Hus malá (Anser erythropus)

Anatidae (kačicovité)

Hus malá

Anser erythropus — najvzácnejšia hus Slovenska, globálne zraniteľný druh (IUCN VU) — najmenšia hus Európy s diagnostickým žltým očným krúžkom

IUCN: VU (Vulnerable, 2024) | Vulnerable — globálna populácia 24 000–40 000, klesajúca, fennoscandian subpopulácia kriticky ohrozená
Dĺžka53–66 cm
Hmotnosť1,3–2,3 kg
Rozpätie115–135 cm
Populácia globálna24–40 tisíc jedincov

Výživa

  • Oziminy a zimné obilie — pšenica, jačmeň, repka (zelený list)
  • Trávne porasty — pasenie sa na lúkach a pastvinách (preferuje krátku trávu)
  • Strniská obilia — pozberateľné zrno (november–február)
  • Vodné rastliny — žaburinka, ostrice v lete na hniezdiskách
  • Bobule a tundra-rastliny — letná hniezdna potrava (brusnice, morušky)
Tip od odborníka Hus malá (Anser erythropus) je najmenšia hus Európy a najvzácnejšia hus Slovenska — globálna populácia len ~24 000–40 000 jedincov (IUCN VU, 2024). V SR menej ako 50 jedincov ročne, často len jednotlivci „skrytí" v kŕdľoch husi bieločelej. Druh je striktný bylinožravec — kŕmi sa pasenisko-spôsobom (preferuje krátku trávu, oziminy, lúky), na rozdiel od väčších husí menej rád na strniskách. Denný režim: noc na vode → ráno odlet na pasenisko → kŕmenie 8–10 hodín → večer návrat. Verná zimoviskám — fennoscandian populácia (Švédsko, Fínsko) zimuje v Maďarsku (Hortobágy ~50 jedincov ročne), grécka Evros delta (~80), Bulharsko (Durankulak ~100). Slovensko leží na okraji migračnej trasy — len výnimočné prelety. EU LIFE programy chrániu druh v celom areáli (Fennoscandia LIFE, Hortobágy LIFE).

Hlasový prejav

Hus malá má vysoké chripľavé volanie — „kyu-yu" alebo „kyo-kio" (frekvencia 1,5–3 kHz). Najľahšie sa odlišuje od husi bieločelej vyšším tónom a kratšími volaniami — bielocelá „kyo-kyok" znie hlbšie a dlhšie. V kŕdli pri preletoch volania husi bieločelej a malocelej sa prekrývajú a prelínajú — pre identifikáciu treba spektrogram alebo trénované ucho. Na zemi kontaktné tóny v kŕdli a varovné „hank!" pri vyrušení. Sykot pri obrane hniezda a agresívnej konfrontácii.

Typické zvuky

  • Letové „kyu-yu" — vysoké chripľavé volanie (1,5–3 kHz, krátke 0,3 sekundy)
  • Kontaktné „kyo-kio" — dvojtón v letovom kŕdli aj na zemi
  • Výstražné „hank!" — krátke hlasné volanie pri vyrušení kŕdľa
  • Pasenisková kontaktná konverzácia — tiché chripľavé tóny kŕdľa pri kŕmení
  • Sykot a hrdelné vrčanie — pri obrane hniezda a agresívnej konfrontácii
  • Mláďatá „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie v prvom roku života

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet na zimoviská — október až december (vzácne v SR)
Zimovanie v SR — mimoriadne vzácne, jednotlivé jedince v kŕdľoch husí bieločelých
Návrat na hniezdiská — február až apríl, smerom na sever (Škandinávia, Sibír)
Hniezdenie v subarktickej tundre — jún až júl (mimo SR)
Pelichanie — synchrónna strata letiek na tundre, ~3 týždne nelietavá
Jesenná migrácia — Sibír → Karpatská kotlina, Balkán, Stredozemie (september–november)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené poľnohospodárske krajiny a stepi v zime; subarktická tundra v hniezdnom období
Zimoviská v SR výhradne v nížinách Východoslovenskej (Senné, Šírava) a Podunajskej (Žitný ostrov) — vždy v kŕdľoch husi bieločelej. Hniezdne areály — subarktická tundra od Škandinávie (Lapland) cez Kola, Jamal, Tajmyr po Jakutsko a Čukotku. Pieni svahy bezlesnej tundry, brezové lesotundrové oblasti, riečne nivy.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v zime (nížiny); 0–700 m n. m. v hniezdnej tundre
V SR výhradne v nížinách Východoslovenskej a Podunajskej (100–200 m n. m.). Hniezdi v subarktickej tundre v rozsahu 0–700 m n. m. — pieni svahy, riečne terasy, mokraďové komplexy. Migračné koridory cez Pobaltie, Poľsko, Maďarsko, Balkán.
Hniezdo
Otvorené hniezdo v tundre — kupa na vyvýšených suchých miestach
Hniezdo plytká jamka v zemi na vyvýšenom suchom mieste (kopček, ostrov v jazere, breh rieky), vystlaná suchou trávou, machom, lišajníkmi a páperím samice. Hniezdne kolónie 2–10 párov, často na neprístupných ostrovčekoch. V SR nikdy nehniezdila. Hniezdne pole vo Fennoscandii pokrýva <50 000 km² s veľmi nízkou hustotou (<0,1 párov/km²).
Teplota
Subarktické pásmo v lete (+5 až +15 °C), mierne až teplé v zime (–5 až +15 °C)
Hniezdne biotopy v zóne s priemernou júlovou teplotou 8–14 °C (lesotundra a tundra), zimoviská v miernom až subtropickom pásme (Stredozemie, Stredná Ázia, Čína). Druh menej tolerantný k zimným mrazom ako väčšie husi — vyhľadáva južnejšie zimoviská.
Voda
Nocuje na otvorených vodných plochách — rybníkoch, jazerách, riekach, lagúnach
Pre nocovisko vyžaduje plochu minimálne 5–50 ha s otvorenou vodou a vzdialenosťou od brehových porastov >100 m. V SR využíva rybníky Senné, priehradu Šírava, Žitný ostrov (mŕtve ramená Dunaja). Najväčšie zimovacie nocoviská v Grécku (Evros delta — slané lagúny) a Bulharsku (Durankulak).
Spoločnosť
V hniezdnom období v páre (monogamia na celý život), mimo neho v kŕdľoch 20–500 jedincov často s husou bieločelou
Doživotne monogamná — pár vzniká v 2.–3. roku života a vydrží do smrti partnera. Migruje a zimuje v kŕdľoch husi bieločelej (Anser albifrons) — fennoscandian populácia v kŕdľoch ~50 000 husí bieločelých v Hortobágy, kde sú malocelé „skryté" v pomere 1:1 000. To je kľúčový problém ochrany — lov husi bieločelej zabíja aj malocelé. V SR typicky 1–5 malocelých v kŕdli 500–2 000 bielocelých.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj na zimoviskách a počas migrácie

Pár vzniká na zimoviskách už v 2.–3. roku života. Tok zahŕňa vzájomné „triumfné volanie" (paralelné chripľavé volania, vystieranie krkov), synchronizované plávanie a vzájomné čistenie peria. Párenie na vode. Doživotná monogamia — pár vydrží 10–20 rokov. Pri strate partnera trvá nový pár 1–2 roky, čo pri malej populácii spôsobuje problémy reprodukčnej úspešnosti.

Znáška
4–6 vajec (typicky 4–5)

Vajcia bledo krémové, rozmery ~75 × 50 mm, hmotnosť ~120 g (menšie ako u husi bieločelej). Znáška jún (vrchol stredu júna v subarktickej tundre). Samica znáša 1 vajce za 1,5 dňa. Hniezdo vystiela perím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie. V krátkom arktickom lete robí len jednu znášku — pri strate náhradnú nestihne.

Inkubácia
25–28 dní

Sedí výhradne samica, samec stráži teritórium a sprevádza ju pri krátkych prestávkach na potravu (2–3× denne na 20–60 min). Samica zakrýva vajcia páperím a listami pri odchode. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín. Inkubácia kratšia ako u väčších husí vďaka menšej veľkosti vajec.

Liahnutie
Koniec júna až polovica júla

Hús-čatá prekociálne (nidifúgne) — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do 24 hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~70 g. Obaja rodičia sprevádzajú mláďatá. Po vyliahnutí celá rodina migruje k bohatým pasienkom (lúky, tundra-ostrice). Mortalita v prvých 2 týždňoch vysoká (predácia líška arktická, sokoly sťahovavé).

Mláďatá (hús-čatá)
35–40 dní do vzletnosti, rodina zostáva spolu 1 rok

Hús-čatá sa kŕmia samostatne rastlinnou potravou (mladá trava, ostrice, hmyz). Rodičia ich len chránia a vodia. V krátkom arktickom lete musia vyrásť za 5–6 týždňov — vzletné v 35–40 dňoch (rýchlejšie ako u väčších husí). Rodina zostáva spolu počas migrácie a celej zimy, mladé sa od rodičov oddelia až pri ich novej znáške nasledujúce leto.

Samostatnosť
12 mesiacov, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé sa od rodičov oddelia v máji nasledujúceho roka. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky vo 3.–4. roku. Pomalá reprodukcia + nízka populácia + lov = kritický stav fennoscandian populácie (<100 párov). EU LIFE reštauračný program v Švédsku (Hjälmsta od 1979) odchováva jedince a vypúšťa ich na pôvodné hniezdiská.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Hus malá 53–66 cm Hus bieločelá 65–86 cm Hus siatinná 68–88 cm Hus divá 74–91 cm Hus snežná 65–84 cm
Hus malá Hus bieločelá Hus siatinná Hus divá Hus snežná
Dĺžka53–66 cm65–86 cm68–88 cm74–91 cm65–84 cm
Váha1,3–2,3 kg1,9–3,3 kg2,5–4,1 kg2,9–4,1 kg2,0–3,3 kg
Dožitie~20 r~17 r17–25 r~20 r~25 r
OchranaIUCN VU (zraniteľná)IUCN LC (rastúca)IUCN LC (tajga klesá)IUCN LCIUCN LC
CharakteristikaNajmenšia hus Európy, žltý očný krúžok, biele čelo siaha nad okoBiele čelo (len po oko), čierne škvrny na bielom bruchuTmavá hlava, čierny zobák s oranžovým pruhomCelý ružovo-oranžový zobák, predok dom. husíBiele perie s čiernymi krídlami (alebo modrá morfa)
AreálSeverná Sibír — v SR <50 zimujúcich, kriticky vzácnaArktická Eurázia — SR ~1 000–5 000 zimujúcichSeverná Eurázia — SR ~500–2 000 zimujúcichEurázia — SR ~100–300 hniezdiacich párovSeverná Amerika — v SR mimoriadne vzácna zima

Zaujímavosti

1

Globálne zraniteľný druh — IUCN VU (Vulnerable) — celosvetová populácia len 24 000–40 000 jedincov (IUCN Red List 2024). Druh klesá vo všetkých subpopuláciách. Fennoscandian populácia (Škandinávia) kriticky ohrozená — <100 hniezdiacich párov v Švédsku a Fínsku. EU LIFE reštauračný program Hjälmsta od 1979 odchováva jedince a vypúšťa ich na pôvodné hniezdiská.

2

Najmenšia hus Európy a Eurázie — dĺžka 53–66 cm, hmotnosť 1,3–2,3 kg, rozpätie krídel 115–135 cm. O 15–20 cm menšia ako hus bieločelá, o 25–30 cm menšia ako hus siatinná. V kŕdli husi bieločelej je nápadne menšia — to je hlavné identifikačné kritérium na diaľku.

3

Žltý očný krúžok — diagnostický znak — adultné jedince majú nápadný žltý očný krúžok (kožný krúžok okolo oka, viditeľný cez ďalekohľad/teleskop). Hus bieločelá ho nemá. Ďalšie diagnostické: biele čelo siaha nad oko (u bielocelej len po oko), kratší ružovo-žltý zobák, kratší krk. Juvenily ešte nemajú výrazný žltý krúžok — odlíšenie cez veľkosť.

4

Mimoriadne vzácna v SR — <50 jedincov ročne — historické záznamy z 19. a 20. storočia ukazujú pravidelné prílety v stovkách jedincov na Východoslovenskú nížinu (Senné, Šírava, Latorica) a Žitný ostrov. Dnes len jednotlivé jedince v kŕdľoch husi bieločelej. Najnovšie záznamy z NPR Senné: 2023 (3 jedince), 2022 (1), 2021 (5).

5

3 subpopulácie, 3 migračné trasy — fennoscandian (Švédsko-Fínsko → Maďarsko Hortobágy a Grécko Evros, ~50–80 jedincov), western main (európske Rusko → Stredná Európa, Balkán, Stredozemie, ~5 000–10 000), eastern main (sibírska Jakutsko-Anabar → Čína, Irak, Irán, Stredná Ázia, ~14 000–30 000). Slovensko je na trase fennoscandian a western main populácie.

6

EU LIFE Fennoscandia — 45 rokov reštaurácie — od roku 1979 švédsky Hjälmsta odchovný program vypúšťa odchovné jedince do prírody. Imprintingový tréning s ultralightovými lietadlami v 80.–90. rokoch („Free Flight" projekt) cvičil mladé jedince na pôvodné migračné trasy. Dnes reštaurovaná populácia ~100 hniezdiacich párov v Norway-Lapland.

7

Hortobágy hosťuje ~50 zimujúcich jedincov ročne — najbližšie pravidelné slovenské zimovisko (50 km od SR hranice). Pozorovanie tu vyžaduje precízne kontroly kŕdľov husi bieločelej (až 30 000–100 000 jedincov) cez teleskop — malocelá je „skrytá" v pomere 1:1 000. EU LIFE Hortobágy 2014–2020 monitoroval populáciu GPS-telemetriou.

8

Hlavná hrozba — nelegálny lov v Rusku a Kazachstane — odhadovaná ročná strata 1 500–3 000 jedincov na migračnej trase cez Kazachstan, Rusko, Irán, Irak. Lovci nedokážu rozlíšiť hus malú od husi bieločelej v kŕdli — preto AEWA presadzuje regionálny zákaz lovu husí v Strednej Ázii (zatiaľ bez úspechu).

9

Chránená najvyššou kategóriou AEWA — A1c — Africko-eurázijská dohoda o migračných vtákoch klasifikuje hus malú do kategórie A1c — najvyššia priorita ochrany. Krajiny AEWA musia zabezpečiť celoročnú ochranu, zákaz lovu, ochranu kľúčových biotopov a koordinovaný monitoring. V SR dodržané — celoročná ochrana od 2007 (vyhláška 344/2009).

10

Druh popísaný Linnéom 1758 — Carl Linné popísal druh ako Anas erythropus v 10. vydaní Systema Naturae (1758). Neskôr presunutá do rodu Anser. Latinský názov erythropus = „červenonohý" (z gréckeho erythros = červený, pous = noha) — odkazuje na oranžovo-červené nohy, ktoré sú u tohto druhu výrazne sýtejšie ako u väčších husí.

Taxonomická klasifikácia

species Hus malá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Rod Anser Brisson, 1760
Druh A. erythropus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR Monotypický druh (žiadne poddruhy)
Poddruhy Druh je monotypický — bez uznaných poddruhov. Geneticky a morfologicky homogénny v celom areáli rozšírenia od Škandinávie po východnú Sibír. Niektorí autori v minulosti opísali subpopulácie ako „fennoscandian" (Škandinávia, kriticky ohrozená), „western main population" (európske Rusko) a „eastern main population" (sibírska Jakutsko-Anabar) — sú to však populačné jednotky, nie taxonomické poddruhy. EU LIFE program reštauroval fennoscandian populáciu od 1979 (Švédsko, Fínsko).

? Často kladené otázky

Hus malá je najvzácnejšia hus Slovenska — v zime sa pozoruje menej ako 50 jedincov ročne (SOS/BirdLife monitoring, eBird). Typicky 1–10 jedincov „skrytých" v kŕdľoch husi bieločelej (A. albifrons) na NPR Senné, Šírava (Východoslovenská nížina), prípadne Žitný ostrov. Najnovšie záznamy z NPR Senné: 2023 (3 jedince), 2022 (1), 2021 (5). Druh je globálne zraniteľný (IUCN VU, populácia 24 000–40 000) — jeho pozorovanie v SR je významná ornitologická udalosť, ktorú treba dokumentovať foto/video a hlásiť na www.aves.sk.

Najjednoduchšie podľa 3 hlavných znakov: (1) Veľkosť — malocelá je o 15–20 cm menšia (dĺžka 53–66 cm vs. 65–86 cm bielocelej), nápadne menšia v zmiešanom kŕdli; (2) Žltý očný krúžok — adultné malocelé majú nápadný žltý kožný krúžok okolo oka, bielocelá ho nemá (treba teleskop); (3) Biele čelo — u malocelej siaha nad oko a tvorí „čiapočku", u bielocelej len po oko. Ďalšie znaky: malocelá má kratší ružovo-žltý zobák a kratší krk, oranžovo-červené (sýtejšie) nohy, vyššie chripľavé volanie (1,5–3 kHz vs. 1–2,5 kHz). Juvenily ťažko rozlíšiteľné — hlavne podľa veľkosti.

Nie — hus malá v SR ani v strednej Európe nikdy nehniezdila. Druh je viazaný na subarktickú tundru a lesotundru Škandinávie (Lapland Švédska, Fínska, Nórska) a ruskej arktiky (od Kola cez Jamal, Tajmyr po Jakutsko a Čukotku). Najjužnejšie hniezdne lokality v Európe sú v Lapland Fínska/Švédska (~68° severnej šírky). Fennoscandian populácia kriticky ohrozená — <100 hniezdiacich párov, EU LIFE reštauračný program od 1979. V strednej Európe druh registrujeme len ako vzácneho zimného hosťa v kŕdľoch husi bieločelej.

Hlavné príčiny poklesu populácie z ~100 000 v polovici 20. storočia na ~24 000–40 000 dnes (IUCN VU, 2024): (1) Nelegálny lov v Rusku, Kazachstane, Iraku na migračnej trase — odhadovaná ročná strata 1 500–3 000 jedincov (5–10 % populácie). Lovci nedokážu rozlíšiť malocelú od bielocelej v kŕdli; (2) Otrava olovenými brokmi — husi prehltávajú broky ako „grit", aj 1–2 broky smrteľné; (3) Úbytok mokraďových biotopov na zimoviskách (vysušovanie pre poľnohospodárstvo); (4) Klimatická zmena na hniezdiskách — posuv tundry na sever, nestabilné jarné tavenie ľadu; (5) Ťažba ropy a plynu v sibírskej tundre (Jamal, Tajmyr) fragmentuje biotopy. EU LIFE programy a AEWA pracujú na zastavení poklesu, ale úspech je čiastočný.

Optimálne obdobie je december – polovica februára, keď sú zimoviská maximálne osadené. Najlepšie lokality: (1) NPR Senné (Východoslovenská nížina, CHVO Senianske rybníky) — ranné a večerné prelety husí bieločelých, treba kontrolovať každý kŕdeľ cez teleskop 20–60×; (2) Šírava (RP Senné) — kŕdle 1 000–3 000 husí bieločelých, malocelá v pomere 1:500–1:2 000; (3) Žitný ostrov (Gabčíkovo, Šamorín) — denná pasenisko. Vybavenie: teleskop 20–60× (nestačí ďalekohľad — žltý očný krúžok nie je viditeľný), foto-výbavu (dokumentácia), identifikačná literatúra (Svensson „Birds of Europe"). Pozorovanie hlásiť na www.aves.sk a eBird — každý záznam má veľkú hodnotu pre globálny monitoring.

Druh je cieľom najväčších ochranárskych programov v Európe: (1) Švédsky Hjälmsta od 1979 — odchovný program a vypúšťanie do prírody (Lapland), tréning mladých jedincov s ultralightovými lietadlami na pôvodné migračné trasy (projekt „Free Flight" 1989–2003); (2) EU LIFE Fennoscandia (LIFE10 NAT/GR/000638, LIFE14 NAT/GR/000017) — koordinovaná ochrana v Švédsku, Fínsku, Nórsku, Estónsku, Maďarsku, Grécku; (3) EU LIFE Hortobágy 2014–2020 — GPS-telemetrický monitoring zimnej populácie v Maďarsku; (4) Grécko Evros delta LIFE — ochrana hlavného zimoviska fennoscandian populácie. Dnes reštaurovaná populácia ~100 párov v Norway-Lapland — krehký úspech, ktorý závisí od pokračovania programov.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Anser erythropus — VU, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, AEWA, EU LIFE Lesser White-fronted Goose projects, Danko et al. 2002 Rozšírenie v

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1101699
Nahrávateľ: Uku Paal
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Hus malá

Husa malá (Anser erythropus) — Lesser White-fronted Goose v Českej republike

Husa malá — najmenšia hus rodu Anser, žltý očný krúžok a malá veľkosť tela, kriticky ohrozený druh.

Život Mr. Blue, husi malej — projekt Life LWfG Climate

Husa malá — najvzácnejší a najohrozenejší druh husi Európy, dokumentárny záber z projektu ochrany.

 Cudzie názvy

Česky:   Husa malá, Anglicky:   Lesser White-fronted Goose, Nemecky:   Zwerggans, Francúzsky:   Oie naine, Poľsky:   Gęś mała, Maďarsky:   Kis lilik, Rusky:   Пискулька