Estrildidae (astrildovité)
Astrild fialový patrí medzi tichšie chovné pinky — jeho hlas je jemný, vysoký a nerušivý. Samček spieva tichý, vysoko ladený cvrlikavo-šveholivý spev, ktorý znie ako tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie; predvádza ho predovšetkým samec, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tenké, vysoké kontaktné volania — ostré „tsít" či „tsít-tsít", keď sa partneri od seba vzdialia, a tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte. Pri vyrušení zaznie ostrejšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte; v skupine je štebot živší, ale stále tichý. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~22–28 °C), klíčené semená a hojnosť živej potravy; bielkovinové (hniezdne) krmivo sa zavádza už ~mesiac vopred. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia hniezdo. Pár je v tomto období teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — preto sa chová samostatne.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode v kroví). Samička znáša zvyčajne 3–5 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička (samec ju cez deň zastupuje a kŕmi). Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je nevyhnutná hojná živá potrava (termiti, drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok bielkovinového a živého krmiva; nedostatok živej potravy je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 18.–21. dni, no ešte ~2–4 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé pripomínajú matnejšiu samicu — sú prevažne škoricové s nevýrazným modrým okolím oka a tmavším zobákom, samce sa postupne vyfarbujú. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú približne v 3–4 mesiacoch. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 6–7 týždňov po vyliahnutí (~3–4 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov — druh je voči vlastnému (aj dospievajúcemu) potomstvu v ďalšom hniezdení útočný. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6–9 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~5–7 rokov. Pripomienka: pár drž samostatne (agresia voči vlastnému druhu).
Astrild fialový nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ho na maznanie (to ho výrazne stresuje), ale získať jeho dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostal čo najpokojnejší. Je prirodzene plachší a nervóznejší než iné chovné pinky, ľahko sa splaší, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé dni a týždne ho nechaj v pokoji aklimatizovať v hustejšie zariadenej voliére, kde má kde sa skryť — nehýb klietkou ani ho zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v páre v priestrannej voliére s húštím a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, hustejšie zariadenej voliére s úkrytmi — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — plachší vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
Daj dostatok húštia a vetvičiek na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a rýchlejšie zdôverí
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj pár SAMOSTATNE — v hniezdení je druh útočný voči vlastnému druhu, takže nepridávaj ďalšie fialové astrildy do tej istej klietky
Zabezpeč teplo (~22–28 °C), priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, živú potravu a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší a neškube si perie
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Astrild fialový je v chove dostupný, no menej bežný a o niečo drahší než zebrička či bengalka — nie je vzácny ani v CITES, ale jeho odchov je náročnejší (citlivosť, potreba živej potravy, agresia párov), takže ho ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–55 €, pár (samček + samička) zvyčajne 55–110 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú mierne vyššie — popri priestrannej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne od iných fialových astrildov), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka nádhernému sfarbeniu samca je vďačnou ozdobou voliéry pre mierne pokročilého chovateľa.
| Astrild fialový | Astrild granátový (Granatina granatina) | Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus) | Astrild levanduľový (Estrilda caerulescens) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~13 cm | ~13–15 cm | ~12–13 cm | ~10–11 cm |
| Váha | ~12–16 g | ~9–13 g | ~9–11 g | ~9–11 g |
| Dožitie | ~5–7 r | ~5–7 r | ~5–7 r | ~4–6 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Samec: škoricová hlava a chrbát, fialovomodré bruško, boky a trtáč, výrazný modrý okruh okolo oka, červený zobák; samica škoricová s bielym bodkovaným bruškom; čulý, plachší, vyžaduje teplo a živú potravu | Samec gaštanový s fialovými lícami, modrým čelom a trtáčom, dlhší špicatý chvost; samica matnejšia; blízky príbuzný, podobne náročný na teplo a živú potravu | Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave | Jemne modrosivé („levanduľové") telo, karmínovo červený trtáč a chvost, červený zobák, čierny pásik cez oko; pohlavia takmer rovnaké; čulý, plachší, vyžaduje teplo a živú potravu |
| Areál | Východná Afrika — efektná, ale citlivejšia voliérová pinka pre mierne pokročilých | Južná Afrika — nádherný „motýlik" s fialovými lícami, náročnejší voliérový druh | Východná Afrika — efektný modrý astrild, podobne chúlostivý ako fialový | Západná (a stredná) Afrika — pôvabná sivá pinka, podobne náročná ako fialový |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Astrild fialový je tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ho rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (~22–28 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt. Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), nervozita
Pri nude, nedostatku priestoru, stresu alebo chudobnej strave má tento druh sklon vyškubávať si perie alebo perie partnera či mláďat. Prevencia: priestranná voliéra s húštím, možnosť „loviť" živú potravu, metličky prosa a osivené trávy na zamestnanie, pokoj a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy, nie liek.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — vo voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
Meno „fialový" má podľa fialovomodrého bruška samca — latinské druhové meno ianthinogaster doslova znamená „fialovobruchý" (z gréckeho ianthinos = fialový a gaster = brucho); samec má fialovomodré bruško, boky a trtáč.
Nápadný fialovo-modrý okruh okolo oka — najcharakteristickejším znakom je výrazný modro-fialový okruh holej kože okolo oka, u samca veľký a sýty, u samice menší a bledší — preto má druh anglické meno aj „grenadier".
Výrazný pohlavný dvojtvar — na rozdiel od mnohých astrildov sa pohlavia ľahko rozlíšia: samec má škoricovo-gaštanovú hlavu a chrbát a fialovomodré spodné telo, kým samica je prevažne škoricová s bielym, jemne fialovo bodkovaným bruškom.
Východoafrická astrildovitá pinka — meria približne 13 cm a váži ~12–16 g; žije v suchých krovinách a tŕnitých savanách Etiópie, Somálska, Kene, severnej Tanzánie, Ugandy a Južného Sudánu.
Podľa IOC patrí do rodu Granatina — dlho ju radili k motýlikom do rodu Uraeginthus (preto sa v chove často uvádza ako Uraeginthus ianthinogaster), no aktuálny zoznam IOC ju spolu s astrildom granátovým preraďuje do samostatného rodu Granatina (Granatina ianthinogaster).
Vyžaduje živú potravu — nestačí jej zrno — vo voľnej prírode žerie v období dažďov najmä termity, mravce a drobný hmyz; v chove prijíma živú potravu aj mimo hniezdenia a bez nej chradne a neodchová mláďatá — je to náročnejšia voliérová pinka.
V hniezdení útočná voči vlastnému druhu — pôvabný vzhľad klame: v období hniezdenia je výrazne teritoriálna a agresívna voči iným fialovým astrildom, preto sa pár chová samostatne.
Pri nude si škube perie — pri nedostatku priestoru, podnetov či stravy má sklon k vyškubávaniu peria; tlmí ho priestranná voliéra s húštím a možnosť „loviť" živú potravu a hľadať semená v metličkách.
Tichá pinka, ktorá nehovorí — samček vydáva len jemný, vysoký cvrlikavý spev a tenké kontaktné volania; hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) s veľmi rozsiahlym areálom vo východnej Afrike (odhad ~1,5 mil. km²).
Meno má podľa fialovomodrého bruška samca — latinské druhové meno ianthinogaster znamená „fialovobruchý", anglicky sa volá Purple grenadier. Druh má výrazný pohlavný dvojtvar: samec má škoricovo-gaštanovú hlavu a chrbát, nápadný fialovo-modrý okruh okolo oka, fialovomodré bruško, boky a trtáč a červený zobák; samica je prevažne škoricová s bielym, jemne fialovo bodkovaným bruškom a menším modrým okolím oka. Je to pinka približne 13 cm z čeľade astrildovitých, pôvodom z východnej Afriky. Vďaka výraznému dvojtvaru sa pohlavia ľahko rozlíšia.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky. Hoci je nádherne sfarbený a efektný, je citlivejší a chúlostivejší než zebrička či bengalka: vyžaduje stabilné teplo (je to tropický druh, neznáša chlad ani prievan), priestor na lietanie (voliéru) a najmä pravidelnú živú potravu (termiti, múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva plachší a nervóznejší, pri nude si škube perie a v hniezdení je útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný). Pre mierne pokročilého chovateľa je však vďačnou a okrasnou voliérovou pinkou.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoko ladený cvrlikavý spev — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie. Oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (ostré „tsít", tiché cvrlikanie). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca; samec sa prejavuje spevom a tokom. Pohlavia tu však netreba určovať podľa hlasu — samca a samicu spoľahlivo odlíši odlišné sfarbenie (samec má fialovomodré bruško a boky).
Chová sa v páre, ktorý však treba držať samostatne: v hniezdnom období je druh výrazne teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — naháňanie a bitky môžu skončiť zranením, preto sa do jednej klietky nedáva viac fialových astrildov. Spárovanie dvoch nezladených jedincov nasilu často vedie k prenasledovaniu aj pri opačnom pohlaví. V dostatočne priestrannej voliére mimo hniezdenia ho možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, no počas hniezdenia treba pár radšej oddeliť. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, ale spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Keďže je veľmi čulý a potrebuje lietať, bežná klietka mu dlhodobo nestačí — uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, najlepšie hustejšie zariadenú vetvičkami a húštím, aby mal plachší vták kde sa skryť (to znižuje stres aj sklon k vyškubávaniu peria). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplej východnej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~22–28 °C); vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku/voliéru umiestni do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští (z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–5 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná hojná živá potrava (termiti, múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 18.–21. dni a rodičia ich ešte ~2–4 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu okolo 3–4 mesiacov, pohlavnú zrelosť okolo 6–9 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš a pár drž samostatne (agresia voči vlastnému druhu).
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Ďalej je častým problémom vyškubávanie peria z nudy a stresu (rieši ho priestor, húštie a živá potrava na „lov"). Z parazitárnych chorôb hrozia vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením — a kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie). U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná voliéra s húštím, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), suché a čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.