Strnádlik stromový (Spizelloides arborea)

Passerellidae (strnádlikovité)

Strnádlik stromový

Spizelloides arborea — drobný arktický strnádlik s hrdzavou čiapkou, žlto-tmavým dvojfarebným zobákom a tmavou škvrnou na hrudi — zimný hosť záhradných kŕmidiel Severnej Ameriky, vo svojom mene zavádzajúci: živí sa pri zemi

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International / IUCN. Populácia je rozsiahla, odhadovaná na približne 26 miliónov jedincov. Populačný trend vykazuje určitý pokles (vyhodnotený na základe databázy Breeding Bird Survey a dlhodobého monitoringu), avšak pokles nie je dostatočne rýchly ani rozsiahly na to, aby sa druh priblížil prahovým hodnotám kategórie zraniteľný. Druh je chránený americkým Migratory Bird Treaty Act, nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Slovensku sa zákon 543/2002 Z. z. nevzťahuje — druh nie je pôvodným druhom SR.
Dĺžka14–16 cm
Váha18–28 g
Dožitiepriemer 2,3–3,4 r; max. zaznamenaný 10 r 9 m
PôvodArktická tundra a krovinné pásmo Aljašky a severnej Kanady
ZimovanieJužná Kanada a kontinentálne USA — zaburinené polia, mokrade, kŕmidlá
StravaSemená tráv a burín; v lete hmyz a bezstavovce
IUCNLC — najmenej ohrozený (~26 mil. jedincov)
Poznávací znakDvojfarebný zobák + tmavá škvrna v strede hrude + hrdzavá línia za okom

Výživa

  • Semená tráv, ľuľkov, burín a bylinných rastlín — základ zimovania; zbierané na zemi a v nízkej vegetácii
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, komáre, pavúky, húsenice; prevažná zložka počas hniezdnej sezóny na tundrových hniezdiskách
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok na tundrových hniezdiskách (čučoriedky, brusnice) a v zimoviskách
  • Minerály a grit — drobné kamienky prijímané zo zeme na podporu trávenia semien
Tip od odborníka Strnádlik stromový je v prírode prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom — v zime tvoria základ jedálnička semená tráv, ľuľkov a burín zbierané na zemi a v nízkej vegetácii, kým v lete na arktických hniezdiskách prudko stúpa podiel hmyzu a bezstavovcov (chrobáky, komáre, larvy, pavúky), ktoré sú nevyhnutné pre rast mláďat. V záhradách v jeho zimoviskách (USA, južná Kanada) ho možno privábiť drobným prasom, slnečnicou alebo kanárskym semenom rozosiatym priamo na zem — rád sa živí priamo na zemi alebo na nízkych plošinových kŕmidlách. V európskej avikultúre sa prakticky nechová, preto konkrétne kŕmne dávky v zajatí nie sú overené. Druh nie je klietkový maznáčik — jeho miesto je vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Strnádlik stromový patrí medzi jemných a melodických spevákov — jeho spev je sladká, vysoká, kvilejúca fráza klesajúca v tóne a ku koncu prechádzajúca do bučivejšieho tónu. Zimný kŕdľový hlas je melodické „teedle-eet“ (strieborné volanie, ktoré pozorovatelia v teréne dobre poznajú), bežnou kontaktnou hláskou je tenké „seet“, v lete pribudne poplašné ostré „tchew“. Druh nenapodobňuje iné zvuky ani reč — repertoár je vrodený. Nie je hlučný.

Typické zvuky

  • Spev samca — sladká vysoká kvilejúca fráza klesajúca v tóne, ku koncu prechádzajúca do bučivejšieho trilku; prenášaný z nízkeho krovinového bidla na arktických hniezdiskách (zdroj: AllAboutBirds Cornell, oiseaux-birds.com)
  • Zimný kŕdľový hlas „teedle-eet“ — melodické strieborné volanie; najčastejší prejav v zimoviskách, pozorovatelia ho opísali ako teedle-eet alebo tsee-ler; nápadné vo winter flocks (zdroj: AllAboutBirds Cornell, animaldiversity.org)
  • Tenké kontaktné „seet“ — jemná vysoká hláska vydávaná jednotlivo aj v kŕdli; slúži ako kontaktný a pohotovostný signál (zdroj: AllAboutBirds Cornell)
  • Poplašné ostré „tchew“ alebo „chink“ — krátky ostrý zvuk pri vyrušení alebo pri nebezpečenstve, vydávaný oboma pohlaviami; podobné hlasy vydávajú aj príbuzné strnádliky (zdroj: Wikipedia EN, animaldiversity.org)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a obsadenie teritória — samec spieva z nízkeho kríka alebo kamienka na tundrových hniezdiskách
Hniezdna sezóna — 1 vrh ročne; hniezdo na zemi, znáška 4–6 vajec; inkubácia 11–13 (10–14) dní (len samica)
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba potravy a energie
Zimovanie (október–marec) — kŕdele na zaburinených poliach, okrajoch mokradí, záhradných kŕmidlách a krovinách USA a južnej Kanady; samice zimujú priemerne ďalej na juh než samci
Sťahovavý druh: jar prílet na arktické hniezdiska (apríl–máj), jeseň odlet na zimoviská (september–október); nočná migrácia, relatívne neskorá na jeseň a raná na jar

Prostredie a požiadavky

Prostredie (divý druh, nechová sa)
Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — jeho miesto je vo voľnej prírode; v prírode žije pri zemi v krovinách, zaburinených porastoch a okrajoch tundry
Strnádlik stromový je divý severoamerický arktický migrant a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi v krovinách, zaburinených porastoch, okrajoch mokradí a záhradách. V záchrannej starostlivosti potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s nízkymi bidlami a úkrytmi — nie tesnú klietku. Trvalý chov nie je vhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne monogamné teritoriálne páry; v zime vytvára kŕdele (desiatky až stovky jedincov), často spolu s junkami tmavoočnými a inými strnádlikmi
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom z nízkeho krovinového bidla na tundre. V zime sa druhy sdružuje do hustých kŕdľov na zaburinených poliach, okrajoch mokradí a záhradných kŕmidlách, kde sa pohybuje pri zemi. Samice zimujú priemerne ďalej na juh než samci. Monogamný pár sa po sezóne rozpadá (zdroj: Wikipedia EN).
Biotop hniezdísk a zimovísk
Hniezdi na arktickej tundre a v krovinnom pásme pri hranici lesa (arktické kroviny, vŕbové húštiny, zakrpatené smrekovce); zimuje v zaburinených poliach, mokradiach, krovinách a záhradách mierneho pásma
Hniezdny biotop: otvorené krovinové a tundrové plochy pri hranici lesa — vŕbové a jelšové húštiny, zakrpatené smreky, otvorená tundra s rozptýlenými kríkmi (Aljaška, Yukon, NW Territory, severná Kanada). Zimoviskový biotop: zaburinené okraje polí, krovinové rieky, okraje mokradí, záhradné kŕmidlá a otvorené lesostepi v južnej Kanade a USA. Druh sa vyhýba uzavretým hustým lesom. (Zdroj: AllAboutBirds Cornell, animaldiversity.org)
Hniezdenie a hniezdo
Misovité hniezdo zo suchej trávy, machu a kôry, vystlané perím a zvieracou srsťou — vyhrabané v zemi alebo pri báze kríka; znáška 4–6 vajec; 1 vrh ročne
Hniezdo stavia samica — misovité, so suchou trávou, machom a kôrou, vystlané jemným materiálom vrátane peria (zdroj: AllAboutBirds Cornell). Umiestňuje ho v zemi alebo pri báze kríka (nízkej vegetácii). Znáša 4–6 (priemerne 5) vajec bledoblankytno-zelenkastej alebo krémovej farby s hrdzavohnedými škvrnami (zdroj: AllAboutBirds Cornell, animaldiversity.org). Hniezdi 1-krát ročne (Máj–August). Zajímavosť: vajíčka sú kladené postupne (1 denne) ale liahnutie je synchronizované do niekoľkých hodín (zdroj: Wikipedia EN).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose, plytkých kalužiach alebo potiahnutých tundrových tôňach; pri záhradnom kŕmidle ocení plytkú misku s vodou
Vo voľnej prírode sa drobné strnádliky kúpajú v plytkej vode a rose. Pri záhradnom kŕmení v jeho zimoviskách (USA, Kanada) ponúkaj vyhrievanú plytkú misku s čistou vodou — zima neznamená, že vodu nepotrebujú.
Svetlo, migrácia a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom — nočná migrácia; relatívne neskorý na jeseň a raný na jar
Strnádlik stromový je denný vták s výrazným sezónnym rytmom — migrácia je prevažne nočná a prebieha relatívne neskoro na jeseň (september–október) a relatívne skoro na jar (február–apríl). Tento cyklus nie je možné napodobniť v zajatí. (Zdroj: animaldiversity.org)

Rozmnožovací cyklus

Tok a teritórium
Apríl–jún (po prílete na arktické hniezdiska); samec spieva z nízkeho bidla

Po prílete na arktické hniezdiska (apríl–máj) samec obsadzuje teritórium spevom z nízkeho kríka alebo kamienka. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (druh hniezdi v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí; presné údaje pre Spizelloides arborea v animaldiversity.org nie sú explicitne uvedené, ale ide o štandardný vzor drobných strnádlikov). Párenie je monogamné na sezónu — páry sa po hniezdnej sezóne rozpadajú (zdroj: Wikipedia EN). Dvoria si niezky nad zemou v krovinách.

Hniezdo a znáška
Znáška 4–6 vajec (priemerne 5); 1 vrh ročne (máj–august)

Samica stavia misovité hniezdo zo suchej trávy, machu, konárikov a kôry, vystlané jemným perím a zvieracou srsťou. Umiestňuje ho v jamke na zemi alebo pri báze krovín (zdroj: AllAboutBirds Cornell). Znáša 4–6 vajec (priemerne 5) bledoblankytno-zelenkastej alebo krémovej farby s hrdzavohnedými škvrnami. 1 vrh ročne — obmedzená arktická hniezdna sezóna to nedovoľuje. Zaujímavosť: vajíčka sú kladené denne (jedno za deň) ale liahnutie je synchronizované do niekoľkých hodín — toto načasovanie riadi vajcia (zdroj: Wikipedia EN).

Inkubácia
11–13 dní (AllAboutBirds Cornell); 10–14 dní (animaldiversity.org); len samica sedí

Na vajíčkach sedí výlučne samica; samec strá teritórium a prináša potravu. Dĺžka inkubácie je 11–13 dní podľa AllAboutBirds Cornell, resp. 10–14 dní podľa animaldiversity.org (obidva zdroje sa mierne líšia — prezentujeme oba). Diskrepancia medzi zdrojmi je menšia ako 20 %; spoľahlivejší stred odhadu je 11–13 dní. Liahnutie je synchronizované do niekoľkých hodín napriek postupnému kladeniu vajíčok.

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (nidicol) — obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom, larvami, pavúkmi a inými bezstavcami, ktoré sú nevyhnutné pre rast na arktickej tundre. V lete stúpa podiel živočíšnej potravy aj u dospelých vtákov. Liahnutie je nápadne synchronizované (všetky mláďatá do niekoľkých hodín) napriek postupnému kladeniu vajíčok (zdroj: Wikipedia EN, AllAboutBirds Cornell).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 8–10 dňoch; samostatný let po 14–15 dňoch; rodičia dokrmujú 2–3 týždne

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch (animaldiversity.org), hoci schopnosť letu plnohodnotne nadobúdajú až okolo 14.–15. dňa. Rodičia ich dokrmujú ešte 2–3 týždne po vyletení. Juvenily sú celkovo hnedavé a prúžkované na temene a hrudi — diagnostické znaky dospelých (hrdzavá čiapka, tmavá prsná škvrna) sa vyvíjajú pelichaním. (Zdroj: animaldiversity.org)

Pohlavná dospelosť a dĺžka života
Pohlavná dospelosť v 1. roku; max. zaznamenaná dlhoveký 10 r 9 m

Druh hniezdi pravdepodobne v prvom roku života (štandardné pre drobné paserínové strnádliky; druh-špecifické údaje pre S. arborea explicitne neoverené). Maximálna zaznamenaná dĺžka života je 10 rokov a 9 mesiacov — rekord zaznamenaný pri krúžkovacích operáciách v Connecticute v roku 1983 (zdroj: animaldiversity.org; sekundárne Wikipedia EN s odkazom na USGS Bird Banding Laboratory). Priemerná životnosť vo voľnej prírode je výrazne kratšia — odhadovaná na 2,3–3,4 roka (animaldiversity.org). (Zdroj: animaldiversity.org, Wikipedia EN)

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádlik stromový 14–16 cm Strnádlik vrabčí 12–15 cm Strnádlik poľný 12–15 cm Strnádlik škvrnitý 17–21 cm
Strnádlik stromový Strnádlik vrabčí (Spizella passerina) Strnádlik poľný (Spizella pusilla) Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus)
Dĺžka14–16 cm12–15 cm12–15 cm17–21 cm
Váha18–28 g11–16 g12,5 g (priemer)33–49 g
Dožitiepriemer 2,3–3,4 r (divý); max. zaznamenaný 10 r 9 mdo cca 9 r (max. zaznamenaný)do cca 8 r (max. zaznamenaný)do 11 r vo voľnej prírode (rekord; USGS BBL)
OchranaIUCN LC (~26 mil. jedn.), chránený Migratory Bird Treaty Act USA, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (stabilná populácia), bez CITES
CharakteristikaHrdzavá čiapka, hrdzavá (nie čierna) línia za okom, sivá tvár a spodok, dvojfarebný zobák (tmavá vrchná+žltá spodná čeľusť), tmavá škvrna v strede hrude, hrdzavé bočné party, 2 biele krídlové pásy; pohlavne monomorfný; juvenily prúžkovanéHrdzavá čiapka podobná stromovému, ALE čierna (nie hrdzavá) tvárová línia cez oko, celotmavý (nie dvojfarebný) zobák, ŽIADNA škvrna na hrudi, bledší spodok; letný druh (v zime sa sťahuje na juh)Uniformne ružový (nie dvojfarebný) zobák a výrazný biely oční krúžok sú diagnostické — ani stromový ani vrabčí ich nemajú; hrdzavá čiapka, bledý spodok BEZ tmavej prsnej škvrny; bledý sivý nadočný prúžokOveľa väčší (o 30–40 %) ako strnádlik stromový; čierna kapucňa, biele škvrny na krídlach, hrdzavé boky, biele brucho, červené oko; samica hnedá s rovnakým vzorom; žiadna podobnosť s malým šedivým strnádlikom stromovým
AreálHniezdi na arktickej tundre a pri hranici lesa (Aljaška až Labrador); zimuje v južnej Kanade a kontinentálnych USA; sťahovavý nočný migrant; živí sa na zemi v krovinách, zaburinených poliach a pri záhradných kŕmidláchBežný hniezdič otvorenej krajiny, záhrad a parkov v celej Severnej Amerike; zimuje v USA a Mexiku; zriedkavý vagrant v EurópeBežný hniezdič krovín a lesných okrajov vo východnej a strednej časti Severnej Ameriky; zimuje v juhovýchodných USA; záhradné kŕmidláHúštiny, chaparrál a lesné okraje záp. Severnej Ameriky; používa charakteristický obojnožný skok pri hrabaní v lístí

Zaujímavosti

1

Dvojfarebný zobák ako diagnostický znak: Strnádlik stromový má tmavú (čiernu alebo sivú) vrchnú čeľusť a žltú spodnú čeľusť — tento bifarebný zobák je jednoznačným identifikačným znakom, ktorý ho okamžite odlišuje od strnádlika vrabčieho (celotmavý zobák) aj strnádlika poľného (uniformne ružový zobák). Zároveň má jednoznačnú tmavú škvrnu v strede hrude na inak čistom sivom spodku — ďalší rozhodujúci znak.

2

Hrdzavá, nie čierna, línia za okom: Na rozdiel od strnádlika vrabčieho (Spizella passerina), ktorý má čiernu tvárovú líniu cez oko, má strnádlik stromový hrdzavohnedú (ryšavú) líniu za okom (od oka dozadu) na šedej tvári. Tento detail je v teréne viditeľný a rozhodujúci pri rýchle identifikácii.

3

Napriek menu nie je vták stromov: Anglický (a slovenský) názov „stromový“ je dnes považovaný za zavádzajúci — druh žije a živí sa prevažne pri zemi a v nízkej vegetácii krovín a zaburinených porastov. Meno pochádza zrejme z kontrastu s poľným strnádlikom (Field Sparrow), nie z toho, že by sídlil v korunách stromov. (Zdroj: Wikipedia EN, AllAboutBirds Cornell)

4

Synchronized hatching: Napriek tomu, že samica kladie vajíčka po jednom denne, liahnutie celého znášky je synchronizované do niekoľkých hodín — toto pozoruhodné načasovanie je riešením „embryonálnej komunikácie“ medzi vajíčkami a umožňuje rodičom efektívne odchovávať mláďatá rovnakého veku naraz. (Zdroj: Wikipedia EN)

5

Fylogenetický osamelec: Rod Spizelloides je monotypický — strnádlik stromový je jeho jediný zástupca. Druh bol dlho zaraďovaný do rodu Spizella (spolu so strnádlikom vrabčím, poľným a ďalšími), avšak fylogenetická analýza z roku 2014 ukázala, že je od ostatných Spizella dostatočne vzdialený na vyčlenenie do vlastného rodu Spizelloides. (Zdroj: Wikipedia EN, Avibase)

6

Rekordy dĺžky života: Najstarší zaznamenaný strnádlik stromový sa dožil 10 rokov a 9 mesiacov — recapture pri krúžkovacom programe v Connecticute v roku 1983 (USGS Bird Banding Laboratory). Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je však výrazne kratšia: odhaduje sa na 2,3–3,4 roka (animaldiversity.org). Maximálna zaznamenaná životnosť je pozoruhodná pre tak malého vtáčika.

7

Zimné záhradné kŕmidlá — oblíbený hosť: V Severnej Amerike patrí strnádlik stromový medzi bežných zimných návštevníkov záhradných kŕmidiel — obzvlášť v štátoch stredovýchodnej časti USA, kde sa môžu zhromažďovať desiatky či stovky jedincov naraz. Uprednostňuje proso a drobné semená rozosiate priamo na zem, kde sa živí v kŕdli spolu s junkami tmavoočnými (Junco hyemalis).

8

Samice zimujú ďalej na juh: U tohto druhu sa prejavuje priestorová segregácia pohlaví počas zimovania — samice zimujú priemerne ďalej na juh než samci, čo je jav známy aj u iných sťahovavých druhov (diferenciálna migrácia). Výsledkom je, že v severnejších zimoviskách prevažujú samci. (Zdroj: Wikipedia EN)

Taxonomická klasifikácia

species Strnádlik stromový (Spizelloides arborea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Passerellidae (strnádlikovité)
Rod Spizelloides Oberholser, 1974 (monotypický, od 2014 uznany ako samostatny rod oddelenym z Spizella)
Druh Spizelloides arborea (A. Wilson, 1810)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický tundro-arktický druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh má 2 uznané poddruhy: S. a. arborea (nominátny, SV Kanada, Labrador — sýtejšie sfarbenie) a S. a. ochracea (západ — Aljaška, Yukon, severná Britská Kolumbia — bledší a mierne väčší). Opísal ho Alexander Wilson v roku 1810 pod názvom Fringilla arborea; rod Spizelloides bol vyčlenený z rodu Spizella v roku 2014 na základe fylogenetickej analýzy (zdroj: Wikipedia EN, Avibase). Niektoré staršie zdroje uvádzajú druh ako Spizella arborea alebo Passerella arborea — ide o totožný druh pod rôznymi taxonomickými názvami.
Avibase_ID 2A86F9C93636CDA3

? Často kladené otázky

V praxi nie. Strnádlik stromový je divý severoamerický arktický migrant, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — nie je etablovaný ako klietkový druh. Navyše je chránený americkým Migratory Bird Treaty Act, takže akýkoľvek odchyt alebo obchod s divými jedincami v USA je nelegálny. Táto stránka má atlasový a pozorovací charakter. Najlepší spôsob, ako druh zažiť, je pozorovanie pri záhradných kŕmidlách v Severnej Amerike počas zimy.

Tri príbuzné druhy rozlíšiš takto: Strnádlik stromový má hrdzavú čiapku, hrdzavú (nie čiernu) líniu za okom, dvojfarebný zobák (tmavá vrchná, žltá spodná čeľusť) a jednu tmavú škvrnu v strede hrude na sivom spodku. Strnádlik vrabčí (Spizella passerina) má čiernu tvárovú líniu cez oko, celotmavý zobák a žiadnu prsnú škvrnu. Strnádlik poľný (Spizella pusilla) má uniformne ružový zobák, biely oční krúžok a tiež žiadnu prsnú škvrnu. Dvojfarebný zobák a prsná škvrna sú u strnádlika stromového rozhodujúce a jednoznačné. (Zdroj: AllAboutBirds Cornell, FeederWatch)

Je to prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom. V zime tvoria základ semená tráv, ľuľkov a ďalších burín zbierané pri zemi a v nízkej vegetácii. V lete na arktických hniezdiskách prudko stúpa podiel hmyzu, lariev, pavúkov a iných bezstavovcov (nevyhnutné pre rast mláďat). Pri záhradnom kŕmidle v Severnej Amerike ho privábiš prosom, drvená slnečnicou alebo zmiešanými semenami rozosiatymi priamo na zem alebo na nízke plošinové kŕmidlá.

Áno, ide o sťahovavý druh s rozsiahlym migračným ťahom. Hniezdi na arktickej tundre a v krovinnom pásme pri hranici lesa — od Aljašky a Yukonu po severné Labrador a Quebec (Kanada). Zimuje v južnej Kanade a vo väčšine kontinentálnych USA, od Oregonu a Dakoty po severovýchod USA. Migrácia prebieha v noci, relatívne neskoro na jeseň (september–október) a skoro na jar (február–apríl). V stredovýchodných štátoch USA patrí k najhojnejším zimným semenožravcom. (Zdroj: AllAboutBirds Cornell, animaldiversity.org)

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s odhadovanou populáciou okolo 26 miliónov jedincov. Populačný trend vykazuje určitý pokles, no nie dostatočne rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Druh je chránený americkým Migratory Bird Treaty Act — akýkoľvek odchyt alebo obchod s divými jedincami v USA je nelegálny. Nie je zaradený v CITES. Na Slovensku sa zákon 543/2002 Z. z. nevzťahuje (nie je pôvodným druhom SR). (Zdroj: IUCN Red List, USFWS)

Samica znáša 4–6 vajec (priemerne 5) bledoblankytno-zelenkastej alebo krémovej farby s hrdzavohnedými škvrnami. Inkubuje výlučne samica, inkubácia trvá 11–13 dní (AllAboutBirds Cornell; animaldiversity.org uvádza 10–14 dní — mierny nesúlad zdrojov). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch, let zvládajú plnohodnotne okolo 14.–15. dňa; rodičia ich dokrmujú 2–3 týždne po vyletení. Ročne 1 vrh (arktická sezóna je príliš krátka na druhý). Zaujímavosť: vajíčka sa liahnu synchronizovane do niekoľkých hodín napriek postupnému kladeniu. (Zdroj: AllAboutBirds Cornell, animaldiversity.org, Wikipedia EN)

Druh má príjemný, nie príliš hlasný spev — samec predvádza sladkú vysokú kvilejúcu frázu klesajúcu v tóne a ku koncu prechádzajúcu do bučivejšieho trilku. Zimné kŕdele vydávajú melodické kontaktné volanie „teedle-eet“ (opis pozorovateľov) alebo strieborné „tsee-ler“. Bežnou jednoduchou hláskou je tenké „seet“, poplašným zvukom je ostré „tchew“ alebo „chink“. Druh nenapodobňuje iné zvuky ani ľudskú reč. (Zdroj: AllAboutBirds Cornell, animaldiversity.org, Wikipedia EN)

ZDROJ: Avibase (Spizelloides arborea, ID 2A86F9C93636CDA3, SK nazov strnadlik stromovy, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2A86F9C93636CDA3 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=

 Video — Strnádlik stromový

Strnádlik stromový (Spizelloides arborea) — spev a hlas v prírode

Strnádlik stromový (Spizelloides arborea) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   American Tree Sparrow, Česky:   strnádka pokřovní (tiež strnad stromový), Nemecky:   Baumammer, Španielsky:   Chingolo Arbóreo, Francúzsky:   Bruant hudsonien, Taliansky:   Passero arboricolo, Holandsky:   Toendragors, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   pasówka rdzawolbista, Maďarsky:   verébsármány, Rusky:   Древесная воробьиная овсянка, Japonsky:   ムナフヒメドリ, Latinsky:   Spizelloides arborea (A. Wilson, 1810); syn. Spizella arborea, Passerella arborea