Anatidae (kačicovité)
Husa siatinná má charakteristické nízke trubacie volanie — hlboké nazálne „aank-aank" alebo „kayak-kayak" (frekvencia 0,5–1,5 kHz, dlhšie a hlbšie ako u husi bielocelej). V letovom kŕdli typický „uung-unk" dvojtón, ktorý umožňuje rozoznať druh aj v noci pri preletoch nad strednou Európou (november–marec). Na pasenisku nepretržitá kontaktná konverzácia kŕdľa — tiché chripľavé tóny, výstražné „hank!" pri vystrašení, sykot pri konflikte. Mladé volajú vysokým „pi-pi" počas prvého roka.
Pár vzniká na zimoviskách už v druhom roku života. Tok zahŕňa vzájomné „triumfné volanie" (paralelné trúbenie, vystieranie krkov), synchronizované plávanie a vzájomné čistenie peria. Párenie na vode — samec uchopí samicu za zátylok. Doživotná monogamia — pár vydrží 10–25 rokov. Pri strate partnera trvá nový pár 1–2 roky.
Vajcia bledo krémové, rozmery ~84 × 56 mm, hmotnosť ~150 g. Znáška máj–jún (vrchol konca mája). Samica znáša 1 vajce za 1,5–2 dni. Hniezdo vystiela perím zo spodnej strany hrudi pred začiatkom inkubácie. Pri strate prvej znášky v severných podmienkach nerobí náhradnú (krátke leto).
Sedí výhradne samica, samec stráži teritórium a sprevádza ju pri krátkych prestávkach na potravu (2× denne na 30–60 min). Samica zakrýva vajcia páperím a listami pri odchode. Inkubácia začína po znesení posledného vajca → mláďatá liahnu synchrónne v rozmedzí 24 hodín.
Hús-čatá prekociálne (nidifúgne) — pokryté žltohnedo-pruhovaným páperím, otvorenými očami, schopné chôdze a plávania do 24 hodín. Hmotnosť pri vyliahnutí ~85 g. Obaja rodičia sprevádzajú mláďatá — na rozdiel od kačíc, kde samica vodí sama. Po vyliahnutí celá rodina migruje k bohatým pasienkom (lúky, ostrice).
Hús-čatá sa kŕmia samostatne rastlinnou potravou (mladá trava, ostrice, hmyz). Rodičia ich len chránia a vodia. V krátkom severskom lete musia vyrásť za 6 týždňov — vzletné v 40–45 dňoch. Kľúčové: rodina zostáva spolu počas migrácie a celej zimy, mladé sa od rodičov oddelia až pri ich novej znáške nasledujúce leto.
Mladé sa od rodičov oddelia v máji nasledujúceho roka, keď rodičia začínajú novú znášku. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky vo 3.–4. roku. Mladé jedince v skupinách „neviazaných" do prvého párenia. Dĺžka života v prírode 17–25 rokov, v zajatí až 30 rokov.
| Husa siatinná | Husa bielocelá | Husa veľká (divia) | Husa snežná | Bernikla veľká | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 68–88 cm | 65–86 cm | 74–91 cm | 65–84 cm | 75–110 cm |
| Váha | 2,5–4,1 kg | 1,9–3,3 kg | 2,9–4,1 kg | 2,0–3,3 kg | 3,0–6,5 kg |
| Dožitie | 17–25 r | ~17 r | ~20 r | ~25 r | ~24 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 5/5 | 1/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC (tajga klesá) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Tmavá hlava, čierny zobák s oranžovým pruhom, oranžové nohy | Biele čelo, čierne škvrny na bruchu, ružový zobák | Celý ružovo-oranžový zobák, šedo-hnedá, predok dom. husí | Biele perie s čiernymi krídlami (alebo modrá morfa) | Čierna hlava+krk s bielym „brádkovým" pásom, hnedo-šedé telo |
| Dostupnosť v SR | Severná Eurázia — SR ~500–2 000 zimujúcich jedincov | Arktická Eurázia — SR ~1 000–5 000 zimujúcich | Eurázia — SR ~100–300 hniezdiacich párov | Severná Amerika — v SR mimoriadne vzácna zima | Severná Amerika, introd. EÚ — SR vzácny zimujúci |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kŕdli
Husi sú citlivé na vysokopatogénne kmene H5N1, ktoré v Európe od 2020 spôsobujú masívne ohniská. Druh počas migrácie kontaktuje hydinu a iné vodné vtáky. ŠVPS SR monitoruje zimoviská a hromadné úhyny.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, neurologické príznaky, smrť do týždňov
Husi prehltávajú olovené broky z polí a vodných nocovísk ako „grit" pre žalúdok. EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (Reach Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023. Aj malé množstvo (1–2 broky) je smrteľné.
Príznaky: Paralýza krídel a krku, neschopnosť pohybu, smrť do 24–48 hod
Riziko v plytkých teplých vodách na zimoviskách v prípade nadmernej eutrofizácie. Bakteriálny toxín hromadne usmrcuje vtáky. V SR zaznamenaný len výnimočne na slovenských rybníkoch.
Príznaky: Dýchavičnosť, chudnutie, smrť v týždňoch
Plesňová infekcia z plesnivého obilia a strnísk. Riziková najmä v zime, keď husi konzumujú vlhké pozberateľné obilie. Prevencia: kvalitné, neplesnivé krmivo na podporných kŕmnych plochách.
Príznaky: Akútna otrava — kŕče, smrť do hodín; chronická — reprodukčné poruchy
Husi na strniskách môžu skonzumovať pesticídmi morené osivá (insekticídy, fungicídy). V SR zaznamenané ojedinelé prípady otravy karbofuránom (zakázaný od 2008). EÚ pesticídy CAP 2023+ obmedzujú riziko.
Severský zimujúci druh — Slovensko navštevuje len v zime (november–marec), prilieta zo Škandinávie a ruskej tajgy/tundry. V SR ~500–2 000 zimujúcich jedincov (SOS/BirdLife zimné sčítanie 2023/2024). Najväčšie zimoviská: Východoslovenská nížina (Senné, Šírava, Latorica), Žitný ostrov, Záhorie.
Tajgová vs. tundrová forma — niektoré autority (IOC od 2010, AOU) rozlišujú dve samostatné druhy: Anser fabalis (Taiga Bean-Goose) a Anser serrirostris (Tundra Bean-Goose). BirdLife/IUCN ich však zlučujú. V SR sa stretávajú obidve formy — tajgová je väčšia s dlhým úzkym zobákom (oranžový pruh široký), tundrová menšia so zavalitým zobákom (pruh úzky).
Striktný bylinožravec — na rozdiel od kačice divej (omnivor) sa kŕmi takmer výhradne rastlinami. V zime na strniskách obilia (pšenica, jačmeň, kukurica), oziminách repky a na lúkach. Denný príjem ~300–500 g zelenej hmoty. Iba samice pri káčaťoch prijímajú nepatrne živočíšnu potravu.
Doživotná monogamia — pár vzniká v 2.–3. roku života a vydrží 10–25 rokov, do smrti jedného z partnerov. Pri strate vytvorí nový pár až po 1–2 rokoch „smútku" (potvrdené štúdiami GPS-telemetrie BirdLife Sweden 2018). Rodina (rodičia + mladé) zostáva spolu celú zimu.
Chránená zákonom 543/2002 Z. z. — celoročná ochrana, spoločenská hodnota 230 €/jedinec. Od roku 2007 vyňatá zo zoznamu poľovných druhov (vyhláška 344/2009 Z. z.). Pred tým bola legálne lovená až do 80. rokov. AEWA (Africko-eurázijská migračná dohoda) klasifikuje populáciu ako „kategória A".
Tajgová forma v Európe klesá — z ~100 000 jedincov v 90. rokoch na ~50 000 dnes (BirdLife Europe SPEC 2 — „Species of European Conservation Concern, kategória 2"). Hlavné príčiny: ťažba dreva v škandinávskej tajge (úbytok hniezdnych biotopov), klimatická zmena (oneskorené tavenie ľadu), otrava olovom na zimoviskách.
Migrácia v noci aj cez deň — na rozdiel od malých kačíc (nočná migrácia) husi migrujú aj cez deň v charakteristickom „V"-formácii (klínovitý let). Rýchlosť 65–85 km/h, schopná nepretržitého letu 800–1 200 km. Celá ročná migračná cesta 4 000–8 000 km tam aj späť.
Najväčšie európske zimovisko Hortobágy — Hortobágyský národný park (východné Maďarsko, ~50 km od SR hranice) hostí v zime 30 000–80 000 husí siatinných spolu s ~100 000 husami bielocelými. Slovensko je „okrajom" tohto zimoviska — jednotlivé kŕdle preletujú cez Východoslovenskú nížinu.
Citlivé na rušenie — pri vyrušení kŕdľa odletí na vzdialenosť 200–500 m. Opakované rušenie (poľovníci, fotografi, drony) vyčerpáva zimné zásoby tuku — môže viesť k nedostatočnému pripraveniu na jarnú migráciu a nižšej hniezdnej úspešnosti. Pozorovať len z teleskopu z >300 m vzdialenosti.
Najdlhšia migračná cesta v rode Anser — niektoré jedince z východnej Sibíri (Jakutsko) zimujú v Číne a Japonsku, ale európske populácie tajgovej formy z Fínska a severného Ruska zimujú v strednej Európe — preletia 3 000–5 000 km cez Pobaltie a Poľsko. GPS-telemetrické štúdie BirdLife Finland 2020 sledovali jednotlivce s presnosťou GPS.
V SR zimuje 500–2 000 jedincov (SOS/BirdLife Slovensko zimné sčítanie 2023/2024, IWC = International Waterbird Census). Najväčšie zimoviská: Východoslovenská nížina (rybníky Senné, Iňačovce, Šírava, Latorica — ~70 % zimujúcej populácie), Žitný ostrov (Podunajská nížina), Záhorská nížina (rybníky Plavecký Štvrtok, Adamov, Kuchyňa). Početnosť kolíše medziročne podľa zimného počasia — pri tuhých mrazoch sa kŕdle posúvajú južnejšie (do Maďarska, Slovinska). Slovensko je severnou hranicou hlavného zimného areálu, ktorý sa rozprestiera v Karpatskej kotline (Hortobágy, Tisa, Dunaj).
Najľahšie podľa zobáku: husa siatinná má čierny zobák s oranžovým pruhom uprostred, husa veľká (A. anser) má celý ružovo-oranžový zobák. Ďalšie rozlišujúce znaky: (1) hlava a krk — siatinná tmavšia, hnedo-čierna; veľká svetlejšia šedo-hnedá; (2) nohy — siatinná tmavo-oranžové až okrové; veľká ružovo-šedé; (3) veľkosť — siatinná o 5–15 cm menšia ako veľká; (4) v lete v SR vidíme len husu veľkú (hniezdiaca), siatinnú len v zime (november–marec). Pri zlej viditeľnosti využiť aj volanie — siatinná hlbšie „aank-aank", veľká hlasné „kang-ank".
Nie — husa siatinná v SR nikdy nehniezdila. Druh je viazaný na boreálnu tajgu a tundru severnej Eurázie — hniezdne areály leží od Škandinávie (Švédsko, Fínsko, Nórsko) cez európske Rusko po východnú Sibír (Jakutsko, Kamčatka). Najjužnejšie hniezdne lokality sú v južnom Fínsku okolo 60° severnej šírky. Na Slovensku chýbajú vhodné biotopy — žiadna boreálna tajga ani arktická tundra. Druh v SR registrujeme iba ako zimujúci a migračný: prílet október–december, odlet február–apríl. V lete (máj–september) sa v SR nevyskytuje (s výnimkou veľmi vzácnych ranených jedincov).
Husa siatinná je striktný bylinožravec a slovenské nížiny ponúkajú v zime ideálne podmienky: (1) strniská obilia (pšenica, jačmeň, kukurica) po žatve obsahujú pozberateľné zrno; (2) oziminy repky a obilia poskytujú zelenú trávu; (3) pozberateľné zvyšky cukrovej repy, zemiakov; (4) nezamrznuté nocoviská (Sĺňava, Šírava, rybníky Senné) v blízkosti polí. Denný režim: noc na vode → ráno odlet 5–30 km na polia → kŕmenie 8–10 hodín → večer návrat na nocovisko. Husi sú verné lokalitám — vracajú sa na to isté pole rok čo rok, čo robí ochranu kľúčových miest kritickou.
Nie — od roku 2007 bola husa siatinná vyňatá zo zoznamu poľovných druhov v SR (vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva 344/2009 Z. z. o poľovných druhoch, ich poľovných sezónach a podmienkach lovu). Druh je celoročne chránený zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — spoločenská hodnota 230 €/jedinec. Predtým bola legálne lovená do 80. rokov 20. storočia. Dôvod ochrany: populácia tajgovej formy v Európe klesá (BirdLife Europe SPEC 2), AEWA dohoda chráni druh počas celej migračnej trasy. Lov je trestný čin alebo priestupok (peňažná pokuta + spoločenská hodnota).
Optimálne obdobie je december – polovica februára, keď sú zimoviská maximálne osadené a počasie ešte umožňuje vodu nocovísk nezamrznúť. Najlepšie lokality: (1) NPR Senné (Východoslovenská nížina, CHVO Senianske rybníky) — ráno (7:00–9:00) a večer (15:00–17:00) prelety medzi nocoviskom a poľami; (2) Šírava (RP Senné) — najväčšia vodná plocha SR, kŕdle až 1 000 jedincov; (3) Sĺňava pri Piešťanoch — zimovisko husí na Váhu; (4) Žitný ostrov (poľnohospodárska krajina pri Dunaji). Vybavenie: ďalekohľad 10×42, teleskop 20–60×, teplé oblečenie. Pozorovať z diaľky >300 m (cez teleskop) — kŕdeľ pri vyrušení odletí a stratí denný príjem energie.
Husa siatinná — tajgová poddruh Anser fabalis fabalis, vzácny zimný hosť v strednej Európe.
Husa siatinná v 4K — kŕdeľ na zimovisku, charakteristické tmavé sfarbenie a oranžovo-čierny zobák.
