Ardeidae (volavkovité)
Volavka strieborná je relatívne tichý druh — vydáva kratšie chripotavé „kerk-kerk" alebo „uow-uow" (frekvencia 1,5–3,5 kHz, počuteľné na 100–200 m). Letové volanie diagnostické pre druh — kratšie a vyššie „kerk" (0,5–1 sek) než u volavky popolavej a veľkej. V hniezdnej kolónii hlasná konverzácia — sykty, hrdelné chripeň, klepotanie zobákom. Pozdravovacie ceremónie: pri prílete partnera na hniezdo vystieranie krku, klepotanie zobákom, hrdelné „brka-brka" + vystieranie ozdobných „aigrettes" v období toku. Mláďatá v hniezde pípajú nepretržité „čvi-čvi" v 2–4 kHz.
Samec priletí na hniezdny revír a vykoná tokové ceremónie — vystieranie krku, klepotanie zobákom, hrdelné „awk-awk". Tokové znaky: dvojica predĺžených ozdobných perí na zátylku („aigrettes"), žltá koža okolo očí mení farbu na červenú, žlté prsty sa stávajú sýtejšie. Pri prílete samice pozdravovacie ceremónie + vystieranie aigrettes. Doživotná monogamia.
Vajcia svetlo-modrozelené, rozmery ~46 × 33 mm, hmotnosť ~28 g (najmenšie z hniezdiacich volaviek SR). Znáška máj–jún (vrchol stredy mája v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 4–6 dní.
Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez noc, samec cez deň. V zmiešaných kolóniach hniezda chránené pred zemnými predátormi vďaka polohe v stromoch alebo nad vodou, ale ohrozené jastrabom hájovým a krkavcom čiernym — kradnú vajcia pri opustení hniezda.
Mláďatá altricálne (nidicolné) — pokryté bielym páperím, otvorenými očami, ale neschopné chôdze. Hmotnosť pri vyliahnutí ~22 g. Rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou z hrdla (malé rybky, žaby, vodný hmyz). V prvých 2 týždňoch vždy 1 rodič na hniezde.
Mláďatá rastú rýchlo — v 25 dňoch ~200 g, v 40 dňoch ~400 g. Vzletné v 40–45 dňoch (~6 týždňov). Z 3–5 vyliahnutých prežijú typicky 2–3. Po vzletnosti zostávajú v okolí kolónie 2–3 týždne, sprevádzajú rodičov na lovisko a učia sa loviť technikou „foot-stirring".
Mladé volavky strieborné sa oddelia od rodičov v júli a začnú spoločne migrovať do Afriky v kŕdľoch 20–100 ks. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku. Dĺžka života v prírode ~10 rokov (rekord 22 rokov v Británii), v zajatí (ZOO) až 18 rokov. Vysoká úmrtnosť na migrácii (~60 % mladých neprežije 1. rok) — sucho v Afrike, kolízie s elektrickým vedením, lov v Stredomorí (Egypt, Libanon — pre potravu).
| Volavka strieborná | Volavka veľká | Volavka popolavá | Volavka purpurová | Beluša malá (Ardeola ralloides) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 55–65 cm | 85–104 cm | 84–102 cm | 78–90 cm | 44–47 cm |
| Váha | 0,3–0,5 kg | 0,7–1,5 kg | 1,0–2,1 kg | 0,6–1,2 kg | 0,3 kg |
| Dožitie | ~10 r | ~22 r | ~15 r | ~16 r | ~9 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Biele telo, čierny zobák, čierne nohy so žltými prstami | Biele telo, žltý zobák (čierny v toku), čierne nohy | Šedé telo, biely krk s čiernym pruhom, žltý zobák a nohy | Tmavo-fialovo-červené telo, dlhý zúbkovaný krk, čierna čiapočka | V toku oranžovo-žlté perie, biele krídla viditeľné pri lete |
| Dostupnosť v SR | Eurázia + Afrika + Austrália — SR ~50–150 hniezdiacich párov (rastúca) | Kozmopolitný — SR ~150–300 hniezdiacich párov (rastúca) | Eurázia + S Afrika — SR ~2 500–3 000 hniezdiacich párov | Európa + Afrika — SR ~150–250 hniezdiacich párov | Európa + Afrika — SR ~30–50 hniezdiacich párov |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky
Volavka strieborná je citlivá na HPAI H5N1, ale menej ako volavka popolavá a veľká (kvôli menším kolóniam). V roku 2022 a 2023 epidémie HPAI v Európe zaznamenali jednotlivé úhyny v Holandsku a Francúzsku. ŠVPS SR monitoruje populáciu.
Príznaky: Pokles počtu hniezdiacich párov, opustenie kolónií
Pri strate mokradí (priemyselné odvodňovanie, regulácia riek) volavka strieborná opúšťa lokalitu. V SR ohrozené Senianske rybníky (priemyselné vody z Trebišova). ŠOP SR od 2020 podporuje obnovu mokradí (projekt LIFE wetland).
Príznaky: Tenké vaječné škrupiny, znížená liahnivosť, neurologické príznaky
Volavka strieborná ako vrcholový predátor (ryžiar) akumuluje pesticídy a ťažké kovy v tkanivách (DDT, PCB, ortuť, kadmium). Vplyv na vajcia — tenké škrupiny, nízka liahnivosť. V SR pravidelný monitoring (ŠOP SR — NCB ringing program).
Príznaky: Vychudnutosť, smrť hladom, neprežitie spätnej migrácie
Hlavná populácia SR zimuje v Sahel zóne (Mali, Niger, Čad). Pri suchu (časté za posledných 20 rokov) sa znižujú zásoby rýb a žab → volavky hynú vyhladnutím. Klimatická zmena znižuje úspešnosť migrácie o 10–20 % v suchých rokoch.
Príznaky: Opustenie hniezda → úhyn mladých
Pri vyrušení v hniezdnej sezóne (máj–júl) volavky strieborné opúšťajú hniezda — celá znáška hynie. Hlavné lokality: Žitný ostrov (Dunajské luhy) — odporúčaná vzdialenosť 100 m od kolónie, Sĺňava (Trnavská tabuľa) — čiastočne uzatvorené pre verejnosť (ŠOP SR).
Najmenšia hniezdiaca biela volavka SR — dĺžka 55–65 cm, rozpätie krídel 88–106 cm, hmotnosť 0,3–0,5 kg. Pre porovnanie: volavka veľká má dĺžku 85–104 cm a hmotnosť 0,7–1,5 kg (2–3× ťažšia). V SR najmenšia biela volavka (beluša malá je ešte menšia, ale nie čisto biela).
Diagnostické žlté prsty na čiernych nohách — jediná biela volavka SR s týmto kontrastom. Žlté prsty (často pokryté blatovými usadeninami — preto v teréne občas vyzerajú hnedo-žlté) kontrastujú s čiernymi nohami. Funkcia: žlté prsty sa používajú aktívne na lov — vibrujú v plytkej vode a vyplaškujú malé ryby z úkrytov (technika „foot-stirring").
Najaktívnejší ryžiar volaviek Európy — na rozdiel od pasívnej stratégie volavky popolavej a veľkej („stand-and-wait") loví aktívne: (1) „Foot-stirring" — vibruje žltými prstami v plytkej vode, vyplaškuje ryby z úkrytov; (2) „Run-and-stalk" — pobehuje po brehoch, útoči na ryby zhora; (3) „Wing-flicking" — otrhá krídla, vyplaší ryby tieňom. Úspešnosť výpadov ~40–50 % (vyššia ako u pasívnych volaviek).
V SR od 1991 — ikona expanzie volaviek — druh sa do SR rozšíril od 90. rokov. Prvé hniezdenie v SR zaznamenané v 1991 na Žitnom ostrove (Dunajské luhy). Dnes ~50–150 hniezdiacich párov, populácia rastúca. Hlavné dôvody expanzie: (1) ochrana (zákaz lovu od 70. rokov), (2) klimatická zmena (teplejšie zimy v Stredomorí umožňujú čiastočnú rezidentnosť), (3) obnova mokradí.
Historicky takmer vyhubená pre módu (rovnako ako volavka veľká) — v 19. storočí volavky strieborné boli masovo lovené pre ozdobné perá („aigrettes") na klobúky dám. Dvojica predĺžených perí na zátylku v období toku bola obzvlášť cenená (kratšia ale jemnejšia ako u volavky veľkej). V Stredozemí (Camargue, Doñana) populácia poklesla o 90 % do 1900. Ochrana začala v 1916 (USA) a 1950–70 (Európa). Druh sa obnovil a expanduje.
2 poddruhy v rámci sveta — IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: E. g. garzetta (Európa, Stredná a Východná Ázia, Afrika — vrátane SR), E. g. nigripes (Indonézia, Filipíny, Austrália). Rod Egretta obsahuje 13 živých druhov menších volaviek po celom svete (Little Egret, Snowy Egret, Reef Egret, ...).
Migrant — zimuje v Sahel + Stredozemí — celá európska populácia (vrátane SR) migruje do subsaharskej Afriky (Sahel: Mali, Niger, Čad) a Stredozemia (Iberský polostrov, Itália, Grécko). Cesta 2 000–3 500 km jedným smerom, 4 000–7 000 km za rok. Prílet do SR v apríli–máji, odlet v auguste–septembri.
Tokové aigrettes — dvojica perí na zátylku — v období toku (apríl–máj) volavka strieborná má dvojicu predĺžených ozdobných perí na zátylku („nuptial plumes" alebo „aigrettes"). Tieto perá sú kratšie ale jemnejšie ako u volavky veľkej (preto historicky obzvlášť cenené v móde). Pri tokových demonštráciách volavka vystiera aigrettes a krúzhi v páre.
Žltá koža okolo očí mení farbu v toku — v období toku (apríl–máj) žltá koža okolo očí volavky striebornej mení farbu na sýto červenú. Tento sezónny dimorfizmus pomáha pri pohlavnej selekcii. Po skončení toku sa farba vráti na žltú.
Veková rekord 22 rokov v Británii — najstaršia známa volavka strieborná v Británii (krúžok 1995, posledné pozorovanie 2017). V SR rekord 16 rokov (krúžok 2000). V prírode priemerná dĺžka života ~10 rokov, ale veľmi vysoká úmrtnosť na migrácii (~60 % mladých neprežije 1. rok).
Obe sú celkom biele volavky, ale líšia sa veľkosťou a farbou nôh a zobáka: (1) Volavka strieborná (Egretta garzetta) — menšia (55–65 cm), čierny zobák, čierne nohy so žltými prstami (diagnostický znak!), kratší krk. V SR ~50–150 hniezdiacich párov; (2) Volavka veľká (Ardea alba) — výrazne väčšia (85–104 cm), žltý zobák (v toku čierny so žltou bázou), čierne nohy aj prsty, dlhý krk v tvare „S". V SR ~150–300 hniezdiacich párov. Najjednoduchšie rozlíšenie: pozrite si nohy a prsty — volavka strieborná má žlté prsty (kontrast s čiernou nohou), volavka veľká má všetko čierne. V kŕdli sú volavky veľké výrazne väčšie (2× ťažšie) ako volavky strieborné. Zobák: strieborná má vždy čierny, veľká má žltý (mimo toku).
Prvé hniezdenie volavky striebornej v SR bolo zaznamenané v roku 1991 na Žitnom ostrove (Dunajské luhy). Pred týmto dátumom bol druh v SR iba migrant (občasné pozorovania pri Dunaji v jeseni). Po 1991 sa druh postupne rozšíril na ďalšie lokality: Sĺňava (1995), Senianske rybníky (2000), Petrov rybníky (2005), Lakšárska Nová Ves (2010). Dnes hniezdi ~50–150 párov v SR a populácia stále rastie. Hlavné dôvody expanzie: (1) ochrana (zákaz lovu od 70. rokov v celej Európe); (2) klimatická zmena — teplejšie zimy v Stredomorí umožňujú čiastočnú rezidentnosť (predtým výhradne migrujúci druh); (3) obnova mokradí v SR. Druh je v expanzii podobne ako volavka veľká — obe biele volavky sa do SR rozšírili v poslednej generácii.
Žlté prsty volavky striebornej sú diagnostický znak druhu (jediná biela volavka SR s týmto kontrastom) a aktívny nástroj lovu. Funkcie: (1) Vyplaškovanie rýb — volavka strieborná stojí v plytkej vode (do 20 cm hĺbky) a vibruje jedným prstom v vode — žlté sfarbenie vyplaškuje malé ryby z úkrytov (kamene, riasa, korene). Technika sa volá „foot-stirring" alebo „foot-paddling" — pre druh charakteristická; (2) Vizuálna komunikácia — v období toku žlté prsty sa stávajú sýtejšie (oranžovo-žlté), čo signalizuje zdravie a kondíciu samca; (3) Pohlavná selekcia — samice si vyberajú samcov so sýto žltými prstami. Žlté prsty kontrastujú s čiernymi nohami — najvýraznejší znak druhu, viditeľný z diaľky 50–100 m. POZOR: v teréne sú prsty často pokryté blatovými usadeninami a vyzerajú hnedo-žlté až čierne. Najlepšie viditeľné v čistej vode alebo pri lete.
Áno, volavka strieborná je v SR výlučne migrant — celá populácia migruje na zimu do subsaharskej Afriky (Sahel: Mali, Niger, Čad) alebo do Stredozemia (Iberský polostrov, Itália, Grécko). Cesta 2 000–3 500 km jedným smerom, 4 000–7 000 km za rok. Migrácia: (1) cez Stredozemné more — priame letové prelety cez Itáliu, Maltu, Tunisko (riskantné pre malé volavky); (2) cez Bospor a Sinaj — východné populácie SR + Maďarsko + Bulharsko. Prílet do SR: koniec apríla – stred mája. Odlet z SR: august – september. Mladé jedince migrujú spolu s rodičmi v auguste (na rozdiel od bocianov, ktoré migrujú samostatne). Klimatická zmena umožňuje čiastočnú rezidentnosť v južnej Európe (Iberský polostrov, Itália), v SR zatiaľ výhradne migrant. Sledovanie krúžkovaním (SOS/BirdLife od 2010): ~30 volaviek strieborných zo SR sledovaných.
Volavka strieborná hniezdi v zmiešaných kolóniach 10–60 párov v stromoch alebo rákosinách spolu s ostatnými volavkami (volavka popolavá, volavka veľká) a kormoránmi. Hniezda vzdialené 5–10 m od seba. Najväčšie kolónie v SR: Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~50 párov v zmiešaných kolóniach s volavkami popolavou a veľkou + kormorán, najväčšia v SR), Sĺňava (Trnavská tabuľa — ~30 párov v zmiešanej kolónii s volavkami popolavou a veľkou), Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~20 párov v zmiešaných kolóniach), Petrov rybníky (Záhorská — ~15 párov), Lakšárska Nová Ves (~5 párov, vzácne). Zmiešané kolónie majú výhody: (1) kolektívna obrana pred predátormi (jastrab, vrana, líška); (2) vyhľadávanie partnera a učenie sa mláďat; (3) výmena informácií o loviskách. Solo hniezda v SR sú výnimočné.
4 hlavné hrozby: (1) Strata mokradí — vysušovanie mokradí, regulácia riek, priemyselné odvodňovanie. V SR ohrozené Senianske rybníky (priemyselné vody z Trebišova) a Petrov rybníky. ŠOP SR od 2020 podporuje obnovu mokradí (projekt LIFE wetland); (2) Znečistenie vody (pesticídy a ťažké kovy) — volavka strieborná ako vrcholový predátor akumuluje pesticídy a ťažké kovy v tkanivách (DDT, PCB, ortuť, kadmium). Vplyv na vajcia — tenké škrupiny, nízka liahnivosť. V SR pravidelný monitoring (ŠOP SR — NCB ringing program); (3) Sucho v Sahel zimovisku — klimatická zmena znižuje úspešnosť migrácie o 10–20 % v suchých rokoch. Mladé jedince zomierajú vyhladnutím v Sahel; (4) Vyrušovanie pri hniezdnych kolóniach — turisti, rybári, fotografi v Žitnom ostrove a Sĺňave. Volavky opúšťajú hniezda pri vyrušení v okruhu 100 m. Spoločenská hodnota 460 €/jedinec. Pri ilegálnom love alebo úmyselnom zničení hniezda hrozí pokuta do 9 958 € (zákon 543/2002 Z. z.).
Volavka strieborná (Egretta garzetta) — lov rýb v parku, štíhly biely druh s čiernym zobákom a žltými nohami.
Little Egret (Egretta garzetta) — zábery druhu pri vodnej hladine a v hniezdnej kolónii.
