Hus snežná (Anser caerulescens)

Anatidae (kačicovité)

Hus snežná

Anser caerulescens — severoamerická hus s diagnostickým snehovo-bielym perím a čiernymi špičkami krídel — v SR mimoriadne vzácny zatúlanec

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, hyperabundantná populácia ~15 miliónov, americká USFWS Conservation Order na zníženie populácie
Dĺžka65–84 cm
Hmotnosť2,0–3,3 kg
Rozpätie135–165 cm
Populácia globálna~15 miliónov jedincov

Výživa

  • Pasienkové trávy a oziminy — pšenica, jačmeň, repka (zelený list)
  • Korene rastlín tundry — výhonky ostríc, lipnice, vŕby trpasličej
  • Strniská obilia — pozberateľné zrno na zimoviskách
  • Vodné rastliny — žaburinka, ostrice v lete na hniezdiskách
  • Bobule a tundra-rastliny — brusnice, morušky, čučoriedky
Tip od odborníka Hus snežná (Anser caerulescens) je striktný bylinožravec a v Severnej Amerike najpočetnejšia hus kontinentu (~15 miliónov jedincov). Druh sa kŕmi extrémne efektívne — výhonky tundry trhá s celým koreňom, čo v posledných 30 rokoch viedlo k degradácii arktickej tundry v okolí hniezdnych kolónií (klasický príklad „hyperabundance" — preplnenia populácie pri ochrane lovu). V Európe a SR sa druh objavuje výnimočne (1–3 jedince ročne v celej Európe podľa eBird), často ide o utečencov z chovných parkov alebo o jednotlivcov, ktorí sa pridali ku kŕdľom husi bieločelej a preleteli Atlantik. Slovensko: ~1–2 záznamy za desaťročie (najpravdepodobnejšie chovní utečenci).

Hlasový prejav

Hus snežná má výrazné nazálne volania — „houk-houk" alebo „kowk" (frekvencia 1–2,5 kHz). V kŕdli sa volania prelínajú do nepretržitej kakofónie — v Severnej Amerike na zimoviskách (Mexický záliv, Kalifornia) kŕdle 50 000–500 000 jedincov vytvárajú zvuk počuteľný na 10+ km. Diagnostické pre druh aj v noci pri preletoch — vyšší a chripľavejší tón ako u husí Anser. V SR pri zatúlancoch jednotlivci v kŕdľoch husi bieločelej — odlišný tón umožňuje identifikáciu sluchom.

Typické zvuky

  • Letové „houk-houk" — nazálne chripľavé volanie (1–2,5 kHz, séria 3–10 tónov)
  • Kontaktné „kowk" — krátke ostré volanie v letovom kŕdli aj na zemi
  • Výstražné „hank!" — hlasné krátke volanie pri vyrušení kŕdľa
  • Pasenisková konverzácia — nepretržité nazálne tóny kŕdľa pri kŕmení
  • Sykot a hrdelné vrčanie — pri obrane hniezda a agresívnej konfrontácii
  • Mláďatá „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie v prvom roku života

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet na zimoviská — október až december (v USA: Mexický záliv, Kalifornia; v Európe veľmi vzácne)
Zimovanie v Severnej Amerike — Mexický záliv, kalifornské mokrade; v Európe ojedinelé zatúlance
Návrat na hniezdiská — február až apríl, smerom na sever (Kanada, Aljaška, Wrangel)
Hniezdenie v arktickej tundre — jún až júl (mimo Európy)
Pelichanie — synchrónna strata letiek, ~3–4 týždne nelietavá
Jesenná migrácia — sever Kanady → južné USA, Mexiko (september–november)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené poľnohospodárske krajiny v zime; arktická tundra v hniezdnom období
Zimoviská v Severnej Amerike: Mexický záliv (Texas, Louisiana), kalifornské mokrade (Sacramento Valley), severné Mexiko. Hniezdne areály: arktická Kanada (Hudson Bay, Baffin Island, Banks Island), Aljaška, Wrangel Island (Rusko). V Európe ojedinelé pozorovania v Holandsku, Británii, Škandinávii a Strednej Európe. V SR výhradne zatúlanci alebo utečenci z chovných parkov ZOO.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v zime (nížiny); 0–200 m n. m. v hniezdnej tundre
V SR pri zatúlancoch výhradne v nížinách Východoslovenskej a Podunajskej (100–250 m n. m.). Hniezdi v arktickej tundre v rozsahu 0–200 m n. m. — pieni svahy, riečne terasy, ostrovy v jazerách. Migračné koridory v Severnej Amerike — Central Flyway, Mississippi Flyway, Pacific Flyway.
Hniezdo
Hniezdo v kolóniách — kupa na vyvýšených miestach v tundre
Hniezdo plytká jamka v zemi na vyvýšenom mieste (kopček, ostrov v jazere, breh rieky), vystlaná suchou trávou, machom a páperím samice. Hniezdne kolónie 30 000–500 000 párov — najväčšie kolónie vtákov sveta! Najznámejšia kolónia: Cape Henrietta Maria (Hudson Bay, Ontario) — ~200 000 párov. Hustota hniezd: 50–200 párov/ha. V SR nikdy nehniezdila.
Teplota
Arktické pásmo v lete (+5 až +15 °C), subtropické v zime (+5 až +25 °C)
Hniezdne biotopy v zóne s priemernou júlovou teplotou 5–12 °C (tundra), zimoviská v subtropickom pásme Mexického zálivu (+15 až +25 °C). Druh sa vyhýba mrazom — preto preferuje južné zimoviská. Klimatická zmena posúva hniezdne areály na sever a rozširuje vegetačné obdobie tundry.
Voda
Nocuje na otvorených vodných plochách — mokradiach, jazerách, riekach, mŕtvych ramenách
Pre nocovisko vyžaduje plochu minimálne 10–500 ha s otvorenou vodou. V Severnej Amerike kŕdle 100 000+ jedincov na jednom mokrade (NWR Sacramento, Texas Bolivar Peninsula). V hniezdnom období hniezdi pri tundrových jazerách a riekach (Mackenzie, Hudson Bay rieky). V SR pri zatúlancoch využíva rybníky a mŕtve ramená Dunaja.
Spoločnosť
V hniezdnom období v kolóniách 30 000–500 000 párov, mimo neho v kŕdľoch 100–500 000 jedincov
Hyper-spoločenský druh — hniezdi v gigantických kolóniách, zimuje v kŕdľoch 100 000+ jedincov. Doživotne monogamná, pár vydrží 10–25 rokov. Rodina (rodičia + 2–6 mladých) zostáva spolu celú zimu. V SR jednotlivci v kŕdľoch husi bieločelej (A. albifrons) — odlišné sfarbenie ich okamžite odlišuje. V chovných parkoch ZOO chovaná v malých skupinách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj na zimoviskách a počas migrácie

Pár vzniká na zimoviskách už v 2.–3. roku života. Tok zahŕňa vzájomné „triumfné volanie" (paralelné nazálne tóny, vystieranie krkov), synchronizované plávanie a vzájomné čistenie peria. Párenie na vode. Doživotná monogamia — pár vydrží 10–25 rokov. Asortatívne párenie podľa morfy — biele jedince sa pária prevažne s bielymi, tmavé s tmavými (genetický mechanizmus udržujúci polymorfizmus, Cooke 1978).

Znáška
3–5 vajec (typicky 4)

Vajcia bledo krémové, rozmery ~80 × 52 mm, hmotnosť ~125 g. Znáška jún (vrchol začiatku júna v arktickej tundre). Samica znáša 1 vajce za 1,5 dňa. Hniezdo vystiela perím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie. V krátkom arktickom lete robí len jednu znášku — pri strate náhradnú nestihne. V kolóniách 30 000–500 000 párov sú vajcia atraktívnym cieľom dravcov (líška arktická, čajky).

Inkubácia
22–25 dní

Sedí výhradne samica, samec stráži teritórium a sprevádza ju pri krátkych prestávkach na potravu. Samica zakrýva vajcia páperím pri odchode. Inkubácia kratšia ako u eurázijských husí — adaptácia na krátke arktické leto. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.

Liahnutie
Koniec júna až polovica júla

Hús-čatá prekociálne (nidifúgne) — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím (biela morfa) alebo tmavo-hnedým (modrá morfa), otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do 24 hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~80 g. Obaja rodičia sprevádzajú mláďatá. Po vyliahnutí celá rodina migruje k bohatým pasienkom. Mortalita v prvých 2 týždňoch vysoká (predácia líška arktická, čajky).

Mláďatá (hús-čatá)
40–50 dní do vzletnosti, rodina zostáva spolu 1 rok

Hús-čatá sa kŕmia samostatne rastlinnou potravou. Rodičia ich len chránia a vodia. V krátkom arktickom lete musia vyrásť za 6–7 týždňov — vzletné v 40–50 dňoch. Kľúčové: rodina zostáva spolu počas migrácie a celej zimy, mladé sa od rodičov oddelia až pri ich novej znáške nasledujúce leto. Mláďatá nezmenia morfu počas života — biele zostávajú biele, tmavé tmavé.

Samostatnosť
12 mesiacov, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v máji nasledujúceho roka. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky vo 3.–4. roku. Dĺžka života v prírode 17–25 rokov, v zajatí (ZOO) až 26 rokov (rekord). Hyperabundancia americkej populácie znamená, že priemerná hniezdna úspešnosť klesá (kompetícia o hniezdne miesta, degradácia tundry).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hus snežná 65–84 cm Hus bieločelá 65–86 cm Hus siatinná 68–88 cm Hus malá 53–66 cm Hus divá 74–91 cm
Hus snežná Hus bieločelá Hus siatinná Hus malá Hus divá
Dĺžka65–84 cm65–86 cm68–88 cm53–66 cm74–91 cm
Váha2,0–3,3 kg1,9–3,3 kg2,5–4,1 kg1,3–2,3 kg2,9–4,1 kg
Dožitie17–25 r~17 r17–25 r~20 r~20 r
OchranaIUCN LC (hyperabundantná)IUCN LC (rastúca)IUCN LC (tajga klesá)IUCN VU (zraniteľná)IUCN LC
CharakteristikaBiela morfa: snehovo-biele perie s čiernymi špičkami krídel; modrá morfa: sivo-tmavé telo + biela hlavaBiele čelo, čierne škvrny na bielom bruchu, ružový zobákTmavá hlava, čierny zobák s oranžovým pruhomNajmenšia hus Európy, žltý očný krúžok, biele čelo siaha nad okoCelý ružovo-oranžový zobák, šedo-hnedá, predok domácich husí
AreálSeverná Amerika — v SR mimoriadne vzácna (1–2 záznamy/desaťročie)Arktická Eurázia — SR ~1 000–5 000 zimujúcichSeverná Eurázia — SR ~500–2 000 zimujúcichSeverná Sibír — v SR <50 zimujúcichEurázia — SR ~100–300 hniezdiacich párov

Zaujímavosti

1

Najpočetnejšia hus Severnej Ameriky — globálna populácia ~15 miliónov jedincov (Wetlands International 2023, IUCN LC 2024). Hyperabundancia: 5–10× nárast za 50 rokov (1970→2020) vďaka kombinácii ochrany lovu (do 1999), zmeny poľnohospodárstva (oziminy ako extra potravná báza v zime) a klimatickej zmeny.

2

Hniezdne kolónie 30 000–500 000 párov — najväčšie kolónie vtákov sveta! Najznámejšia: Cape Henrietta Maria (Hudson Bay, Ontario, Kanada) — ~200 000 párov na ploche ~50 km². Iné veľké kolónie: Banks Island (NWT Kanada), Wrangel Island (Rusko — jediná euroázijská kolónia, ~70 000 párov).

3

2 farebné morfy — biela a tmavá „modrá morfa" — biela klasická snehovo-biela s čiernymi špičkami krídel, modrá (skôr nesprávne „blue" — fakticky sivo-tmavá) má tmavé telo s bielou hlavou. Polymorfné varianty jedného druhu kontrolované jediným génom (MC1R, Cooke & Cooch 1968). Pomer morf: východné populácie ~70 % bielych, 30 % modrých; západné takmer 100 % bielych.

4

Asortatívne párenie podľa morfy — biele jedince sa pária prevažne s bielymi, tmavé s tmavými (Cooke 1978). Mechanizmus: jedince si pri imprintingu „nahrávajú" rodičovskú morfu ako preferenciu pre budúceho partnera. Genetický model: tmavá je dominantná alela, biela recesívna — heterozygoty BB sú tmavé.

5

V Európe a SR vzácny zatúlanec — 1–2 záznamy za desaťročie v SR. Časť záznamov sú utečenci z chovných parkov ZOO (Bojnice, Lešná, viedenský Schönbrunn). Pravdivé zatúlance z Ameriky alebo z Wrangel-Sibír populácie sú extrémne vzácne. Najnovšie spoľahlivé záznamy: Dunaj (2018, Bratislava), Latorica (2015, 2 jedince).

6

„Hyperabundance" — klasický príklad v ochrane vtákov — americká populácia neprimerane vysoká, čo vedie k degradácii arktickej tundry. Husi v kolóniách trhajú výhonky s koreňmi → vegetácia zaniká → „salt mud flats" bez života. Cape Henrietta Maria — 35 % tundry zničenej. USFWS „Conservation Order" od 1999 povoľuje rozšírený lov na zníženie populácie zo 15 miliónov na cieľových 5–8 miliónov.

7

Hniezdne kolónie sú akustický fenomén — kŕdle 100 000+ jedincov vytvárajú zvuk počuteľný na 10+ km. V Mexickom zálive (Bolivar Peninsula, Texas) zimovisko ~500 000 jedincov je turistickou atrakciou — „white explosion" obraz tisícov bielych vtákov vzlietajúcich naraz pri vyrušení.

8

Migračná trasa cez Beringovu úžinu — Wrangel-Sibír populácia (~70 000 jedincov, jediná euroázijská) migruje cez Beringovu úžinu do Mexického zálivu. Ročná migrácia 10 000+ km — najdlhšia v rode Anser. Letové rýchlosti 65–85 km/h, schopná nepretržitého letu 1 500+ km.

9

Druh popísal Linné v roku 1758 — Carl Linné v 10. vydaní Systema Naturae popísal druh ako Anas caerulescens. Latinský názov caerulescens = „modrastý" — odkazuje na tmavú modrú morfu, ktorú Linné opísal ako prvú. Biela morfa bola pôvodne klasifikovaná ako samostatný druh „Anas hyperborea". Synonymá zlúčené v 19. storočí — sú to jeden druh s polymorfizmom.

10

Mexický záliv — zimovacie centrum — pobrežie Texasu a Louisiany hosťuje v zime ~5–8 miliónov husí snežných ročne. National Wildlife Refuges (Aransas, Anahuac, Lacassine) sú kľúčové biotopy. Turistická a poľovnícka atrakcia — odhadovaný ročný ekonomický prínos pre región cez 100 miliónov USD (ekoturizmus + lov).

Taxonomická klasifikácia

species Hus snežná
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Anser Brisson, 1760 (predtým Chen Boie, 1822)
Druh A. caerulescens (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR Nominálny A. c. caerulescens (Lesser Snow Goose) — najpravdepodobnejší v európskych pozorovaniach
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: A. c. caerulescens (Lesser Snow Goose — severná Kanada, Aljaška, Sibír Wrangel — menší, hniezdne kolónie 30 000–500 000 párov, ~15 miliónov jedincov populácia) a A. c. atlanticus (Greater Snow Goose — Baffin Island a okolité arktické ostrovy východnej Kanady, väčší, populácia ~1 milión jedincov). Druh mal dlho samostatný rod Chen — IOC ho v 2017 zlúčilo do Anser na základe fylogenetickej analýzy. V Európe sa objavujú najmä jedince z Wrangel-Sibír populácie A. c. caerulescens. Existujú 2 farebné morfy — biela (klasická snehovo-biela s čiernymi špičkami krídel) a tmavá „modrá morfa" (sivo-modré telo s bielou hlavou) — sú to polymorfné varianty jedného druhu, nie poddruhy.

? Často kladené otázky

Hus snežná je v SR mimoriadne vzácny zatúlanec — pozoruje sa 1–2 záznamy za desaťročie (SOS/BirdLife monitoring, eBird, www.aves.sk). Druh je viazaný na Severnú Ameriku (Kanada, Aljaška, Mexický záliv) a Wrangel Island v Rusku — európsky kontinent navštevuje len výnimočne. Časť slovenských a stredoeurópskych záznamov sú utečenci z chovných parkov ZOO (Bojnice, Lešná, Viedeň-Schönbrunn) — pri hodnotení záznamu treba zvážiť možnosť pôvodu z parku. Pravdivé zatúlance z Ameriky alebo z Wrangel-Sibír populácie sú extrémne vzácne. Najnovšie spoľahlivé záznamy z SR: Dunaj pri Bratislave (2018), Latorica (2015, 2 jedince), Žitný ostrov (2011).

Hus snežná má dva farebné polymorfné varianty kontrolované jediným génom MC1R (Cooke & Cooch 1968): (1) Biela morfa — celé telo snehovo-biele s čiernymi špičkami krídel (primárky), ružovo-oranžový zobák, ružové nohy. Klasický obraz „snehovej husi"; (2) Modrá morfa (skôr nesprávne „blue" — fakticky tmavo-sivá) — sivo-tmavé telo, biela hlava a krk, tmavé nohy a zobák. Sú to varianty jedného druhu, nie poddruhy ani hybridy. Genetika: tmavá alela dominantná (B), biela recesívna (b) — BB a Bb sú tmavé, bb biele. Pomer morf: východné populácie (Hudson Bay, Baffin) ~70 % bielych, 30 % modrých; západné (Wrangel, Aljaška) takmer 100 % bielych. Asortatívne párenie — biele s bielymi, tmavé s tmavými (preferencia z imprintingu rodičovskej morfy).

Áno, ale len v Rusku — jediná euroázijská hniezdna kolónia je na Wrangel Island (ruská Arktída v Severnom ľadovom oceáne, ~150 km od kontinentu) s populáciou ~70 000 hniezdiacich párov. Táto populácia migruje cez Beringovu úžinu do Mexického zálivu — celková ročná migrácia 10 000+ km. V Európe (Holandsko, Británia, Škandinávia, Stredná Európa) druh nehniezdi — všetky pozorovania sú zatúlanci alebo utečenci z chovných parkov. Reštauračný program husi snežnej v Európe neprebieha — druh je v Severnej Amerike „hyperabundantný" (~15 miliónov jedincov), nie je teda potrebné jeho znovuvysadenie.

Americká populácia narástla z ~1,5 milióna v 1970 na ~15 miliónov v 2020 — 10-násobok za 50 rokov. Príčiny: (1) Zmena poľnohospodárstva — rozšírenie oziminných polí (pšenica, jačmeň, ryža) na zimoviskách v Mexickom zálive a Strednom západe poskytlo extra zimnú potravnú bázu; (2) Ochrana lovu v 20. storočí (USA Migratory Bird Treaty Act 1918) znížila lovnú mortalitu; (3) Klimatická zmena rozšírila vegetačné obdobie v arktickej tundre (skoršie tavenie ľadu, dlhšie hniezdne obdobie); (4) Nízka predácia v hniezdnych kolóniách (líška arktická nedokáže lov zvládnuť pri kolónii 200 000 párov). Dôsledok hyperabundancie: degradácia arktickej tundry (husi trhajú výhonky s koreňmi) — Cape Henrietta Maria stratila 35 % tundry. USFWS „Conservation Order" 1999 povoľuje rozšírený lov na zníženie populácie.

Nie — hus snežná je v SR celoročne chránená zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — spoločenská hodnota 230 €/jedinec. Druh je v SR mimoriadne vzácny zatúlanec (1–2 záznamy za desaťročie), preto má najvyšší stupeň ochrany. Lov je trestný čin alebo priestupok (peňažná pokuta + spoločenská hodnota + náhrada škody). V Severnej Amerike (USA, Kanada) druh poľovne lovený v stanovenej sezóne — USFWS „Conservation Order" 1999 dokonca rozšíril sezónu a kvótu na zníženie hyperabundantnej populácie. Ročne v USA legálne zastrelených 1–2 milióny jedincov. V Európe vrátane EÚ je druh chránený AEWA a smernicou o vtákoch (Birds Directive 2009/147/ES) — lov zakázaný vo všetkých členských štátoch.

Hus snežná v bielej morfe sa môže zameniť s: (1) Husou divou (domáce plemeno) — domáca biela hus je celá biela bez čiernych špičiek krídel, krátky krk, ťažké telo, žltý zobák; hus snežná má výrazné čierne primárky a štíhlejší krk; (2) Berniklou bielolícou (juvenil) — má čiernu hlavu a krk s bielou „máskou", hus snežná čisto biela hlava; (3) Albinotická hus iného druhu — výnimočne biela hus siatinná alebo bielocelá — diagnostické sú nohy a zobák (snežná ružové, albín ružové ale často so škvrnami). Pre tmavú „modrú morfu" husi snežnej diagnostické: biela hlava a krk + sivo-tmavé telo + ružové nohy. Žiadny iný druh husi v Európe nemá podobnú kombináciu.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Anser caerulescens — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, US Fish & Wildlife Service, Wetlands International 2023, Danko et al. 2002 Rozš

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC903659
Nahrávateľ: Matthew Kirkland
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Hus snežná

Hus snežná (Anser caerulescens) — Snow Goose migrácia v Severnej Amerike

Hus snežná — masívna migrácia tisícov vtákov, jeden z najpôsobivejších prírodných spektáklov Severnej Ameriky.

Snow Goose Anser caerulescens — 5 zaujímavých faktov o druhu

Hus snežná — fakty o druhu, biele a modré morfa, hniezdenie v arktickej tundre.

 Cudzie názvy

Česky:   Hus sněžní, Anglicky:   Snow Goose, Nemecky:   Schneegans, Francúzsky:   Oie des neiges, Poľsky:   Śnieżyca duża, Maďarsky:   Hósarki lúd, Rusky:   Белый гусь