Volavka popolavá (Ardea cinerea)

Ardeidae (volavkovité)

Volavka popolavá

Ardea cinerea — najbežnejšia volavka Európy — šedé telo, biely krk, žltý zobák, ~2 500–3 000 hniezdiacich párov v SR

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia stabilná až mierne rastúca (~290–370 tisíc párov)
Dĺžka84–102 cm
Hmotnosť1,0–2,1 kg
Rozpätie155–195 cm
Populácia SR2 500–3 000 hniezd. párov

Výživa

  • Ryby — kapry, plotice, kajaky, jalce, ouklejka, ryby do 25 cm
  • Obojživelníky — žaby, ropuchy, čolky, mloky
  • Drobné cicavce — hraboše, myši, krty, podhrabušky (v zime na lúkach)
  • Vodný hmyz a larvy — chrobáky, vodné chrobáky, vážky
  • Plazy — jašterice, hady, slepúchy
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov, raky
Tip od odborníka Volavka popolavá (Ardea cinerea) je najbežnejšia a najznámejšia volavka Európy a najúspešnejší ryžiar Európy. Loví tichou stratégiou „walk-and-stalk" (alebo „stand-and-wait") v plytkých vodách (do 30 cm hĺbky) — stojí nehybne 10–30 minút, potom rýchly výpad zobáka (rýchlosť 0,1 sekundy). Na Slovensku ~2 500–3 000 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife monitoring 2023), populácia stabilná až mierne rastúca od 80. rokov. Hlavné lokality: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky — kolónia ~300 párov), Záhorská nížina (Petrov, Lakšárska Nová Ves — ~200 párov), Žitný ostrov (Dunajské luhy — kolónia ~250 párov), Liptovská kotlina (Liptovská Mara — ~100 párov), Spišské rybníky. Hlavný konflikt: rybničné hospodárstva — volavka popolavá je chránená zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 230 €/jedinec), ale prevádzkovatelia rybníkov hlásia významné straty z plodových rybníkov (5–15 % ročného výnosu). Konflikt riešený výnimkami zo zákazu lovu (povoľované ŠOP SR v plodových rybníkoch s populáciou 50+ párov) a preventívnymi opatreniami (sieťky nad rybníky, plašiče).

Hlasový prejav

Volavka popolavá je stredne hlasný druh — vydáva charakteristické chripotavé „krechet" alebo „khak-khak" (frekvencia 1,5–3 kHz, počuteľné na 200–400 m) najmä pri lete alebo vyplašení. Letové volanie diagnostické pre druh — počuteľné aj v noci pri preletoch nad strednou Európou. V hniezdnej kolónii (50–200 párov v stromoch) nepretržitá hlasná konverzácia — sykty, hrdelné chripeň, klepotanie zobákom (kratšie ako u bocianov, ale rytmické). Pozdravovacie ceremónie: pri prílete partnera na hniezdo vystieranie krku, klepotanie zobákom a hrdelné „brka-brka". Mláďatá v hniezde pípajú nepretržité „čvi-čvi" v 1,5–3 kHz. V mestských parkoch (Bratislava — Železná studnička, Štrkovec) krechet pri lete patrí k charakteristickým zvukom.

Typické zvuky

  • Letové „krechet" alebo „khak-khak" — diagnostické chripotavé volanie pri lete (1,5–3 kHz, 200–400 m)
  • Hrdelné „brka-brka" — pozdravovacie volanie pri prílete partnera na hniezdo
  • Klepotanie zobákom — rytmické, kratšie a tichšie ako u bocianov (3–5 sek sekvencie)
  • Sykot a hrdelné „chrenenie" — pri obrane hniezda alebo nad korisťou
  • Mláďatá „čvi-čvi-čvi" — nepretržité žobravé volania v 1,5–3 kHz
  • Tokové „awk-awk" — krátke ostré volanie samca v období toku (marec–apríl)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Návrat na hniezdiská — február–marec (severní migranti); SR populácia čiastočne rezidentná
Tok a párenie na hniezde — marec–apríl (klepotanie zobákom, vystieranie krkov)
Hniezdenie v kolóniách — marec–jún (volavčí kolónie 50–200 párov)
Inkubácia (25–28 dní) + vodenie mláďat (55–60 dní do vzletnosti)
Jesenná migrácia (severní jedinci) alebo presuny za nezamŕzajúcimi vodami
Zimovanie — SR populácia čiastočne rezidentná pri nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, Váh, parkové rybníky)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Stojaté a tečúce vody, rybníky, rieky, jazerá, mokrade, parkové rybníky, riečne nivy
V SR široký výskyt v nížinách a podhorských oblastiach (100–800 m n. m.). Hlavné hniezdne lokality: Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — kolónia ~300 párov, najväčšia v SR), Petrov rybníky (Záhorská nížina — kolónia ~200 párov), Lakšárska Nová Ves (Záhorská — ~50 párov), Žitný ostrov (Dunajské luhy — kolónia ~250 párov), Liptovská Mara (~100 párov v okolí), Spišské rybníky (Levoča — ~80 párov), Slanské vrchy (rybníky), parkové rybníky v každom väčšom slovenskom meste (Bratislava, Trnava, Košice, Žilina). V Európe široký areál — najhustejšie populácie v Nemecku (~70 000 párov), Británii (~13 000), Francúzsku (~30 000).
Nadmorská výška
0–1 000 m n. m. v Európe; v Himalájach do 1 800 m
V SR hlavne v nížinách 100–500 m n. m., výnimočne v podhorských oblastiach (Liptovská kotlina 600 m, Turčianska kotlina 500 m). Maximum hniezd v Európe do 800 m n. m. V Himalájach (poddruh A. c. jouyi) zaznamenané do 1 800 m n. m.
Hniezdo
Veľká platforma z prútov a vetiev v korunách stromov (duby, jelše, buky) vo výške 10–25 m (v kolóniách 50–200 párov)
Hniezdo veľké — priemer 60–100 cm. Postavené z prútov a hrubších vetiev, vystlané suchou trávou, machom a perim. Pár sa každoročne vracia na to isté hniezdo (rekord 15 rokov v Británii). Hniezdne stromy: duby (Quercus robur, Q. petraea — najčastejšie v SR), jelše čierne (Alnus glutinosa) v dolinách, buky (Fagus sylvatica), borovice (Pinus sylvestris — v Záhorskej). Hniezdi v kolóniách 50–200 párov v jednom lese (volavčí kolónie). Najznámejšia kolónia v SR: Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~300 párov v dubovom lese). Hniezda chránené pred zemnými predátormi (líška, kuna), ale nie pred jastrabom hájovým a krkavcom čiernym (kradnú vajcia).
Teplota
Mierne pásmo Európy a Ázie — –20 až +30 °C v hniezdnej sezóne
Druh tolerantný k chladnému počasiu — znáša zimné teploty –20 °C v SR pri nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, Váh, parkové rybníky s prameniacou vodou). Pri zamŕzaní vodných plôch migruje na juh alebo loví hraboše na lúkach a strniskách. V hniezdnom období preferuje teploty 10–25 °C.
Voda
Plytké stojaté a tečúce vody do hĺbky 30 cm — vyžaduje vodu s rybami a obojživelníkmi
Loví v plytkých vodách (do 30 cm hĺbky) — vchádza do vody alebo stojí na brehu. V SR využíva: rybníky (Senianske, Petrov, Žitný ostrov, Spišské), rieky (Dunaj, Váh, Bodrog, Hron, Hornád), jazerá (Liptovská Mara, Sĺňava), mokrade (Senianske, Iňačovce, Záhorské lúky), parkové rybníky (Bratislava, Trnava, Košice). Pri vysušujúcich sa rybníkoch loví uväznené ryby (jeseň).
Spoločnosť
Vysoko spoločenský druh — v hniezdnych kolóniách 50–200 párov, mimo hniezdenia samostatne alebo v malých skupinách 3–10 ks
Doživotne monogamný (väčšina párov) — pár vzniká v 2.–3. roku života a vydrží do smrti partnera. Pri strate partnera trvá nový pár 1–2 roky. Hniezdny verný — vracia sa každoročne na to isté hniezdo. Kolóniové hniezdenie 50–200 párov v jednom lese (volavčí kolónie). V kolónii nie sú teritoriálne agresívne medzi sebou (na rozdiel od zábora sedlovitého). Mimo hniezdenia samostatne pri vode alebo v malých skupinách 3–10 ks. V zimných nezamŕzajúcich vodách občas v skupinách 10–30 ks (Dunaj, parkové rybníky).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec až apríl (v SR vrchol konca marca)

Samec priletí na hniezdo a vykoná tokové ceremónie — vystieranie krku, klepotanie zobákom, hrdelné „awk-awk". Pri prílete samice pozdravovacie ceremónie (vystieranie krkov, klepotanie zobákom, vzájomné čistenie peria). Doživotná monogamia u väčšiny párov.

Znáška
3–5 vajec (typicky 4)

Vajcia svetlo-modrozelené, rozmery ~60 × 43 mm, hmotnosť ~60 g. Znáška marec–máj (vrchol konca marca v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 4–8 dní (najmladšie môže uhynúť pri nedostatku potravy). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).

Inkubácia
25–28 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez noc, samec cez deň. V kolóniách na stromoch hniezda chránené pred zemnými predátormi (líška, kuna), ale ohrozené jastrabom hájovým (Accipiter gentilis) a krkavcom čiernym (Corvus corax) — kradnú vajcia pri opustení hniezda.

Liahnutie
Apríl–máj (vrchol konca apríla v SR)

Mláďatá altricálne (nidicolné) — pokryté žltohnedo-bielym páperím, otvorenými očami, ale neschopné chôdze. Hmotnosť pri vyliahnutí ~45 g. Rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou z hrdla (rybky, žaby, vodný hmyz) — až 30×/deň. V prvých 2 týždňoch vždy 1 rodič na hniezde (chráni pred slnkom, dažďom a predátormi). Mláďatá v hniezde sú nápadne hlasné — nepretržité „čvi-čvi-čvi".

Mláďatá
55–60 dní do vzletnosti, 80–90 dní úplná nezávislosť

Mláďatá rastú stredne rýchlo — v 30 dňoch ~500 g, v 50 dňoch ~1,2 kg. Vzletné v 55–60 dňoch (~8–9 týždňov). Z 3–5 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (najmladšie hynie pri nedostatku potravy). Po vzletnosti zostávajú v okolí kolónie 3–4 týždne, sprevádzajú rodičov na lovisko a učia sa loviť. Po 80–90 dňoch sú úplne nezávislé.

Samostatnosť
Po 80–90 dňoch; pohlavná zrelosť 1.–2. rok

Mladé volavky popolavé sa oddelia od rodičov v auguste. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku (skoré medzi bocianmi a volavkami). Dĺžka života v prírode ~15 rokov (rekord 25 rokov v Británii), v zajatí (ZOO) až 24 rokov. Vysoká úmrtnosť v prvom roku (~50 %) — najmä kvôli predácii (jastrab, krkavec, líška), hladu v zime, kolíziám s elektrickým vedením.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Volavka popolavá 84–102 cm Volavka purpurová 78–90 cm Volavka veľká 85–104 cm Beluša malá 55–65 cm Bocian biely 100–125 cm
Volavka popolavá Volavka purpurová Volavka veľká Beluša malá Bocian biely
Dĺžka84–102 cm78–90 cm85–104 cm55–65 cm100–125 cm
Váha1,0–2,1 kg0,6–1,2 kg0,7–1,5 kg0,3–0,5 kg2,3–4,4 kg
Dožitie~15 r~16 r~22 r~10 r~20 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠedé telo, biely krk s čiernym pruhom, žltý zobák a nohyTmavo-fialovo-červené telo, dlhý zúbkovaný krk, čierna čiapočkaBiele telo, žltý zobák (čierny v toku), čierne nohyBiele telo, čierny zobák, čierne nohy so žltými prstamiBiele telo s čiernymi krídlovými letkami, červený zobák a nohy
AreálEurázia + S Afrika — SR ~2 500–3 000 hniezdiacich párovEurópa + Afrika — SR ~150–250 hniezdiacich párovKozmopolitný — SR ~150–300 hniezdiacich párov (rastúca)Eurázia + Afrika — SR ~50–150 hniezdiacich párov (rastúca)Európa, S Afrika, Stredná Ázia — SR ~1 200 párov

Zaujímavosti

1

Najbežnejšia a najznámejšia volavka Európy — v SR ~2 500–3 000 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife 2023), populácia stabilná až mierne rastúca. Hlavné hniezdne kolónie: Senianske rybníky (~300 párov), Žitný ostrov (~250 párov), Petrov rybníky (~200 párov), Liptovská Mara (~100 párov), Spišské rybníky (~80 párov).

2

Najúspešnejší ryžiar Európy — volavka popolavá loví tichou stratégiou „walk-and-stalk" alebo „stand-and-wait". Stojí nehybne 10–30 minút v plytkej vode, potom rýchly výpad zobáka (0,1 sekundy!). Úspešnosť ~30–40 % výpadov (Cornell BoW). Hlavná korisť: ryby do 25 cm (kapry, plotice, kajaky), žaby, hraboše (v zime).

3

Hniezdi v kolóniách 50–200 párov v stromoch — volavčí kolónie sú jedným z najikonickejších afrooblastných ornitologických objektov. Hniezda v korunách dubov, jelší a bukov vo výške 10–25 m. Najznámejšia kolónia v SR: Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~300 párov v dubovom lese).

4

4 poddruhy v rámci sveta — IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: A. c. cinerea (Európa, Stredná Ázia, severná Afrika — vrátane SR), A. c. jouyi (východná Ázia — Čína, Kórea, Japonsko), A. c. firasa (Madagaskar), A. c. monicae (Banc d'Arguin, Mauritánia — endemická populácia).

5

Charakteristické „krechet" volanie pri lete — diagnostické chripotavé volanie (frekvencia 1,5–3 kHz, počuteľné na 200–400 m) najmä pri lete alebo vyplašení. Patrí k najznámejším zvukom slovenských vodných ekosystémov. V noci pri preletoch nad strednou Európou počuteľné aj z výšky 500 m.

6

Konflikt s rybníkárstvom — straty 5–15 % výnosu — volavka popolavá je chránená, ale v plodových rybníkoch (Senianske, Petrov, Žitný ostrov) spôsobuje významné straty. ŠOP SR povoľuje výnimky z lovu pri populácii 50+ párov + náhrady škôd z Fondu ŠOP SR. Najefektívnejšie riešenie: sieťky nad plodovými rybníkmi.

7

Rad Pelecaniformes — nedávna revízia — volavky boli predtým v ráde Ciconiiformes (bocianotvaré), ale molekulárne analýzy (Sibley & Ahlquist 1990, Hackett et al. 2008) presunuli celú čeľaď Ardeidae do Pelecaniformes (pelikánotvaré) — spolu s pelikánmi, ibisami a kormorámi.

8

Čiastočne rezidentná v SR — niektoré jedince zostávajú celý rok pri nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, Váh, parkové rybníky s prameniacou vodou), iné migrujú do severnej Afriky a Stredozemia (500–2 000 km). Severnejšie populácie (Škandinávia, Británia) migrujú dôslednejšie.

9

Veková rekord 25 rokov — najstaršia známa volavka popolavá v Británii (krúžok od 1995). V SR rekord 22 rokov (krúžok ZOO Bojnice 1998). V prírode priemerná dĺžka života ~15 rokov, ale veľmi vysoká úmrtnosť v prvom roku (~50 %).

10

Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku — volavka popolavá má najskoršiu pohlavnú zrelosť medzi veľkými brodivými vtákmi (pre porovnanie: bocian biely 3.–5. rok, záboroh sedlovitý 4.–6. rok). Mladé jedince hniezdia v 2. roku, čo vysvetľuje rýchle obnovenie populácie po poklesoch (napríklad po HPAI epidémii).

Taxonomická klasifikácia

species Volavka popolavá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Ardeidae (volavkovité)
Rod Ardea Linnaeus, 1758
Druh A. cinerea (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR A. c. cinerea — európsky nominantný poddruh
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: A. c. cinerea (Linnaeus, 1758) — Európa, Stredná Ázia, severná Afrika (vrátane SR); A. c. jouyi Clark, 1907 — východná Ázia (Čína, Kórea, Japonsko); A. c. firasa Hartert, 1917 — Madagaskar; A. c. monicae Jouanin & Roux, 1963 — Banc d'Arguin (Mauritánia). Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Ardea cinerea. V SR výhradne nominantný poddruh. Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré) je nedávna taxonomická revízia — volavky boli predtým v ráde Ciconiiformes (bocianotvaré), ale molekulárne analýzy (Sibley & Ahlquist 1990, Hackett et al. 2008) presunuli celú čeľaď Ardeidae do Pelecaniformes.

? Často kladené otázky

~2 500–3 000 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife monitoring 2023). Populácia stabilná až mierne rastúca od 80. rokov vďaka ochranárskym opatreniam (zákaz lovu, ochrana hniezdnych kolónií). Hlavné lokality: Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — kolónia ~300 párov, najväčšia v SR), Žitný ostrov (Dunajské luhy — kolónia ~250 párov), Petrov rybníky (Záhorská nížina — kolónia ~200 párov), Lakšárska Nová Ves (Záhorská — ~50 párov), Liptovská Mara (~100 párov v okolí), Spišské rybníky (~80 párov), parkové rybníky v každom väčšom slovenskom meste. V Európe celkom ~290 000–370 000 hniezdiacich párov (BirdLife 2023) — najviac v Nemecku (~70 000), Francúzsku (~30 000), Británii (~13 000).

Volavka popolavá je najúspešnejší ryžiar Európy a v plodových rybníkoch (kde sa chovajú malé rybky pre konzum) spôsobuje významné straty 5–15 % ročného výnosu. Hlavné konflikty v SR: Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — kolónia ~300 párov spotrebuje ~200 kg rýb denne!), Petrov rybníky (Záhorská — ~200 párov, podobné spotreby), Žitný ostrov (Dunajské luhy). Volavka je chránená zákonom 543/2002 Z. z., ale ŠOP SR povoľuje výnimky z lovu pri populácii 50+ párov v okolí rybníka. Najefektívnejšie riešenia: (1) sieťky nad plodovými rybníkmi (najúčinnejšie — znižuje straty o 80–90 %); (2) plašiče (pyrotechnika, zvukové signály — strednodobé riešenie); (3) vizuálne odstrašovače (lieskové trsty, balóny — krátkodobé); (4) náhrady za škody (kompenzácie z Fondu ŠOP SR). Lov je posledné riešenie — vyžaduje výnimku ŠOP SR a je obmedzený na konkrétne jedince (nie celá populácia).

Najjednoduchšie podľa celkového sfarbenia: (1) Volavka popolavá — šedé telo (chrbát a krídla), biely krk s čiernym pruhom na bočnej časti, biela hlava s čiernym pruhom od oka po zátylok (predĺžený do „chocholu"), žltý zobák a žlté nohy. Veľkosť 84–102 cm; (2) Volavka veľká (Ardea alba — biela volavka) — celkom biele telo, dlhý krk bez pruhu, žltý zobák (v období toku čierny so žltou bázou), čierne nohy. Veľkosť 85–104 cm (podobná); (3) Beluša malá (Egretta garzetta) — celkom biele telo, čierny zobák, čierne nohy so žltými prstami (diagnostický znak!). Veľkosť 55–65 cm (menšia). V SR všetky 3 druhy hniezdia, najľahšie rozoznateľné podľa farby zobáka, nôh a celkového sfarbenia tela.

Iba čiastočne — SR populácia volavky popolavej je čiastočne rezidentná: (1) Niektoré jedince zostávajú celý rok pri nezamŕzajúcich vodách v SR — Dunaj, Váh, Hron, parkové rybníky s prameniacou vodou (Bratislava — Železná studnička, Štrkovec; Trnava — Kamenný mlyn; Košice — Anička); (2) Niektoré jedince migrujú do južnej Európy alebo severnej Afriky (500–2 000 km). Severnejšie populácie (Škandinávia, Británia, severná Európa) migrujú dôslednejšie — všetky preletia do severnej Afriky a Stredozemia. V SR migrácia neaktívne sledovaná (SOS/BirdLife ringing program) — podľa krúžkov ~60–70 % SR populácie zostáva celý rok pri nezamŕzajúcich vodách, ~30–40 % migruje. Mladé jedince (juvenily) migrujú dôslednejšie než dospelé.

Volavka popolavá hniezdi výhradne v kolóniách 50–200 párov (volavčí kolónie). V SR neexistujú izolované hniezda — vždy v hniezdnych kolóniach v korunách stromov (duby, jelše, buky) vo výške 10–25 m. Hlavné kolónie v SR: Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~300 párov v dubovom lese, najväčšia v SR); Petrov rybníky (Záhorská nížina — ~200 párov); Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~250 párov); Lakšárska Nová Ves (Záhorská — ~50 párov); Liptovská Mara (~100 párov v okolí); Spišské rybníky (~80 párov). Kolóniové hniezdenie má 3 hlavné výhody: (1) obrana pred predátormi (jastrab, krkavec, líška) — kolónia kolektívne útočí na votrelcov; (2) učenie sa mláďat — z hniezda vidia ostatné páry loviť, učia sa rýchlejšie; (3) vyhľadávanie partnera — v kolónii sa ľahšie nájde partner po strate. Niektoré kolónie hniezdia spolu s kormoránmi (Phalacrocorax carbo) — v SR napríklad na Žitnom ostrove.

V zime volavka popolavá mení stratégiu lovu — pri zamŕzaní vodných plôch (typicky december–február v SR) prechádza z vodného lovu (ryby, žaby) na suchozemský lov: (1) Hraboše poľné (Microtus arvalis) — hlavná zimná potrava na strniskách a lúkach (do 70 % zimnej stravy); (2) Myši a podhrabušky v okolí mostov a budov; (3) Krty (Talpa europaea) — vykopávajú z plytkých nor; (4) Vtáčie mláďatá pri kŕmidlách (vrabce, sýkorky — vzácne); (5) Ryby pri nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, Váh, parkové rybníky s prameniacou vodou). V noci volavky občas lovia pri pouličnom osvetlení (chytajú nočný hmyz a netopiere — vzácne). Strednoslovenský úspech volaviek v zime (Liptov, Spiš) závisí od prístupu k hraboších kolóniám — v rokoch premnoženia hrabošov volavky nemigrujú, v rokoch nízkej hustoty všetky odletia na juh.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Ardea cinerea — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, EuroBirdPortal, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slove

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1099051
Nahrávateľ: Uku Paal
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Volavka popolavá

Volavka popolavá (Ardea cinerea) — hlas a videodokument z Krugerového parku

Volavka popolavá (Ardea cinerea) — autentický hlas a zábery druhu, drsné „frrank" volania.

Volavka popolavá (Ardea cinerea) — Grey Heron Kruger Park bird call

Grey Heron (Ardea cinerea) — druh pri vodnej hladine, lov rýb a volania v hniezdnej kolónii.

 Cudzie názvy

Česky:   Volavka popelavá, Anglicky:   Grey Heron, Nemecky:   Graureiher, Francúzsky:   Héron cendré, Poľsky:   Czapla siwa, Maďarsky:   Szürke gém, Rusky:   Серая цапля