Otus — Strigidae (sovovité)
Výrik siauský
Otus siaoensis Schlegel, 1866 — endemit ostrova Siau (Indonézia); možno vyhynutý
IUCN: CR (possibly extinct, 2024) | Areál: Siau (~125 km²)Holotyp1866
StatusCR PE
Areál~125 km²
Otus — Strigidae (sovovité)
IUCN CR (possibly extinct). Druh je oficiálne klasifikovaný ako kriticky ohrozený s pripoznámkou „possibly extinct". Známy iba z jedného holotypu z roku 1866. Žiadne potvrdené pozorovania v 20. storočí.
Karangetang je jeden z najaktívnejších vulkánov Indonézie. Časté erupcie ohrozujú zostávajúce lesy a možnú populáciu druhu.
Volanie nie je zdokumentované. Žiadne nahrávky neexistujú. Odhad na základe príbuzných druhov O. manadensis (Sulawesi) a O. magicus (Moluky).
Žiadne dáta — odhad na základe rodu Otus.
Žiadne dáta z terénu.
Žiadne dáta — odhad na základe rodu.
Žiadne dáta.
Žiadne dáta.
Žiadne dáta.
| Výrik siauský | Výrik sulaweský | Výrik sangihský | Výrik engganský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~17 cm | 19–23 cm | ~17 cm | ~17 cm |
| Váha | ~ neuvedené | 83–93 g | ~ neuvedené | ~ neuvedené |
| Dožitie | ~ neznáma | ~ neznáma | ~ neznáma | ~ neznáma |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN CR (possibly extinct) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN VU |
| Povaha | Endemit Siau, len 1 holotyp | Endemit Sulawesi, bežný | Endemit Sangihe Is, bežný | Endemit Enggano |
| Dostupnosť v SR | Siau (Indonézia) | Sulawesi (Indonézia) | Sangihe (Indonézia) | Enggano (Indonézia) |
Príznaky: Konverzia tropických lesov na plantáže muškátového orecha
Siau bol historicky odlesnený pre plantáže muškátového orecha (Banda Spice Islands). Pôvodný les je z veľkej časti zničený.
Príznaky: Vulkanické erupcie, lávové prúdy, popol
Karangetang (1 784 m) je jeden z najaktívnejších vulkánov Indonézie. Časté erupcie môžu ohroziť zostávajúce lesy a populáciu druhu.
Príznaky: Jediný areál ~125 km²
Siau je veľmi malý ostrov (~125 km²). Akákoľvek katastrofa môže ohroziť celú populáciu.
Príznaky: Žiadne potvrdené pozorovania v 20. storočí
IUCN klasifikuje druh ako CR (possibly extinct). Posledné potvrdené pozorovanie z roku 1866. Nepotvrdené z roku 2017.
Druh popísal Hermann Schlegel v roku 1866 — riaditeľ Rijksmuseum van Natuurlijke Historie v Leidene, jeden z najvýznamnejších ornitológov 19. storočia.
Známy iba z 1 holotypu (1866) — žiadne potvrdené pozorovania v 20. storočí. Najnovšie nepotvrdené pozorovanie z roku 2017.
Endemit ostrova Siau — Siau je veľmi malý vulkanický ostrov (~125 km²) v Sangihe Archipelago, severne od Sulawesi (Indonézia).
Aktívny vulkán Karangetang — Siau má jeden z najaktívnejších vulkánov Indonézie. Časté erupcie ohrozujú zostávajúce lesy a možnú populáciu druhu.
IUCN CR (possibly extinct) — druh je oficiálne klasifikovaný ako Critically Endangered s pripoznámkou „possibly extinct". Search for Lost Birds programy hľadajú dôkazy o prežití.
Excesívne odlesňovanie — Siau bol historicky odlesnený pre plantáže muškátového orecha (jeden z hlavných produktov Banda Spice Islands). Pôvodný les je z veľkej časti zničený.
Niektoré zdroje sú skeptické voči splitu — niektoré taxonomické zdroje považujú O. siaoensis za poddruh O. manadensis (Sulawesi) alebo O. magicus (Moluky). IOC v15.2 udržiava ako samostatný druh.
Nepotvrdené pozorovania — v ostatných rokoch boli zaznamenané niektoré lokálne hlásenia, ale žiadne nebolo potvrdené fotograficky alebo nahrávkou volania.
Endemit ostrova Siau v Sangihe Archipelago, severne od Sulawesi (Indonézia). Ostrov má rozlohu len ~125 km² a je domovom aktívneho vulkánu Karangetang (1 784 m). Druh je možno už vyhynutý.
Možno áno — IUCN ho klasifikuje ako Critically Endangered (possibly extinct). Druh je známy iba z jediného holotypu z roku 1866. Žiadne potvrdené pozorovania v 20. storočí. Najnovšie nepotvrdené pozorovanie z roku 2017.
Druh popísal Hermann Schlegel v roku 1866, riaditeľ Rijksmuseum van Natuurlijke Historie v Leidene. Bol popísaný na základe jediného exempláru zo Siau.
Hlavné dôvody: (1) excesívne odlesňovanie ostrova pre plantáže muškátového orecha; (2) aktívny vulkán Karangetang s častými erupciami; (3) extrémne malý ostrov (~125 km²); (4) historicky vzácny druh.
V roku 2017 boli zaznamenané nepotvrdené pozorovania. Search for Lost Birds programy aktívne hľadajú dôkazy o prežití. Žiadne pozorovania nebolo potvrdené fotograficky alebo nahrávkou volania.
Záleží od taxonomického zdroja: niektoré zdroje ho považujú za poddruh O. manadensis (Sulawesi) alebo O. magicus (Moluky). IOC v15.2 ho udržiava ako samostatný druh na základe morfologických rozdielov. Otázka je do veľkej miery teoretická vzhľadom na pravdepodobné vyhynutie.
Druh popísal Hermann Schlegel v roku 1866 — nemecko-holandský ornitológ, riaditeľ Rijksmuseum van Natuurlijke Historie v Leidene.
Taxonomická diskusia: Niektoré zdroje považujú O. siaoensis za poddruh O. manadensis (Sulawesi) alebo O. magicus (Moluky). IOC v15.2 udržiava ako samostatný druh.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia, Search for Lost Birds.
Areál: endemit ostrova Siau v Sangihe Archipelago, severne od Sulawesi (Indonézia). Ostrov má rozlohu len ~125 km².
Chránený podľa CITES Appendix II, IUCN Critically Endangered (possibly extinct, 2024), indonézskej legislatívy.
