Beluša malá (Egretta garzetta)

Ardeidae (volavkovité)

Beluša malá

Egretta garzetta — najmenšia biela volavka SR — diagnostické žlté prsty, ~50–150 hniezdiacich párov (od 1991, rastúca)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia rastúca (~100–180 tisíc párov)
Dĺžka55–65 cm
Hmotnosť0,3–0,5 kg
Rozpätie88–106 cm
Populácia SR50–150 hniezd. párov (rastúca)

Výživa

  • Rybky a malé ryby — do 15 cm (kapry, plotice, ouklejky, kaja ky)
  • Obojživelníky — žaby, ropuchy, čolky
  • Vodný hmyz a larvy — chrobáky vodomil, vážky, potočníky
  • Kôrovce — krevety, raky, krabky (v Stredozemí)
  • Drobné cicavce — hraboše, podhrabušky (vzácne)
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov, slimáky
Tip od odborníka Beluša malá (Egretta garzetta) je najmenšia hniezdiaca biela volavka SR a najaktívnejší ryžiar medzi volavkami Európy. Na rozdiel od pasívnej stratégie volavky popolavej a veľkej („stand-and-wait") loví aktívne — vyplaškuje ryby žltými prstami z úkrytov v plytkej vode (technika „foot-stirring" alebo „foot-paddling"), pobehuje po brehoch, otrhá krídla a útoči zhora. Na Slovensku ~50–150 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife monitoring 2023), populácia rastúca — druh sa do SR rozšíril od 90. rokov (predtým iba migrant), prvé hniezdenie zaznamenané v 1991 na Žitnom ostrove. Hlavné lokality: Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~50 párov, najväčšia v SR), Sĺňava (Trnavská tabuľa — ~30 párov), Senianske rybníky (Východoslovenská — ~20 párov), Petrov rybníky (Záhorská — ~15 párov). Migrant — zimuje v subsaharskej Afrike (Sahel) a Stredozemí (Iberský polostrov, Itália, Grécko). Prílet do SR v apríli–máji, odlet v auguste–septembri. Druh je indikátor kvality plytkých vodných ekosystémov — vyžaduje čisté vodné plochy s bohatým rybím zásobom (malé ryby do 15 cm).

Hlasový prejav

Beluša malá je relatívne tichý druh — vydáva kratšie chripotavé „kerk-kerk" alebo „uow-uow" (frekvencia 1,5–3,5 kHz, počuteľné na 100–200 m). Letové volanie diagnostické pre druh — kratšie a vyššie „kerk" (0,5–1 sek) než u volavky popolavej a veľkej. V hniezdnej kolónii hlasná konverzácia — sykty, hrdelné chripeň, klepotanie zobákom. Pozdravovacie ceremónie: pri prílete partnera na hniezdo vystieranie krku, klepotanie zobákom, hrdelné „brka-brka" + vystieranie ozdobných „aigrettes" v období toku. Mláďatá v hniezde pípajú nepretržité „čvi-čvi" v 2–4 kHz.

Typické zvuky

  • Letové „kerk-kerk" alebo „uow-uow" — diagnostické chripotavé volanie pri lete (1,5–3,5 kHz, vyššie ako u popolavej)
  • Hrdelné „brka-brka" — pozdravovacie volanie pri prílete partnera na hniezdo
  • Klepotanie zobákom — rytmické, tichšie ako u bocianov
  • Sykot a hrdelné „chrenenie" — pri obrane hniezda alebo nad korisťou
  • Mláďatá „čvi-čvi-čvi" — nepretržité žobravé volania v 2–4 kHz
  • Tokové „aigrettes display" — bez zvuku, vizuálne vystieranie predĺžených perí na zátylku

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet z Afriky — apríl–máj
Tok a párenie — dvojica predĺžených ozdobných perí na zátylku („aigrettes")
Hniezdenie v zmiešaných kolóniach — máj–júl (typicky 3–5 vajec)
Inkubácia (21–25 dní) + vodenie mláďat (40–45 dní do vzletnosti)
Odlet do Afriky a Stredozemia — august–september
Zimovanie — subsaharská Afrika (Sahel) a Stredozemie (Iberský polostrov, Itália)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké stojaté a tečúce vody, rybníky, jazerá, rieky, mokrade, parkové rybníky, riečne nivy
V SR nížiny Východoslovenskej, Záhorskej a Podunajskej (100–400 m n. m.). Hlavné hniezdne lokality: Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~50 párov, najväčšia v SR, prvé hniezdenie 1991), Sĺňava (Trnavská tabuľa — ~30 párov), Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~20 párov), Petrov rybníky (Záhorská — ~15 párov), Lakšárska Nová Ves (~5 párov). V Európe najhustejšie populácie v Španielsku (~25 000 v Doñana NP), Itálii (~15 000), Francúzsku (~10 000 v Camargue), Maďarsku (~5 000 v Hortobágy NP).
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe; do 1 500 m v Iránskej vrchovine
V SR výhradne v nížinách 100–400 m n. m. — žiadne hniezdenie nad 500 m. V Európe maximum hniezd do 500 m n. m. V Iráne (poddruh E. g. garzetta) zaznamenané do 1 500 m n. m. V austrálskej populácii (E. g. nigripes) do 1 000 m.
Hniezdo
Stredne veľká platforma z prútov a vetiev v korunách stromov alebo v rákosinách, v zmiešaných kolóniach 10–60 párov
Hniezdo stredne veľké — priemer 40–60 cm. Postavené z prútov a tenších vetiev, vystlané suchou trávou, machom a perim. Pár sa každoročne vracia na to isté hniezdo. Hniezdne stromy: duby (Quercus robur, Q. petraea), jelše čierne (Alnus glutinosa) v dolinách, topole (Populus alba). V rákosinách hniezdi občas. Hniezdi v zmiešaných kolóniach 10–60 párov spolu s volavkou popolavou, volavkou veľkou a kormoránmi (na Žitnom ostrove napríklad).
Teplota
Mierne pásmo Európy a subtrópy — +5 až +35 °C v hniezdnej sezóne
Druh výlučne migrant v SR — neprekonáva európsku zimu (zimuje v subsaharskej Afrike a Stredozemí). V hniezdnom období znáša teploty 5–35 °C. Mláďatá citlivé na prehriatie nad +35 °C — rodičia ich zatieňujú roztiahnutými krídlami. Klimatická zmena umožňuje čiastočnú rezidentnosť v južnej Európe (Iberský polostrov), v SR zatiaľ výhradne migrant.
Voda
Plytké stojaté a tečúce vody do hĺbky 20 cm — vyžaduje vodu s malými rybami (do 15 cm)
Loví v extrémne plytkých vodách (do 20 cm hĺbky) — vchádza do vody alebo pobehuje po brehoch. V SR využíva: rybníky (Žitný ostrov, Sĺňava, Senianske, Petrov), rieky (Dunaj, Váh, Bodrog), mokrade (Senianske, Iňačovce), parkové rybníky (občasne Bratislava — Železná studnička). Vyžaduje čistú vodu s malými rybami (kapry, plotice, ouklejky do 15 cm) — pri znečistení vody opúšťa lokalitu.
Spoločnosť
Spoločenský druh — v hniezdnych kolóniach 10–60 párov (zmiešané s ostatnými volavkami), v migrácii kŕdle 20–100 ks
Doživotne monogamný (väčšina párov) — pár vzniká v 1.–2. roku života. Kolóniové hniezdenie 10–60 párov v stromoch alebo rákosinách. Hniezdi v zmiešaných kolóniach s volavkou popolavou, volavkou veľkou a kormoránmi. V migrácii kŕdle 20–100 ks (využíva termické prúdy nad pevninou). V Afrike na zimoviskách obrovské kŕdle 500–5 000 ks pri vodných zdrojoch (Senegal River Delta, Lake Naivasha).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl až máj (v SR vrchol stredy mája)

Samec priletí na hniezdny revír a vykoná tokové ceremónie — vystieranie krku, klepotanie zobákom, hrdelné „awk-awk". Tokové znaky: dvojica predĺžených ozdobných perí na zátylku („aigrettes"), žltá koža okolo očí mení farbu na červenú, žlté prsty sa stávajú sýtejšie. Pri prílete samice pozdravovacie ceremónie + vystieranie aigrettes. Doživotná monogamia.

Znáška
3–5 vajec (typicky 4)

Vajcia svetlo-modrozelené, rozmery ~46 × 33 mm, hmotnosť ~28 g (najmenšie z hniezdiacich volaviek SR). Znáška máj–jún (vrchol stredy mája v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 4–6 dní.

Inkubácia
21–25 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez noc, samec cez deň. V zmiešaných kolóniach hniezda chránené pred zemnými predátormi vďaka polohe v stromoch alebo nad vodou, ale ohrozené jastrabom hájovým a krkavcom čiernym — kradnú vajcia pri opustení hniezda.

Liahnutie
Jún (vrchol stredy júna v SR)

Mláďatá altricálne (nidicolné) — pokryté bielym páperím, otvorenými očami, ale neschopné chôdze. Hmotnosť pri vyliahnutí ~22 g. Rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou z hrdla (malé rybky, žaby, vodný hmyz). V prvých 2 týždňoch vždy 1 rodič na hniezde.

Mláďatá
40–45 dní do vzletnosti, 60–70 dní úplná nezávislosť

Mláďatá rastú rýchlo — v 25 dňoch ~200 g, v 40 dňoch ~400 g. Vzletné v 40–45 dňoch (~6 týždňov). Z 3–5 vyliahnutých prežijú typicky 2–3. Po vzletnosti zostávajú v okolí kolónie 2–3 týždne, sprevádzajú rodičov na lovisko a učia sa loviť technikou „foot-stirring".

Samostatnosť
Po 60–70 dňoch; pohlavná zrelosť 1.–2. rok

Mladé beluše malé sa oddelia od rodičov v júli a začnú spoločne migrovať do Afriky v kŕdľoch 20–100 ks. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku. Dĺžka života v prírode ~10 rokov (rekord 22 rokov v Británii), v zajatí (ZOO) až 18 rokov. Vysoká úmrtnosť na migrácii (~60 % mladých neprežije 1. rok) — sucho v Afrike, kolízie s elektrickým vedením, lov v Stredomorí (Egypt, Libanon — pre potravu).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Beluša malá 55–65 cm Volavka veľká 85–104 cm Volavka popolavá 84–102 cm Volavka purpurová 78–90 cm Beluša malá 44–47 cm
Beluša malá Volavka veľká Volavka popolavá Volavka purpurová Beluša malá (Ardeola ralloides)
Dĺžka55–65 cm85–104 cm84–102 cm78–90 cm44–47 cm
Váha0,3–0,5 kg0,7–1,5 kg1,0–2,1 kg0,6–1,2 kg0,3 kg
Dožitie~10 r~22 r~15 r~16 r~9 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaBiele telo, čierny zobák, čierne nohy so žltými prstamiBiele telo, žltý zobák (čierny v toku), čierne nohyŠedé telo, biely krk s čiernym pruhom, žltý zobák a nohyTmavo-fialovo-červené telo, dlhý zúbkovaný krk, čierna čiapočkaV toku oranžovo-žlté perie, biele krídla viditeľné pri lete
AreálEurázia + Afrika + Austrália — SR ~50–150 hniezdiacich párov (rastúca)Kozmopolitný — SR ~150–300 hniezdiacich párov (rastúca)Eurázia + S Afrika — SR ~2 500–3 000 hniezdiacich párovEurópa + Afrika — SR ~150–250 hniezdiacich párovEurópa + Afrika — SR ~30–50 hniezdiacich párov

Zaujímavosti

1

Najmenšia hniezdiaca biela volavka SR — dĺžka 55–65 cm, rozpätie krídel 88–106 cm, hmotnosť 0,3–0,5 kg. Pre porovnanie: volavka veľká má dĺžku 85–104 cm a hmotnosť 0,7–1,5 kg (2–3× ťažšia). V SR najmenšia biela volavka (beluša malá je ešte menšia, ale nie čisto biela).

2

Diagnostické žlté prsty na čiernych nohách — jediná biela volavka SR s týmto kontrastom. Žlté prsty (často pokryté blatovými usadeninami — preto v teréne občas vyzerajú hnedo-žlté) kontrastujú s čiernymi nohami. Funkcia: žlté prsty sa používajú aktívne na lov — vibrujú v plytkej vode a vyplaškujú malé ryby z úkrytov (technika „foot-stirring").

3

Najaktívnejší ryžiar volaviek Európy — na rozdiel od pasívnej stratégie volavky popolavej a veľkej („stand-and-wait") loví aktívne: (1) „Foot-stirring" — vibruje žltými prstami v plytkej vode, vyplaškuje ryby z úkrytov; (2) „Run-and-stalk" — pobehuje po brehoch, útoči na ryby zhora; (3) „Wing-flicking" — otrhá krídla, vyplaší ryby tieňom. Úspešnosť výpadov ~40–50 % (vyššia ako u pasívnych volaviek).

4

V SR od 1991 — ikona expanzie volaviek — druh sa do SR rozšíril od 90. rokov. Prvé hniezdenie v SR zaznamenané v 1991 na Žitnom ostrove (Dunajské luhy). Dnes ~50–150 hniezdiacich párov, populácia rastúca. Hlavné dôvody expanzie: (1) ochrana (zákaz lovu od 70. rokov), (2) klimatická zmena (teplejšie zimy v Stredomorí umožňujú čiastočnú rezidentnosť), (3) obnova mokradí.

5

Historicky takmer vyhubená pre módu (rovnako ako volavka veľká) — v 19. storočí beluše malé boli masovo lovené pre ozdobné perá („aigrettes") na klobúky dám. Dvojica predĺžených perí na zátylku v období toku bola obzvlášť cenená (kratšia ale jemnejšia ako u volavky veľkej). V Stredozemí (Camargue, Doñana) populácia poklesla o 90 % do 1900. Ochrana začala v 1916 (USA) a 1950–70 (Európa). Druh sa obnovil a expanduje.

6

2 poddruhy v rámci sveta — IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: E. g. garzetta (Európa, Stredná a Východná Ázia, Afrika — vrátane SR), E. g. nigripes (Indonézia, Filipíny, Austrália). Rod Egretta obsahuje 13 živých druhov menších volaviek po celom svete (Little Egret, Snowy Egret, Reef Egret, ...).

7

Migrant — zimuje v Sahel + Stredozemí — celá európska populácia (vrátane SR) migruje do subsaharskej Afriky (Sahel: Mali, Niger, Čad) a Stredozemia (Iberský polostrov, Itália, Grécko). Cesta 2 000–3 500 km jedným smerom, 4 000–7 000 km za rok. Prílet do SR v apríli–máji, odlet v auguste–septembri.

8

Tokové aigrettes — dvojica perí na zátylku — v období toku (apríl–máj) beluša malá má dvojicu predĺžených ozdobných perí na zátylku („nuptial plumes" alebo „aigrettes"). Tieto perá sú kratšie ale jemnejšie ako u volavky veľkej (preto historicky obzvlášť cenené v móde). Pri tokových demonštráciách volavka vystiera aigrettes a krúzhi v páre.

9

Žltá koža okolo očí mení farbu v toku — v období toku (apríl–máj) žltá koža okolo očí beluše malej mení farbu na sýto červenú. Tento sezónny dimorfizmus pomáha pri pohlavnej selekcii. Po skončení toku sa farba vráti na žltú.

10

Veková rekord 22 rokov v Británii — najstaršia známa beluša malá v Británii (krúžok 1995, posledné pozorovanie 2017). V SR rekord 16 rokov (krúžok 2000). V prírode priemerná dĺžka života ~10 rokov, ale veľmi vysoká úmrtnosť na migrácii (~60 % mladých neprežije 1. rok).

Taxonomická klasifikácia

species Beluša malá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Ardeidae (volavkovité)
Rod Egretta T. Forster, 1817
Druh E. garzetta (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR E. g. garzetta — európsky nominantný poddruh
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: E. g. garzetta (Linnaeus, 1766) — Európa, Stredná a Východná Ázia, severná a stredná Afrika (vrátane SR); E. g. nigripes (Temminck, 1840) — Indonézia, Filipíny, Austrália. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1766 ako Ardea garzetta, neskôr preradený do rodu Egretta (T. Forster 1817). Slovo „garzetta" pochádza z talianskeho garzetta = malá volavka. V SR výhradne nominantný poddruh. Rod Egretta obsahuje 13 živých druhov menších volaviek po celom svete (Little Egret, Snowy Egret, Reef Egret, ...) — všetky majú podobnú morfológiu (štíhle telo, dlhý zobák, dlhé nohy).

? Často kladené otázky

Obe sú celkom biele volavky, ale líšia sa veľkosťou a farbou nôh a zobáka: (1) Beluša malá (Egretta garzetta) — menšia (55–65 cm), čierny zobák, čierne nohy so žltými prstami (diagnostický znak!), kratší krk. V SR ~50–150 hniezdiacich párov; (2) Volavka veľká (Ardea alba) — výrazne väčšia (85–104 cm), žltý zobák (v toku čierny so žltou bázou), čierne nohy aj prsty, dlhý krk v tvare „S". V SR ~150–300 hniezdiacich párov. Najjednoduchšie rozlíšenie: pozrite si nohy a prsty — beluša malá má žlté prsty (kontrast s čiernou nohou), volavka veľká má všetko čierne. V kŕdli sú volavky veľké výrazne väčšie (2× ťažšie) ako beluše malé. Zobák: strieborná má vždy čierny, veľká má žltý (mimo toku).

Prvé hniezdenie beluše malej v SR bolo zaznamenané v roku 1991 na Žitnom ostrove (Dunajské luhy). Pred týmto dátumom bol druh v SR iba migrant (občasné pozorovania pri Dunaji v jeseni). Po 1991 sa druh postupne rozšíril na ďalšie lokality: Sĺňava (1995), Senianske rybníky (2000), Petrov rybníky (2005), Lakšárska Nová Ves (2010). Dnes hniezdi ~50–150 párov v SR a populácia stále rastie. Hlavné dôvody expanzie: (1) ochrana (zákaz lovu od 70. rokov v celej Európe); (2) klimatická zmena — teplejšie zimy v Stredomorí umožňujú čiastočnú rezidentnosť (predtým výhradne migrujúci druh); (3) obnova mokradí v SR. Druh je v expanzii podobne ako volavka veľká — obe biele volavky sa do SR rozšírili v poslednej generácii.

Žlté prsty beluše malej sú diagnostický znak druhu (jediná biela volavka SR s týmto kontrastom) a aktívny nástroj lovu. Funkcie: (1) Vyplaškovanie rýb — beluša malá stojí v plytkej vode (do 20 cm hĺbky) a vibruje jedným prstom v vode — žlté sfarbenie vyplaškuje malé ryby z úkrytov (kamene, riasa, korene). Technika sa volá „foot-stirring" alebo „foot-paddling" — pre druh charakteristická; (2) Vizuálna komunikácia — v období toku žlté prsty sa stávajú sýtejšie (oranžovo-žlté), čo signalizuje zdravie a kondíciu samca; (3) Pohlavná selekcia — samice si vyberajú samcov so sýto žltými prstami. Žlté prsty kontrastujú s čiernymi nohami — najvýraznejší znak druhu, viditeľný z diaľky 50–100 m. POZOR: v teréne sú prsty často pokryté blatovými usadeninami a vyzerajú hnedo-žlté až čierne. Najlepšie viditeľné v čistej vode alebo pri lete.

Áno, beluša malá je v SR výlučne migrant — celá populácia migruje na zimu do subsaharskej Afriky (Sahel: Mali, Niger, Čad) alebo do Stredozemia (Iberský polostrov, Itália, Grécko). Cesta 2 000–3 500 km jedným smerom, 4 000–7 000 km za rok. Migrácia: (1) cez Stredozemné more — priame letové prelety cez Itáliu, Maltu, Tunisko (riskantné pre malé volavky); (2) cez Bospor a Sinaj — východné populácie SR + Maďarsko + Bulharsko. Prílet do SR: koniec apríla – stred mája. Odlet z SR: august – september. Mladé jedince migrujú spolu s rodičmi v auguste (na rozdiel od bocianov, ktoré migrujú samostatne). Klimatická zmena umožňuje čiastočnú rezidentnosť v južnej Európe (Iberský polostrov, Itália), v SR zatiaľ výhradne migrant. Sledovanie krúžkovaním (SOS/BirdLife od 2010): ~30 beluší malých zo SR sledovaných.

Beluša malá hniezdi v zmiešaných kolóniach 10–60 párov v stromoch alebo rákosinách spolu s ostatnými volavkami (volavka popolavá, volavka veľká) a kormoránmi. Hniezda vzdialené 5–10 m od seba. Najväčšie kolónie v SR: Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~50 párov v zmiešaných kolóniach s volavkami popolavou a veľkou + kormorán, najväčšia v SR), Sĺňava (Trnavská tabuľa — ~30 párov v zmiešanej kolónii s volavkami popolavou a veľkou), Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~20 párov v zmiešaných kolóniach), Petrov rybníky (Záhorská — ~15 párov), Lakšárska Nová Ves (~5 párov, vzácne). Zmiešané kolónie majú výhody: (1) kolektívna obrana pred predátormi (jastrab, vrana, líška); (2) vyhľadávanie partnera a učenie sa mláďat; (3) výmena informácií o loviskách. Solo hniezda v SR sú výnimočné.

4 hlavné hrozby: (1) Strata mokradí — vysušovanie mokradí, regulácia riek, priemyselné odvodňovanie. V SR ohrozené Senianske rybníky (priemyselné vody z Trebišova) a Petrov rybníky. ŠOP SR od 2020 podporuje obnovu mokradí (projekt LIFE wetland); (2) Znečistenie vody (pesticídy a ťažké kovy) — beluša malá ako vrcholový predátor akumuluje pesticídy a ťažké kovy v tkanivách (DDT, PCB, ortuť, kadmium). Vplyv na vajcia — tenké škrupiny, nízka liahnivosť. V SR pravidelný monitoring (ŠOP SR — NCB ringing program); (3) Sucho v Sahel zimovisku — klimatická zmena znižuje úspešnosť migrácie o 10–20 % v suchých rokoch. Mladé jedince zomierajú vyhladnutím v Sahel; (4) Vyrušovanie pri hniezdnych kolóniach — turisti, rybári, fotografi v Žitnom ostrove a Sĺňave. Volavky opúšťajú hniezda pri vyrušení v okruhu 100 m. Spoločenská hodnota 460 €/jedinec. Pri ilegálnom love alebo úmyselnom zničení hniezda hrozí pokuta do 9 958 € (zákon 543/2002 Z. z.).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Egretta garzetta — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, EuroBirdPortal, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Sl

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC986016
Nahrávateľ: David Darrell-Lambert
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Beluša malá

Beluša malá (Egretta garzetta) — Little Egret loví hrúzika v Londýne

Beluša malá (Egretta garzetta) — lov rýb v parku, štíhly biely druh s čiernym zobákom a žltými nohami.

Beluša malá (Egretta garzetta) — Little Egret videodokument

Little Egret (Egretta garzetta) — zábery druhu pri vodnej hladine a v hniezdnej kolónii.

 Cudzie názvy

Česky:   Volavka stříbřitá, Anglicky:   Little Egret, Nemecky:   Seidenreiher, Francúzsky:   Aigrette garzette, Poľsky:   Czapla nadobna, Maďarsky:   Kis kócsag, Rusky:   Малая белая цапля