Procellariidae (búrnikovité)
Búrnik šedý je na mori takmer tichý druh, v hniezdnej kolónii v noci umiarkovane hlučný. V kolónii 100 000–1 mil. párov (Snares Islands, Codfish Island NZ) je akustická scéna v noci kontinuálny šumiaci chór. Repertoár obsahuje charakteristické husté vŕzgavé volania (kch-kch-kch, 1–3 kHz, 3–5 sekúnd), wailing volania samcov pri tokovom display, greeting calls pri striedaní na hniezde. Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie 4–6 kHz pri žobraní. Xeno-canto XC1011959 zachytáva typické vŕzgavé volania z NZ. Komunikácia v kolónii primárne akustická.
Pár sa vytvára počas 2–3 rokov u mladých vtákov vracajúcich sa do kolónie (5–9 rokov). Tokový display v nórach v noci. Monogamné páry vydržia 15+ rokov.
Vajce je biele bez škvŕn, rozmery ~78 × 49 mm, hmotnosť ~100 g (~12 % hmotnosti samice). Znáša len 1 vajce ročne.
Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 5–10 dní. Druhý partner medzitým loví 500–3 000 km od kolónie.
Mláďa nidikolné (semialtriciálne) — pokryté šedohnedým páperím, hmotnosť ~75 g. Prvých 10 dní (guard stage) jeden rodič vždy pri mláďati v nore. Po 10 dňoch rodičia opúšťajú mláďa samé, kŕmenie raz za 2–5 dní.
Mláďatá sa kŕmia olejnatým regurgitátom z hrdla rodiča. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety 500–3 000 km. Mortalita mláďat 20–35 % — predácia rats a mačky, hladovanie. Mláďa opúšťa kolóniu v noci samé, letí na otvorené more bez rodičov. Tradičný Maori muttonbird harvest (Titi) — Rakiura Maori majú právo loviť 250 000 mláďat ročne (apríl–máj) tradičnou metódou na Tītī (Muttonbird Islands).
Mláďatá opúšťajú kolóniu v 86–106 dňoch a okamžite začínajú severnú migráciu — 11 000+ km do severného Pacifiku. Nevracajú sa 4–6 rokov. Prvé návraty v 5.–6. roku. Pohlavná zrelosť v 5–9 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 7.–10. roku. Dlhovekosť 30+ rokov.
| Búrnik šedý (Sooty) | Búrnik veľký (Cory's) | Búrnik Manx | Búrnik krátkochvostý (Tasmania) | Búrnik severský (Fulmar) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–51 cm | 45–56 cm | 30–38 cm | 40–43 cm | 43–52 cm |
| Váha | 0,7–1,0 kg | 0,6–1,2 kg | 350–575 g | 480–800 g | 0,7–1,0 kg |
| Dožitie | 30+ r | 30+ r | 55+ r | 30+ r | 40+ r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najmigrujúcejší vták planéty — 65 000 km/rok, najhlbšie potápanie 67 m | Najväčší shearwater severnej hemisféry — Stredomorie, Macaronézia | Najdlhšie zdokumentovaný divoký vták — 55+ rokov banded na Bardsey Island | Tasmánsky muttonbird — udržateľný harvest, transekvatorná migrácia do Aljašky | Najpočetnejší procellariid severného oceánu — strieka olejnatý výlučok |
| Dostupnosť v SR | Globálne — hniezdi v Novom Zélande, Chile, Falklandoch, ~20 mil. jedincov | Stredomorie, Macaronézia — Filfla Malta, Selvagens, ~390 000 párov | Severný Atlantik — Wales (Skomer 50 % populácia), Írsko, ~410 000 párov | Tasmania, juhovýchodná Austrália — ~23 miliónov jedincov | Cirkumpolárny v Arktíde — Island, Británia, Nórsko, Aljaška, ~16 mil. párov |
Príznaky: Masívny úhyn z hladovania, hypotermia, kolaps populácie
Pacific Blob (2014–2016) — anomálne teplé vody severovýchodného Pacifiku spôsobili kolaps krillu a sardel — tisíce búrnikov šedých uhynuli v Kalifornii, Oregone, Washingtone, Aljaške. Najmasívnejšie úhyny morských vtákov v histórii Pacifiku. Klimatické zmeny zvyšujú frekvenciu marine heatwaves. NOAA Pacific Marine Environmental Laboratory monitoruje.
Príznaky: Háčik v zobáku, utopenie, masívny úhyn
V 1990s longlinery zabíjali 100 000+ búrnikov šedých ročne v severnom Pacifiku. ACAP a streamer lines znížili bycatch o 70–90 % do 2020. Aljaská a chilska longline flotila povinne používajú streamer lines.
Príznaky: Predácia mláďat v nórach, dezintegrácia kolónií
Invázne potkany (Rattus exulans, R. norvegicus) a mačky predácia mláďat na novozealandských kolóniách. Codfish Island bola očistená od potkanov a mačiek 1989–1998 — populácia stabilizovaná. Snares Islands historicky bez rats. Stewart Island Rakiura Maori muttonbird harvest udržateľný.
Príznaky: Hromadný úhyn v kolónii, neurologické príznaky
2022–2024 epizódy v Južnej Amerike a Severnej Amerike — vtáčia chrípka HPAI H5N1 zasiahla chilske a kalifornské populácie. Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (20 mil. jedincov) nie je vtáčia chrípka existenčná hrozba.
Príznaky: Plný žalúdok plastu (0,5–1,5 g/jedinec), zníženie hniezdneho úspechu
Plast dokumentovaný v žalúdkoch búrnikov šedých — 0,5–1,5 g/jedinec v severnom Pacifiku (Provencher et al. 2014). Great Pacific Garbage Patch hlavný zdroj.
Najmigrujúcejší vták planéty — 65 000 km ročne — Shaffer et al. 2006 (Stanford University, PNAS) dokumentoval cez satelitné lokátory najdlhšiu migráciu vtákov. Figure-8 v Pacifiku: Nový Zéland → Aljaška → Nový Zéland za 200 dní.
Najhlbšie potápanie zo shearwaters — 67 m — dokumentované TDR (time-depth recorder) experimentmi v NZ a Chile. Pre porovnanie albatros sa nepotápa, búrnik Manx max. 55 m.
Globálna populácia ~20 miliónov jedincov — jeden z najpočetnejších morských vtákov planéty. Najpočetnejšia kolónia: Snares Islands (NZ) 2 mil. párov.
Pacific Blob 2014–2016 spôsobil masívne úhyny — anomálne teplé vody severovýchodného Pacifiku spôsobili kolaps krillu a sardel. Tisíce búrnikov šedých uhynuli v Kalifornii, Oregone, Washingtone, Aljaške — najmasívnejšie úhyny morských vtákov v histórii Pacifiku.
Maori muttonbird harvest (Titi) — udržateľná tradícia — Rakiura Maori majú právo loviť mláďatá tradičnou metódou na ostrovoch Tītī (Muttonbird Islands, NZ). 250 000 mláďat ročne (apríl–máj). Tradícia 600+ rokov, neohrozí populáciu — Maori udržiavajú prísne kvóty.
Inkubácia 53–56 dní — striedavo obidvaja partneri. Mláďa opúšťa kolóniu v 86–106 dňoch a okamžite začína severnú migráciu 11 000+ km bez rodičov.
Predtým v rode Puffinus, v 2014 reklassifikovaný do rodu Ardenna — IOC v4.4 rozdelil Puffinus na menší (Puffinus — Manx, Yelkouan) a väčší (Ardenna — Sooty, Great, Flesh-footed, Short-tailed) na základe genetiky (Penhallurick & Wink 2004).
Sivohnedý s charakteristickou bielou spodinou krídel — diagnostický znak v lete. Anglické sooty = sadzový. Rozpätie krídel 95–110 cm.
Pelagické kŕdle 100 000+ jedincov — Monterey Bay v 1990s zaznamenané jedným z najväčších kŕdľov morských vtákov sveta (1 milión jedincov pozorovaný Roger Tory Peterson). Dnes klesajú o 1,5 % ročne.
Druh popísaný Gmelin v 1789 — Johann Friedrich Gmelin (nemecký zoológ) popísal druh ako Procellaria grisea v 13. vydaní Systema Naturae. Latinské grisea = „šedá". Anglický názov Sooty Shearwater odkazuje na sivohnedé sfarbenie.
Búrnik šedý (A. grisea) je najmigrujúcejším vtákom planéty — preletí 65 000 km ročne medzi hniezdiskami v južnej a zimoviskami v severnej hemisfére. Mechanizmus: (1) Hniezdi v južnej hemisfére (Nový Zéland, Chile, Falklandy) v južnom lete (november–máj). (2) Migruje na sever do severnej hemisféry v júni — buď do severného Pacifiku (Aljaška, Kalifornia, Japonsko) cez figure-8 trajektóriu, alebo do severného Atlantiku (Britania, Grónsko) cez transatlantickú trajektóriu. (3) Návrat na juh v septembri–októbri. Stanford štúdia Shaffer et al. 2006 (PNAS) cez satelitné lokátory dokumentovala 19 vtákov z NZ — najdlhšia individuálna migrácia 74 000 km/rok! Adaptácia: dynamic soaring efektívny letec, exploitácia produktivity obidvoch hemisfér (jadrový vrchol Aprílový juhopolárny krill + augustový severopacifický pollock).
Búrnik šedý je jeden z najľahšie pozorovateľných pelagických druhov kvôli globálnemu výskytu. Najlepšie lokality: (1) Monterey Bay Whale Watch (Kalifornia, USA) — júl–november, kŕdle 100–10 000 jedincov; (2) Pacific Pelagics (Half Moon Bay, USA) — august–október; (3) Stewart Island Ferry (Nový Zéland) — november–marec; (4) Pelagic Cruises Skye (Škotsko, UK) — august–október; (5) Choshi Pelagics (Japonsko) — apríl–jún. Rekord: Monterey Bay 1990s — kŕdeľ 1 milión jedincov pozorovaný Roger Tory Peterson, jeden z najväčších kŕdľov morských vtákov sveta. V SR nepozorovateľný.
Maori muttonbird harvest (Titi) je udržateľná tradícia Rakiura Maori v Novom Zélande — lov mláďat búrnika šedého (Tītī v jazyku Maori) na ostrovoch Tītī (Muttonbird Islands) pri Stewart Island. Tradícia 600+ rokov pred európskou kolonizáciou. Práva: Rakiura Maori (kmeň Stewart Island) majú výlučné právo loviť mláďatá počas harvest sezóny (apríl–máj). Kvóty: ~250 000 mláďat ročne (~5 % všetkých mláďat), neohrozí populáciu — Maori udržiavajú prísne kvóty na základe tradicionnej ekológickej znalosti. Metóda: lov mláďat pred opustením nory (akumulovaný tuk pred migráciou), tradičné spracovanie soľou — muttonbird (tuk-mäso) ako delikatesa. Spolupráca s NZ Department of Conservation — vedecký monitoring kvôli udržateľnosti. Najlepší príklad indigenous-led conservation.
Búrnik šedý je pravidelný severoatlantický migrant — v lete (júl–október) sa vyskytuje pri britských a nórskych pobrežiach. Najlepšie lokality v Európe: Pelagic Cruises Skye (Škotsko), Cornwall Pelagics (Britania), Lofoten pelagické výlety (Nórsko). V SR (vnútrozemie) extrémne zriedkavý — 1 zaznamenaný jedinec za 20–30 rokov po búrkach (Maďarsko Balaton, Rakúsko Neusiedlersee). K 2024 v SR zaznamenané 2–3 jedince (SOS databáza). V ZOO pravidelne nepozorovateľný. Najbližšie pozorovateľné na pelagických výletoch z Británie alebo Nórska.
Pacific Blob (2014–2016) bola najväčšia zdokumentovaná Marine Heatwave v severovýchodnom Pacifiku — anomálne teplé vody +2 až +5 °C nad normál po dobu 2+ rokov. Dopady: (1) Kolaps krillu (Euphausia pacifica) a sardel (Sardinops sagax) — hlavných korí búrnika šedého. (2) Masívne úhyny morských vtákov — tisíce búrnikov šedých uhynuli z hladovania v Kalifornii, Oregone, Washingtone, Aljaške. (3) Kolaps tučniakov — masívne úhyny common murre a Cassin's auklet. (4) Migračná disrupcia — búrniky šedé sa nevracali na obvyklé pelagické lovisko v Monterey Bay v 2015–2016 (kŕdle len 10 000 namiesto 100 000+). NOAA Pacific Marine Environmental Laboratory dokumentoval. Klimatické zmeny zvyšujú frekvenciu marine heatwaves — riziko opakovaných Pacific Blobs v 2030s a 2040s.
Búrnik šedý (A. grisea) je najhlbšie potápajúci shearwater — dokumentované TDR (time-depth recorder) experimenty potápanie do 67 m (Shaffer et al. 2009). Pre porovnanie albatros sa nepotápa, búrnik Manx max. 55 m, kormorán max. 45 m. Adaptácia: (1) Pevné kosti — menej dutých kostí než iné lietajúce vtáky, zníženie vztlaku pre potápanie. (2) Veľký pľúcny objem — uloží viac kyslíka, doba ponoru 30–60 sekúnd. (3) Silne svalovité krídla — používa krídla na pohon pod vodou (wing-propelled diving), na rozdiel od kormorána (foot-propelled). (4) Bradykardia — pri ponore znižuje tep na 50 % normálu, šetrí kyslík. Funkcia hlbokého potápania: lov mezopelagických rýb (myctofides) a kalamárov v hĺbke 30–67 m počas dňa, keď korisť vyhľadáva chladnejšie vody.
Búrnik šedý — známy v Novom Zélande ako Tītī, dlhodobá migrácia 74 000 km ročne medzi Pacifikom a sub-arktickými moriami.
Búrnik šedý — záber masívneho zhluku tisícov jedincov pri kŕmení, charakteristický "shearing" let nad hladinou.
