Výrik sokokský (Otus ireneae) — najmenšia sova Afriky, endemit Arabuko-Sokoke a Východných Usambarov (foto: Wikimedia Commons / A Rocha Kenya)

Otus — Strigidae (sovovité)

Výrik sokokský

Otus ireneae Ripley, 1966 — najmenšia sova Afriky; endemit pobrežných lesov Kene a Tanzánie, monotypický, 3 farebné morfy

IUCN: EN (Endangered, 2025) — populácia 1 000–2 000 jedincov | Areál <500 km²: Keňa + Tanzánia
Dĺžka16–18 cm
Váha40–55 g
StatusEN
Pobrežné lesy Arabuko-Sokoke v Keni a Východných Usambarov v Tanzánii ukrývajú najmenšiu sovu Afriky — výrika sokokského. Len 16–18 cm a 40–55 g (menej než vrabec domáci). Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 a pomenoval ho po Irene Morden, americkej darkyni výskumnej expedície. 3 izolované populácie: Arabuko-Sokoke, Dakatcha (obe Keňa) a Manga/Kwamgumi (Tanzánia). Globálny areál <500 km². Populácia 1 000–2 000 jedincov. Virani et al. (2009) zaznamenali pokles 25 % medzi 1993 a 2008. Klimatický model: strata 64 % habitatu do 2080. IUCN Endangered.

 Endangered — strata Cynometra lesa, klimatický model

IUCN Endangered (2025) pod kritériami B2ab(ii,iii,v). Klimatický model predpovedá stratu 64 % habitatu do 2080. Východné Usambary sa môžu úplne stratiť ako populácia. Pokles populácie 25 % v Arabuko-Sokoke medzi 1993–2008 (Virani et al. 2009).

  • Odlesňovanie Cynometra-Manilkara lesa: komerčná ťažba, uhlie
  • Poľnohospodárska expanzia: Dakatcha, Východné Usambary
  • Klimatický model Cambridge: strata 64 % do 2080
  • Trend populácie: rapídne klesajúci
  • A Rocha Kenya: monitoring + ochranná práca
  • Záchranné centrá: Arabuko-Sokoke FCC, Kenya Wildlife Service

 Najmenšia sova Afriky — 16 cm a 40 g

Výrik sokokský je najmenšia sova Afriky — dĺžka 16–18 cm, hmotnosť 40–55 g (Wikipedia uvádza až 57 g). Pre porovnanie: vrabec domáci váži 25–35 g, takže výrik sokokský je len mierne ťažší než vrabec.

  • Vrabec domáci: 25–35 g
  • Výrik sokokský: 40–55 g ← najmenšia sova Afriky
  • Výrik lesný: 60–135 g
  • Sova elf (najmenšia svetová sova): ~40 g
  • 3 farebné morfy: šedá, hnedá, oranžovo-rufová
  • Hlas: séria „too-too-too" pripomínajúca tinkerbird

Výživa

  • Chrobáky (Coleoptera) — fúzače, bystrušky, nosáče
  • Koníky a kobylky (Orthoptera)
  • Modlivky a paličkovce (Phasmida)
  • Mole a cikády
  • Pavúkovce a mnohonožky
  • Drobné stavovce — gekonidy, žaby (zriedka)
Tip od odborníka Výrik sokokský (Otus ireneae) je striktný insektivor — Virani et al. (2009) zaznamenali, že 55 % stravy tvoria chrobáky (najmä fúzače Cerambycidae). Druh je najmenšia sova Afriky — 16–18 cm, hmotnosť 40–55 g. Loví z tichej pozorovateľne v hustom Cynometra lese pri stmievaní. Hmotnosť koristi obvykle <2 g, čo je extrémna pre africké sovy.

Hlasový prejav

Volanie je séria 5–9 vysokých „too-too-too-too-too" alebo „goohk-goohk-goohk" pri tempe ~1,5 nôt/s, pripomínajúce volanie afrického tinkerbird (Pogoniulus pusillus). Séria sa opakuje každých niekoľko sekúnd. Samce majú vyšší, ostrejší a hlasnejší ton (charakteristické pre teritoriálne volanie), samice mäkšiu, tlmenú odpoveď. Volanie počuteľné v Cynometra lese 200–300 m pri stmievaní a tesne pred úsvitom.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie samca — séria 5–9 vysokých „too-too-too" (1,5 nôt/s)
  • Odpoveď samice — mäkšia, tlmená „goohk-goohk" séria
  • Antifonálny duet páru — pri tokovaní (september–november)
  • Alarmový hlas — ostré „khee" pri vyrušení
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „sii" v hniezdnej sezóne
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva „too-too-too" pri stmievaní v Cynometra lese
Hniezdenie október–január (dažďová sezóna), dutina v Cynometra strome
Inkubácia odhadovaná ~24–26 dní (samica), mláďatá v hniezde ~25–30 dní
Striktný rezident — žije celoročne v Arabuko-Sokoke a Východných Usambarov
Cez deň ukrytý v hustých vetvách Cynometra alebo Brachylaena stromov
Pelichanie po hniezdnej sezóne (apríl–júl)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v starom strome Cynometra webberi, Brachylaena huillensis
Vyhľadáva prirodzené dutiny v starých stromoch pobrežného Cynometra-Manilkara lesa. Vajcia ~26 × 23 mm, biele. Hniezdne dáta fragmentárne.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. — pobrežné nížiny a podhorské oblasti Usambarov
V Arabuko-Sokoke 0–80 m (pobrežné nížiny Kene). V Dakatcha 100–200 m. V Východných Usambarov (Manga, Kwamgumi) 200–500 m.
Biotop
Cynometra-Manilkara les, Brachylaena podrastom
Striktne viazaný na Cynometra webberi (mokrý variant pobrežného lesa) s Manilkara sansibarensis. V Usambarov Cynometra magalismontana. Nevyskytuje sa v sekundárnom lese.
Teplota
Tropické podnebie, +22 až +32 °C
V pobrežných nížinách Kene celoročne tropicky teplé. V Usambarov mierne chladnejšie kvôli nadmorskej výške. Vlhkosť 70–90 %.
Voda
Pri pobrežných lesných potokoch a dažďových bazénoch
Vodu získava z koristi a z vlhkosti prostredia. Arabuko-Sokoke je vlhký pobrežný les s ročnými zrážkami 900–1 100 mm.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium ~5 ha — vysoká denzita 1–2 páry/ha
Vysoká denzita v optimálnom Cynometra lese — Arabuko-Sokoke v 90. rokoch dosahovala až 1 pár/ha. Populácia v Arabuko-Sokoke 800 párov 2008.

Rozmnožovací cyklus

Tok
September–november

Samec spieva sériu „too-too-too" z nízkej vetvy v Cynometra lese pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.

Znáška
2–3 vajcia (odhad)

Vajcia biele, ~26 × 23 mm. Hniezdo v dutine starého stromu Cynometra webberi alebo Brachylaena huillensis. Údaje fragmentárne.

Inkubácia
Odhad. ~24–26 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (chrobáky, koníky). Hniezdne dáta sú obmedzené pre plachosť druhu.

Liahnutie
November–január

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne chrobákmi z lesnej zóny.

Mláďatá
~25–30 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch (odhad), lietajú v 5 týždňoch.

Samostatnosť
6–8 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v Cynometra lese. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výrik sokokský 16–18 cm Výrik seychelský 19–21 cm Výrik sao-tome 18 cm Sova elf 13–14 cm
Výrik sokokský Výrik seychelský Výrik sao-tome Sova elf
Dĺžka16–18 cm19–21 cm18 cm13–14 cm
Váha40–55 g~ neuvedené~79 g~40 g
Dožitie~5 r~ neznáma~5 r~5 r
OchranaIUCN EN, CITES IIIUCN ENIUCN VUIUCN LC
CharakteristikaNajmenšia sova Afriky, 3 morfyEndemit Mahé, „bare-legged"Endemit São ToméNajmenšia sova sveta
AreálKeňa, Tanzánia (pobr. les)Seychely (Mahé)São ToméSZ Mexiko, JZ USA

Zaujímavosti

1

Najmenšia sova Afriky — výrik sokokský je len 16–18 cm a váži iba 40–55 g (menej než vrabec domáci, ktorý má 25–35 g). Je to najmenší zástupca rodu Otus v Afrike a jeden z najmenších na svete.

2

Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 v Ibis (vol. 108, str. 136) z exempláru zo Sokoke Forest pri Kilifi (Keňa). Pomenovaný po Irene Morden, americkej darkyni, ktorá financovala expedíciu — preto druhový epitet „ireneae".

3

3 izolované populácie — (1) Arabuko-Sokoke Forest Reserve (Keňa, kľúčové územie ~420 km²), (2) Dakatcha Woodland (Keňa, ~70 km²), (3) Východné Usambarské pohoria (Tanzánia, Manga a Kwamgumi rezervácie). Globálny areál nepresahuje 500 km².

4

3 farebné morfy — druh má neobvyklý polymorfizmus: šedú, hnedú a oranžovo-rufovú formu. Všetky tri sa môžu vyskytnúť v rovnakej populácii a aj v rovnakom hniezde. Morfy nie sú viazané na pohlavie ani vek.

5

Striktný špecialista Cynometra lesa — druh je takmer výhradne závislý na Cynometra webberi (mokrý variant pobrežného lesa) s Manilkara sansibarensis. V Usambarov Cynometra magalismontana. Nevyskytuje sa v sekundárnom lese ani v rozriedených oblastiach.

6

Hlas pripomínajúci tinkerbird — vysoká séria „too-too-too" pripomína africké tinkerbirds (Pogoniulus). Toto bolo pravdepodobne dôvod, prečo druh nebol objavený dlhšie — ornitológovia ho zamieňali za známy spevný vták.

7

Klimatický model — strata 64 % habitatu do 2080 — Cambridge Bird Conservation International publikoval modelovanie predpovedajúce, že do 2080 druh stratí ~64 % suitable habitat. Východné Usambary sa môžu úplne stratiť ako populácia.

8

Pokles 25 % v Arabuko-Sokoke 1993–2008 — Virani et al. (2009) zaznamenali pokles z 1 025 párov na 800 párov v Arabuko-Sokoke v priebehu 15 rokov. Pokračuje aj v 2010+ kvôli pokračujúcej degradácii lesa.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik sokokský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. ireneae Ripley, 1966
Poddruhy Monotypický druh — endemit lesov Arabuko-Sokoke (Keňa), Dakatcha (Keňa) a Východných Usambarov (Tanzánia). Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 v Ibis (vol. 108, str. 136). Typová lokalita: Kilifi, Sokoke Forest, Keňa. Druh nesie meno po Irene Morden, americkej darkyni výskumnej expedície.

? Často kladené otázky

V 3 izolovaných populáciách — (1) Arabuko-Sokoke Forest Reserve v Keni (pri Kilifi, ~420 km², kľúčové územie), (2) Dakatcha Woodland v Keni (~70 km²), (3) Východné Usambarské pohoria v Tanzánii (Manga a Kwamgumi rezervácie). Globálny areál nepresahuje 500 km². Žije v Cynometra-Manilkara lese 0–500 m n. m.

S dĺžkou tela 16–18 cm a hmotnosťou 40–55 g je výrik sokokský najmenším zástupcom rodu Otus v Afrike. Pre porovnanie: vrabec domáci váži 25–35 g, takže výrik sokokský je len mierne ťažší než vrabec. Adaptoval sa na lov drobného hmyzu v hustom Cynometra lese.

Populácia 1 000–2 000 jedincov, ~800 párov v Arabuko-Sokoke (Virani et al. 2009). Virani et al. zaznamenali pokles 25 % medzi 1993 a 2008 (z 1 025 na 800 párov v Arabuko-Sokoke). Trend pokračuje. Východné Usambary majú výrazne menšiu populáciu, Dakatcha tiež malú.

Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 a pomenoval ho po Irene Morden, americkej darkyni, ktorá financovala výskumnú expedíciu na pobrežnom Sokoke Forest v Keni. Druhový epitet „ireneae" je preto v genitíve mena Irene.

Striktný insektivor — 55 % chrobáky (fúzače Cerambycidae a nosáče Curculionidae), 18 % koníky a kobylky (Orthoptera), 10 % modlivky a paličkovce, 8 % mole a cikády. Loví z tichej pozorovateľne v hustom Cynometra lese. Hmotnosť koristi obvykle <2 g.

IUCN Endangered (2025) pod kritériami B2ab(ii,iii,v). Hlavné hrozby: odlesňovanie Cynometra lesa (komerčná ťažba, uhlie), poľnohospodárska expanzia, klimatická zmena (predpovedaná strata 64 % habitatu do 2080). Druh chránený podľa CITES Appendix II.

 Taxonómia — Ripley 1966, pomenovaný po Irene Morden

Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 v Ibis (vol. 108, str. 136) z exempláru zo Sokoke Forest pri Kilifi (Keňa). Pomenovaný po Irene Morden, americkej darkyni výskumnej expedície.

Monotypický druh — endemit pobrežných lesov východnej Afriky. Geneticky najbližšie príbuzný východoafrickým druhom Otus senegalensis a O. pembaensis (endemit Pemby).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — 3 izolované populácie, <500 km²

Areál: 3 izolované populácie v pobrežných lesoch východnej Afriky. Globálny areál nepresahuje 500 km².

  • Arabuko-Sokoke Forest Reserve (Keňa): ~420 km², kľúčové územie, 800 párov (2008)
  • Dakatcha Woodland (Keňa): ~70 km², BirdLife IBA, malá populácia
  • Manga Forest Reserve (Tanzánia): Východné Usambary
  • Kwamgumi Forest Reserve (Tanzánia): Východné Usambary
  • Kilifi: typová lokalita 1966
  • Mt Apo a okolie: najnižšie nadm. výšky 0–80 m

 Právny status — CITES II, IUCN EN, A Rocha Kenya

Chránený podľa CITES Appendix II, IUCN Endangered (2025), v Keni pod Wildlife Conservation and Management Act 2013, v Tanzánii pod Wildlife Conservation Act 2009.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2025: Endangered B2ab(ii,iii,v)
  • Populácia: 1 000–2 000 jedincov, ~800 párov v Arabuko-Sokoke
  • Hlavné hrozby: odlesňovanie, poľnohospodárstvo, klimatická zmena
  • A Rocha Kenya: hlavná ochranárska organizácia
  • Najlepšie pozorovať: Arabuko-Sokoke FCC pri Kilifi (s lokálnym sprievodcom)

 Areál — pobrežné lesy

Areál: 3 izolované populácie — Arabuko-Sokoke (Keňa), Dakatcha (Keňa), Manga + Kwamgumi (Tanzánia, Východné Usambary). Globálny areál <500 km².

 Hlas „too-too-too" — ukážka

Výrik sokokský — volanie v Arabuko-Sokoke (YouTube)

Sokoke Scops Owl (Otus ireneae) — séria vysokých „too-too-too" v Cynometra-Manilkara lese Arabuko-Sokoke pri stmievaní

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výrik sokokský, Česky:   Výreček sokokský, Anglicky:   Sokoke Scops-Owl (Morden\'s Scops-Owl), Nemecky:   Sokoke-Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc d\'Irène, Taliansky:   Assiolo del Sokoke, Španielsky:   Autillo de Sokoke, Holandsky:   Sokoke-dwergooruil, Svahilsky:   Bundi wa Sokoke