Búrnik Leachov (Hydrobates leucorhous)

Hydrobatidae (búrničkovité)

Búrnik Leachov

Hydrobates leucorhous — najpočetnejšia storm petrel severného oceánu — nočne aktívna v kolónii, pattering let, ~5 mil. párov

IUCN: VU (Vulnerable, 2024) | Vulnerable, ~5 miliónov párov, Baccalieu -50 % od 1980, St. Kilda -27 % od 2000 — invázne druhy, light pollution, H5N1
Dĺžka18–22 cm
Rozpätie45–48 cm
Hmotnosť40–50 g
Dlhovekosť30+ rokov
Populácia svet~5 miliónov párov
IUCNVU (Vulnerable)

Výživa

  • Drobné ryby — myctophids (svetlofajne — lanternfish), mladé ryby tesne pod hladinou
  • Drobné kôrovce — copepody (Calanus), amphipody (Themisto), euphausidy
  • Hlavonožce — drobné kalamáre (Gonatus juvenily), mlade chobotnice
  • Zooplankton — pteropody (Limacina), gelatinózny zooplankton
  • Olejnaté kvapky na hladine — z mŕtvych veľrýb a rýb (pre žalúdočný olej)
Tip od odborníka Búrnik Leachov (Hydrobates leucorhous) je najpočetnejšia storm petrel severného oceánu — denne potrebuje 15–25 g potravy (cca 30–50 % vlastnej hmotnosti — extrémne vysoký metabolizmus kvôli malej veľkosti). Loví výlučne z hladiny mora — typický pattering (poklepávajúci let): pláva so šíkmi krídel hore, nohami poklepáva po hladine ako keby tancovala. Primárna technika lovu: nočné surface-pattering drobných kôrovcov a myctofides vystupujúcich do plytkých vôd cez vertikálnu migráciu. Korisť 0,5–3 cm. Nočná aktivita v kolónii — dospelé vtáky prichádzajú a opúšťajú kolóniu výlučne v noci (vyhýbajú sa diurnálnym predátorom — čajkám, vranám). Pelagické výlety: 200–600 km od kolónie, sledované GPS-trackingom 2010–2024. Žalúdočný olej — koncentrovaný olej s vôňou (8 kcal/g) tvorený z lipidov myctofides, regurgituje mláďatám každé 1–4 dni. Charakteristická aroma — kolónia búrnika Leachovho má silnú „muskovú" vôňu (dlho cítiteľná v noci, vzdialenosť 100+ m). Tento zápach je charakteristický pre celú čeľaď Hydrobatidae. Light pollution hrozba — pridom kolóniou v Newfoundlande a Britanii sa mladé jedince orientujú podľa mesačného svetla — pevninské a korabné svetlá ich dezorientuje, narážajú do budov a lampiónov.

Hlasový prejav

Búrnik Leachov je na mori takmer tichý druh, v hniezdnej kolónii v noci umiarkovane hlučný. V kolónii 100 000–3,5 mil. párov (Baccalieu Island, Newfoundland) je akustická scéna v noci kontinuálny šumiaci chór tisícov volajúcich vtákov v nórach. Repertoár obsahuje charakteristické chichotavé volania (chuckling) — uniqua pre druh, séria rýchlych jemných nôt 2–4 sekundy (1–3 kHz), trill volania samcov pri lákaní samíc do nór, pišťanie mláďat v norách. Xeno-canto XC748107 zachytáva typické chuckling volania zo St. Kilda, Británia. Komunikácia v kolónii je primárne akustická (na rozdiel od albatrosov ktoré používajú vizuálne display) — tma robí vizuálne signály neúčinnými.

Typické zvuky

  • Chuckling — chi-chi-chi-chuh-chuh, charakteristické chichotavé volanie (1–3 kHz)
  • Trill — opakované rýchle noty samcov pri lákaní samíc do nór
  • Mláďatá: jemné pišťanie v norách — žobravé volanie 3–5 kHz
  • Letové volania — krátke chuckling pri prelete kolóniou v noci
  • Greeting calls — pri striedaní na hniezde v nore
  • Defensive squeaks — pri obrane mláďaťa pred predátorom v nore

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — máj–jún (príchod do kolónie po pelagicke)
Znáška 1 vajca — jún–júl, vrchol stred júna
Inkubácia 41–42 dní + odchov mláďat (júl–október)
Postupné pelichanie po hniezdení (október–december), pelagicky
Mladé opúšťajú kolóniu v 63–70 dňoch (september–október)
Pelagické obdobie — celosvetové subtropické a tropické vody

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorené more severného Atlantiku a Pacifiku, hniezdiská na ostrovoch s mäkkou pôdou na nóru
Druh je striktne pelagický mimo hniezdneho obdobia. Hniezdiská: ostrovy s mäkkou rašelinou alebo hlinkou na hĺbenie nór — Baccalieu Island (Newfoundland, najväčšia kolónia svetu 3,5 mil. párov, Provincial Ecological Reserve), St. Kilda (Hirta, Soay, 14 000 párov), Mykines (Faroe, 25 000 párov), Island, Nórsko, Aleuty (Buldir Island), Britská Kolumbia, Mexiko (Guadalupe).
Nadmorská výška
5–200 m n. m. (hniezdiská), pelagicky 0–5 m nad hladinou
Hniezdo je v nórach pod kameňmi alebo v hlinkových svahoch 5–200 m n. m. — niekoľko centimetrov pod povrchom (hĺbka nory 30–80 cm). Baccalieu Island má kolónie na celom 6 km² ostrove. Pelagicky lieta typicky 0–5 m nad hladinou (pattering let), výnimočne do 20 m.
Hniezdo
Nora pod kameňom alebo v hlinkovom svahu (hĺbka 30–80 cm) — kolóniovo, hustota 5 000–50 000 hniezd/ha
Hniezdo je nora pod kameňom alebo v hlinke, dĺžka 30–80 cm, koniec rozšírený na hniezdnu komoru (15 cm priemer). Stavajú spoločne samec aj samica (hĺbka nory za 7–10 dní). Baccalieu Island kolónia najväčšia svetu — ~3,5 milióna párov rozprestrené na 6 km² (~580 000 hniezd/km²!). Site fidelity 90 % — pár sa vracia do tej istej nory 10+ rokov.
Teplota
Subarktické pásmo na hniezdiskách +5 °C až +20 °C, pelagicky -2 °C až +30 °C
Druh sa adaptoval na široký teplotný rozsah — hniezdne kolónie v subarktických podmienkach (St. Kilda priemer +9 °C, Newfoundland +5 °C v lete), pelagicky migruje do tropických vôd (Brazília +28 °C v zime). Adaptácia: hrubá pterylotia, vysoký metabolizmus (extrémne malá veľkosť tela 40 g).
Voda
Slaná morská voda, supraorbitálne soľné žľazy nad očami
Búrnik pije výlučne morskú vodu. Adaptácia: supraorbitálne soľné žľazy nad očami vylučujú nadbytočnú soľ cez nosové otvory. Loví z hladiny mora — pattering let.
Spoločnosť
Vysoko sociálny — hniezdi kolóniovo v hustých kolóniách (až 580 000 hniezd/km²), loví samostatne
Druh je vysoko sociálny v kolónii — najpočetnejšie kolónie planéty (Baccalieu Island 3,5 mil. párov). Mimo hniezdneho obdobia pelagicky samostatne alebo v malých skupinách 2–10 jedincov, často v zmiešaných skupinách s ostatnými storm petrels. Pri sledovaní mŕtvych veľrýb sa zhromažďujú v skupinách 50–500 jedincov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj–jún (príchod do kolónie), monogamné páry 10+ rokov

Pár sa vytvára postupne počas 2–3 rokov u mladých vtákov vracajúcich sa do kolónie (4–6 rokov). Tokový display v nórach — trill volania samcov lákajú samice, vzájomné chuckling. Monogamné páry vydržia 10+ rokov. Pri smrti partnera nový pár sa hľadá 1 rok. Rozvod (divorce) zriedkavý (10–15 %).

Znáška
1 vajce, jún–júl (vrchol stred júna)

Vajce je biele bez škvŕn, rozmery ~33 × 24 mm, hmotnosť ~9 g (~20 % hmotnosti samice — veľmi veľké relatívne). Znáša len 1 vajce ročne. Ak vajce zlyhá, nová znáška až nasledujúci rok.

Inkubácia
41–42 dní

Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 3–5 dní (jeden najdlhšie zdokumentované 6 dní). Druhý partner medzitým loví 200–600 km od kolónie. Striedanie sprevádzané chuckling volaniami v nore a vzájomným preening.

Liahnutie
Júl–september (typicky stred augusta)

Mláďa nidikolné — pokryté šedohnedým páperím, hmotnosť ~7 g. Prvých 5–7 dní (guard stage) jeden rodič vždy pri mláďati v nore. Po 7 dňoch rodičia opúšťajú mláďa samé v nore, kŕmenie raz za 1–4 dni. Mláďa za 60+ dní v nore akumuluje tuk — pred opustením kolónie 1,5–2× ťažšie než dospelý.

Mláďatá
63–70 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia olejnatým regurgitátom z hrdla rodiča. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety 200–600 km, mláďa kŕmené 5–10 g oleja raz za 1–4 dni. Mortalita mláďat 30–50 % — hlavné príčiny: predácia invázními druhmi (rats, cats), light pollution (mladé narážajú do svetiel pri prvom letu), hladovanie. Mláďa opúšťa kolóniu v noci (samé), letí na otvorené more bez rodičov.

Samostatnosť
4–6 rokov do prvého návratu, 5–7 rokov do prvého hniezdenia

Mláďatá opúšťajú kolóniu v 63–70 dňoch (september–október) a nevracajú sa 3–5 rokov — žijú pelagicky v tropických vodách Atlantiku alebo Pacifiku. Prvé návraty do kolónie typicky v 4.–5. roku. Pohlavná zrelosť v 4–6 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 5.–7. roku života. Dlhovekosť 30+ rokov — britský banding na St. Kilda dokumentuje jedince 30+ rokov staré.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Búrnik Leachov 18–22 cm Fulmar ľadový 43–52 cm Víchrovník plavý 45–56 cm Víchrovník tmavý 40–51 cm Víchrovník malý 30–38 cm
Búrnik Leachov Fulmar ľadový (Fulmar) Víchrovník plavý (Cory's) Víchrovník tmavý (Sooty) Víchrovník malý
Dĺžka18–22 cm43–52 cm45–56 cm40–51 cm30–38 cm
Váha40–50 g0,7–1,0 kg0,6–1,2 kg0,7–1,0 kg350–575 g
Dožitie30+ r40+ r30+ r30+ r55+ r
OchranaIUCN VUIUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN LC
CharakteristikaNajpočetnejšia storm petrel severného oceánu — nočne aktívna, pattering let, biely zadokNajpočetnejší procellariid severného oceánu — strieka olejnatý výlučokNajväčší shearwater severnej hemisféry — Stredozemné more, MacaronéziaNajdlhšia migrácia vtákov — 65 000 km/rok medzi NZ/Falklandy a aljaské vodyNajdlhšie zdokumentovaný divoký vták — 55+ rokov banded na Bardsey Island
AreálSeverný Atlantik a Pacifik — Newfoundland (Baccalieu 3,5 mil.), St. Kilda, ~5 mil. párovCirkumpolárny v Arktíde — Island, Británia, Nórsko, Aljaška, ~16 mil. párovMacaronézia, Stredomorie — Portugalsko, Španielsko, Azores, ~250 000 párovGlobálne — hniezdi v Novom Zélande, Chile, Falklandoch, ~20 mil.Severný Atlantik — Wales (Skomer 50 % populácia), Írsko, ~410 000 párov

Zaujímavosti

1

Najpočetnejšia storm petrel severného oceánu — ~5 miliónov párov globálne. Najpočetnejšia kolónia: Baccalieu Island, Newfoundland — 3,5 milióna párov (~70 % globálnej populácie!). Witless Bay Ecological Reserve (Newfoundland) má ďalších 600 000 párov.

2

Veľmi malá — len 18–22 cm a 40–50 g — najmenší procellariid Európy a Atlantiku. Rozpätie krídel 45–48 cm. Pre porovnanie albatros sťahovavý (D. exulans) je 4 m rozpätie a 12 kg — 240× ťažší!

3

Charakteristický biely zadok a vidlicový chvost — diagnostické znaky druhu. Biely zadok (rump) viditeľný v lete cez chvost. Vidlicový chvost (forked tail) — výrazné rozdelenie. Tmavá pterylotia tela.

4

Nočná aktivita v kolónii — dospelé vtáky prichádzajú a opúšťajú kolóniu výlučne v noci (vyhýbajú sa diurnálnym predátorom — čajkám veľkým, vranám). Cez deň sa skrývajú v nórach pod kameňmi.

5

Pattering let — poklepáva nohami po hladine — typický let storm petrels: pláva so šíkmi krídel hore, nohami poklepáva po hladine ako keby tancovala. Latinské Hydrobates = „pešiac vodou" (gr. hydor = voda, bates = krokáč).

6

Kolónia má silnú „muskovú" vôňu — charakteristickú pre celú čeľaď Hydrobatidae. Vôňa je cítiteľná na vzdialenosť 100+ m v noci. Pochádza z proventrikulárneho oleja a hniezdnych nór.

7

Hniezdi v nórach 30–80 cm hlboko — chránená pred predátormi (čajky veľké, vrany, mačky). Baccalieu Island má hustotu kolónií ~580 000 hniezd/km²!

8

Pelagická migrácia 5 000–10 000 km — Newfoundland (jún–september) → Brazília a Karibik (november–marec) → severné Atlantik (apríl–máj). Sledované GPS-trackingom 2010–2024.

9

Light pollution mortalita 1 000+ jedincov/rok — mladé búrniky pri prvom letu sa orientujú podľa mesačného svetla — pevninské a korabné svetlá ich dezorientujú. Canadian Wildlife Service Lights Out Program (Newfoundland) v septembri.

10

Druh popísaný Vieillot v 1818 — Louis Pierre Vieillot (francúzsky ornitológ) popísal druh ako Procellaria leucorhoa v 1818. Anglický názov Leach's Storm Petrel honor William Elford Leach (britský zoológ). Latinský leucorhous = „bielobordý" (gr. leukos = biely, rhous = chvost).

Taxonomická klasifikácia

species Búrnik Leachov
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Procellariiformes (víchrovníkotvaré)
Čeľaď Hydrobatidae (búrničkovité)
Rod Hydrobates Boie, 1822
Druh H. leucorhous (Vieillot, 1818)
Poddruhy Predtým považovaný za 5 poddruhov, dnes po taxonomickej revízii (IOC 2016) povýšené na 4 samostatné druhy: H. leucorhous (Leach's), H. socorroensis (Townsend's), H. cheimomnestes (Ainley's), H. monorhis (Swinhoe's). Druh H. leucorhous je monotypický.
Areál Cirkumpolárny — severný Atlantik (Newfoundland — Baccalieu Island najväčšia kolónia 3,5 mil. párov, Faerské ostrovy, Island, St. Kilda Británia, Nórsko), severný Pacifik (Aleuty, Britská Kolumbia, Mexico — Guadalupe). Pelagický výskyt: oceány po celom svete.

? Často kladené otázky

Búrnik Leachov má IUCN status VU (Vulnerable, 2024) — masívny pokles severného Atlantiku. Baccalieu Island, Newfoundland (najväčšia kolónia svetu) klesla z 7 miliónov párov v 1980 na 3,5 milióna párov dnes (-50 % za 40 rokov). St. Kilda Británia klesla z 19 000 párov v 2000 na 14 000 párov dnes (-27 %). Hlavné príčiny: (1) Predácia inváznymi druhmi — potkany, mačky, líšky predácia mláďat v nórach; (2) Vtáčia chrípka H5N1 — 2022–2024 epizódy; (3) Light pollution — 1 000+ jedincov ročne pri zariadeniach pobrežia; (4) Klimatické zmeny — pokles myctofides v Severnom Atlantiku, zmena oceanografie; (5) Plastové mikročastice — 0,1–0,3 g/jedinec. Globálna populácia ~5 miliónov párov klesá.

Najlepšie lokality pre pozorovanie búrnika Leachovho: (1) Baccalieu Island (Newfoundland, Kanada) — najväčšia kolónia svetu 3,5 mil. párov, prístup len boatom s biologickými výletmi (júl–september) Canadian Wildlife Service; (2) Witless Bay Ecological Reserve (Newfoundland) — 600 000 párov + kolónie papagájovitých, ľahšia dostupnosť; (3) St. Kilda (Outer Hebrides, UK, UNESCO WH) — 14 000 párov, boat trips s mokým prepravom z Harris (apríl–august, špeciálne night tours); (4) Mykines (Faerské ostrovy) — 25 000 párov, day-only tours; (5) Skomer Island (Wales) — malá kolónia ~300 párov, RSPB tours; (6) Buldir Island (Aleuty, USA) — boat from Adak (júl–august, len ornitologické expedície). V SR nepozorovateľný.

Hydrobatidae má 4 podobné druhy po revízii 2016: (1) Búrnik Leachov (H. leucorhous, VU) — najpočetnejší severného Atlantiku a Pacifiku, ~5 mil. párov, vidlicový chvost a biely zadok. (2) Búrnik Townsendov (H. socorroensis, EN) — výlučne Guadalupe a Socorro (Mexiko), ~6 000 párov. (3) Búrnik Ainley (H. cheimomnestes, NT) — Guadalupe Mexiko, ~3 000 párov, zimné hniezdenie. (4) Búrnik Swinhoeov (H. monorhis, NT) — západný Pacifik (Japonsko, Kórea, Čína), ~100 000 párov, tmavší. Predtým boli všetky 4 považované za poddruhy H. leucorhous — povýšené na samostatné druhy IOC 2016 na základe genetiky (Friesen et al. 2007).

Búrnik Leachov na Slovensku prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne morský druh severného Atlantiku a Pacifiku. Extrémne zriedkavé zatúlané jedince vo vnútrozemí Európy po búrkach (Pyrnenees Francúzsko, Alpy Rakúsko — 1 jedinec za 5–10 rokov). V SR k 2024 nebol zaznamenaný (SOS — Slovenská ornitologická spoločnosť databáza). V ZOO pravidelne nepozorovateľný. Najbližšie pozorovateľné: St. Kilda (Hebrides, UK) letenkou z Bratislavy do Edinburghu (~3 hodiny + 7 hodín auto + boat) alebo Mykines (Faroe) letenkou Bratislava–Vágar (~5 hodín).

Kolónia búrnika Leachovho (a všetkých Hydrobatidae) má silnú „muskovú" vôňu cítiteľnú na vzdialenosť 100+ m v noci. Pôvod vône: (1) Proventrikulárny olej — vysokoenergetický oranžový olej tvorený z lipidov myctofides a kôrovcov (8 kcal/g), uchovávaný v proventriklu. Olej má charakteristickú „muskovú" vôňu (alifatické uhľovodíky, aldehydy, voľné mastné kyseliny). (2) Hniezdne nóry — desaťtisíce nórov s hnojom, vajcami, mláďatami. (3) Pterylotia — perie obsahuje uropygiálny olej s podobnou vôňou. Evolučná funkcia: pravdepodobne komunikácia v noci (vyhľadávanie nory podľa vône — Hydrobates má lepší čuch než iné vtáky), repelent proti predátorom (čajky, vrany neradi prejdú cez „pánu" Hydrobatidae). Charakteristické pre celú čeľaď.

Búrnik Leachov má komplexnú anti-predátorskú stratégiu: (1) Nočná aktivita v kolónii — dospelé vtáky prichádzajú a opúšťajú kolóniu výlučne v noci (vyhýbajú sa diurnálnym predátorom — čajkám veľkým, vranám). (2) Hniezdne nóry 30–80 cm hlboké — chránená pred čajkami a vranami, ktoré nemôžu vstúpiť do nory. (3) Charakteristická vôňa — repelent pre niektoré predátory (vrany neradi prejdú cez „pánu" Hydrobatidae). (4) Kolóniová obrana — vysoká hustota hniezd (580 000/km² na Baccalieu) znižuje pravdepodobnosť predácie jedného hniezda. (5) Pelagický spôsob života — mimo hniezdneho obdobia na otvorenom mori, žiadne predátory. Slabosť: invázne potkany, mačky a líšky môžu vstúpiť do nór — zničili kolónie na Mukojima a Aleutoch. Eradikácia inváznych druhov je kľúčová pre ochranu (Buldir Island Aleuty — eradikácia líšok 2000–2004, populácia +200 %).

ZDROJ: IUCN Red List 2024 (Hydrobates leucorhous — VU), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, IOC v15.2, Canadian Wildlife Service, RSPB, Wikipedia (SK/CZ/EN)

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC748107
Nahrávateľ: Doug Hynes
Licencia: CC BY-SA

 Video — Búrnik Leachov

Búrnik Leachov (Hydrobates leucorhous) — prezentácia o druhu

Búrnik Leachov — odborná prezentácia o biológii a ochrane tejto malej búrnokovej čeľade severného Atlantiku a Pacifiku.

Búrnik Leachov (Hydrobates leucorhous) — identifikácia druhu Hydrobates

Búrnik Leachov — porovnanie s príbuznými druhmi rodu Hydrobates (vrátane Ainleyho búrnika, ktorý bol dlho považovaný za poddruh).

 Cudzie názvy

Česky:   Buřňáček Leachův, Anglicky:   Leach's Storm Petrel, Nemecky:   Wellenläufer, Francúzsky:   Océanite cul-blanc, Španielsky:   Paíño boreal, Islandsky:   Sjósvala