Bučiak veľký (Botaurus stellaris)

Ardeidae (volavkovité)

Bučiak veľký

Botaurus stellaris — veľká kryptická volavka rákosín s dunivým „buk-uum“ volaním na 5 km — symbol ochrany mokradí EÚ, v SR kriticky vzácny (20–60 párov)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern globálne, ale EÚ pokles a v str. Európe kriticky vzácny, britská populácia záchranná
Dĺžka70–80 cm
Hmotnosť0,9–1,9 kg
Rozpätie100–130 cm
Populácia SR20–60 hniezd. párov

Výživa

  • Ryby — karasy, líny, šťuky (do 25 cm), úhory, ostriežiky
  • Obojživelníky — žaby, pulce, mloky, salamandry
  • Vodný hmyz a larvy — vodné chrobáky, vážky, larvy chironomid
  • Kôrovce a mäkkýše — raky riečne, vodné slimáky
  • Drobné cicavce a vtáky — hraboše, krty, mláďatá lyzák a kačíc
Tip od odborníka Bučiak veľký (Botaurus stellaris) je aktívny lovec v hustých rákosinách — preferuje porasty tŕstia (Phragmites australis), pálky (Typha) a ostríc (Carex) s plytkou vodou. Loví hlavne technikou „stand-and-wait" alebo pomalou chôdzou v hustom poraste — pridržiava sa stoblov tŕstia silnými nohami. Vďaka maskovaciemu hnedo-pruhovanému zafarbeniu a typickej obrannej „stretch" pozícii (vystieranie krku rovno nahor) je v rákosí takmer neviditeľný. Potrava sa skladá z ~50 % rýb, ~20 % obojživelníkov a ~15 % hmyzu (Cornell BoW Eurasian Bittern, eBird). V SR loví v rybníkoch s extenzívnymi rákosinami — Senianske rybníky (NPR Senné), Iňačovské rybníky, Tribečské rybníky, vodná nádrž Sĺňava, Drieňové, Zemplínska Šírava. Populácia v SR kolíše 20–60 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife 2023) — kritické minimum, pokles z 90. rokov (~150 párov) kvôli regulácii vodných tokov, vysychaniu mokradí, koseniu rákosín a používaniu pesticídov. Druh je čiastočný migrant — z SR odlieta pri zamrznutí mokradí (november) do Stredomoria a severnej Afriky.

Hlasový prejav

Bučiak veľký má najpôsobivejšie volanie zo všetkých vtákov Slovenska a jedno z najdistinktívnejších volaní vtáctva celej Európy. Samec vydáva charakteristické dunivé „buk-uum“ (booming) volanie v hĺbke ~150–200 Hz (takmer infrazvuk!) počuteľné až na 5 km. Volanie pripomína vzdialené zavýjanie býka alebo fúkanie cez prázdnu fľašu — odtiaľ aj české meno „bukač“ a latinské „Botaurus“ (bos = vôl + taurus = býk). Typická série 2–6 „buk-uum“ tónov, každý 1–2 sekundy, opakované v sériach 5–60 sekúnd. Najaktívnejší za úsvitu (3–6 h) a súmraku (20–23 h) v marci–júni. Vzácne počuteľný cez deň. Mimo hniezdneho obdobia takmer nemý. Iné volania: kontaktné „kok“, výstražné „kak-kak-kak“, samica tichá. V SR ranné volania bukáča v Senianskych rybníkoch sú magickou skúsenosťou pre ornitológov — jedno z najsilnejších zvukových zážitkov našej prírody.

Typické zvuky

  • Samčie „buk-uum“ (booming) — dunivé volanie 150–200 Hz počuteľné na 5 km, v sériach 2–6 tónov
  • Letové „kok“ — krátke ostré volanie pri pohybe nad mokraďou
  • Výstražné „kak-kak-kak“ — chrapľavé opakované volanie pri vyrušení
  • Mláďatá „pi-pi-pi“ — vysoké žobravé volanie v hniezde
  • Kontaktné „hraek“ — krátke chrapľavé volanie medzi rodičmi
  • Vzletové „aar“ — chrapľavé volanie pri vyrušení a vzlete

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet z juhoeurópskych zimovísk — marec až apríl (skoré návraty)
Tok a párenie — marec až máj, samčie dunenie „buk-uum“ za úsvitu/súmraku
Hniezdenie — apríl až júl v hustých rákosinách
Inkubácia 25–26 dní + kŕmenie mláďat výhradne samicou (máj–august)
Odlet na zimoviská — október až november, kde mokrade zamrznú
Zimovanie — Stredomorie, Atlantická Európa, severná Afrika (Maroko, Egypt)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Rozsiahle husté rákosiny stojatých a pomaly tečúcich sladkých vôd — tŕstie (Phragmites australis), pálka (Typha)
V SR výhradne v nížinných mokradiach s rozsiahlymi rákosinami (min. 5–10 ha). Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, ~10–20 párov — najväčšia populácia), vodná nádrž Sĺňava (Piešťany — ~3–8 párov), Iňačovské rybníky, Tribečské rybníky, Drieňové (Východné Slovensko), Zemplínska Šírava, Parížske močiare. Mimo SR: delta Dunaja (Rumunsko — ~3 000–5 000 párov), Hortobágy (Maďarsko), Camargue (Francúzsko), Donaňa (Španielsko), Británia (~200 párov — záchranný program RSPB).
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe (väčšina 50–250 m); 0–2 000 m n. m. na zimoviskách v Afrike
V SR výhradne v nížinách (100–250 m n. m.) — Podunajská a Východoslovenská nížina. V Európe v nížinných mokradiach do 500 m n. m. Na ťahu cez Saharu preletáva výšky 1 000–2 000 m. V Afrike na zimoviskách preferuje nížinné mokrade do 1 500 m n. m. Izolovaná populácia v južnej Afrike (B. s. capensis) v nížinných mokradiach Kapského regiónu.
Hniezdo
Hniezdo v hustom tŕstí nízko nad vodou — vo výške 20–60 cm, ploché
Hniezdo plytká miska zo stoblov tŕstia, ostríc a listov, vystlaná jemnejším materiálom. Lokalita: najhustejšia časť rákosiny, často nad vodou hlbokou 30–80 cm. Postavené priamo medzi stoblami tŕstia — pripevnené k 6–10 stoblom. Hniezdi solitérne alebo v malých voľných skupinách (polygýnny — samec môže mať 1–5 samíc v teritóriu, každá samica robí vlastné hniezdo). Rozmery hniezda 30–40 cm priemer, 5–12 cm hĺbka. Samec po výbere lokality opúšťa — samica buduje sama.
Teplota
Mierne až teplé mierne pásmo, –5 až +35 °C
Čiastočný migrant — v SR z hniezdísk odlieta pri zamrznutí mokradí (november–december). V miernom klíme (Britské ostrovy, Atlantická Európa) celoročne rezidentný. Pri jarných mrazoch (apríl) môže dôjsť k oneskoreniu hniezdenia. V Afrike na zimoviskách +15 až +35 °C. Zmena klímy (sucho) v Stredomorí ohrozuje jeho biotop.
Voda
Plytké stojaté a pomaly tečúce sladké vody s rákosinami — hĺbka 20–60 cm
Pre hniezdenie vyžaduje rozsiahle rákosiny s vodou hlbokou 20–60 cm (chránia hniezdo pred predátormi zo zeme — líška, kuna). Vyžaduje plochy rákosín min. 5–10 ha (ideálne 20+ ha) — toto je hlavný limitujúci faktor v SR. Tolerancia mierne brakických vôd v deltách. V SR využíva rybníky (Senianske, Iňačovce, Tribeč), vodnú nádrž Sĺňava. Vyžaduje čistú vodu — citlivý na znečistenie a eutrofizáciu.
Spoločnosť
Solitérny druh — polygýnny samec páruje s 1–5 samicami v teritóriu
Polygýnny druh — samec drží teritórium 10–25 ha (rozsiahle!) a páruje s 1–5 samicami postupne počas sezóny (jedinečné medzi európskymi volavkami). Mladé vyrastajú výhradne s matkou — samec sa nestará. Hniezdi solitérne (nie koloniálne ako iné volavky). Mimo hniezdenia žije jednotlivo — nepretvára kŕdle. Migruje solitérne v noci. Druh je teritoriálny a intolerantný k iným samcom v teritóriu (samce sa cez „booming“ vyhadzujú navzájom).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj v rákosinách

Pár vzniká po prílete na hniezdiská. Tok zahŕňa dunivé samčie „buk-uum“ volania (150–200 Hz, počuteľné na 5 km) — samec ním obhajuje teritórium a priťahuje samice. Polygýnny systém: samec drží teritórium 10–25 ha a páruje s 1–5 samicami postupne počas sezóny. Tokanie vrcholí v apríli–máji. Po párení samec opúšťa samicu — nestará sa o hniezdo ani mláďatá. Každá samica si robí vlastné hniezdo a sama vychováva mláďatá. Druh má 1 hniezdenie ročne.

Znáška
4–6 vajec (typicky 4–5)

Vajcia jednofarebné olivovo-hnedé až sivé (matné), rozmery ~52 × 38 mm, hmotnosť ~40 g. Znáška apríl–jún (vrchol máj v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Hniezdo stavia samostatne — samec nepomáha. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).

Inkubácia
25–26 dní

Sedí výhradne samica — samec sa nestará (polygýnny systém). Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 4–8 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction"). Pri vyrušení sedí extrémne pevne — opúšťa hniezdo až pri priamom kontakte. Samec sa zdržiava ďaleko v teritóriu.

Liahnutie
Máj–júl (typicky polovica júna v SR)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, pokryté svetlohnedým páperím, úplne závislé od matky. Hmotnosť pri vyliahnutí ~35 g. Výhradne samica ich kŕmi regurgitovanou potravou (čiastočne strávené ryby a žaby) z hrdla — typické pre volavky. Mláďatá rastú rýchlo — do 14 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po stoblách tŕstia („branchlings"). V hniezde extrémne tiché — len pri kŕmení vydávajú vysoké „pi-pi".

Mláďatá v hniezde
50–55 dní do vzletnosti

Mláďatá zostávajú v hniezde alebo v jeho blízkosti 50–55 dní (oveľa dlhšie ako u menších volaviek). Po 25 dňoch liezavé po stoblách tŕstia (zvané „branchlings") — typické správanie. Po 30 dňoch opúšťajú hniezdo a pohybujú sa v rákosí v okolí. Vzletné v 50–55 dňoch (~8 týždňov). Z 4–5 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 do vzletnosti (predácia vrana, lasica, líška; brood reduction). Druh má 1 hniezdenie ročne, pri strate náhradné.

Samostatnosť
20–30 dní po vzletnosti, pohlavná zrelosť v 2. roku

Po vzletnosti mladé ešte 20–30 dní závisia od matky v okolí hniezda. Učia sa loviť pozorovaním. Plne samostatné v auguste–septembri, potom sa rozptyľujú a v októbri–novembri migrujú do Stredomoria. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku. Mladé jedince zostávajú v zimoviskách celý prvý rok alebo prilieta na európske hniezdiská v 2. roku. Dĺžka života ~7–13 rokov v prírode (rekord 13 rokov v zajatí).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bučiak veľký 70–80 cm Bučiačik močiarny 27–36 cm Volavka popolavá 90–100 cm Chavkoš nočný 58–65 cm Volavka veľká strieborná 85–100 cm
Bučiak veľký Bučiačik močiarny Volavka popolavá Chavkoš nočný Volavka veľká strieborná
Dĺžka70–80 cm27–36 cm90–100 cm58–65 cm85–100 cm
Váha0,9–1,9 kg60–150 g1,0–2,1 kg525–800 g0,9–1,7 kg
Dožitie~13 r~5–10 r~25 r~17 r~22 r
OchranaIUCN LC (pokles EÚ)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC (rastúca)
CharakteristikaHnedo-pruhovaný, dunivé „buk-uum“ volanie, polygýnnyNajmenšia volavka EÚ, samček čierno-zlatý, samička hnedo-pruh.Sivá, čierny chochol, žltý zobákBielo-čierno-sivý, krátky krk, červené oči, nočná aktivitaVeľká, úplne biela, žltý zobák, čierne nohy
AreálEurázia — SR ~20–60 hniezdiacich párov (kritické min.)Stredomorie + str. Európa — SR ~80–200 hniezdiacich párovEurázia — SR ~2 000–3 000 hniezdiacich párov (bežný druh)Kozmopolitný — SR ~200–400 hniezdiacich párovHolarktis — SR ~80–150 hniezdiacich párov

Zaujímavosti

1

Najpôsobivejšie volanie vtákov Slovenska — dunivé samčie „buk-uum“ (booming) v hĺbke 150–200 Hz (takmer infrazvuk!) počuteľné až na 5 km! Volanie pripomína vzdialené zavýjanie býka alebo fúkanie cez prázdnu fľašu. Z toho aj české meno „bukač“ a latinské „Botaurus“ (bos = vôl + taurus = býk).

2

Polygýnny druh — unikátne medzi volavkami EÚ — samec drží teritórium 10–25 ha a páruje s 1–5 samicami postupne počas sezóny. Samec sa nestará o hniezdo ani mláďatá — samice vychovávajú samostatne. Jediný polygýnny druh volaviek v Európe.

3

„Majster maskovania“ — typická obranná „stretch“ pozícia — pri vyrušení vystrie krk rovno nahor, peria pritlačí k telu, zobák namieri nahor. Pruhované hnedé zafarbenie dokonale napodobňuje vertikálne línie suchej trsti. Drží pozíciu aj 30 minút. Známy fenomén — popis Buffon 1770.

4

V SR kriticky vzácny hniezdič — 20–60 párov ročne (SOS/BirdLife 2023, www.aves.sk). Kritické minimum — pokles z 90. rokov (~150 párov). Spoločenská hodnota 2 300 €/jedinec — jeden z najvyššie chránených vtákov SR. Najväčšia populácia: Senianske rybníky (NPR Senné, ~10–20 párov).

5

Druh Prílohy I Smernice o vtákoch (2009/147/ES) — vyžaduje zriadenie chránených vtáčích území (CHVÚ). V SR vyhlásené: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava. Bučiak je symbol ochrany mokradí v Európe — jeho prítomnosť indikuje zachované zdravé rákosinové ekosystémy.

6

Britský záchranný príbeh — RSPB zachránil druh pred vyhynutím — v 1997 v Británii len 11 samčích teritórií, hrozilo vyhynutie. RSPB spustil 25-ročný záchranný program (Bittern Recovery Project) — obnova rákosín, kontrola hladiny vody, kontrola predátorov. 2024: ~250 samčích teritórií. Príklad úspechu cielenej ochrany.

7

Mláďatá ako „branchlings“ — od 25 dní liezavé po stoblách tŕstia. Pohybujú sa ako opičky — pridržiavajú sa nohami a krídelkami dvoch stoblov naraz. Po 30 dňoch opúšťajú hniezdo a žijú v rákosí. Vzletné v 50–55 dňoch (oveľa neskôr ako u menších volaviek).

8

Latinské meno „Botaurus stellaris“ — Botaurus = býk (bos + taurus) odkazuje na dunivé samčie volanie; stellaris = hviezdny (pruhovaný) odkazuje na maskovacie zafarbenie. Druh popísal Linné 1758. V Európe popísaný od antiky — Aristoteles ho nazýval „okos“ (býk) pre jeho hlas.

9

Európska populácia ~34 000–54 000 párov (BirdLife International 2024). Najväčšie populácie: Rusko (~10 000–20 000 párov), Ukrajina (~5 000–10 000 párov), Rumunsko (~3 000–5 000 párov), Poľsko, Maďarsko (Hortobágy), Bielorusko. V SR len 0,1 % európskej populácie — krajný okraj areálu.

10

Dunivé volania jednotlivých samcov sú rozlíšiteľné — bio-akustické štúdie ukázali, že každý samec bučiaka má unikátny vzor „buk-uum“ tónov (frekvencia, dĺžka, počet tónov v série). RSPB v Británii používa toto na monitoring populácie — počítajú samce podľa hlasu, nie podľa videnia (druh je takmer neviditeľný).

Taxonomická klasifikácia

species Bučiak veľký
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Ardeidae (volavkovité)
Rod Botaurus Stephens, 1819
Druh B. stellaris (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: B. s. stellaris (Eurázia — hniezdiaci v SR), B. s. capensis (južná Afrika — rezidentný, izolovaná populácia). Predtým uvádzaný aj americký Botaurus lentiginosus (American Bittern) ako poddruh, dnes samostatný druh.

? Často kladené otázky

Áno, ale kriticky vzácne — v SR hniezdi len 20–60 párov ročne (SOS/BirdLife Slovensko, www.aves.sk). Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina — ~10–20 párov, najväčšia populácia), vodná nádrž Sĺňava (Piešťany — ~3–8 párov), Iňačovské rybníky, Tribečské rybníky, Drieňové, Zemplínska Šírava, Parížske močiare. Vrchol populácie bol v 90. rokoch (~150 párov), dnes pokles kvôli regulácii vodných tokov, vysychaniu mokradí, koseniu rákosín a používaniu pesticídov. Druh je čiastočný migrant — z SR odlieta pri zamrznutí mokradí (november) do Stredomoria a severnej Afriky.

Samec bučiaka veľkého vydáva najpôsobivejšie volanie zo všetkých vtákov Slovenska — dunivé „buk-uum“ (booming) volanie v hĺbke 150–200 Hz (takmer infrazvuk) počuteľné až na 5 km! Volanie pripomína vzdialené zavýjanie býka alebo fúkanie cez prázdnu fľašu. Z toho aj české meno „bukač“ a latinské „Botaurus“ (bos = vôl + taurus = býk). Typická série 2–6 „buk-uum“ tónov, každý 1–2 sekundy, opakované v sériach 5–60 sekúnd. Najaktívnejší za úsvitu (3–6 h) a súmraku (20–23 h) v marci–júni. Samce produkujú volanie cez nafúknutie pažeráka a hrdla ako rezonátor — preto extrémne nízka frekvencia. Bio-akustické štúdie ukázali, že každý samec má unikátny vzor „buk-uum“ tónov — RSPB v Británii používa toto na monitoring populácie.

Bučiak veľký vyžaduje špecifický biotop, ktorý je v SR dnes vzácny: (1) Rozsiahle rákosiny — min. 5–10 ha, ideálne 20+ ha (toto je hlavný limitujúci faktor); (2) Plytká voda 20–60 cm — chráni hniezdo pred predátormi zo zeme; (3) Čistá voda bez znečistenia a pesticídov; (4) Bez vyrušenia — vodné športy, rybárstvo, lesné práce v hniezdnom období. Pokles v SR z 90. rokov: z ~150 párov na 20–60 dnes (60–80 % pokles!). Hlavné príčiny: regulácia Dunaja a inych tokov, odvodňovanie nížin, vysychanie kvôli zmene klímy (suchá 2003, 2015, 2018, 2022 zničili veľa rákosín), kosenie tŕstia v hniezdnom období, pesticídy a znečistenie. Britský záchranný príbeh (RSPB Bittern Recovery Project — z 11 samcov v 1997 na 250 v 2024) ukazuje, že druh sa dá zachrániť cieleným manažmentom — podobný projekt potrebuje SR.

Najlepší čas počúvania: marec–jún za úsvitu (3–6 h) alebo súmraku (20–23 h). V marci-apríli prilieta z Stredomoria, v marci–júni vrcholové tokanie samcov (samčie dunivé „buk-uum“ volania), v máji–júni kŕmenie mláďat. Najlepšie lokality v SR: (1) Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina) — najväčšia populácia, oficiálne pozorovacie veže; (2) Vodná nádrž Sĺňava (Piešťany); (3) Iňačovské a Tribečské rybníky; (4) Drieňové, Zemplínska Šírava, Parížske močiare. DÔLEŽITÉ: druh je takmer nikdy nepozorovaný — vyhľadávajte volania, nie obrazy! Stojte tichom pri okraji rákosiny za úsvitu/súmraku, vypnite mobil, počúvajte 30–60 minút. Dunivé „buk-uum“ z diaľky je nezabudnuteľný zážitok — jedno z najsilnejších zvukových zážitkov našej prírody. NIKDY sa nepriblíž k rákosinám!

Bučiak veľký je čiastočný migrant — európske populácie sa správajú rôzne podľa klímy: (1) Slovensko, str. Európa, Rumunsko, Maďarsko, Ukrajina — migrujú v októbri–novembri pri zamrznutí mokradí; (2) Britské ostrovy, Atlantická Európa, Stredomorie — celoročne rezidentní (mokrade nezamrzajú); (3) Severná Európa (Rusko, Škandinávia) — všetci migrujú. Slovenské populácie zimujú v Stredomorí (Taliansko, Grécko, Francúzsko — Camargue), severnej Afrike (Maroko, Tunisko, Egypt) a Sahely (Niger). Migrujú hlavne v noci a solitérne — preletí 2 000–5 000 km. Migrácia trvá 6–10 týždňov, hlavné stop-over stanice v Stredomorí. Návrat do SR v marci–apríli. Mladé jedince v 1. roku zostávajú v zimoviskách celý rok a prilieta na európske hniezdiská v 2. roku.

Hlavné hrozby: (1) Strata rákosinových mokradí — odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny, regulácia tokov (Dunaj, Váh, Bodrog), vysychanie kvôli zmene klímy. V SR od 1960 stratených ~50 % nížinných mokradí; (2) Kosenie tŕstia v hniezdnom období (apríl–júl) — zničí hniezda priamo v tŕstí, najväčšia priama hrozba; (3) Vyrušenie pri hniezde — foto-turistika, drony, vodné športy, rybárstvo v hniezdnom období; (4) Otrava pesticídmi z poľnohospodárstva — bioakumulácia v rybách; klesajúca populácia rýb a obojživelníkov; (5) Zmena klímy — suchá 2003, 2015, 2018, 2022 zničili veľa rákosín; (6) Vtáčia chrípka HPAI H5N1 (od 2021) — v malej populácii SR (20–60 párov) môže ohnisko ohroziť celý druh; (7) Otrava olovom z rybárskych záťaží a brokov (strieľať olovené broky v mokradiach zakazuje po 15. 2. 2023 nariadenie Komisie (EÚ) 2021/57); (8) Predácia hniezd — vrana sivá, lasica, kuna, výr. Ochrana: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy + nutný cielený záchranný program podobný britskému RSPB Bittern Recovery Project.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Botaurus stellaris — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtaky

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1100776
Nahrávateľ: Greg P
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Bučiak veľký

Bučiak veľký (Botaurus stellaris) — samec dunivý tok v RSPB Otmoor

Bučiak veľký (Botaurus stellaris) — samec „dúchá" charakteristický dunivý zvuk v trstinách, počuteľný do 5 km.

Bučiak veľký (Botaurus stellaris) — Eurasian Bittern call & boom z močiara

Eurasian Bittern (Botaurus stellaris) — hlboký dunivý hlas druhu, autentické zábery z mokradí.

 Cudzie názvy

Česky:   Bukač velký, Anglicky:   Eurasian Bittern, Nemecky:   Rohrdommel, Francúzsky:   Butor étoilé, Poľsky:   Bąk zwyczajny, Maďarsky:   Bölömbika, Rusky:   Большая выпь