Otus — Strigidae (sovovité)
IUCN Endangered (2025) pod kritériami B2ab(ii,iii,v). Klimatický model predpovedá stratu 64 % habitatu do 2080. Východné Usambary sa môžu úplne stratiť ako populácia. Pokles populácie 25 % v Arabuko-Sokoke medzi 1993–2008 (Virani et al. 2009).
Výrik sokokský je najmenšia sova Afriky — dĺžka 16–18 cm, hmotnosť 40–55 g (Wikipedia uvádza až 57 g). Pre porovnanie: vrabec domáci váži 25–35 g, takže výrik sokokský je len mierne ťažší než vrabec.
Volanie je séria 5–9 vysokých „too-too-too-too-too" alebo „goohk-goohk-goohk" pri tempe ~1,5 nôt/s, pripomínajúce volanie afrického tinkerbird (Pogoniulus pusillus). Séria sa opakuje každých niekoľko sekúnd. Samce majú vyšší, ostrejší a hlasnejší ton (charakteristické pre teritoriálne volanie), samice mäkšiu, tlmenú odpoveď. Volanie počuteľné v Cynometra lese 200–300 m pri stmievaní a tesne pred úsvitom.
Samec spieva sériu „too-too-too" z nízkej vetvy v Cynometra lese pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.
Vajcia biele, ~26 × 23 mm. Hniezdo v dutine starého stromu Cynometra webberi alebo Brachylaena huillensis. Údaje fragmentárne.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (chrobáky, koníky). Hniezdne dáta sú obmedzené pre plachosť druhu.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne chrobákmi z lesnej zóny.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch (odhad), lietajú v 5 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v Cynometra lese. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku.
| Výrik sokokský | Výrik seychelský | Výrik sao-tome | Sova elf | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–18 cm | 19–21 cm | 18 cm | 13–14 cm |
| Váha | 40–55 g | ~ neuvedené | ~79 g | ~40 g |
| Dožitie | ~5 r | ~ neznáma | ~5 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN EN, CITES II | IUCN EN | IUCN VU | IUCN LC |
| Povaha | Najmenšia sova Afriky, 3 morfy | Endemit Mahé, „bare-legged" | Endemit São Tomé | Najmenšia sova sveta |
| Dostupnosť v SR | Keňa, Tanzánia (pobr. les) | Seychely (Mahé) | São Tomé | SZ Mexiko, JZ USA |
Príznaky: Komerčné ťažbu dreva, vypaľovanie pre uhlie
Cynometra webberi je cennou stromom pre uhlie a stavebné drevo. V Arabuko-Sokoke prebieha ilegálna ťažba, v Dakatcha sa stratilo 50 %+ habitatu od 90. rokov. Druh je striktne viazaný na Cynometra-Manilkara les a nevyskytuje sa v sekundárnom lese.
Príznaky: Konverzia lesa na polia a ananásové plantáže
V okolí Dakatcha a Východných Usambarov prebieha konverzia lesa na poľnohospodársku pôdu. Tlak je obzvlášť silný v Tanzánii (Manga a Kwamgumi).
Príznaky: Posun klimatických zón, sucho v pobrežných lesoch
Klimatický model (Habel et al.) predpovedá stratu 64 % suitable habitat do 2080. Východné Usambary sa zrejme stratia úplne. Posun areálu severnejšie sa môže ukázať ako nemožný kvôli rozdrobenému habitatu.
Príznaky: Pokles 25 % v Arabuko-Sokoke (Virani et al. 2009)
Virani et al. (2009) zaznamenali pokles z 1 025 na 800 párov v Arabuko-Sokoke medzi 1993 a 2008. Trend pokračuje aj v 2010+ kvôli pokračujúcej degradácii lesa.
Príznaky: Slony rušia podrast a hniezda v starých stromoch
V Arabuko-Sokoke žije malá populácia slonov, ktorí pri kŕmení rozhadzujú stromy s dutinami a podrast. Kvantifikované ako sekundárna hrozba.
Najmenšia sova Afriky — výrik sokokský je len 16–18 cm a váži iba 40–55 g (menej než vrabec domáci, ktorý má 25–35 g). Je to najmenší zástupca rodu Otus v Afrike a jeden z najmenších na svete.
Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 v Ibis (vol. 108, str. 136) z exempláru zo Sokoke Forest pri Kilifi (Keňa). Pomenovaný po Irene Morden, americkej darkyni, ktorá financovala expedíciu — preto druhový epitet „ireneae".
3 izolované populácie — (1) Arabuko-Sokoke Forest Reserve (Keňa, kľúčové územie ~420 km²), (2) Dakatcha Woodland (Keňa, ~70 km²), (3) Východné Usambarské pohoria (Tanzánia, Manga a Kwamgumi rezervácie). Globálny areál nepresahuje 500 km².
3 farebné morfy — druh má neobvyklý polymorfizmus: šedú, hnedú a oranžovo-rufovú formu. Všetky tri sa môžu vyskytnúť v rovnakej populácii a aj v rovnakom hniezde. Morfy nie sú viazané na pohlavie ani vek.
Striktný špecialista Cynometra lesa — druh je takmer výhradne závislý na Cynometra webberi (mokrý variant pobrežného lesa) s Manilkara sansibarensis. V Usambarov Cynometra magalismontana. Nevyskytuje sa v sekundárnom lese ani v rozriedených oblastiach.
Hlas pripomínajúci tinkerbird — vysoká séria „too-too-too" pripomína africké tinkerbirds (Pogoniulus). Toto bolo pravdepodobne dôvod, prečo druh nebol objavený dlhšie — ornitológovia ho zamieňali za známy spevný vták.
Klimatický model — strata 64 % habitatu do 2080 — Cambridge Bird Conservation International publikoval modelovanie predpovedajúce, že do 2080 druh stratí ~64 % suitable habitat. Východné Usambary sa môžu úplne stratiť ako populácia.
Pokles 25 % v Arabuko-Sokoke 1993–2008 — Virani et al. (2009) zaznamenali pokles z 1 025 párov na 800 párov v Arabuko-Sokoke v priebehu 15 rokov. Pokračuje aj v 2010+ kvôli pokračujúcej degradácii lesa.
V 3 izolovaných populáciách — (1) Arabuko-Sokoke Forest Reserve v Keni (pri Kilifi, ~420 km², kľúčové územie), (2) Dakatcha Woodland v Keni (~70 km²), (3) Východné Usambarské pohoria v Tanzánii (Manga a Kwamgumi rezervácie). Globálny areál nepresahuje 500 km². Žije v Cynometra-Manilkara lese 0–500 m n. m.
S dĺžkou tela 16–18 cm a hmotnosťou 40–55 g je výrik sokokský najmenším zástupcom rodu Otus v Afrike. Pre porovnanie: vrabec domáci váži 25–35 g, takže výrik sokokský je len mierne ťažší než vrabec. Adaptoval sa na lov drobného hmyzu v hustom Cynometra lese.
Populácia 1 000–2 000 jedincov, ~800 párov v Arabuko-Sokoke (Virani et al. 2009). Virani et al. zaznamenali pokles 25 % medzi 1993 a 2008 (z 1 025 na 800 párov v Arabuko-Sokoke). Trend pokračuje. Východné Usambary majú výrazne menšiu populáciu, Dakatcha tiež malú.
Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 a pomenoval ho po Irene Morden, americkej darkyni, ktorá financovala výskumnú expedíciu na pobrežnom Sokoke Forest v Keni. Druhový epitet „ireneae" je preto v genitíve mena Irene.
Striktný insektivor — 55 % chrobáky (fúzače Cerambycidae a nosáče Curculionidae), 18 % koníky a kobylky (Orthoptera), 10 % modlivky a paličkovce, 8 % mole a cikády. Loví z tichej pozorovateľne v hustom Cynometra lese. Hmotnosť koristi obvykle <2 g.
IUCN Endangered (2025) pod kritériami B2ab(ii,iii,v). Hlavné hrozby: odlesňovanie Cynometra lesa (komerčná ťažba, uhlie), poľnohospodárska expanzia, klimatická zmena (predpovedaná strata 64 % habitatu do 2080). Druh chránený podľa CITES Appendix II.
Druh popísal S. Dillon Ripley v roku 1966 v Ibis (vol. 108, str. 136) z exempláru zo Sokoke Forest pri Kilifi (Keňa). Pomenovaný po Irene Morden, americkej darkyni výskumnej expedície.
Monotypický druh — endemit pobrežných lesov východnej Afriky. Geneticky najbližšie príbuzný východoafrickým druhom Otus senegalensis a O. pembaensis (endemit Pemby).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: 3 izolované populácie v pobrežných lesoch východnej Afriky. Globálny areál nepresahuje 500 km².
Chránený podľa CITES Appendix II, IUCN Endangered (2025), v Keni pod Wildlife Conservation and Management Act 2013, v Tanzánii pod Wildlife Conservation Act 2009.
Sokoke Scops Owl (Otus ireneae) — séria vysokých „too-too-too" v Cynometra-Manilkara lese Arabuko-Sokoke pri stmievaní
