Estrildidae (astrildovité)
Astrild levanduľový patrí medzi tichšie chovné pinky — jeho hlas je jemný, vysoký a nerušivý. Samček spieva tichý, vysoko ladený cvrlikavo-šveholivý spev, ktorý znie ako tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie; predvádza ho predovšetkým samec, najmä počas dvorenia a hniezdnej sezóny, často so steblom v zobáku. V bežnej komunikácii oba vtáky vydávajú tenké, vysoké kontaktné volania — ostré „tssít" či „tsít-tsít", keď sa partneri od seba vzdialia, a tiché cvrlikanie pri blízkom kontakte. Pri vyrušení zaznie ostrejšie varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je príjemný aj v byte; v skupine je štebot živší, ale stále tichý. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a mláďatá sa spev učia od otca.
Samček dvorí samičke spevom a typickým tokovým prejavom so steblom v zobáku — naťahuje sa, poskakuje a nakrúca telo pred samičkou. Podnetom na hniezdenie je dlhší deň, teplo (~20–26 °C), klíčené semená a hojnosť živej potravy. Druh je jednopárovo monogamný, pár sa drží tesne pri sebe a spoločne stavia hniezdo. Pár je v tomto období teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — preto sa chová samostatne.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria postaví baňaté, uzavreté hniezdo (v prírode v kroví). Samička znáša zvyčajne 3–6 drobných bielych vajec, spravidla po jednom denne. Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný — prevencia zadržania vajca. Po znesení väčšiny vajec začne sedenie.
Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia, v noci zvyčajne sedí samička. Inkubácia trvá približne 12–14 dní. V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže pár znášku opustiť. Hniezdo a búdku zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo a vodu z diaľky a udržuj stabilné, teplé a tiché prostredie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Oba rodičia kŕmia a v tomto čase je nevyhnutná hojná živá potrava (drobné múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky, larvy vijačky voskovej) doplnená vaječnou zmesou — bez živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá nedokŕmia alebo ich opustia. Zabezpeč pokoj, teplo a dostatok bielkovinového a živého krmiva; nedostatok živej potravy je najčastejšou príčinou zlyhania odchovu.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 16.–19. dni, no ešte ~2 týždne ich rodičia dokrmujú, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé sú matnejšie sfarbené než dospelé — majú menej výrazné levanduľové perie, slabšiu kresbu a tmavší zobák. Vyfarbenie do podoby dospelých dosahujú približne v 2–3 mesiacoch. V tomto čase neobmedzuj živú potravu ani bielkovinové krmivo.
Mladé sa úplne osamostatnia približne 5–6 týždňov po vyliahnutí (~2 týždne po vylietnutí) a vtedy ich treba oddeliť od rodičov — druh je voči vlastnému (aj dospievajúcemu) potomstvu v ďalšom hniezdení útočný. Pohlavnú zrelosť dosahujú okolo 6 mesiacov, no do chovu ich zaraď až po ~9–12 mesiacoch — priskoré hniezdenie samičku vyčerpáva a znižuje úspešnosť odchovu. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~4–6 rokov. Pripomienka: pár drž samostatne (agresia voči vlastnému druhu).
Astrild levanduľový nie je pinka „na ruku" — cieľom nie je ochočiť ho na maznanie (to ho výrazne stresuje), ale získať jeho dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostal čo najpokojnejší. Je prirodzene plachší a nervóznejší než iné chovné pinky, ľahko sa splaší, preto privykanie trvá dlhšie a vyžaduje trpezlivosť. Postup získania dôvery: (1) prvé dni a týždne ho nechaj v pokoji aklimatizovať v hustejšie zariadenej voliére, kde má kde sa skryť — nehýb klietkou ani ho zbytočne nechytaj; (2) pri klietke sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom, aby si vtáka spojil s bezpečím; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa či živú potravu podávaj rukou — vták si časom spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ho nenaháňaj po klietke a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa mu darí v páre v priestrannej voliére s húštím a úkrytmi, kde prejaví prirodzené správanie. Ochočovať „na ruku" má zmysel len pri ručne dokŕmených mláďatách, no ani tie nie sú maznavé.
Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať v priestrannej, hustejšie zariadenej voliére s úkrytmi — nehýb klietkou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri klietke sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — plachší vták si tak spojí tvoju prítomnosť s bezpečím, nie s hrozbou
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu (múčne červy, pinkie) podávaj rukou cez mreže — najsilnejší a najprirodzenejší nástroj dôvery
Daj dostatok húštia a vetvičiek na schovanie — vták, ktorý má kam ujsť, sa menej plaší a rýchlejšie zdôverí
Nikdy vtáky nenaháňaj rukou po klietke — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu
Chovaj pár SAMOSTATNE — v hniezdení je druh útočný voči vlastnému druhu, takže nepridávaj ďalšie levanduľové astrildy do tej istej klietky
Zabezpeč teplo (~20–26 °C), priestor na lietanie a denne čerstvé klíčené semená, zeleň, živú potravu a vodu na kúpanie — spokojný a vyťažený vták je dôverčivejší a neškube si perie
Ak chceš krotkejšie vtáky, vyber ručne dokŕmené mláďatá od chovateľa — bývajú dôverčivejšie, no ani tie nie sú maznavé „na ruku"
Astrild levanduľový je v chove dostupný, no menej bežný a o niečo drahší než zebrička či bengalka — nie je vzácny ani v CITES, ale jeho odchov je náročnejší (citlivosť, potreba živej potravy, agresia párov), takže ho ponúka menej chovateľov. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 20–45 €, pár (samček + samička) zvyčajne 45–90 €; cena kolíše podľa veku, kondície, regiónu a toho, či ide o spárované, odchované a krúžkované jedince. Náklady na chov sú mierne vyššie — popri priestrannej voliére treba počítať s pravidelnou živou potravou a vykurovaním v chladnom období. Keďže sa chová v páre (a navyše samostatne od iných levanduľových), počítaj rovno s kúpou spárovaného páru. Vďaka nádhernému sfarbeniu je vďačnou ozdobou voliéry pre mierne pokročilého chovateľa.
| Astrild levanduľový | Astrild obyčajný (Estrilda astrild) | Astrild ohnivý (Lagonosticta senegala) | Motýlik modrohlavý (Uraeginthus cyanocephalus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–11 cm | ~9,5–13 cm | ~9–10 cm | ~12–13 cm |
| Váha | ~9–11 g | ~6–9 g | ~7–10 g | ~9–11 g |
| Dožitie | ~4–6 r | ~4–6 r | ~4–6 r | ~5–7 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Jemne modrosivé („levanduľové") telo, karmínovo červený trtáč a chvost, červený zobák, čierny pásik cez oko; čulý, zvedavý, plachší, vyžaduje teplo a živú potravu | Hnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družný, znášanlivejší a o niečo nenáročnejší | Samec sýto šarlátovočervený s hnedými krídlami, ružový zobák, biele bodky na bokoch; samica hnedastá; tiež vyžaduje živú potravu a teplo | Samec s nápadne modrou hlavou, hrudou a bokmi, hnedý chrbát, červený zobák; náročnejší motýlik, citlivý na chlad, závislý na živej potrave |
| Areál | Západná (a stredná) Afrika — pôvabná, ale citlivejšia voliérová pinka pre mierne pokročilých | Subsaharská Afrika — drobný družný astrild, vhodnejší aj pre menej skúsených | Subsaharská Afrika — drobný ohnivo červený astrild, podobne náročný na teplo a hmyz | Východná Afrika — efektný modrý astrild, chúlostivejší než levanduľový |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, apatia, schúlený na dne, sťažené dýchanie, nechutenstvo
Astrild levanduľový je tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan — podchladenie ho rýchlo oslabí a otvára cestu infekciám. Prevencia: stabilné teplo (~20–26 °C), žiadny prievan, vo vonkajšej voliére v zime vykurovaný suchý úkryt. Pri nahrbenom vtákovi s naježeným perím zabezpeč teplo (infražiarič) a bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.
Príznaky: Holé miesta v perí, obhryzené alebo vyškubané perie (u seba alebo u partnera/mláďat), nervozita
Pri nude, nedostatku priestoru, stresu alebo chudobnej strave má tento druh sklon vyškubávať si perie alebo perie partnera či mláďat. Prevencia: priestranná voliéra s húštím, možnosť „loviť" živú potravu, metličky prosa a osivené trávy na zamestnanie, pokoj a pestrá strava s dostatkom bielkovín. Ide o problém z podmienok chovu, nie infekciu — riešením je obohatenie prostredia a stravy, nie liek.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty (priedušnicu, vzdušníky, pľúca) a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné astrildovité pinky sú obzvlášť citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Riedky, niekedy krvavý trus, nafúknutie a apatia, chudnutie napriek žraniu, naježené perie
Prvoky (kokcídie) napádajú tráviaci trakt a šíria sa trusom — vo voliére sa rýchlo rozšíria. Spúšťačom býva stres, vlhko a zlá hygiena. Diagnostikuje sa vyšetrením trusu, lieči antikokcidikami od veterinára. Prevencia: suché, čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov.
Príznaky: Samička sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo priskorom hniezdení. Pomáha teplo a vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a primerané (nie nepretržité) hniezdenie.
„Levanduľové" perie dalo druhu meno — telo je jemne modrosivé až popolavé (levanduľovej farby), podľa čoho má druh meno v slovenčine („levanduľový") aj angličtine (Lavender waxbill); latinské caerulescens znamená „belasejúci / modrastý".
Ohnivo červený trtáč a chvost — popolavé telo nápadne kontrastuje s karmínovo až tehlovo červeným trtáčom, krovkami chvosta a chvostom; práve preto má aj ľudové meno „red-tailed waxbill" (červenochvostý astrild).
Čierny pásik cez oko a červený zobák — cez oko sa tiahne čierny pásik (uzdičky) od zobáka mierne za oko a zobák je tmavočervený s čiernou špičkou; na bokoch má drobné biele bodky.
Drobná západoafrická astrildovitá pinka — meria len ~10–11 cm (~4,5 palca) a patrí medzi menšie astrildy; pohlavia sú si takmer rovnaké, čo sťažuje ich rozlíšenie.
Podľa IOC patrí do rodu Glaucestrilda — dlho ju radili do veľkého rodu astrildov Estrilda, no aktuálny zoznam IOC ju spolu s príbuznými „sivými" astrildmi preraďuje do samostatného rodu Glaucestrilda (Glaucestrilda caerulescens).
Vyžaduje živú potravu — nestačí jej zrno — na rozdiel od zebričky či bengalky prijíma živú potravu (drobný hmyz a larvy) aj mimo hniezdenia a bez nej chradne a neodchová mláďatá; je to náročnejšia voliérová pinka.
V hniezdení útočná voči vlastnému druhu — pôvabný vzhľad klame: v období hniezdenia je výrazne teritoriálna a agresívna voči iným levanduľovým astrildom, preto sa pár chová samostatne.
Pri nude si škube perie — pri nedostatku priestoru, podnetov či stravy má sklon k vyškubávaniu peria; tlmí ho priestranná voliéra s húštím a možnosť „loviť" živú potravu a hľadať semená v metličkách.
Tichá pinka, ktorá nehovorí — samček vydáva len jemný, vysoký cvrlikavý spev a tenké kontaktné volania; hlas nepreniká cez steny a druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie.
Bežná v zajatí, najmenej ohrozená v prírode — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC); pôvodný areál siaha od Senegalu po Čad a Stredoafrickú republiku, druh bol introdukovaný aj na Havaji.
Meno má podľa jemne modrosivého, popolavého („levanduľového") peria — anglicky Lavender waxbill, latinské druhové meno caerulescens znamená „belasejúci / modrastý". Popolavé telo s drobnými bielymi bodkami na bokoch nápadne kontrastuje s karmínovo červeným trtáčom, krovkami a chvostom (odtiaľ aj meno „červenochvostý astrild"); cez oko sa tiahne čierny pásik a zobák je tmavočervený s čiernou špičkou. Je to drobná pinka ~10–11 cm z čeľade astrildovitých, pôvodom zo západnej (a strednej) Afriky. Pohlavia sú si takmer rovnaké, takže sa ťažko rozlišujú.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie astrildovité pinky. Hoci je krásny a pôvabný, je citlivejší a chúlostivejší než zebrička či bengalka: vyžaduje stabilné teplo (je to tropický druh, neznáša chlad ani prievan), priestor na lietanie (voliéru) a najmä pravidelnú živú potravu (múčne červy, pinkie, vošky), bez ktorej chradne, nepreperí a neodchová mláďatá. Býva plachší a nervóznejší, pri nude si škube perie a v hniezdení je útočný voči vlastnému druhu. Odporúča sa až po skúsenosti s ľahšími druhmi (zebrička, bengalka, astrild obyčajný). Pre mierne pokročilého chovateľa je však vďačnou a okrasnou voliérovou pinkou.
Samček spieva, ale len jemný, tichý, vysoko ladený cvrlikavý spev — tenké, bzučivo-trilkujúce šveholenie. Oba vtáky sa dorozumievajú tenkými, vysokými kontaktnými volaniami (ostré „tssít", tiché cvrlikanie). Hlas je tichý a nerušivý, nepreniká cez steny, takže je druh vhodný aj do bytu. Rozprávať ani napodobňovať melódie sa NEnaučí — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Spev je vrodený a mláďatá sa ho učia od otca; samec sa prejavuje spevom a tokom, čo pomáha (spolu s pozorovaním správania) odlíšiť pohlavie, keďže ináč sú si pohlavia takmer rovnaké.
Chová sa v páre, ktorý však treba držať samostatne: v hniezdnom období je druh výrazne teritoriálny a útočný voči vlastnému druhu — naháňanie a bitky môžu skončiť zranením, preto sa do jednej klietky nedáva viac levanduľových astrildov. Spárovanie dvoch nezladených jedincov nasilu často vedie k prenasledovaniu aj pri opačnom pohlaví. V dostatočne priestrannej voliére mimo hniezdenia ho možno opatrne kombinovať s inými pokojnými drobnými astrildmi, no počas hniezdenia treba pár radšej oddeliť. Druh netrpí samotou tak ako kŕdľové pinky, ale spárovaný pár je prirodzená a vhodná zostava.
Keďže je veľmi čulý a potrebuje lietať, bežná klietka mu dlhodobo nestačí — uprednostni voliéru alebo aspoň priestrannú letovú klietku od ~100 cm dĺžky, najlepšie hustejšie zariadenú vetvičkami a húštím, aby mal plachší vták kde sa skryť (to znižuje stres aj sklon k vyškubávaniu peria). Rozstup drôtov max. 10–12 mm. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie a hniezdom na nocovanie. Pochádza z teplej západnej Afriky, preto neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vyžaduje stabilné teplo (~20–26 °C); vonkajšia voliéra potrebuje v zime suchý, vykurovaný a bezprievanový úkryt. Klietku/voliéru umiestni do teplej pokojnej miestnosti, nie na priame slnko ani do prievanu.
Pár si v krytom hniezde — v búdke, košíčku alebo v húští (z kokosového vlákna, trávy, stebiel a peria) postaví baňaté, uzavreté hniezdo. Samička znáša zvyčajne 3–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 12–14 dní. Mláďatá kŕmia oba rodičia a v tomto období je nevyhnutná hojná živá potrava (múčne červy, pinkie, vaječné kukly, vošky) — bez živočíšnych bielkovín mláďatá nedokŕmia, čo je najčastejšia príčina zlyhania odchovu. Mláďatá vyletujú približne v 16.–19. dni a rodičia ich ešte ~2 týždne dokrmujú. Vyfarbenie dospelých dosiahnu okolo 2–3 mesiacov, pohlavnú zrelosť okolo 6 mesiacov, do chovu ich však zaraď až po ~9–12 mesiacoch. Počas hniezdenia vtáky zbytočne nerušíš a pár drž samostatne (agresia voči vlastnému druhu).
Najväčším rizikom je podchladenie — je to tropický druh mimoriadne citlivý na chlad, prudké ochladenie a prievan, ktoré ho rýchlo oslabia a otvoria cestu infekciám. Ďalej je častým problémom vyškubávanie peria z nudy a stresu (rieši ho priestor, húštie a živá potrava na „lov"). Z parazitárnych chorôb hrozia vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum) — „klikavé" dýchanie a dýchanie s otvoreným zobákom, bez liečby (ivermektín od veterinára) môžu skončiť udusením — a kokcidióza a črevné parazity (riedky trus, chudnutie). U samičiek hrozí zadržanie vajca pri nedostatku vápnika a chlade. Prevencia: stabilné teplo bez prievanu, hojná živá potrava a pestrá strava, priestranná voliéra s húštím, trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit), suché a čisté prostredie, karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pri akomkoľvek príznaku (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie) rýchla návšteva aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú veľmi rýchlo.