Estrildidae (astrildovité)
Motýlik granátový patrí medzi tichšie chovné astrildy — jeho hlas je jemný, vysoký a nerušivý. Samček vydáva mäkký pískavo-cvrlikavý spev, ktorý je počuteľný len z blízka a slúži najmä na dvorenie a obhajobu teritória. Podľa dostupných zdrojov spevajú u tohto druhu obe pohlavia, hoci ich spev nie je tak výrazný ako u niektorých cordon-bleu. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tiché kontaktné volania krátkeho charakteru, ktorými udržiavajú kontakt s partnerom. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytového chovu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samček dvorí samičke tichým spevom a typickým tokovým predvádzaním so steblom trávy v zobáku — predvádza sa pred samičkou a typicky sa kolíbe. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (>22 °C) a hlavne živá potrava (termity, mealwormy, cvrčky). Druh je monogamný v sezóne a v hniezdení teritoriálny — pár sa preto chová samostatne v jednej voliére.
Pár si v hustej vegetácii, polootvorenej búdke alebo košíku z trávy, kokosového vlákna a jemných stebiel postaví oválne kryté hniezdo. Samička znáša 3–5 drobných bielych vajec (niektoré záznamy uvádzajú 4–7). Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný. Pár netoleruje vyrušovanie — pri strese môže znášku opustiť.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá približne 13 dní (rozsah 12–14 dní podľa rôznych chovateľských zdrojov). V tomto období je kľúčový pokoj, teplo a dostatok živej potravy — pri vyrušovaní pár znášku opúšťa. Hniezdo zbytočne nekontroluj.
Mláďatá sa liahnu altriciálne (krmivé, slepé, holé) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia, pričom motýlik nevyhnutne potrebuje živú potravu na odchov. Pri nedostatku živej potravy mláďatá opúšťa alebo vyhadzuje z hniezda — najčastejšia príčina neúspechu. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok živej potravy a klíčených semien.
Mláďatá vyletujú z hniezda ešte pred 3. týždňom veku (zdroje uvádzajú cca 18–21 dní), no ešte 2–3 týždne ich rodičia dokrmujú. Mladé sú matne sfarbené a pripomínajú samičku — plné sfarbenie dospelých (vrátane fialových líc a modrého čela samčekov) získavajú postupne. Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až po ~3–4 mesiacoch.
Mladé sa osamostatnia ~5–6 týždňov po vyliahnutí. V divočine sa juvenilné vtáky držia pohromade, kým nezískajú dospelé sfarbenie (~3 mesiace), potom sa párujú. Do chovu zaradiť vtáky v dobrej kondícii a samičky hniezdiť len pri dostatku vápnika a teple (prevencia zadržania vajca). Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~8 rokov.
Motýlik granátový nie je pinka na ruku a patrí medzi plachšie a citlivejšie astrildy — cieľom nie je ochočiť ho na maznanie (to ho silno stresuje), ale dopriať mu pokoj a dôveru, aby pri obsluhe a kŕmení zostal čo najpokojnejší. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie a v hniezdnom období je citlivý na vyrušovanie. Postup: po prevoze nechaj pár dlhšie aklimatizovať; pohybuj sa pri voliére pokojne a tichým hlasom; kŕm v pravidelnom čase a živú potravu podávaj nenápadne; nikdy ho nenaháňaj. Ochočovanie na ruku pri tomto druhu nemá zmysel.
Po prevoze nechaj pár 1–3 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, teplej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu tichým spôsobom
Pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom — náhle pohyby a hluk plašia; dôsledne dodržiavaj pravidelný čas kŕmenia
Živú potravu (mealwormy, cvrčky, Calciworms) a metličky prosa podávaj nenápadne v pravidelnom čase — najsilnejší nástroj budovania dôvery u tohto hmyzožravejšieho druhu
Nikdy motýlika nenaháňaj — chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere, pomaly a pokojne, aby si predišiel stresu
Udržuj teplo (min. 20 °C, čerstvé vtáky 24 °C) a bezprievanové prostredie — chlad a prievan spôsobujú stres a zvyšujú náchylnosť na choroby
Nečakaj krotkosť na ruku — motýlik granátový zostáva celoživotne plachší; je to vták na pozorovanie, odmenou je neuveriteľné sfarbenie
Motýlik granátový je výrazne drahší než bežné voliérové astrildy (zebrička, bengalka, astrild obyčajný) a patrí k cenovo vyšším afrických exotom. V SR a ČR nie je bežne dostupný — je treba hľadať u špecialistov na africké astrildy. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 40–80 €, pár (samček + samička) cca 80–160 € v závislosti od veku, kondície, pôvodu a odchovu. Na trhu USA a Austrálie je uvádzaný medzi drahšími waxbill finchmi (Pet Gazette UK: "has always commanded a higher price"). Náklady na chov sú vyššie než pri semenožravých astrildoch — okrem priestrannej vykurovateľnej voliéry treba počítať s pravidelným zabezpečovaním živej potravy. Pre dostupnosť a úspešný odchov sú kľúčové chovne overené jedince od skúseného chovateľa afrických exotov.
| Motýlik granátový | Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus) | Astrild fialový / fialová vdovka-pinka — Granatina ianthinogaster | Astrild červenohlavý / zebricka červenozobá (Pytilia melba) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~13–14 cm | ~13 cm | ~13–14 cm | ~12–13 cm |
| Váha | ~12 g | ~8,5–10,8 g | ~11–14 g | ~13–17 g |
| Dožitie | ~8 r | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samček: gaštanovo-hnedé telo, sýte fialovo-modré líca, modrý čelo a nadreptávok, čierne hrdlo, červený zobák; samica matnejšia, fialové líca miernejšie | Samček: nebovo modrá CELÁ hlava (modrá čiapka) a celý spodok tela, chrbát pieskovohnedý, dlhý modrý chvost; samica matnejšia, modrá hlavne na tvári | Samček: fialový trup a brucho s bielymi škvrnami, červený zobák; samica hnedastá s fialovými akcentmi; iná distribúcia (východná Afrika) | Samček: červená tvár, sivá hruď, zelené krídla, pruhované brucho, červený zobák; samica bez červenej tváre |
| Areál | Suchá savana južnej Afriky — jeden z najkrajších astrildov; náročný (chlad, živý hmyz, teritoriálny) | Východná Afrika — efektný cordon-bleu so sklonom k hmyzožravosti, v hniezdení teritoriálny; bežnejší v chove než G. granatina | Východná Afrika (Keňa, Etiópia, Tanzánia) — príbuzný druh rovnakého rodu, tiež náročný na chov | Subsaharská Afrika — efektný astrild so sklonom k hmyzožravosti, hostiteľ vdovky rajskej; podobná náročnosť chovu |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o teplomilný juhoafrický druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé (potrebujú teplotu okolo 24 °C). Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylný na nasadajúce bakteriálne a vírusové respiračné infekcie. Prevencia: teplo (min. 20 °C, pri dovoze 24 °C), suché bezprievanové prostredie, vykurovaný úkryt v chladnom období.
Príznaky: Vyhodené alebo opustené mláďatá či vajcia, neúspešné odchovy, hladujúce mláďatá
Najčastejší problém pri chove — druh má silný sklon k hmyzožravosti a vyžaduje dostatok živej potravy (mealwormy, pinkie, cvrčky, termity), aby mláďatá nakŕmil. Ak živej potravy nie je dosť alebo vták na ňu nie je zvyknutý, odmieta odchov a opúšťa alebo vyhadzuje mláďatá z hniezda. Prevencia: pravidelná a dostatočná živá potrava počas celého hniezdenia, pokoj pri hniezde a chovne overený pár zvyknutý na živú potravu.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, klikavý zvuk pri dýchaní, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty; pri silnej infekcii ich upchajú a bez liečby môže vták uhynúť na udusenie. Drobné astrildy sú citlivé. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri klikavom dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť, zle oplodnené vajcia, skrátená dĺžka života
Motýlik granátový je náchylný na obezitu pri nadbytku prosa bieleho a tučného krmiva mimo hniezdenia. Obézne vtáky znášajú slabo oplodnené vajíčka a žijú kratšie. Odporúča sa zmes s nižším podielom tučného prosa (max. 50 % trávnych semien). Prevencia: priestranná voliéra, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdenia, dostatok pohybu.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade alebo nevhodnej kondícii samičky. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, hniezdenie len so samičkami v dobrej kondícii.
Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia
Drobné astrildy bývajú náchylné na črevné parazity a kokcídie. Odporúča sa pravidelná kontrola trusu a v prípade potreby liečba od aviárneho veterinára, najmä pri vtákoch vo voliére s prirodzeným substrátom. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Fialové uši samčeka — typickým znakom samčeka sú veľké, sýto fialovo-modré škvrny na lícach (odtiaľ anglický názov Violet-eared Waxbill), ktoré v kombinácii s modrým čelom a nadreptávkom, čiernym hrdlom a červeným zobákom robia z neho jedného z najfarebnejších astrildov sveta.
Hostiteľ vdovky kráľovskej — motýlik granátový je primárnym hostiteľom hniezdneho parazita vdovky kráľovskej (Vidua regia). Samica vdovky kladie vajíčka do hniezda motýlika; samček vdovky si navyše osvojí hlas motýlika a napodobňuje ho pri dvorení — toto vokálne napodobňovanie zabezpečuje, že potomkovia vdovky budú parazitovať na správnom hostiteľovi naprieč generáciami.
Náchylnosť na obezitu — na rozdiel od mnohých iných astrildov je motýlik granátový pri nadbytku tučného krmiva (najmä prosa bieleho) výrazne náchylný na obezitu, čo vedie k slabo oplodneným vajciam a kratšej dĺžke života; odporúča sa zmes s vyšším podielom tráv a obmedziť tučné krmivo mimo hniezdenia.
Dlhý chvost ako typický znak — celková dĺžka vtáka je ~13–14 cm, pričom samotný chvost tvorí výraznú časť — zdroj Avitoon.nl uvádza 6 cm dlhý chvost; táto silueta s dlhým chvostom je charakteristická pre rod Granatina.
Monotypický druh alebo dve poddruhy — väčšina moderných taxonomických systémov (vrátane IOC) ho považuje za monotypický, teda bez poddruhov; Avibase eviduje aj subsp. siccata zo suchších oblastí, no táto nie je všeobecne uznaná; druh opísal Karol Linné v roku 1766.
Rod Granatina oddelený od Uraeginthus — moderná taxonomia (IOC, BirdLife) zaraďuje motýlika granátového a fialového grenadiera do rodu Granatina (Bonaparte, 1850) oddelene od cordon-bleu (rod Uraeginthus); staršie zdroje a niektoré alternatívne klasifikácie ich stále zjednocujú v Uraeginthus.
Živá potrava aj v divočine — v prírode sa motýlik granátový živí prevažne drobnými semenami, no aktívne dopĺňa stravu termitmi, drobnými chrobákmi a iným hmyzom; v chove je táto biologická potreba závislosť, ktorú chovateľ musí naplniť.
Areál a biotop — obýva rozsiahle suché tŕnité savany, kroviskové porasty a akáciové lesíky (Colosphermum mopane, Baikiaea plurijuga) Namíbie, Botswany, Zimbabwe, Zambie, juhozápadu Angoly a severozápadnej JAR; celkový areál výskytu sa odhaduje na ~3 030 000 km².
Dožitie ~8 rokov — pri správnej starostlivosti (teplo, živá potrava, priestranná voliéra) sa podľa chovateľských a terénnych zdrojov dožíva approximately 8 rokov; pri zlej starostlivosti výrazne kratšie.
Samička má tiež fialové líca — na rozdiel od mnohých dimorfických astrildov, kde samica nemá žiadne výrazné ozdobné prvky, samica motýlika granátového má tiež viditeľné, hoci miernejšie fialové líca a svetlomodrú spodnú časť tela; pohlavný dimorfizmus je teda zrejmý, ale nie extrémny.
Nie — patrí medzi náročnejšie a drahšie voliérové astrildy a odporúča sa výhradne chovateľom s predchádzajúcou skúsenosťou s africkými exotmi. Náročný je z niekoľkých dôvodov: (1) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan, potrebuje min. 20 °C; (2) živá potrava — vyžaduje mealwormy, cvrčky, Calciworms po celý rok a bez nej v hniezdení mláďatá opúšťa; (3) teritorialita — jeden pár na voliéru; (4) náchylnosť na obezitu pri nevhodnej zmesi. Pre začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný.
Vdovka kráľovská (Vidua regia) je obligátny hniezdny parazit — sama si hniezdo nestaví, ale kladie vajíčka do hniezda motýlika granátového, ktorý potom vychovává aj cudzie mláďatá. Závislosť je úzka: samček vdovky sa naučí napodobňovať hlas motýlika, čo jeho samičkám umožní vniknúť do správneho hniezda a čo zabezpečuje, že mláďatá vdovky si po vyliahnutí vďaka napodobovaniu zaznamenaného spevu nájdu správneho partnera z hostiteľského druhu. Ide o koevolučný vzťah, kde parazit je anatomicky a behaviorálne prispôsobený práve na tohto hostiteľa.
Motýlik granátový má jasný pohlavný dimorfizmus pri dospelých jedincoch: Samček má sýte fialovo-modré líca (veľké výrazné škvrny na tvári), modrý čelom a nadreptávok (horné krovky chvosta), čiernu bradu a hrdlo, gaštanovo-hnedé telo a jasne červený zobák s červeným okrúžím oka. Samica je celkovo matnejšia — fialové líca miernejšie, hrdlo bledosivé (nie čierne), chýba výrazný modrý čelom, telo hnedastejšie. Pohlavie juvenilných vtákov (do ~3–4 mesiacov) sa spoľahlivo neurčuje — mladé jedince pripomínajú samičku.
V divočine dopĺňa motýlik semennú stravu termitmi, chrobákmi a iným hmyzom — ide o biologickú potrebu zapísanú v správaní druhu. V chove ju musíme napodobniť. Bez dostatku živej potravy (mealwormy, pinkie, cvrčky, termity) v hniezdení pár mláďatá nenakŕmi a opúšťa alebo vyhadzuje ich z hniezda — ide o najčastejšiu príčinu neúspešného odchovu. Mimo hniezdenia je živá potrava o niečo menej kritická, no aj vtedy by mala byť pravidelnou súčasťou stravy. Pozor na obezitu pri nadbytku: mimo hniezdenia dávkovať striedmo.
Motýlik granátový je juhoafrický teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, vlhko, prievan ani prudké teplotné výkyvy. Novoobstarané vtáky sú obzvlášť citlivé a potrebujú okolo 24 °C. Zavedený dospelý vták znáša dlhodobo min. 20 °C. Vo vonkajšej voliére potrebuje na chladné obdobie suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitá je aj vzdušná vlhkosť — príliš vlhké prostredie mu škodí.
Motýlik granátový sa chová v páre a zásadne jeden pár na voliéru, pretože je v hniezdnom období teritoriálny voči iným vtákom. Viac párov motýlikov ani miešanie s príbuznými druhmi rodu Granatina/Uraeginthus sa neodporúča (riziko agresie alebo hybridizácie). Mimo hniezdenia ho možno v dostatočne veľkej voliére kombinovať s pokojnými, väčšími a odlišne sfarbenými druhmi, no počas hniezdenia chov v páre samostatne.
Pár si v hustej vegetácii alebo polootvorenej búdke postaví oválne hniezdo z trávy a jemných stebiel. Samička znáša 3–5 vajec (niektoré záznamy uvádzajú až 7); na vajciach sedia striedavo obaja rodičia ~13 dní. Mláďatá vyletia pred 3. týždňom a rodičia ich dokrmujú ešte ~2–3 týždne. Najčastejšie príčiny neúspechu: (1) nedostatok živej potravy — pár mláďatá nenakŕmi a vyhadzuje ich; (2) vyrušovanie — zbytočné kontroly hniezda vedú k opusteniu znášky; (3) chlad a vlhko — stres oslabuje motiváciu na odchov. Preto: zabezpeč pokoj, teplo, dostatok živej potravy a hniezdi len so samičkami s trvalým prístupom k vápniku.