Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus)

Passerellidae (strnádlikovité)

Strnádlik škvrnitý

Pipilo maculatus — veľký severoamerický strnádlik s čiernou kapucňou, bielymi škvrnami na krídlach a hrdzavými bokmi — neprehliadnuteľný obyvateľ húštín a chaparrálov Západu

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International / IUCN. Populácia je rozsiahla a stabilná naprieč väčšinou areálu. Výnimkou je ohrozený poddruh P. m. clementae (San Clemente Island, Kalifornia), ktorý bol predmetom záchranného programu US Fish and Wildlife Service a po odstránení introdukovaných hospodárskych zvierat sa populačne zotavil. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–21 cm
Váha33–49 g
Dožitiedo 11 rokov (rekord; USGS BBL)
PôvodZápad Severnej Ameriky — húštiny a chaparrál
SpevVýrazná melodická fráza, trilok; volanie tow-HEE
StravaSemená, hmyz, bobule; hrabanie v lístí
IUCNLC — najmenej ohrozený
Poddruhy21 poddruhov (1 vyhynutý, 1 ohrozený)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 30% 10% STRAVA zloženie
Semená bylín a tráv, žalude a bobule — základ celoročnej potravy, zbierané hrablením v lístí a opade; v zime prevažujú žalude a suchá semená 55%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, pavúky, stonožky, húsenice, mravce; rozhodujúci zdroj bielkovín najmä v hniezdnom období a pri odchove mláďat 30%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok najmä v lete a na jeseň (bazy, brusnice, divé plody) 10%
Žalude a tvrdé semená stromov — dôležitý zimný zdroj energie; strnádlik ich drvil aj zobákom 5%

Odporúčané potraviny

  • Zmes zrninových semien pre väčšie pinky a strnádliky — proso, kanárske semeno, slnečnica (v menšom množstve), žito a drobné trávové semená ako základ
  • Semená bylín a tráv — v prírode hlavná zložka, zbierané hrablením v lístí; ponúkaj aj naklíčené semená pre lepšiu stráviteľnosť
  • Živá potrava — potemník múčny (Tenebrio molitor), cvrčky, drobné larvy a pavúky; nevyhnutné pri hniezdnom období a odchove mláďat
  • Bobule a drobné plody — brusnice, hrozienka (namočené), sušené bobule; sezónny doplnok bohatý na cukry a vitamíny
  • Žalude, tvrdšie semená stromov — v nevelkom množstve ako zimná energetická rezerva; pred podávaním rozdrobiť
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, špenát (nepostriekaný, umytý); dôležité zdroje vitamínov a minerálov
  • Vápnik (sépiová kosť, mleté škrupiny) — trvalo k dispozícii; dôležité pre samice pri tvorbe vajec a pre mláďatá
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — strnádliky sa radi kúpu, vodu vymieňaj každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický, aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ kŕmenia — vedú k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Strnádlik škvrnitý je v prírode prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom — celoročne prevažujú semená bylín, tráv, žalude a bobule zbierané v lístí a opade charakteristickým obojnožným skokom vzad (double-scratch), kým na jar a počas odchovu mláďat prudko stúpa podiel hmyzu, pavúkov a lariev. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide prevažne o voľne žijúceho, neudomácneného vtáka severoamerickej krajiny. Odporúčania sú preto teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre väčšie pinky a strnádliky: zrninová zmes (proso, kanárske semeno, slnečnica v malom) ako základ, pravidelná živá potrava (potemník, cvrčky) najmä v hniezdnom období, sezónne ovocie a bobule, zelené krmivo, vápnik trvalo k dispozícii. Konkrétne kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strnádlik škvrnitý je stredne hlasný druh — samec má výrazný, melodický spev, ktorý nesie ďaleko. Bežné sú aj piskľavé „check“ poplašné hlásky a charakteristické výškovité trylky. V prírode samec neustále spieva z viditeľného miesta; v zajatí by bol podobne hlasný.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strnádlik škvrnitý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý, divý severoamerický druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. V prírode je skrytý a opatrný. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý druh — strnádlik škvrnitý neustále hrabie, skáče a prehrabáva lístie pri hľadaní potravy. Celý deň je v pohybe, samec navyše hlasno spieva z vyvýšených miest počas toku. Potrebuje priestor na pohyb.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Strnádlik škvrnitý nenapodobňuje ľudskú reč — Passerellidae túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár tvorí inštinktívna pesnička a niekoľko typov hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Strnádlik škvrnitý patrí medzi stredne hlasné speváky — samec má výrazný, ďalekosiahly spev tvorený silnou zvukomalebnou frázou (samotné slovo "towhee" napodobňuje typickú vábivú hlások: stúpavé dvojslabičné "tow-HEE"). Pesnička sa popisuje aj ako "drink your teeea" — krátka fráza zakončená predĺženým trilkom. Lokálne variácie spevu sú výrazné, takže piesne poddruhov z rôznych oblastí sa líšia. Najčastejšou bežnou hláskou je ostré "check" (poplašná) a charakteristické výškovité trilkové "tow-hee". Strnádliky tohto druhu nenapodobňujú reč ani cudzie zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Strnádlik škvrnitý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Rod Pipilo túto schopnosť nemá — repertoár pesničky a hlások je vrodený a geograficky variabilný. Reč sa nenaučí; nejde o hovoriaci druh.

Typické zvuky

  • Pesnička samca — výrazná melodická fráza, zakončená predĺženým trilkom, popisovaná ako "drink your teeea"; ďalekosiahla, prednášaná z vyvýšeného miesta počas toku
  • Vábivá hlása "tow-HEE" — stúpavé dvojslabičné volanie (podľa ktorého druh dostal meno), najčastejšia kontaktná a vábivá hlása
  • Poplašné ostré "check" alebo "chewink" — krátky, ostrý zvuk pri vyrušení alebo nebezpečenstve, vydávaný oboma pohlaviami
  • Trilkové variácie medzi poddruhmi — poddruhové skupiny sa výrazne líšia melodickými variáciami pesničky; geograficky variabilný repertoár je jedným z dôvodov taxonomického rozdelenia komplexu towhee

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a obsadenie teritória — samec spieva výraznou pesničkou z viditeľného miesta, predvádza rozopätý chvost s bielymi rohmi
Hniezdna sezóna — 2 (niekedy 3) vrhy ročne; hniezdo v zemi alebo nízko v kríku, znáška 3–5 vajec; inkubácia 12–14 dní (len samica)
Odchov mláďat — vyletenie po 10–12 dňoch, obaja rodičia kŕmia hmyzom
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýšená potreba bielkovín a energie
Zimovanie — mnohé populácie stálotrvajúce; severné a horské populácie migrujú na juh a do nižších polôh; v skupinkách
Celoročná prítomnosť v jadrovom areáli (Kalifornia, Nevada, Oregon, Washington, Arizona, Idaho, JZ Kanada); sezónne presúvanie z hôr do nížin

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený severoamerický divý druh — v európskej avikultúre sa prakticky nechová. Strnádlik škvrnitý je bežný vták húštín a chaparrálov Severnej Ameriky; v Európe nie je etablovaný ako klietkový druh a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre väčšie pinky a strnádliky a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — ako pre väčšieho strnádlika — by si vyžadoval priestrannú voliéru s hustým podrastom a prízemnou vegetáciou, keďže trávi väčšinu času na zemi hrablením v lístí. V skutočnosti je to divý vták obývajúci rozsiahle húštiny a chaparrál, pre ktorého je pozorovanie vo voľnej prírode vhodnejšou alternatívou ako chov.
Deti v domácnosti Strnádlik škvrnitý nie je domáci maznáčik pre deti — ide o plachý, divý severoamerický druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Deti ho môžu spoznávať ako zaujímavý americký druh z atlasov vtákov: učí o rôznorodosti strnádlikov v Severnej Amerike, o technikách hľadania potravy (hrablenie obojnožným skokom) a o tom, prečo je zachovanie húštín a chaparrálov dôležité pre tento druh. Najlepšou interakciou je pozorovanie v prírode počas návštevy Severnej Ameriky alebo sledovanie vtákov pri kŕmidlách v záhradách tam, kde žijú.
Hlučnosť Druh je slušne počuteľný — výrazná pesnička samca môže preniknúť cez steny. Keďže sa strnádlik škvrnitý v zajatí v Európe prakticky nechová, posúdenie je len teoretické; v reálnom chove by bol porovnateľne hlasný ako väčší európsky strnádlik.
Verdikt odborníka Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus) je veľký a farebne kontrastný strnádlik (17–21 cm, 33–49 g) z čeľade Passerellidae, obývajúci húštiny, chaparrály a lesné okraje západnej Severnej Ameriky. Samec má čiernu kapucňu, hrdlo a chrbát zdobené výraznými bielymi škvrnami na krídlach a chrbte, hrdzavé (gaštanové) boky, biele brucho a sýto červené oko; dlhý chvost má biele rohové škvrny. Samica je hnedá tam, kde je samec čierny — zachováva rovnaký vzor škvŕn a hrdzavých bokov, len tlmenejší. Druh je slávny obojnožným skokom vzad pri hrabaní v lístí (double-scratch), charakteristickým pre rod Pipilo. Spev samca je výrazná melodická fráza zakončená trilkom, opísaná ako "drink your teeea"; onomatopoický anglický názov "towhee" napodobňuje typickú vábivú hlások. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Má 21 poddruhov s výraznými geografickými variáciami spevu. V roku 1995 bol oddelený od Východného strnádlika (P. erythrophthalmus) — kľúčovým rozdielom sú biele škvrny na chrbte a krídlach, ktoré Východnému strnádlikovi chýbajú. V európskej avikultúre sa prakticky nechová — ide o bežného divého vtáka Severnej Ameriky bez etablovanej chovateľskej tradície v Európe.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (divý druh, nechová sa v Európe)
Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — patrí do voľnej prírody; pre dočasnú záchranársku starostlivosť priestranná zarastená voliéra s hustou prízemnou vegetáciou a úkrytmi
Strnádlik škvrnitý je divý severoamerický druh húštín a chaparrálov a štandard klietkového chovu preň v Európe neexistuje. V prírode trávi väčšinu času na zemi v hustom podraste, kde hrabie v lístí. Pri dočasnej záchranárskej starostlivosti potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s hustými úkrytmi a nízkym bidlom, nie tesný priestor. Trvalý chov nie je vhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období teritoriálne páry; mimo neho a v zime malé kŕdle, niekedy so zmiešanými skupinami iných strnádlikov
Počas hniezdenia samec agresívne háji teritórium spevom a vizuálnymi prejavmi (rozopätý chvost s bielymi rohmi). Mimo sezóny sa zhromažďuje v malých skupinkách, často so strnádlami a inými strnádlikmi pri zimných kŕmidlách a v húštinách.
Biotop a podnebie
Húštiny, chaparrál, lesné okraje, rieky s podrastom, záhradné kríky — od morskej hladiny po horské svahy až do 3000 m n. m.
Druh obýva veľmi rozmanité biotopy s hustým nízkym podrastom. V jadrovom areáli (Kalifornia, Oregon, Washington) je stálym druhom; v severnejších a horských oblastiach sú populácie sezónne migrujúce — presúvajú sa na juh a do nižších polôh na zimu. Vyhýba sa otvorenému xerofytickému prostrediu (Sonoranská púšť).
Hniezdenie a hniezdne prostredie
Misovité hniezdo zo suchých listov, trávy a koreňov — väčšinou v jamke v zemi alebo nízko v kríku (do 40 cm, zriedka nad 1,5 m); znáška 3–5 vajec
Samica stavia pevné misovité hniezdo zo suchých listov, kôry, trávy a koreňov, vystlané jemnejším materiálom. Typicky umiestňuje ho v jamke vyhrabenej v zemi (rim hniezda flush s povrchom) alebo nízko v hustom kríku. Znáša 3–5 sivobelavosfarbených vajec s hrdzavohnedými škvrnami; inkubácia trvá 12–14 dní (len samica); vyletenie po 10–12 dňoch. Ročne 2 vrhy, na juhu areálu niekedy 3. (Zdroje: Wikipedia EN, Stanford Birds)
Kúpanie a hygiena
Rád sa okúpe v rose, plytkých kalužiach alebo pri záhradnom kúpalidle; plytká miska s čistou vodou pre dočasnú starostlivosť
Vo voľnej prírode sa strnádliky rady kúpajú v rose alebo plytkých kalužiach. Stanford Birds uvádza, že tvoria voľné zimné skupiny a kúpajú sa v rose. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou denne.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták so sezónnym hniezdnym rytmom; mnohé populácie stálotrvajúce, horské a severné sa sezónne presúvajú
Strnádlik škvrnitý je denný vták s výrazným sezónnym rytmom — tok a hniezdenie v jari a lete, zimovanie v nižších polohách alebo ústup na juh. Svetelný deň riadi tok a hniezdenie. V jadrovom areáli Kalifornie je celoročný.

Rozmnožovací cyklus

Tok a teritórium
Február–jún (podľa oblasti); samec spieva z vyvýšeného miesta

Samec obsadzuje teritórium výraznou melodickou pesničkou prednášanou z viditeľného miesta (vyvýšený ker, tyč). Pri priamom súboji s iným samcom predvádza rozopätý chvost s bielymi rohmi a dvíha krídla. Párenie je monogamné (na sezónu). Pohlavná dospelosť nastáva okolo 2. roku života (730 dní) podľa AnAge databázy. (Zdroje: AnAge, Stanford Birds, Wikipedia EN)

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec; 2 (niekedy 3) vrhy ročne

Samica stavia misovité hniezdo zo suchých listov, trávy, kôry a koreňov, vystlané borovicovými ihlicami, vlasmi a jemnými vláknami. Typicky umiestňuje ho v jamke vyhrabenej v zemi (rim flush so zemou) alebo nízko v hustom kríku (do 40 cm, zriedka nad 1,5 m). Znáša 3–5 vajec (zvyčajne 3–4) sivo-belavej farby s hrdzavohnedými škvrnami. (Zdroje: Wikipedia EN, Stanford Birds)

Inkubácia
12–14 dní (zdroj: Wikipedia EN); len samica sedí

Na vajciach sedí výlučne samica; samec jej prináša potravu a stráži teritórium. Inkubácia trvá 12–14 dní (Wikipedia EN; Stanford Birds uvádza 12–13 dní). Samica pri ohrození hniezda predstiera zranenie — robí mouselike run (utekanie priamo k zemi s roztiahnutými krídlami) a odvádzadie tak predátorov od hniezda. (Zdroje: Wikipedia EN, Stanford Birds)

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (nidicol) a obaja rodičia ich kŕmia predovšetkým hmyzom, pavúkmi a mäkkými larviami — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. V lete stúpa podiel hmyzu vo výžive aj dospelých vtákov; práve vtedy zvyšujú intenzitu hrablenia v lístí. (Zdroje: Stanford Birds, Wikipedia EN)

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 10–12 dňoch; juvenily peľajú, rodičia ich ešte dokrmujú

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch (Wikipedia EN, Stanford Birds). Mladé vtáky sú celkovo hnedavasté a prúžkované — kontrastné čierne a hrdzavé sfarbenie dospelého samca sa vyvíja postupne pelichaním. Rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú po vyletení. Samček získava plné dospelé sfarbenie po prvej úplnej línke.

Pohlavná dospelosť a dĺžka života
Pohlavná dospelosť cca 2 roky; maximum vo voľnej prírode 11 rokov

Pohlavná dospelosť nastáva okolo 730 dní (2 roky) podľa AnAge databázy. Maximálna zaznamenaná dĺžka života je 11 rokov — rekord bol zaznamenaný u samca v Kalifornii pri opätovnom odchyte počas krúžkovacích operácií v roku 2010 (USGS Bird Banding Laboratory). Priemerná hmotnosť dospelého jedinca je 40,4 g (AnAge). (Zdroje: genomics.senescence.info/AnAge, USGS BBL)

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskom klietkovom chove prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého divého vtáka bez tradície domáceho chovu.

Strnádlik škvrnitý je plachý divý druh, ktorý sa neochočuje v európskych podmienkach. Žije skryto v húštinách a pri nebezpečenstve okamžite ustupuje do krytu. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik — v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy skrotenia preň neexistujú. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode (v záhradách a húštinách Severnej Ameriky, kde je relatívne bežný) alebo sledovanie pri kŕmidlách v zimných mesiacoch v jeho prirodzenom areáli.

1

Neusiluj sa o ochočenie — strnádlik škvrnitý je divý severoamerický druh, ktorý sa v Európe prakticky nechová a fyzický kontakt ho stresuje

2

Pri návšteve Severnej Ameriky sleduj druh z odstupu v húštinách, záhradách a lesných okrajoch — je pomerne bežný a pri trpezlivosti dobre viditeľný

3

V záhradách v jeho areáli priláš druh kŕmidlom so zmiešanými semenami umiestneným nízko pri zemi — rád hľadá potravu na zemi

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu a stres

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena v SR/ČR neexistuje (presné údaje neoverené)

Strnádlik škvrnitý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o divého severoamerického vtáka bez etablovanej chovateľskej tradície v Európe. Druh nie je ponúkaný u chovateľov ani na burzách spevavcov v SR a ČR, takže štandardná trhová cena preň neexistuje. Nie je zaradený v CITES. V rámci EÚ a USA platia veterinárne a dovozné predpisy. Akúkoľvek ponuku na predaj tohto druhu treba overiť z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva v Európe — namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode pri návšteve Severnej Ameriky (záhrady, parky, húštiny)
Atlasy vtákov Severnej Ameriky, eBird, AllAboutBirds (Cornell Lab) — najlepšie zdroje pre identifikáciu a pozorovanie druhu
Pri akejkoľvek ponuke na predaj strnádlika škvrnitého v Európe over legálnosť pôvodu a prípadne kontaktuj príslušné orgány
Na čo si dať pozor Strnádlik škvrnitý nie je vták bežne ponúkaný na predaj v Európe — druh sa tu v zajatí prakticky nedrží. Najlepší spôsob, ako ho zažiť, je pozorovanie vo voľnej prírode v Severnej Amerike, kde je na vhodných miestach (húštiny, záhradné kŕmidlá, parky) pomerne bežný. Pre záujemcov o americké strnádliky existujú dobré príručky a aplikácie (eBird, Merlin Bird ID od Cornell Lab).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádlik škvrnitý 17–21 cm Strnádlik východný 17,3–23 cm Strnádlik californský 20–25 cm Strnádka tajgová 15 cm
Strnádlik škvrnitý Strnádlik východný (Pipilo erythrophthalmus) Strnádlik californský (Melozone crissalis) Strnádka tajgová (Emberiza tristrami)
Dĺžka17–21 cm17,3–23 cm20–25 cm15 cm
Váha33–49 g32–53 g41–51 g17–18 g
Dožitiedo 11 r vo voľnej prírode (rekord; USGS BBL), pohlavná dospelosť cca 2 rokydo 12 rdo 12 rdo cca 8 r vo voľnej prírode
Hlučnosťdivý severoamerický druh — v európskej avikultúre sa prakticky nechovádivý severoamerický druh — v Európe sa nechovádivý severoamerický druh — v Európe sa nechováneudomácnený voľne žijúci druh — v avikultúre sa prakticky nechová
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES
PovahaČierna kapucňa, hrdlo a chrbát; biele škvrny na krídlach a chrbte; hrdzavé boky; biele brucho; červené oko; biele rohy na dlhom chvoste; samica hnedá s rovnakým vzoromRovnaká kresba (čierna hlava, hrdzavé boky, biele brucho, červené oko), ALE bez bielych škvŕn na chrbte a krídlach — iba biele okraje letákov pri báze; má bielooké a žltooké formyVeľký, zemitohnedý strnádlik bez kontrastných farieb — hnedošedý vcelku s hrdzavým podchvostníkom; bez čiernej ani bielych škvŕn; obýva rovnaký biotop (chaparrál) na západe USATeplo hrdzavo-hnedé telo s prúžkovaným chrbtom a hrdzavým kostrcom; samec má čierne temeno a líca s bielym stredovým prúžkom, obočím a fúzovým prúžkom; samica hnedšia
AreálHúštiny, chaparrál a lesné okraje záp. Severnej Ameriky (JZ Kanada, záp. USA, Mexiko); mnohé populácie stálotrvajúce, horské sezónne; 21 poddruhov; hrablenie v lístí obojnožným skokom vzadVýchodná Severná Amerika; v strednej časti sa oba druhy prekrývajú a hybridizujú; obýva rovnaké typy húštín a lesných okrajovJuhozápad USA a záp. Mexiko (hlavne Kalifornia a Baja California); väčší ako Strnádlik škvrnitý, monotónne sfarbený, nehrablí v lístí rovnakou technikouHniezdi v tajge JV Sibíri a SV Číny; zimuje v južnej Číne a JV Ázii; v Číne ohrozená ilegálnym odchytom

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko u stresovaných vtákov v zajatí alebo v záchrannej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Črevné parazity — kokcídie a hlísty
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, letargia

Divé strnádliky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, Ascaridia, Capillaria), ktoré sa pri zhoršenej kondícii v stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne držaných jedincov (zranených) je nevyhnutná karanténa a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Salmoneóza a bakteriálne enteritídy
vysoká

Príznaky: Vodnatý trus, letargia, nastŕpané perie, nechutenstvo, náhly úhyn

Baktérie rodu Salmonella a ďalšie enterobaktérie sa šíria kontaminovanou potravou, vodou alebo trusom. U vtákov kŕmidiel hrozí nákaza zvlášť pri preplnených kŕmidlách s hromadením výkalov. V záchrannej starostlivosti je kľúčová hygiena, desinfekcia a izolácia chorých jedincov.

Trichomonóza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Žltkasté usadeniny v ústnej dutine a hrdle, ťažké prehĺtanie, chudnutie, slintanie

Parazitárna infekcia protozoa, šíriaca sa kontaminovanou vodou — bežná u semenožravých vtákov pri spoločných kŕmidlách. Prevencia: pravidelne čistiť kŕmidlá a vymieňať vodu. Liečba metronidazolom alebo karnidazolom patrí veterinárovi. Riziko najmä pre divé jedince pri záhradných kŕmidlách.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre plachý divý druh pri akomkoľvek zajatí. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody.

Prevencia Strnádlik škvrnitý sa v európskej avikultúre prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú záchranársku starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté divé jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre plachý divý druh najväčšou hrozbou. (2) Pestrá a primeraná strava — zmes drobných semien doplnená živým hmyzom a bobúľami, nie jednostranné tučné semená; čistá voda denne. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a črevných infekcií, pravidelné čistenie. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby okamžite vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Obojnožný skok vzad — technika double-scratch: Strnádlik škvrnitý je jedným z mála spevavcov, ktorý pri hľadaní potravy v lístí používa charakteristický obojnožný skok vzad (double-scratch) — odrazí sa oboma nohami súčasne a odhrabáva lístie, aby objavil skryté semená a hmyz. Tú istú techniku zdieľajú ďalšie druhy rodu Pipilo a niekoľko príbuzných strnádlikov.

2

Biele škvrny ako kľúčový rozlišovací znak: Rozoznanie od Východného strnádlika (Pipilo erythrophthalmus) je jednoduché: Strnádlik škvrnitý má výrazné biele škvrny na primárnych a sekundárnych letáciach a na chrbte — Východný tieto škvrny nemá (má iba biele lemovanie pri báze letákov, ktoré Škvrnitému chýba). Červené oko majú oba druhy.

3

Split v roku 1995: Do roku 1995 boli Strnádlik škvrnitý a Východný strnádlik považované za jeden druh s názvom Rufous-sided Towhee (Strnádlik hrdzavobokový). Na základe morfologických analýz, spevu a genetiky ich AOU v roku 1995 rozdelila. Starší zastaraný anglický názov je aj Oregon Towhee (Strnádlik oregonský).

4

21 poddruhov s výraznými geografickými variáciami: Druh má 21 uznávaných poddruhov — medzi nimi bol vyhynutý P. m. consobrinus z ostrova Guadalupe a ohrozený P. m. clementae zo San Clemente Island (Južná Kalifornia), ktorý je predmetom záchranného programu US Fish and Wildlife Service. Poddruhové skupiny sa líšia intenzitou sfarbenia a variáciami spevu.

5

Samec predvádza chvost pri súboji: Počas teritoriálnych stretnutí samec rozopína dlhý chvost s bielymi rohmi a zdvíha krídla, aby upozornil súpera na biele znaky. Samica pri ohrožení hniezda predstiera zranenie — robí mouselike run (utekanie priamo k zemi s roztiahnutými krídlami) a odvádzadie tak predátorov od hniezda.

6

Maximum 11 rokov vo voľnej prírode: Najstarší zaznamenaný strnádlik škvrnitý bol samec starý najmenej 11 rokov pri opätovnom odchyte v Kalifornii v roku 2010 (USGS Bird Banding Laboratory, zdroj: AnAge). Pre malého speváka je to pozoruhodný vek.

7

Záhradné kŕmidlá v Severnej Amerike: Strnádlik škvrnitý je bežným hosťom záhradných kŕmidiel v Severnej Amerike — preferuje rozosypaté semená priamo na zemi alebo na nízkej plošine. Výborne reaguje na zmesovú proso/zrno; v záhradách s hustými kríkmi je skoro pravidelný.

8

Druh odvodzuje meno od svojho volania: Anglické meno "towhee" je zvukomalebné — napodobňuje stúpavé dvojslabičné vábivé volanie "tow-HEE", ktoré vydáva tento strnádlik. Starší anglický názov "chewink" tiež napodobuje jemu typickú poplašnú hlások.

Taxonomická klasifikácia

species Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Passerellidae (strnádlikovité)
Rod Pipilo Vieillot, 1816
Druh Pipilo maculatus Swainson, 1827
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh húštín a chaparrálov; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh má 21 uznaných poddruhov (vrátane vyhynutej populácie P. m. consobrinus z Guadalupe). Medzi hlavné patrí nominátny P. m. maculatus, ďalej P. m. oregonus (Pacific/Oregon Towhee), P. m. arcticus (Arctic Towhee), P. m. megalonyx (ostrovný), P. m. clementae (San Clemente Island, ohrozený) a ďalšie skupiny. Druh bol do roku 1995 zlúčený s Východným strnádlikom (P. erythrophthalmus) pod názvom Rufous-sided Towhee (Strnádlik hrdzavobokový). Opísal ho William Swainson v roku 1827. (Zdroj: Wikipedia EN, Avibase)
Avibase_ID 0B0BC750365D5F26

? Často kladené otázky

V praxi nie. Strnádlik škvrnitý je divý severoamerický druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — nie je etablovaný ako klietkový vták, nie sú s ním skúsenosti a zároveň by si vyžadoval priestrannú voliéru s hustou prízemnou vegetáciou. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepším spôsobom, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie v jeho prirodzenom areáli v Severnej Amerike.

Kľúčový rozdiel: Strnádlik škvrnitý má výrazné biele škvrny na primárnych a sekundárnych letáciach a na chrbte — tieto škvrny Východný strnádlik nemá. Červené oko, čierna kapucňa, hrdzavé boky a biele brucho sú spoločné znakom oboch. Geograficky je rozdelenie jednoduché: Škvrnitý obýva západ Severnej Ameriky, Východný východ; v strednej časti (Veľké pláne) sa areály prelínajú a hybridizujú.

Je to prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom. Celoročne zbiera semená bylín, trávy, žalude a bobule; na jar a počas odchovu mláďat výrazne stúpa podiel hmyzu, pavúkov a lariev. Charakteristická technika hľadania potravy je obojnožný skok vzad (double-scratch) — vták sa odrazí súčasne oboma nohami a odhrábi lístie, čím odkrýva skrytú potravu. Táto technika je typická pre celý rod Pipilo.

Druh obýva západ Severnej Ameriky — od juhozápadnej Kanady (juh Britskej Kolumbie) cez celý západ USA po stredný Mexiko. Mnohé populácie sú stálotrvajúce (napr. Kalifornia, Nevada, Arizona, Oregon, Washington, Idaho); severné a horské populácie sa sezónne presúvajú na juh a do nižších polôh v zime. Nie je to dlhý migrant — sezónne pohyby sú väčšinou kratšie.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Väčšina poddruhov je bežná; výnimkou je P. m. clementae (San Clemente Island), ktorý bol na pokraji vyhynutia v dôsledku introdukovaných kôz a králikov — populácia sa s pomocou záchranného programu zotavila, ale zostáva monitorovaná US Fish and Wildlife Service. Druh nie je zaradený v CITES. Na Slovensku nie je chránený zákonom 543/2002 Z. z. (nie je pôvodný druh SR).

Znáška obsahuje 3–5 vajec (najčastejšie 3–4) sivo-belavosfarbených s hrdzavohnedými škvrnami. Inkubuje len samica, inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia predovšetkým hmyzom. Ročne sa vyliahnu 2, niekedy 3 vrhy. Hniezdo je väčšinou uložené v jamke v zemi alebo nízko v kríku. (Zdroje: Wikipedia EN, Stanford Birds)

Samec má výrazný, ďalekosiahly spev — melodickú frázu zakončenú predĺženým trilkom, opisovanú ako "drink your teeea". Anglický názov "towhee" je zvukomalebný — napodobňuje stúpavé dvojslabičné vábivé volanie "tow-HEE". Bežnou poplašnou hláskou je ostré "check" alebo "chewink". Lokálne variácie spevu sú výrazné medzi poddruhmi, čo bolo jedným z argumentov pre ich taxonomické rozdelenie. Druh nenapodobňuje iné zvuky ani ľudskú reč.

Historicky áno — do roku 1995 boli Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus) aj Východný strnádlik (Pipilo erythrophthalmus) spoločne zaradené pod jedno meno Rufous-sided Towhee (Strnádlik hrdzavobokový). Americká ornitologická spoločnosť (AOU) ich v roku 1995 rozdelila na základe morfológie (biele škvrny vs. ich absencia), variácií spevu a genetiky. Starší zastaraný anglický názov pre tento druh je aj Oregon Towhee.

ZDROJ: Avibase (Pipilo maculatus, ID 0B0BC750365D5F26, SK názov strnádlik škvrnitý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=0B0BC750365D5F26), Wikipedia EN (Spotted towhee — dĺžka 17–21 cm, hmotnos

 Video — Strnádlik škvrnitý

Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus) — spev a hlas v prírode

Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Spotted Towhee, Česky:   pipilo skvrnitý, Nemecky:   Fleckengrundammer, Španielsky:   Rascador Ojirrojo, Francúzsky:   Tohi tacheté, Taliansky:   Touì macchiato, Holandsky:   Gevlekte Towie, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   pipil czarnogrzbiety, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Пятнистый тоухи, Japonsky:   ワキアカトウヒチョウ, Latinsky:   Pipilo maculatus Swainson, 1827