Granatina ianthinogaster — pôvabná východoafrická pinka — samec so škoricovou hlavou a fialovomodrým bruškom a výrazným modrým okruhom okolo oka; efektná, no citlivejšia voliérová pinka pre mierne pokročilých chovateľov
IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) — veľmi rozsiahly areál vo východnej Afrike (odhad ~1,5 mil. km²), populácia stabilná. Druh NIE je v CITES a je bežne odchovávaný v zajatí ako voliérová pinka.
Dĺžka~13 cm (~12–16 g)
PôvodVýchodná Afrika
PovahaČulá, zvedavá, plachšia; v hniezdení útočná
SpevTichý, jemný — nenapodobňuje reč
Dožitie~5–7 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5
Výživa
Drobné semená tráv — proso (žlté, červené, biele), mohár, lesknica kanárska (panicum) — základ stravy50%
Živá potrava — termiti, drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej (kľúčová, najmä v hniezdení)18%
Klíčené a namočené semená — zvyšujú obsah vitamínov, dôležité v hniezdení a pelichaní12%
Zmes pre exotické pinky — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) — základná denná strava
Živá potrava — termiti, drobné múčne červy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej, drobné pavúky — pravidelne, NEVYHNUTNÁ najmä pri odchove mláďat
Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v období hniezdenia a pelichania
Metličky prosa (spray millet) a polozrelé (mliečne) metličky tráv — obľúbená pochúťka aj nástroj proti stresu a vyškubávaniu peria
Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát, vňať mrkvy, listy šalátu (umyté, nepostriekané)
Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké vaječné krmivo — zdroj bielkovín pri odchove mláďat (varené vajce s nastrúhanou suchárovou strúhankou)
Drobné mäkké ovocie v malom množstve (zrelé figy, kúsok jablka, bobule) — doplnok, nie základ stravy
Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov, dôležité pre samičky znášajúce vajcia
Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske
Zakázané potraviny
Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Trvalé kŕmenie len suchým zrnom bez živej potravy a zelene — vedie k podvýžive, plachosti, vyškubávaniu peria a zlyhaniu odchovu
Tip od odborníka
Astrild fialový (Granatina ianthinogaster) je síce prevažne semenožravá astrildovitá pinka, no na rozdiel od zebričky či bengalky nevystačí len so zrnom — patrí medzi astrildy s vysokou potrebou živočíšnych bielkovín. Základom je kvalitná zmes drobných semien tráv (proso žlté, červené a biele, mohár a lesknica kanárska), ktorú treba denne dopĺňať: klíčenými a namočenými semenami, zeleným krmivom (hviezdica/žabinec, mladá púpava, vňať mrkvy) a polozrelými metličkami tráv. Kľúčová je však pravidelná živá potrava — vo voľnej prírode v období dažďov žerie najmä termity, mravce a drobný hmyz, v chove poslúžia drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky či larvy vijačky voskovej — ktorú tento druh prijíma aj mimo hniezdenia; v období odchovu mláďat je nevyhnutná, lebo bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia. Chovatelia preto bielkovinové (hniezdne) krmivo zavádzajú už ~mesiac pred plánovaným hniezdením. Možnosť „loviť" živý hmyz a hľadať semená v metličkách zároveň znižuje stres a tlmí sklon k vyškubávaniu peria, ktorým tento druh pri nude trpí. Trvalo musí byť v klietke sépiová kosť a grit (vápnik a minerály — zásadné pre samičky proti zadržaniu vajca). Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj páru plytkú misku na kúpanie.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Astrild fialový je tichá až stredne hlasná pinka — patrí medzi tichšie chovné druhy. Samček vydáva jemný, vysoký, cvrlikavo-šveholivý spev a oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (ostré „tsít", tiché cvrlikanie). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov — vhodný aj do bytu. V skupine je „štebot" o niečo živší, no stále príjemný. Žiadne prenikavé skreky ako pri väčších exotoch.
Priľnavosť
Astrild fialový nie je maznavá pinka „na ruku" — ako väčšina astrildovitých je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Navyše býva plachší a nervóznejší než zebrička či bengalka, ľahko sa splaší a manipulácia ho výrazne stresuje. Časom si na opatrovateľa zvykne a prestane pri kŕmení panikáriť, no brať ho do ruky pravidelne je nevhodné. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, hustejšie zariadenej voliére v páre, kde má kde sa skryť a prejaviť svoje prirodzené, čulé a zvedavé správanie.
Aktivita
Mimoriadne čulá, zvedavá a pohyblivá pinka — celý deň prelieta, prehľadáva zákutia, „loví" hmyz a poskakuje po vetvičkách. Potrebuje preto výrazne viac priestoru na lietanie než pokojnejšie druhy: bežná klietka jej dlhodobo nestačí — ideálna je priestranná letová klietka, najlepšie však voliéra s vetvičkami, húštím a úkrytmi. Je aktívna a neposedná, no zároveň plachšia, takže oceňuje húštie na schovanie. V hniezdnom období môže byť teritoriálna a útočná voči vlastnému druhu, preto sa pár chová samostatne. Aktivita je celodenná, v noci vták odpočíva (rád prespáva v hniezde) — dôležitý je pokojný, tmavý a bezpečný úkryt na nocovanie.
Reč
Astrild fialový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky nemajú schopnosť učiť sa hlasy ako papagáje či niektoré spevavce. Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavý spev, ktorým si bráni teritórium a dvorí samičke; repertoár je vrodený a v zajatí sa nemení. Reč ani hvizd ho nenaučíte.
Hlasový prejav a reč
Astrild fialový patrí medzi tichšie chovné pinky — jeho hlas je jemný, vysoký a nerušivý. Samček spieva tichý, vysoko ladený cvrlikavo-šveholivý spev, ktorý znie ako tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie; predvádza ho predovšetkým samec, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tenké, vysoké kontaktné volania — ostré „tsít" či „tsít-tsít", keď sa partneri od seba vzdialia, a tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte. Pri vyrušení zaznie ostrejšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte; v skupine je štebot živší, ale stále tichý. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Dokáže hovoriť?
Astrild fialový nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov či niektorých spevavcov). Samček má vrodený jemný, vysoký cvrlikavý spev, ktorým dvorí a bráni teritórium; repertoár sa v zajatí nemení a reč sa naučiť nedá.
Typické zvuky
Jemný, vysoko ladený cvrlikavo-šveholivý spev samčeka — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie, predvádzaný najmä pri dvorení a v hniezdnej sezóne
Tenké, vysoké kontaktné „tsít" / „tsít-tsít" — diaľkové volanie, keď sa partneri od seba vzdialia
Tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte partnerov v páre a pri spoločnom kŕmení
Ostrejšie varovné cvrlikanie / „tek" — pri vyrušení, prílete cudzieho vtáka alebo splašení
Agresívne cvrlikanie a naťahovanie hlasu voči vlastnému druhu — najmä v hniezdnom období pri obrane teritória
Jemné žobravé pískanie mláďat — pri kŕmení rodičmi, utíchne po osamostatnení
Sezónny kalendár
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni a teple 22–28 °C, podnetom je hojnosť živej potravy a klíčených semien (v prírode hniezdi v období dažďov)
Tok — samček spieva a tokuje so steblom v zobáku, naťahuje sa a poskakuje pred samičkou; pár sa drží tesne pri sebe
Inkubácia 12–14 dní + odchov mláďat (vyletujú ~18–21 dní, dokrmované ešte ~2–4 týždne) — nevyhnutná hojná živá potrava
Pokojové obdobie — kratší deň, obmedz živú potravu a vaječnú zmes, dopraj páru oddych medzi znáškami a teplo
Pelichanie prebieha priebežne, najmä po hniezdnej sezóne — zvýš príjem bielkovín, vápnika a živej potravy (prevencia vyškubávania peria)
Mladé dosahujú vyfarbenie dospelých ~3–4 mesiace, pohlavnú zrelosť ~6–9 mesiacov (do chovu zaraď až po ~9–12 mesiacoch)
Vhodný pre teba?
SkúsenosťPre mierne pokročilých — NIE pre úplných začiatočníkov. Astrild fialový je citlivejší a náročnejší než zebrička či bengalka: vyžaduje teplo, priestor na lietanie (voliéru) a najmä pravidelnú živú potravu, bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva plachší a nervóznejší, pri nude má sklon k vyškubávaniu peria a v hniezdení môže byť útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný).
PriestorPre pár je nutná priestranná letová klietka od ~100 cm dĺžky, ideálne však voliéra (izbová alebo vonkajšia v teplej časti roka) — vták je veľmi čulý a potrebuje lietať, nie len skákať. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Hustejšie zariadenie (vetvičky, húštie, zeleň) na úkryt znižuje plachosť. Bidielka rôznej hrúbky, plytká miska na kúpanie, hniezdo aj na nocovanie, pokojný kút. Vyžaduje teplo (neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan).
Deti v domácnostiVhodný skôr pre staršie deti a rodiny so skúsenosťou — ako vták na pozorovanie, nie na maznanie. Astrild fialový je tichý a pôvabný, deti fascinuje jeho fialovomodré sfarbenie samca a výrazný modrý okruh okolo oka, čulé poskakovanie a „lov" hmyzu. Nie je to však ideálny „prvý vták" ako zebrička — je citlivejší, plachší a náročnejší (teplo, živá potrava, priestor). Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho silne stresuje, deti ho majú len pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk ho plašia, je nervóznejší než iné pinky; (3) chová sa v páre, nie samotný „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: život astrildovitých piniek, prečo sa volá „fialový" (fialovomodré bruško samca), odkiaľ pochádza (východná Afrika) a prečo potrebuje živú potravu.
HlučnosťÁno — patrí medzi tichšie pinky a je vhodná aj do bytu a na sídlisko. Spev samčeka je jemný a vysoký, kontaktné volania tenké; hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje susedov ani v noci (vtáky sú aktívne cez deň). Pre porovnanie je výrazne tichšia než kanárik, papagáje či hrdličky.
Verdikt odborníka
Astrild fialový (Granatina ianthinogaster, v staršej a chovateľskej literatúre Uraeginthus ianthinogaster) je východoafrická astrildovitá pinka dlhá približne 13 cm a patrí medzi najefektnejšie, no zároveň citlivejšie voliérové pinky — nie je vhodná pre úplných začiatočníkov. Druh má výrazný pohlavný dvojtvar: samec má škoricovo-gaštanovú hlavu a chrbát, nápadný fialovo-modrý okruh okolo oka a fialovomodré bruško, boky a trtáč, zobák je červený; samica je prevažne škoricová s bielym, jemne fialovo bodkovaným bruškom a menším modrým okruhom okolo oka. Patrí do čeľade astrildovitých (Estrildidae); dlho ju radili k motýlikom do rodu Uraeginthus, no podľa aktuálneho zoznamu IOC ju spolu s astrildom granátovým preraďujú do rodu Granatina. Pôvodný areál tvorí východná Afrika — Etiópia, Somálsko, Keňa, severná Tanzánia, Uganda a Južný Sudán, kde žije v suchých krovinách a tŕnitých savanách. Povahovo je čulá, zvedavá a neposedná, no zároveň plachšia a nervóznejšia než zebrička či bengalka a v období hniezdenia môže byť výrazne útočná voči vlastnému druhu aj iným drobným pinkám — preto sa pár chová samostatne v priestrannej, hustejšie zariadenej voliére, kde má kde sa skryť. Náročnosť spočíva v troch veciach: potrebuje teplo (je to tropický druh, neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan), priestor na lietanie (voliéra, nie tesná klietka) a najmä pravidelnú živú potravu (vo voľnej prírode najmä termiti, mravce a hmyz; v chove drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej), ktorú prijíma aj mimo hniezdenia a bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Bielkovinové (hniezdne) krmivo sa zavádza už ~mesiac pred hniezdením. Pri nude a strese má sklon k vyškubávaniu peria — tlmí ho možnosť „loviť" hmyz a hľadať semená v metličkách. Hlas je tichý a jemný — samček vydáva vysoký cvrlikavý spev a tenké kontaktné volania, druh nenapodobňuje ľudskú reč, takže je vhodný aj do bytu; nie je to však maznavý vták, ale druh na pozorovanie. Strava je prevažne semenožravá (proso, mohár, lesknica) doplnená o klíčky, zeleň, vaječnú zmes a — kľúčovo — živú potravu; trvale potrebuje sépiovú kosť a grit (vápnik). Hniezdi v krytom hniezde alebo búdke, znáša 3–5 vajec, inkubácia trvá 12–14 dní, mláďatá vyletujú ~18–21 dní a rodičia ich dokrmujú ešte ~2–4 týždne. Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC); v zajatí je bežne odchovávaný. Pri správnej starostlivosti sa dožíva ~5–7 rokov. Najčastejšie zdravotné riziká sú podchladenie (citlivosť na chlad), vyškubávanie peria z nudy, vzdušníkové roztoče, kokcidióza a zadržanie vajca — preto je kľúčové teplo bez prievanu, hojná živá potrava a vápnik. Záver: nádherne sfarbená, čulá a pôvabná pinka, ktorá však patrí mierne pokročilému chovateľovi ochotnému zabezpečiť teplo, voliéru a pravidelnú živú potravu — za týchto podmienok je vďačnou a okrasnou ozdobou voliéry.
Prostredie a požiadavky
Klietka / voliéra
Pár: priestranná letová klietka od ~100 cm dĺžky, ideálne však voliéra (izbová alebo vonkajšia v teple); čím viac priestoru na lietanie, tým lepšie
Astrild fialový je veľmi čulý a potrebuje lietať, nie len skákať — bežná klietka mu dlhodobo nestačí. Uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták by sa väčšími medzerami pretlačil či zasekol). Zariaď ju hustejšie — vetvičkami, húštím a zeleňou, ktoré plachšiemu vtákovi poskytnú úkryt a znížia stres (a sklon k vyškubávaniu peria). Pridaj bidielka rôznej hrúbky (zdravie nôh), plytkú misku na kúpanie, misky na zrno, zeleň, živú a mäkkú potravu a pokojný kút s hniezdom na nocovanie. Klietku/voliéru umiestni do teplej, pokojnej miestnosti bez prievanu, nie k dverám ani na priame slnko.
Spoločnosť
Chová sa v páre, ktorý sa drží SAMOSTATNE — v hniezdení je útočný voči vlastnému druhu aj iným drobným pinkám; nepárovať dva jedince nasilu
Astrild fialový sa chová v páre, ten však treba držať samostatne: v hniezdnom období je druh výrazne teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu (naháňanie, bitky, zranenia), preto sa do jednej klietky nedáva viac fialových astrildov. Spárovanie nasilu dvoch nezladených jedincov často vedie k prenasledovaniu, aj keď ide o opačné pohlavie. V priestrannej voliére mimo hniezdenia ho možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, no počas hniezdenia treba pár radšej oddeliť. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, no spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Teplota
Teplo (~22–28 °C); mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z teplej východnej Afriky — je výrazne citlivejší na chlad než austrálske či domestikované pinky. Vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C) a neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (podchladenie ho rýchlo oslabí). Vo vonkajšej voliére ho možno chovať len v teplej časti roka, na zimu potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu do prievanu medzi oknom a dverami.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka, prútený košíček alebo hustý ker/húštie na ukrytie hniezda; materiál — kokosové vlákno, suchá tráva, sisal, jemné stebla, perie
Na hniezdenie ponúkni polootvorenú búdku, prútený košíček alebo husté húštie, kam pár ukryje kryté, baňaté hniezdo (vo voľnej prírode hniezdi v kroví). Ako hniezdny materiál dodaj kokosové vlákno, suchú trávu, sisal, jemné stebla a perie. Druh hniezdi jednopárovo a územie si bráni, preto jeden pár na klietku/voliéru (viac párov vlastného druhu pohromade vedie k bitkám). V hniezdení je nevyhnutná hojná živá potrava a pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opustí. Druh rád prespáva v hniezde aj mimo hniezdenia, preto hniezdo nechaj k dispozícii.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň a hojnosť živej potravy, mimo neho kratší deň a pokoj
Pinky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň, teplo a hojnosť živej potravy sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, aby si pár oddýchol. Svetlé (no nie priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachšieho vtáka plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie klietky a misiek
Astrild fialový sa rád kúpe — ponúkni mu plytkú misku s čistou vodou na kúpanie (pomáha kondícii peria a prevencii roztočov). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a klietku/voliéru čisti, aby si predišiel rozmnoženiu baktérií, plesní a kokcídií. Suché, čisté a teplé (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia tohto citlivejšieho druhu.
Areál výskytu
Prirodzený areál
Východná Afrika (Etiópia, Somálsko, Keňa, severná Tanzánia, Uganda); suché kroviny a tŕnité savany.
Rozmnožovací cyklus
Tok a dvorenie
Jar–leto (v chove pri dlhšom dni, teple a hojnosti živej potravy; v prírode v období dažďov)
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~22–28 °C), klíčené semená a hojnosť živej potravy; bielkovinové (hniezdne) krmivo sa zavádza už ~mesiac vopred. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia hniezdo. Pár je v tomto období teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — preto sa chová samostatne.
Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 3–5 vajec
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode v kroví). Samička znáša zvyčajne 3–5 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Inkubácia
12–14 dní
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička (samec ju cez deň zastupuje a kŕmi). Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené oboma rodičmi prevažne hmyzom
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je nevyhnutná hojná živá potrava (termiti, drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok bielkovinového a živého krmiva; nedostatok živej potravy je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu.
Vyletenie mláďat
Vyletujú ~18–21 dní, dokrmovanie ešte ~2–4 týždne
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 18.–21. dni, no ešte ~2–4 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé pripomínajú matnejšiu samicu — sú prevažne škoricové s nevýrazným modrým okolím oka a tmavším zobákom, samce sa postupne vyfarbujú. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú približne v 3–4 mesiacoch. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Osamostatnenie a zaradenie do chovu
Samostatné ~6–7 týždňov; pohlavná zrelosť ~6–9 mesiacov (do chovu až ~9–12 mesiacov)
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6–7 týždňov po vyliahnutí (~3–4 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov — druh je voči vlastnému (aj dospievajúcemu) potomstvu v ďalšom hniezdení útočný. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–7 rokov. Pripomienka: pár drž samostatne (agresia voči vlastnému druhu).
Ochočenie a kontakt
3Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie niekoľko týždňov; ide o získanie dôvery (nie „ochočenie na ruku"), aby plachší vták pri kŕmení a obsluhe nepanikáril. Trvá to dlhšie než pri zebričke či bengalke; ručne dokŕmené mláďatá bývajú dôverčivejšie.
Astrild fialový nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ho na maznanie (to ho výrazne stresuje), ale získať jeho dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostal čo najpokojnejší. Je prirodzene plachší a nervóznejší než iné chovné pinky, ľahko sa splaší, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé dni a týždne ho nechaj v pokoji aklimatizovať v hustejšie zariadenej voliére, kde má kde sa skryť — nehýb klietkou ani ho zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v páre v priestrannej voliére s húštím a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
1
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, hustejšie zariadenej voliére s úkrytmi — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
2
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — plachší vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
3
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
4
Daj dostatok húštia a vetvičiek na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a rýchlejšie zdôverí
5
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
6
Chovaj pár SAMOSTATNE — v hniezdení je druh útočný voči vlastnému druhu, takže nepridávaj ďalšie fialové astrildy do tej istej klietky
7
Zabezpeč teplo (~22–28 °C), priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, živú potravu a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší a neškube si perie
8
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Cena a kde kúpiť
25–55 € / ks (bežná forma; pár ~55–110 €)
Astrild fialový je v chove dostupný, no menej bežný a o niečo drahší než zebrička či bengalka — nie je vzácny ani v CITES, ale jeho odchov je náročnejší (citlivosť, potreba živej potravy, agresia párov), takže ho ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samček + samička) zvyčajne 55–110 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú mierne vyššie — popri priestrannej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne od iných fialových astrildov), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka nádhernému sfarbeniu samca je vďačnou ozdobou voliéry pre mierne pokročilého chovateľa.
Špecializovaní chovatelia astrildovitých piniek a afrických astrildov v SR/ČR — odchované, krúžkované a najlepšie už spárované jedince
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu spárovaného páru a poradenstvo skúsených chovateľov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred dovozom či náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pôvode a spárovaní
Na čo si dať pozor
Keďže sa astrild fialový chová v páre a navyše je v hniezdení útočný voči vlastnému druhu, kupuj jeden spárovaný (zladený) pár, nie viac jedincov do jednej klietky a najlepšie od špecializovaného chovateľa (nie z náhodného inzerátu). Výhodou je, že pohlavia sa dajú ľahko rozlíšiť — samec má fialovomodré bruško, boky a trtáč a škoricovú hlavu, samica je prevažne škoricová s bielym bodkovaným bruškom. Vyberaj aktívneho, čulého vtáka s hladkým, priliehavým perím bez holých miest (vyškubané perie = stres alebo nevhodné podmienky), jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené perie pri kloake = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny — roztoče) a dýchanie (žiadne klikanie, otvorený zobák ani namáhavé dýchanie — riziko vzdušníkových roztočov). Uprednostni krúžkované jedince odchované v zajatí s dokladom o veku. Po prevoze dopraj páru pokoj, teplo a húštie na aklimatizáciu.
Porovnanie s podobnými druhmi
Astrild fialový
Astrild granátový (Granatina granatina)
Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus)
Astrild levanduľový (Estrilda caerulescens)
Dĺžka
~13 cm
~13–15 cm
~12–13 cm
~10–11 cm
Váha
~12–16 g
~9–13 g
~9–11 g
~9–11 g
Dožitie
~5–7 r
~5–7 r
~5–7 r
~4–6 r
Hlučnosť
3/5
4/5
4/5
3/5
Stav IUCN
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
IUCN LC · bez CITES
Povaha
Samec: škoricová hlava a chrbát, fialovomodré bruško, boky a trtáč, výrazný modrý okruh okolo oka, červený zobák; samica škoricová s bielym bodkovaným bruškom; čulý, plachší, vyžaduje teplo a živú potravu
Samec gaštanový s fialovými lícami, modrým čelom a trtáčom, dlhší špicatý chvost; samica matnejšia; blízky príbuzný, podobne náročný na teplo a živú potravu
Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave
Jemne modrosivé („levanduľové") telo, karmínovo červený trtáč a chvost, červený zobák, čierny pásik cez oko; pohlavia takmer rovnaké; čulý, plachší, vyžaduje teplo a živú potravu
Areál
Východná Afrika — efektná, ale citlivejšia voliérová pinka pre mierne pokročilých
Južná Afrika — nádherný „motýlik" s fialovými lícami, náročnejší voliérový druh
Východná Afrika — efektný modrý astrild, podobne chúlostivý ako fialový
Západná (a stredná) Afrika — pôvabná sivá pinka, podobne náročná ako fialový
Choroby a prevencia
Podchladenie a respiračné ochorenia z chladu/prievanu
vysoká
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Astrild fialový je tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ho rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (~22–28 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt. Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Vyškubávanie peria (feather plucking) z nudy a stresu
stredná
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), nervozita
Pri nude, nedostatku priestoru, stresu alebo chudobnej strave má tento druh sklon vyškubávať si perie alebo perie partnera či mláďat. Prevencia: priestranná voliéra s húštím, možnosť „loviť" živú potravu, metličky prosa a osivené trávy na zamestnanie, pokoj a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy, nie liek.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Kokcidióza a črevné parazity
stredná
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — vo voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Zadržanie vajca (egg binding) u samičiek
vysoká
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Prevencia
Astrild fialový je pri správnych podmienkach pekná a vďačná pinka (~5–7 rokov), zdravie však stojí na niekoľkých pilieroch, ktoré sú náročnejšie než pri zebričke: (1) Teplo a žiadny prievan — je to tropický východoafrický druh, mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan; vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C), vonkajšia voliéra potrebuje v zime vykurovaný suchý úkryt (podchladenie ho rýchlo oslabí). (2) Hojná živá potrava a pestrá strava — bez pravidelnej živej potravy (termiti, múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. (3) Priestor a obohatenie proti vyškubávaniu peria — priestranná voliéra s húštím, metličky prosa a možnosť „loviť" hmyz tlmia stres a nudu, ktoré vedú k vyškubávaniu peria. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca a krívania samičiek). (5) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — najmä kvôli vzdušníkovým roztočom, na ktoré sú astrildovité citlivé. (6) Hygiena a suché prostredie — denná výmena vody, čistenie klietky a misiek (prevencia kokcidiózy a aspergilózy). Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.
Zaujímavosti
1
Meno „fialový" má podľa fialovomodrého bruška samca — latinské druhové meno ianthinogaster doslova znamená „fialovobruchý" (z gréckeho ianthinos = fialový a gaster = brucho); samec má fialovomodré bruško, boky a trtáč.
2
Nápadný fialovo-modrý okruh okolo oka — najcharakteristickejším znakom je výrazný modro-fialový okruh holej kože okolo oka, u samca veľký a sýty, u samice menší a bledší — preto má druh anglické meno aj „grenadier".
3
Výrazný pohlavný dvojtvar — na rozdiel od mnohých astrildov sa pohlavia ľahko rozlíšia: samec má škoricovo-gaštanovú hlavu a chrbát a fialovomodré spodné telo, kým samica je prevažne škoricová s bielym, jemne fialovo bodkovaným bruškom.
4
Východoafrická astrildovitá pinka — meria približne 13 cm a váži ~12–16 g; žije v suchých krovinách a tŕnitých savanách Etiópie, Somálska, Kene, severnej Tanzánie, Ugandy a Južného Sudánu.
5
Podľa IOC patrí do rodu Granatina — dlho ju radili k motýlikom do rodu Uraeginthus (preto sa v chove často uvádza ako Uraeginthus ianthinogaster), no aktuálny zoznam IOC ju spolu s astrildom granátovým preraďuje do samostatného rodu Granatina (Granatina ianthinogaster).
6
Vyžaduje živú potravu — nestačí jej zrno — vo voľnej prírode žerie v období dažďov najmä termity, mravce a drobný hmyz; v chove prijíma živú potravu aj mimo hniezdenia a bez nej chradne a neodchová mláďatá — je to náročnejšia voliérová pinka.
7
V hniezdení útočná voči vlastnému druhu — pôvabný vzhľad klame: v období hniezdenia je výrazne teritoriálna a agresívna voči iným fialovým astrildom, preto sa pár chová samostatne.
8
Pri nude si škube perie — pri nedostatku priestoru, podnetov či stravy má sklon k vyškubávaniu peria; tlmí ho priestranná voliéra s húštím a možnosť „loviť" živú potravu a hľadať semená v metličkách.
9
Tichá pinka, ktorá nehovorí — samček vydáva len jemný, vysoký cvrlikavý spev a tenké kontaktné volania; hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
10
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) s veľmi rozsiahlym areálom vo východnej Afrike (odhad ~1,5 mil. km²).
Taxonomická klasifikácia
speciesAstrild fialový (Granatina ianthinogaster)
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves (vtáky)
RadPasseriformes (vrabcotvaré)
ČeľaďEstrildidae (astrildovité)
RodGranatina / Uraeginthus
DruhGranatina ianthinogaster (Reichenow, 1879)
Poddruh SRv SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoafrický druh chovaný v zajatí ako voliérová pinka
PoddruhyDruh sa zvyčajne delí na niekoľko poddruhov (napr. nominátny G. i. ianthinogaster, roosevelti, ugandae, rothschildi), líšiacich sa najmä detailmi sfarbenia a areálom vo východnej Afrike. Opísali ho pod menom Estrilda ianthinogaster (Reichenow, 1879); dlho ho radili do rodu motýlikov Uraeginthus (preto sa v chovateľskej literatúre často uvádza ako Uraeginthus ianthinogaster), no podľa aktuálneho zoznamu IOC ho spolu s príbuzným astrildom granátovým preraďujú do samostatného rodu Granatina — odtiaľ platné meno Granatina ianthinogaster. Druhové meno ianthinogaster znamená „fialovobruchý" (z gréckeho ianthinos = fialový a gaster = brucho) a odkazuje na fialovomodré bruško samca, podľa ktorého má druh meno aj v slovenčine („fialový").
Často kladené otázky
Meno má podľa fialovomodrého bruška samca — latinské druhové meno ianthinogaster znamená „fialovobruchý", anglicky sa volá Purple grenadier. Druh má výrazný pohlavný dvojtvar: samec má škoricovo-gaštanovú hlavu a chrbát, nápadný fialovo-modrý okruh okolo oka, fialovomodré bruško, boky a trtáč a červený zobák; samica je prevažne škoricová s bielym, jemne fialovo bodkovaným bruškom a menším modrým okolím oka. Je to pinka približne 13 cm z čeľade astrildovitých, pôvodom z východnej Afriky. Vďaka výraznému dvojtvaru sa pohlavia ľahko rozlíšia.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky. Hoci je nádherne sfarbený a efektný, je citlivejší a chúlostivejší než zebrička či bengalka: vyžaduje stabilné teplo (je to tropický druh, neznáša chlad ani prievan), priestor na lietanie (voliéru) a najmä pravidelnú živú potravu (termiti, múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva plachší a nervóznejší, pri nude si škube perie a v hniezdení je útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný). Pre mierne pokročilého chovateľa je však vďačnou a okrasnou voliérovou pinkou.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoko ladený cvrlikavý spev — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie. Oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (ostré „tsít", tiché cvrlikanie). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca; samec sa prejavuje spevom a tokom. Pohlavia tu však netreba určovať podľa hlasu — samca a samicu spoľahlivo odlíši odlišné sfarbenie (samec má fialovomodré bruško a boky).
Chová sa v páre, ktorý však treba držať samostatne: v hniezdnom období je druh výrazne teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — naháňanie a bitky môžu skončiť zranením, preto sa do jednej klietky nedáva viac fialových astrildov. Spárovanie dvoch nezladených jedincov nasilu často vedie k prenasledovaniu aj pri opačnom pohlaví. V dostatočne priestrannej voliére mimo hniezdenia ho možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, no počas hniezdenia treba pár radšej oddeliť. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, ale spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Keďže je veľmi čulý a potrebuje lietať, bežná klietka mu dlhodobo nestačí — uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, najlepšie hustejšie zariadenú vetvičkami a húštím, aby mal plachší vták kde sa skryť (to znižuje stres aj sklon k vyškubávaniu peria). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplej východnej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C); vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku/voliéru umiestni do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští (z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–5 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná hojná živá potrava (termiti, múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 18.–21. dni a rodičia ich ešte ~2–4 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu okolo 3–4 mesiacov, pohlavnú zrelosť okolo 6–9 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš a pár drž samostatne (agresia voči vlastnému druhu).
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Ďalej je častým problémom vyškubávanie peria z nudy a stresu (rieši ho priestor, húštie a živá potrava na „lov"). Z parazitárnych chorôb hrozia vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením — a kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie). U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná voliéra s húštím, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), suché a čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Granatina ianthinogaster), IUCN Red List (Granatina / Uraeginthus ianthinogaster — Least Concern), BirdLife International DataZone (factsheet Purple Grenadier Granatina iant
