

4

Kozmopolitný druh — vyskytuje sa v Eurázii, Afrike, Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Štyri poddruhy: N. n. nycticorax (Eurázia, Afrika — náš), N. n. hoactli (Severná a Stredná Amerika), N. n. obscurus (západné pobrežie Južnej Ameriky), N. n. falklandicus (Falklandské ostrovy). Spomedzi volaviek najrozšírenejší druh sveta.

5

V SR vzácny hniezdič — 200–400 párov ročne (SOS/BirdLife 2023, www.aves.sk). Najpočetnejšia z chránených volaviek SR. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, ~50–100 párov), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava, Dunajské ramená, Žitný ostrov.

6

Druh Prílohy I Smernice o vtákoch (2009/147/ES) — vyžaduje zriadenie chránených vtáčích území (CHVÚ). V SR vyhlásené: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava. Spoločenská hodnota 800 €/jedinec (vyhláška 158/2014 Z. z.).

7

Hniezdi v zmiešaných kolóniách — s belušami malými (Egretta garzetta), čapličkou vlasatou (Ardeola ralloides) a volavkou popolavou (Ardea cinerea). Kolónie v SR 30–200 hniezd chavkoša. Najväčšie európske kolónie v delte Dunaja (Rumunsko) — tisíce hniezd.

8

Charakteristické „kvak-kvak“ volanie — od toho české meno „kvakoš“. Chrapľavé volania (1,2–3 kHz) pripomínajú krátke krokanie vrany alebo kvakanie žaby. Najaktívnejší za súmraku a v noci. Volania počuteľné na 200–500 m.

9

2–3 dlhé biele „nuptial“ pierka z temena v svadobnom šate (apríl–júl) — typický ozdobný znak. Vystaviteľné pri tokaní samca. Mimo svadobnej sezóny tieto pierka chýbajú.

10

Tropický migrant — preletí 4 000–6 000 km — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán) a Stredomorí. Prílet do SR v marci–apríli, odlet september–október. Migruje hlavne v noci a v skupinách 5–30 jedincov.

Taxonomická klasifikácia

species Chavkoš nočný
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Ardeidae (volavkovité)
Rod Nycticorax Forster, 1817
Druh N. nycticorax (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR N. n. nycticorax (Európa, Ázia, Afrika — hniezdiaci v SR)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: N. n. nycticorax (Eurázia, Afrika), N. n. hoactli (Severná a Stredná Amerika), N. n. obscurus (západné pobrežie Južnej Ameriky), N. n. falklandicus (Falklandské ostrovy). Druh kozmopolitne rozšírený.

? Často kladené otázky

Áno — v SR hniezdi 200–400 párov ročne (SOS/BirdLife Slovensko, www.aves.sk) — najpočetnejšia z chránených volaviek SR. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina — ~50–100 párov, najväčšia populácia), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava (Piešťany — ~30–60 párov), Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá — ~30–80 párov), Žitný ostrov (Šamorín, Dunajská Streda — ~20–50 párov), Drieňové, Zemplínska Šírava. Druh je tropický migrant — zimuje v subsaharskej Afrike a Stredomorí, prilieta v marci–apríli. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s inými volavkami.

Dospelý chavkoš nočný má diagnostické znaky: (1) Čierne temeno a chrbát; (2) Sivé krídla; (3) Biela hruď a brucho; (4) Výrazné červené oči (jediná naša volavka s červenými očami); (5) Krátky a hrubý zobák (žltý-čierny); (6) Krátky krk (kratší ako u iných volaviek); (7) 2–3 dlhé biele „nuptial“ pierka z temena v svadobnom šate. Mladé jedince úplne odlišné — hnedo-pruhované so škvrnami, oranžové oči, vyzerajú ako bučiak veľký (Botaurus stellaris) — najčastejšia zámena! Ostatné druhy: Volavka popolavá (Ardea cinerea) — sivá, väčšia (90–100 cm), dlhý krk; Beluša malá (Egretta garzetta) — biela, čierny zobák, žlté nohy (55–65 cm); Čaplička vlasatá (Ardeola ralloides) — v lete biela s zlatohnedou hlavou, dlhé ozdobné pierka; Bučiak veľký (Botaurus stellaris) — hnedo-pruhovaný (oba pohlavia), žije v rákosí.

Chavkoš nočný je jediná nočná volavka strednej Európy. Adaptácia na nočnú aktivitu má niekoľko výhod: (1) Menej konkurencia o potravu — cez deň ostatné volavky (popolavá, strieborná, vlasatá) lovia rovnaké ryby a obojživelníky; v noci kvakoš loví bez konkurencie; (2) Korisť ľahšie dostupná — ryby a žaby sa v noci dostávajú do plytších vôd na lov (žaby cez deň skryté v rákosí); (3) Menej predátorov — sokoly, jastraby, orly sú aktívne cez deň; (4) Ochrana mláďat — cez deň dospelí odpočívajú v skupinách („roosting sites“) v korunách stromov, kde sú chránené pred predátormi. Anatomické adaptácie: výrazne rozšírené zrenice (až 8 mm), citlivé tyčinky v sietnici, tapetum lucidum (odrazová vrstva za sietnicou — žiariace „svetelné“ oči v reflexe baterky). Druh aktívny od súmraku (19–22 h) do úsvitu (4–6 h), hlavná aktivita 23–3 h v noci.

Najlepší čas pozorovania: máj–júl za súmraku (19–22 h) alebo úsvitu (4–6 h), kedy chavkoše opúšťajú „roosting sites“ a odlietajú na lov. Najlepšie lokality v SR: (1) Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina) — najväčšia populácia, oficiálne pozorovacie veže; (2) Vodná nádrž Sĺňava (Piešťany) — z plážových úsekov; (3) Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá); (4) Žitný ostrov (Šamorín, Dunajská Streda). DÔLEŽITÉ: druh je menej plachý ako bukáčiky — môžete sa priblížiť na 30–50 m, ale NIKDY sa nepriblíž k hniezdnej kolónii v máji–júli! Použiť ďalekohľad (8×42) a baterku s červeným filtrom (neoslepuje vtáky). Najlepšie vidieť chavkoše pri odlete za súmraku — siluety s charakteristickým chrapľavým „kvak-kvak“ volaním.

Nie, ale veľmi sa podobajú a často sa zamieňajú! Mladé jedince chavkoša nočného sú hnedo-pruhované so škvrnami, oranžové oči, krátky krk — vyzerajú ako bučiak veľký (Botaurus stellaris). Rozdiely: (1) Veľkosť — mladý chavkoš 58–65 cm, bučiak 70–80 cm (bukač väčší); (2) Zafarbenie — mladý chavkoš má viac bielych škvrn na chrbte (perlové) a krídla; bučiak má jednolitejšie hnedo-pruhované; (3) Tvar tela — kvakoš kompaktnejší, kratší krk; bukač pretiahnutejší, dlhší krk; (4) Volanie — chavkoš „kvak-kvak“ (1,2–3 kHz); bukač dunivé „buk-uum“ (150–200 Hz, len samce); (5) Habitat — chavkoš v stromoch nad vodou; bučiak v hustom tŕstí v rákosinách; (6) Správanie — chavkoš nočný, ale aj cez deň v skupinách; bukač skrytý cez deň aj v noci. Mladé chavkoše dospelosti dosahujú v 2.–3. roku — postupne získavajú čierne temeno, sivé krídla, červené oči.

Hlavné hrozby: (1) Strata mokradí a lužných lesov — odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny, regulácia tokov, výrub stromov pri vodách. V SR od 1960 stratených ~50 % nížinných mokradí; (2) Vyrušenie pri hniezdnej kolónii — foto-turistika, drony, vodné športy v hniezdnom období; (3) Otrava pesticídmi z poľnohospodárstva — bioakumulácia v rybách a obojživelníkoch; (4) Otrava olovom z rybárskych záťaží a brokov (strieľať olovené broky v mokradiach zakazuje po 15. 2. 2023 nariadenie Komisie (EÚ) 2021/57); (5) Zmena klímy — sucho v stredomorí a strednej Európe, posun migračných trás; (6) Vtáčia chrípka H5N1 (od 2021); (7) Predácia hniezd — vrana sivá, jastrab, kuna lesná, výr skalný. Ochrana: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava + obnova ramien Dunaja a lužných lesov (BROZ, SOS/BirdLife, LIFE projekty).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Nycticorax nycticorax — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vt

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1072685
Nahrávateľ: Thierry THOMAS
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Chavkoš nočný

Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) — hlas a videodokument

Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) — Black-crowned Night Heron, charakteristické „kvak" volania.

Chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) — Black-crowned Night Heron Bird Call

Black-crowned Night Heron (Nycticorax nycticorax) — sivo-čierna volavka aktívna za súmraku, hlas a let.

 Cudzie názvy

Česky:   Chavkoš nočný, Anglicky:   Black-crowned Night Heron, Nemecky:   Nachtreiher, Francúzsky:   Bihoreau gris, Poľsky:   Ślepowron zwyczajny, Maďarsky:   Bakcsó, Rusky:   Кваква обыкновенная