Otus — Strigidae (sovovité)
IUCN Least Concern (2024). Bežný druh — toleruje primárny les, sekundárny les, okraje, poľnohospodárske oblasti. Široký výškový rozsah 0–2 000 m.
IOC v roku 2021 splittnutý Banggai Scops-Owl (O. mendeni) ako samostatný druh. Predtým bol považovaný za poddruh O. manadensis.
Volanie typické pre rod Otus — krátke „kuk" alebo „pruup" s pauzami. Diagnostické vs O. collari (Sangihe) a O. mendeni (Banggai). Vokálne rozdiely boli súčasťou dôkazu pre split Banggai populácie v 2021.
Samec spieva pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.
Hniezdo v dutine starého stromu.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (hmyz).
Mláďatá pokryté bielym páperím.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v lesoch Sulawesi. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik sulaweský | Výrik sangihský | Výrik siauský | Výrik biacký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–23 cm | ~17 cm | ~17 cm | 20–25 cm |
| Váha | 83–93 g | ~ neuvedené | ~ neuvedené | ~ neuvedené |
| Dožitie | ~ neznáma | ~ neznáma | ~ neznáma | ~ neznáma |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, CITES II | IUCN LC | IUCN CR (PE) | IUCN VU |
| Povaha | Endemit Sulawesi, bežný | Endemit Sangihe | Endemit Siau, možno vyhynutý | Endemit Biak-Supiori |
| Dostupnosť v SR | Sulawesi (Indonézia) | Sangihe (Indonézia) | Siau (Indonézia) | Papua (Indonézia) |
Príznaky: Konverzia primárneho lesa na plantáže palmového oleja, kakaa, kávy
Sulawesi má vysokú mieru odlesňovania, ale druh toleruje sekundárny les a poľnohospodárstvo.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z plantáží
Pesticídy v plantážiach môžu ovplyvniť druh, ktorý loví hmyz.
Príznaky: Krysy, mačky v hniezdach
Introdukované druhy môžu predovať vajcia.
Druh popísali Quoy & Gaimard v roku 1830 — francúzski námorní prírodovedci. Jean René Constant Quoy a Joseph Paul Gaimard boli súčasťou expedícií Astrolabe a Uranie.
Banggai Scops-Owl split 2021 — IOC v roku 2021 splittnutý Banggai populáciu ako O. mendeni (Banggai Scops-Owl). Predtým bol považovaný za poddruh O. manadensis.
Endemit Sulawesi — Sulawesi (predtým Celebes) je jeden z 4 hlavných ostrovov Indonézie. Má unikátnu biogeografiu kvôli polohe medzi Asiou a Austráliou (Wallaceova línia).
Sulawesi a Wallace — Alfred Russel Wallace popísal Sulawesi ako biogeograficky unikátnu zónu. Mnoho endemitov vrátane scops sov.
Bežný druh — populácia stabilná, druh sa adaptoval na rôzne habitaty od pôvodných lesov po poľnohospodárstvo.
Veľkosť 19–23 cm, hmotnosť 83–93 g — stredne malý druh rodu Otus.
Striktný insektivor — 70 % stravy tvorí hmyz. Loví v noci tichým zlosom na korisť.
Sulawesi má aj iné sovy — Sulawesi Hawk-Owl (Ninox ios), Sulawesi Masked-Owl (Tyto rosenbergii), Cinnabar Boobook (Ninox ios) a ďalšie endemity.
Endemit ostrova Sulawesi (predtým Celebes) a okolitých ostrovov Peleng a Labobo (Indonézia). Druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy do 2 000 m n. m.
Druh popísali Quoy & Gaimard v roku 1830 — francúzski námorní prírodovedci.
Áno — Banggai Scops-Owl (O. mendeni) bol predtým považovaný za poddruh O. manadensis. IOC ho splittnutý v roku 2021 ako samostatný druh na základe genetických a morfologických rozdielov.
Stredne malý druh — dĺžka 19–23 cm, hmotnosť 83–93 g. Sfarbenie hnedé s tmavými značkami. Žlté oči, perie ear-tufts.
IUCN Least Concern (LC, 2024) — bežný druh, populácia stabilná. Hlavná hrozba: odlesňovanie Sulawesi, ale druh dobre toleruje sekundárny les.
Sulawesi má bohatú endemickú faunu: Sulawesi Hawk-Owl (Ninox ios), Sulawesi Masked-Owl, Maleo (Macrocephalon maleo), Knobbed Hornbill, Lowland Anoa, Babirusa, Maleo, Sulawesi Bear Cuscus a mnoho ďalších. Sulawesi je súčasť Wallacea — biogeograficky unikátnej zóny.
Druh popísali Quoy & Gaimard v roku 1830 — francúzski námorní prírodovedci.
O. manadensis dnes pokrýva Sulawesi a okolité ostrovy. Banggai populácia splittnutá v 2021 ako O. mendeni.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia, Birds of the World (Cornell).
Areál: endemit Sulawesi + Peleng + Labobo (Indonézia). Sulawesi má rozlohu 180 681 km².
Chránený podľa CITES Appendix II, IUCN Least Concern (2024).
