Procellariidae (víchrovníkovité)
Víchrovník plavý je na mori takmer tichý druh, v hniezdnej kolónii v noci výrazne hlučný. V kolónii 10 000–30 000 párov (Selvagens) je akustická scéna v noci kontinuálny šumiaci chór tisícov volajúcich vtákov v nórach. Repertoár obsahuje charakteristické „cat-like wailing" volania — séria plačúcich, kvičivých a mňaučajúcich nôt 5–10 sekúnd (0,5–3 kHz), greeting calls pri striedaní na hniezde, defensive squeaks pri obrane mláďaťa. Xeno-canto XC919307 zachytáva typické nočné wailing volania zo Selvagens, Portugalsko. Komunikácia v kolónii je primárne akustická (tma robí vizuálne signály neúčinnými).
Pár sa vytvára postupne počas 2–3 rokov u mladých vtákov vracajúcich sa do kolónie (5–8 rokov). Tokový display v nórach v noci — wailing volania samcov, allopreening, billing. Monogamné páry vydržia 15+ rokov. Pri smrti partnera nový pár sa hľadá 1–2 roky. Rozvod (divorce) zriedkavý (10 %).
Vajce je biele bez škvŕn, rozmery ~73 × 49 mm, hmotnosť ~95 g (~10 % hmotnosti samice). Znáša len 1 vajce ročne. Ak vajce zlyhá, nová znáška až nasledujúci rok.
Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 5–10 dní. Druhý partner medzitým loví 500–2 000 km od kolónie. Striedanie sprevádzané wailing volaniami v nore a vzájomným preening.
Mláďa nidikolné (semialtriciálne) — pokryté šedohnedým páperím, hmotnosť ~70 g. Prvých 10–14 dní (guard stage) jeden rodič vždy pri mláďati v nore. Po 14 dňoch rodičia opúšťajú mláďa samé v nore, kŕmenie raz za 2–6 dní.
Mláďatá sa kŕmia olejnatým regurgitátom z hrdla rodiča. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety 500–2 000 km, mláďa kŕmené 50–150 g oleja raz za 2–6 dní. Mortalita mláďat 20–35 % — hlavné príčiny: predácia invázními druhmi (rats, cats), hladovanie, light pollution. Mláďa opúšťa kolóniu v noci (samé), letí na otvorené more bez rodičov.
Mláďatá opúšťajú kolóniu v 90–97 dňoch (október–november) a nevracajú sa 4–6 rokov — žijú pelagicky v atlantických a južnoafrických vodách. Prvé návraty do kolónie typicky v 5.–6. roku. Pohlavná zrelosť v 5–8 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 7.–9. roku života. Dlhovekosť 30+ rokov.
| Víchrovník plavý (Cory's/Scopoli's) | Víchrovník malý | Víchrovník tmavý (Sooty) | Fulmar ľadový (Fulmar) | Víchrovník Yelkouan | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 45–56 cm | 30–38 cm | 40–51 cm | 43–52 cm | 30–35 cm |
| Váha | 0,6–1,2 kg | 350–575 g | 0,7–1,0 kg | 0,7–1,0 kg | 350–450 g |
| Dožitie | 30+ r | 55+ r | 30+ r | 40+ r | 25+ r |
| Ochrana | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT | IUCN LC | IUCN VU |
| Charakteristika | Najväčší shearwater severnej hemisféry — žltý zobák, „cat-like wailing" v kolónii | Najdlhšie zdokumentovaný divoký vták — 55+ rokov banded na Bardsey Island | Najdlhšia migrácia vtákov — 65 000 km/rok medzi NZ/Falklandy a aljaské vody | Najpočetnejší procellariid severného oceánu — strieka olejnatý výlučok | Stredomorský endemit — ~28 000 párov, IUCN VU, predácia rats |
| Areál | Stredomorie a Macaronézia — Sicília, Filfla Malta, Selvagens, ~390 000 párov | Severný Atlantik — Wales (Skomer 50 % populácia), Írsko, ~410 000 párov | Globálne — hniezdi v Novom Zélande, Chile, Falklandoch, ~20 mil. | Cirkumpolárny v Arktíde — Island, Británia, Nórsko, Aljaška, ~16 mil. párov | Stredomorie — Malta, Sicília, Korzika, Chorvátsko |
Najväčší shearwater severnej hemisféry — rozpätie krídel 117–135 cm, hmotnosť 600–1 200 g. Pre porovnanie víchrovník malý (P. puffinus) má rozpätie 76–89 cm a 350–575 g — 2–3× menší.
Po taxonomickej revízii IOC 2015 — C. diomedea a C. borealis sú samostatné druhy — predtým považované za poddruhy. C. diomedea (Scopoli's Shearwater) hniezdi v Stredozemnom mori, C. borealis (Cory's Shearwater) v Macaronézii (Selvagens, Berlengas, Azory).
Charakteristické nočné „cat-like wailing" volania v kolónii — anglickí ornitológia popisujú zvuky ako mňaučanie mačiek. Vďaka tomu sa kolónie ľahko počujú aj v tmavej noci na 1+ km vzdialenosti.
Migruje 8 000–15 000 km — z hniezdiska v Stredozemnom mori cez Gibraltar do južnej Afriky (Benguela current) alebo Argentíny (Patagonia shelf), návrat v marci–máji. Sledované GPS-trackingom 2008–2024.
Plunge-diving z výšky 3–10 m, ponor do 15 m — na rozdiel od albatrosov, ktoré nepoužívajú potápanie. Doba ponoru 20–40 sekúnd. Hlavná korisť sardely a kalamáre.
Filfla (Malta) — 10 000 párov na 1,5 km² ostrove — jedna z najpočetnejších kolónií Stredomoria. Filfla je Bird Sanctuary chránená BirdLife Malta. Tradične bola používaná Britmi ako vojenský bombardovací cieľ — zákaz od 1971.
Inkubácia 53–56 dní — striedavo obidvaja partneri (striedanie každých 5–10 dní). Mláďa opúšťa kolóniu v 90–97 dňoch (október–november).
Stredomorská populácia klesá o 1–2 % ročne — SPEA monitoring od 1990. Hlavné príčiny: invázne druhy, longline bycatch, plastové znečistenie, klimatické zmeny.
Dlhovekosť 30+ rokov — banding na Selvagens a Linosa dokumentuje jedince 30+ rokov staré. Monogamné páry vydržia 15+ rokov.
Druh popísaný Scopoli v 1769 — Giovanni Antonio Scopoli (taliansko-rakúsky zoológ) popísal druh ako Procellaria diomedea v Annus I Historico-Naturalis. Latinský diomedea podľa gréckeho hrdinu Diomeda. Anglický názov Cory's Shearwater (pre C. borealis) honor Charles B. Cory (americký ornitológ).
Po taxonomickej revízii IOC 2015 bol predtým monotypický druh rozdelený na dva samostatné druhy: (1) C. diomedea (Scopoli's Shearwater) — Stredomorie (Sicília, Sardínia, Malta, Tunis, Grécko), ~140 000 párov, IUCN LC. (2) C. borealis (Cory's Shearwater) — Macaronézia (Selvagens 30 000, Berlengas, Azory), ~250 000 párov, IUCN LC. Rozdiely: morfologické (C. borealis mierne väčší, sfarbenie hlavy intenzívnejšie), genetické (Genovart et al. 2013 — 3 % divergencie mtDNA), akustické (volania mierne odlišné). Hybridizácia — v Berlengas a Azores dokumentovaná malá hybridizácia (~5 % párov).
Najlepšie lokality pre pozorovanie víchrovníka plavého: (1) Selvagens Islands (Madeira, Portugalsko) — najväčšia kolónia C. borealis 30 000 párov, SPEA tours (jún–september); (2) Berlengas (Portugalsko) — Biosphere Reserve, boat tours z Peniche (apríl–september); (3) Filfla (Malta) — 10 000 párov C. diomedea, BirdLife Malta tours (máj–august, len výskumné expedície); (4) Linosa (Sicília) — 10 000 párov, boat tours; (5) Cabrera (Baleár, Španielsko) — National Park, boat tours z Mallorky (apríl–september); (6) Strofades (Grécko) — 5 000 párov, boat tours z Zakynthos (máj–august). V SR nepozorovateľný.
Procellariidae má 4 podobné druhy v Európe: (1) Víchrovník plavý (C. diomedea/borealis, LC) — najväčší, 45–56 cm, žltý zobák, ružové nohy, „cat-like wailing". (2) Víchrovník malý (P. puffinus, LC) — menší, 30–38 cm, čierno-biely, severný Atlantik (Skomer Wales 50 % populácie). (3) Víchrovník Yelkouan (P. yelkouan, VU) — Stredomorie, 30–35 cm, sivohnedý, ~28 000 párov, IUCN VU. (4) Víchrovník Baleár (P. mauretanicus, CR) — kriticky ohrozený, ~3 000 párov, výlučne Baleár.
Víchrovník plavý na Slovensku prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne morský druh Stredomoria a Atlantiku. Veľmi zriedkavé zatúlané jedince vo vnútrozemí Európy po búrkach (Maďarsko Balaton, Rakúsko Neusiedlersee — 1 jedinec za 10 rokov). V SR k 2024 nebol zaznamenaný. V ZOO pravidelne nepozorovateľný. Najbližšie pozorovateľné: Cabrera (Baleár, Španielsko) letenkou Bratislava–Palma de Mallorca (~3 hodiny + boat) alebo Filfla (Malta) letenkou Bratislava–Malta (~3 hodiny).
Víchrovník plavý je vnímavý na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1 — 2022–2024 dokumentované epizódy v Stredomorí. K máju 2026 menšie úhyny ~500 párov (predovšetkým Sicília a Sardínia). Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (140 000 párov C. diomedea + 250 000 párov C. borealis) nie je vtáčia chrípka existenčná hrozba. Koordinovaný monitoring: SPEA, BirdLife Malta, LIPU (Lega Italiana Protezione Uccelli). Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov.
Kolónia víchrovníka plavého (C. diomedea) má v noci charakteristické „cat-like wailing" — séria plačúcich, kvičivých a mňaučajúcich nôt 5–10 sekúnd (0,5–3 kHz). Pôvod a funkcia: (1) Tokové volania samcov — lákajú samice do nór, signalizujú kvalitu jedinca (sexual selection). (2) Pár-bondová komunikácia — pri striedaní na hniezde greeting calls. (3) Územná obrana — samcové wailing odpudzuje iných samcov od nory. (4) Mláďatá v norách — odpovedajú jemnými volaniami. (5) Individuálna identifikácia — každý jedinec má unikátne vokálne signatúry (rozpoznateľné aj výskumníkmi). Akustická scéna v kolónii Selvagens (30 000 párov) v noci znie ako kontinuálny chór tisícov mňaučajúcich mačiek — bolo by nemožné spať v blízkosti.