Passerellidae (strnádlikovité)
Strnádlik plavý patrí medzi výnimočne melódické strnádliky — spev samca je bohatý, bublavý a gurglajúci, oveľa komplexnejší, než by sme čakali od strnádlika. Cornell Lab ho prirovnáva skôr ku spevu krivonosa (House Wren) než k typickej strnádkovitej pesničke: začína rýchlymi vysokými úvodnými tónmi, prechádza do hlbokého trylku, ktorý nečakane vyletí nahor a opäť klesne. Samec ovláda priemerne 3,7 rôznych typov pesničky (zdroj: Wikipedia EN / birdfact.com). Druh má dve bežné hlásky: agresívne „chip“ alebo „tup“ (kontaktná/poplašná hláska) a jemné vysoké „zeet“ vydávané v kryti počas migrácie. V období toku vydáva aj vibračné „zrrr-zrrr-zrrr“. V prírode ho preto človek skôr počuje, než uvidí — spev je najistejší spôsob identifikácie.
Po jarnom prílete na hniezdiska (apríl–máj) samec spieva z nízkeho bidla alebo konárčeka v krovinách a háji teritórium svojím výnimočne bohatým bublavým spevom. Tok prebieha od mája do júna. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobne overené (analógiou s príbuznými strnádlikmi).
Hniezdo stavia výhradne samica — plytkú miskovitú šálku (priemer ~10 cm, výška ~5 cm) z kôry vŕby, suchých ostríc a tráv, umiestnenú na zemi alebo tesne pri zemi pod trsom tráv či v hustých krovinách. Vajcia sú sfarbené variabilne: bledozelené až bledomodré alebo ružovkasto-biele so svetlohnedými až tmavohnedými škvrnami, rozmery 1,7–2,2 × 1,3–1,6 cm. Obvyklá znáška má 3–5, výnimočne 6 vajec.
Na vajciach sedí výhradne samica po dobu 12–14 dní (zdroj: Audubon Field Guide, birdfact.com). Samec v tomto období háji teritórium spevom a v blízkosti hniezda ostáva. Inkubácia začína po znesení posledného vajca, takže mláďatá sa liahnu takmer súčasne.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a larvy tvoria takmer výhradnú potravu mláďat (húsenice, chrobáky, mravce, drobné muchy) — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre ich rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch (zdroj: Audubon Field Guide, birdfact.com), aj keď ešte plne nelieta.
Po 9–12 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo, ešte pred úplným rozvinutím letového peria. Rodičia ich dokrmujú ďalšie 2–3 týždne po vyletení (zdroj: birdfact.com). Juvenilní jedinci sú celkovo hnedastejší, škvrnitejší a menej ostro nakreslení — plavý prsný pás je naznačený, no menej nápadný. Dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre strnádlika plavého nie je v dostupných zdrojoch podrobne špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými strnádlikmi sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálny zaznamenaný vek je aspoň 7 rokov a 11 mesiacov (samec krúžkovaný v Colorade, recapture 2002 — zdroj: birdfact.com).
| Strnádlik plavý | Strnádlik spevavý (Melospiza melodia) | Strnádlik bahenný (Melospiza georgiana) | Strnádlik savanový (Passerculus sandwichensis) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–15 cm | 12–17 cm | 12–14 cm | 11–15 cm |
| Váha | 17–19 g | 17–49 g | 15–25 g | 15–29 g |
| Dožitie | max. zaznamenaných 7 r 11 mes. (vo voľnej prírode); bežne 2–5 r | max. 11 r 10 mes. | max. 9 r | max. 9 r |
| Ochrana | IUCN LC (stabilný), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Štíhly strnádlik; plavý (okrovo-žltkastý) prsný pás s jemnými čiernymi prúžkami; sivé obočie; plavý fúzový prúžok; sivé líca; úzky belavý očný krúžok; obe pohlavia rovnaké | Väčší a robustnejší; hrubé tmavé prúžky na bielom prsníku so centrálnou tmavou škvrnou; chýba plavý nádych; hnedé líca; hnedý pruhovaný temeno | Výrazná hrdzavá koruna; šedá tvár; hrdzavé krovky krídel; tmavé pruhy na chrbte; prsník šedo-bielý bez ostrých prúžkov — celkovo odlišný od jemne prúžkovaného plavého | ŽLTÉ loreum (žltá nad okom a pred okom) — najtypickejší znak; kratší vidlicovitý chvost; prúžkovaný prsník bielo-hnedý bez plavého nádychu; odlíšenie: žlté loreum strnádlika savanovému, chýba strnádlikovi plavému |
| Areál | Hniezdi vo vlhkých krovinách, boreálnych bažinách a subalpínskych lúkach Severnej Ameriky (Aljaška–Kanada–západ USA); zimuje na juhu USA, v Mexiku a Strednej Amerike; nočný migrant | Severná Amerika — veľmi rozšírený celoročný a sťahovavý druh krovín, záhrad, vlhkých okrajov; výrazne väčší areál ako strnádlik plavý | Severná Amerika — hniezdi v bažinách, rašeliniskách a trstinách; zimuje na juhovýchode USA; viazanejší na vodné prostredíe ako strnádlik plavý | Severná Amerika — hniezdi na lúkach, tundre a pobrežných bažinách; jeden z najpočetnejších severoamerických strnádlikov |
Plavý prsný pás s jemnými prúžkami — najcharakteristickejší identifikačný znak: okrovo-žltkastý (plavý) prsný pás je zdobený jemnými, ostrými čiernymi prúžkami — akoby nakreslený perom a tušom, na rozdiel od hrubých olejových prúžkov strnádlika spevavého (zdroj: Cornell Lab AllAboutBirds). Táto elegancia mu dáva oproti príbuzným druhom upravenejší vzhľad.
Spev ako krivonos, nie strnádlik — spev samca je bohatý, bublavý a gurglajúci a výrazne odlišný od jednoduchej pesničky väčšiny strnádlikov; Cornell Lab ho prirovnáva skôr k spevu krivonosa (House Wren). Samec ovláda priemerne 3,7 rôznych typov pesničky a vykazuje menšiu geografickú variáciu v speve než príbuzný strnádlik spevavý alebo bahenný (zdroj: Wikipedia EN, birdfact.com).
Pomenovaný po priateľovi Audubona — druh opísal John James Audubon v roku 1834 a pomenoval ho po Thomasovi Lincolnovi z Dennysville (Maine), svojom priateľovi a spolocestujúcom, ktorý zložil typový exemplár počas výpravy do Novej Škótska. Lincoln v tom čase nebol ešte prezidentom USA — Abraham Lincoln sa prezidentom stal až v roku 1861 (zdroj: AllAboutBirds).
88 miliónov jedincov — stabilná populácia — odhadovaná svetová populácia strnádlika plavého je asi 88 miliónov dospelých jedincov; IUCN hodnotí druh ako LC (najmenej ohrozený) s celkovo stabilným trendom (zdroj: BirdLife DataZone, Audubon). Regionálny pokles bol zaznamenaný v severovýchodných USA (napr. New Hampshire) od cca 1980, kým západné populácie sú stabilné alebo rastú (zdroj: birdfact.com).
Tri poddruhy s geograficky obmedzenými rozdielmi — nominátny lincolnii obýva väčšinu areálu a má rudšie sfarbenie; menší a tmavší gracilis hniezdi na pobreží Britskej Kolumbie a JV Aljašky; najväčší a najjednotnejší alticola obýva hornatý západ USA. Rozoznanie poddruhov v teréne je prakticky nemožné aj pre skúsených pozorovateľov (zdroj: Wikipedia EN, birdfact.com).
Skrytý — počuť je ľahšie ako vidieť — napriek relatívne veľkej populácii je strnádlik plavý menej nápadný ako jeho príbuzní. Pohybuje sa takmer výhradne pri zemi v hustom pokryve, škrábe podstielku a vychádza najavo len krátko. V teréne ho odborníci identifikujú primárne podľa spevu — bublavé gurlanie z krovín je spoľahlivejším znakom ako pohľad na vtáka.
Nočný migrant s dlhou trasou — strnádlik plavý je sťahovavý druh, ktorý každoročne prelietava z boreálnych a horských hnízdisk v Kanade a USA na zimoviská na juhu USA, v Mexiku a Strednej Amerike (po Honduras a El Salvador). Migrácia prebieha prevažne v noci — vtáky vykonávajú dlhé trvácne nočné lety (zdroj: birdfact.com).
Rod Melospiza — len tri druhy — strnádlik plavý je jedným z len troch druhov rodu Melospiza: strnádlik spevavý (M. melodia), strnádlik bahenný (M. georgiana) a strnádlik plavý (M. lincolnii). Všetky tri sú výlučne severoamerické a zdieľajú prednosť pred hustým krovinatým a vlhkým prostredím. Príbuzenstvo a podobnosť s týmito druhmi je najväčšou výzvou pri terénnej identifikácii strnádlika plavého.
Maximum veku: takmer 8 rokov — maximálny zaznamenaný vek strnádlika plavého je aspoň 7 rokov a 11 mesiacov pre samca krúžkovaného v Colorade v roku 1995 a recapturovaného v roku 2002 (zdroj: birdfact.com). Priemerný vek vo voľnej prírode je podstatne kratší (2–5 rokov) vzhľadom na predátorov a riziká migrácie.
Hniezdo na zemi, výhradne samica stavia a inkubuje — samica sama stavia plytkú miskovitú šálku na zemi alebo tesne pri zemi a sama inkubuje vajcia 12–14 dní. Samec sa na inkubácii nepodieľa, no háji teritórium spevom. Po vyliahnutí kŕmia mláďatá obaja rodičia a dokrmujú ich ešte 2–3 týždne po vyletení z hniezda (zdroj: Audubon Field Guide, birdfact.com).
Strnádlik plavý je menší a štíhlejší než strnádlik spevavý a má JEMNÉ, ostré čierne prúžky na PLAVOM (okrovo-žltkastom) prsnom páse — Cornell Lab to opisuje ako kresby perom a tušom oproti hrubým olejovým ťahom spevavého. Strnádlik spevavý má hrubšie prúžky na bielom prsníku, často so sústredením do centrálnej tmavej škvrny, a chýba mu plavý nádych na prsníku. Plavý má navyše úzky belavý očný krúžok a sivé líca. Spev strnádlika plavého je bublavejší a pripomína krivonosa; spev spevavého je melodický, ale odlišne štruktúrovaný (zdroj: Cornell Lab AllAboutBirds, birdfact.com).
Strnádlik plavý hniezdi vo vlhkých krovinách, rašeliniskách, boreálnych bažinách (muskeg) a subalpínskych lúkach od Aljašky a Kanady po hornaté oblasti západných USA (Skalnaté hory juh po Arizonu a Nové Mexiko) a severovýchod USA. Zimuje na juhu USA (Kalifornia, Arizona, Texas, pobrežie Mexického zálivu) a ďalej cez celé Mexiko po Strednú Ameriku (Honduras, Salvádor). Migrácia prebieha prevažne v noci, jar apríl–máj, jeseň august–október (zdroj: Wikipedia EN, birdfact.com, Audubon).
Mimo hniezdneho obdobia a v zime tvoria základ jedálnička semená tráv a burín, ktoré vták škrabí zo zeme v hustom pokryve. Počas hniezdenia a pri odchove mláďat prudko stúpa podiel hmyzu — húsenice, chrobáky, mravce, muchy, vošky, jepice, pavúky a mnohonôžky. Mláďatá sú kŕmené takmer výhradne hmyzom. Potrava sa zbiera pochodovaním a škrabaním výhradne pri zemi pod hustou vegetáciou (zdroj: Audubon Field Guide, birdfact.com).
Spev samca je výnimočne bohatý, bublavý a gurglajúci — Cornell Lab ho prirovnáva skôr k spevu krivonosa (House Wren) než k typickej strnádlikovej pesničke. Pesničky začínajú rýchlymi vysokými úvodnými tónmi, prechádzajú do hlbokého trylku, ktorý nečakane vyletí nahor a opäť klesne. Samec ovláda priemerne 3,7 rôznych typov pesničky. Druh má aj agresívne tvrdé hlásky chip alebo tup a jemné vysoké zeet vydávané v kryti počas migrácie. V teréne je identifikácia podľa spevu spoľahlivejšia ako vizuálna (zdroj: Wikipedia EN, birdfact.com, AllAboutBirds).
IUCN hodnotí strnádlika plavého ako NAJMENEJ OHROZENÝ (LC) s odhadovanou populáciou asi 88 miliónov dospelých jedincov a celkovo stabilným trendom. Regionálny pokles bol zaznamenaný v severovýchodných USA (napr. New Hampshire od cca 1980), kým západné populácie sú stabilné alebo rastú. Hlavnými hrozbami sú odvodňovanie mokradí, fragmentácia biotopu a zrážky s oknami počas nočnej migrácie. Druh nie je v CITES (zdroj: BirdLife DataZone, birdfact.com, Audubon).
V európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre sa strnádlik plavý bežne nechová — ide o výlučne severoamerický voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý nie je etablovaný ako klietkový druh. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. V Severnej Amerike platia prísne zákony na ochranu pôvodných spevavcov, ktoré ich chov bez špeciálnych povolení neumožňujú. Najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode alebo počúvaním nahrávok.
Strnádlik plavý nemá výrazný pohlavný dimorfizmus v sfarbení — obe pohlavia vyzerajú v teréne rovnako (zdroj: Wikipedia EN, AllAboutBirds). Samca a samicu nie je možné spoľahlivo odlíšiť vizuálne; samca identifikujeme len nepriamo podľa spevu (spieva výhradne samec) alebo správania (samec háji teritórium). Toto ho odlišuje napríklad od strnádky tajgovej, kde je pohlavný dimorfizmus výrazný.