Otus — Strigidae (sovovité)
IUCN Vulnerable (2024). Populácia 250–999 mature individuals s klesajúcim trendom. Hlavná hrozba: strata nížinných pralesov pre kakaové a palmové plantáže. Druh prežíva v Obo NP (235 km², ~28 % rozlohy ostrova).
Melo et al. 2022 (ZooKeys 1126) popísali nový druh Otus bikegila z ostrova Príncipe (~150 km od São Tomé). Predtým bola populácia z Príncipe považovaná za rovnakú ako O. hartlaubi. Vokálne, morfologické a genetické rozdiely podporujú split.
Volanie je klesavé pískavé „pyeeo" opakované každých niekoľko sekúnd. Druhý variant: vysoké „hu-hu-hu" v krátkej sérii alebo hlboké chrapľavé „kwow" pri vyrušení. Vokalizácia najintenzívnejšia pri stmievaní, v noci a v skorom ráne. Občas vokalizuje aj počas dňa, čo je netypické pre rod Otus. Hlas je diagnostický — výrazne odlišný od príbuzného Príncipe Scops-Owl (Otus bikegila, popísaný 2022), čo bolo súčasťou dôkazu pre split.
Samec spieva „pyeeo" z nízkej vetvy v podraste pri stmievaní. Pár vytvára krátky duet. Tok najintenzívnejší v auguste.
Hniezdo v dutine starého stromu, možno aj na zemi (atypické). Vajcia nepopísané v literatúre kvôli nedostatku pozorovaní.
Sedí pravdepodobne výhradne samica, samec donáša korisť (Orthoptera, chrobáky). Hniezdne dáta sú obmedzené.
Fledglings boli pozorované v októbri (Wikipedia). Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.
Mláďatá pravdepodobne opúšťajú dutinu po ~4–5 týždňoch. Lietajú v 5–6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v primárnom lese São Tomé. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku.
| Výrik svätotomášsky | Výrik sokokský | Výrik seychelský | Výrik arabský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~18 cm | 16–18 cm | 19–21 cm | 19–21 cm |
| Váha | ~79 g | 40–55 g | ~ neuvedené | 90–110 g |
| Dožitie | ~5 r | ~5 r | ~ neznáma | ~5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, CITES II | IUCN EN | IUCN EN | IUCN LC |
| Povaha | Endemit São Tomé, samice väčšie | Najmenšia sova Afriky | Endemit Mahé, „bare-legged" | Endemit Arabia, split 2015 |
| Dostupnosť v SR | São Tomé (Guinejský záliv) | Keňa, Tanzánia | Seychely (Mahé) | Saudská Arábia, Jemen |
Príznaky: Konverzia pralesov na kakaové a palmové plantáže
São Tomé má dlhú históriu pestovania kakaa od koloniálnej éry (Portugalsko, 19. storočie). Pralesy v nížinách boli rozsiahlo nahradené plantážami. Súčasné odlesňovanie pokračuje, hoci pomalšie.
Príznaky: Posun klimatických zón, intenzívnejšie tropické dažde
Pico de São Tomé je jedným z najvlhkejších miest Afriky (až 7 000 mm zrážok). Klimatická zmena môže ovplyvniť rozloženie zrážok a vegetácie, čo môže narušiť reprodukciu.
Príznaky: Krysy, mačky, africké civety v hniezdach
Na São Tomé boli zavlečené mnohé druhy: krysa pacifická (Rattus rattus), domáca mačka, africká civeta (Civettictis civetta). Tieto môžu predovať vajcia a mláďatá v dutinách aj na zemi.
Príznaky: Populácia 250–999 mat. jedincov v jedinom areáli
Populácia je extrémne malá a São Tomé predstavuje jediný areál druhu (850 km²). Genetická diverzita je obmedzená. Akákoľvek katastrofa (cyklón, vulkán) môže ohroziť celú populáciu.
Príznaky: Tradičný lov v dedinách (zriedkavý)
V niektorých dedinách São Tomé sa sovy tradične lovia pre mäso alebo tradičnú medicínu. Lokálne ochranárske programy ECOFAC a Fauna & Flora International pracujú na osvete.
Druh popísal C. G. Giebel v roku 1872 ako Athene Hartlaubi z exempláru zo São Tomé. Pomenovaný po Gustavovi Hartlaubovi (1814–1900), nemeckom ornitológovi, ktorý sa špecializoval na vtáctvo Afriky a Madagaskaru. Hartlaub popísal ~370 druhov vtákov.
Príbuzný novoobjavený druh — Príncipe Scops-Owl (Otus bikegila) bol popísaný v roku 2022 (Melo et al., ZooKeys 1126) ako samostatný druh z Príncipe (~150 km od São Tomé). Predtým považovaný za rovnakého ako O. hartlaubi. Vokálne a genetické rozdiely podporujú split.
Endemit Guinejského zálivu — São Tomé je vulkanický ostrov v Guinejskom zálive, ~250 km od pobrežia Gabonu. Rozloha 850 km². Ostrov je súčasťou Demokratickej republiky São Tomé a Príncipe, druhej najmenšej krajiny Afriky.
Atypické správanie — výrik svätotomášsky občas vokalizuje a loví aj počas dňa, čo je netypické pre rod Otus. Hniezdenie na zemi je tiež atypické. Tieto vlastnosti naznačujú, že druh sa adaptoval na ostrovný spôsob života bez veľkých konkurentov.
Populácia 250–999 jedincov (BirdLife 2024) — extrémne malá. Žije v primárnych aj sekundárnych lesoch São Tomé. Hlavná populácia je v Obo National Park (235 km², ~28 % rozlohy ostrova).
Pohlavný dimorfizmus — samice sú výrazne väčšie než samce, čo je typické pre väčšinu sov. Sfarbenie je polymorfné — existujú dve farebné morfy (hnedá a rufová), pričom rufová je viac viazaná na vlhkejšie horské lesy.
Sympatrické endemity São Tomé — výrik svätotomášsky zdieľa ostrov s ďalšími endemitmi: Dryolimnas alleni (rail), Speirops lugubris (white-eye), Newtonia heterolaema (newtonia) a Anabathmis hartlaubii (sunbird). São Tomé má 28 endemických druhov vtákov.
Pico de São Tomé (2 024 m) je najvyšší vrch ostrova — jeden z najvlhkejších miest Afriky s ročnými zrážkami až 7 000 mm. Druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy do 1 400 m.
Endemicky iba na ostrove São Tomé v Guinejskom zálive (~250 km od pobrežia Gabonu, Africká rovníková os). Ostrov má rozlohu 850 km² a je súčasťou Demokratickej republiky São Tomé a Príncipe. Druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy do 1 400 m n. m., najmä v Obo National Park (235 km²).
Nie — v roku 2022 publikovali Melo et al. (ZooKeys 1126) popis nového druhu Otus bikegila z Príncipe (~150 km od São Tomé). Predtým bola populácia z Príncipe považovaná za rovnakú ako O. hartlaubi. Vokálne, morfologické a genetické rozdiely podporujú split — Príncipe Scops-Owl je teraz samostatným druhom.
Stredne malý druh — dĺžka tela ~18 cm, hmotnosť ~79 g. Sfarbenie kaštanovo-hnedo s rufovými vzormi, biela tvár s bielymi „obočiami" a bielou bradou. Malé ušné chocholy. Samice sú výrazne väčšie než samce — pohlavný dimorfizmus typický pre sovy.
Po Gustavovi Hartlaubovi (1814–1900), nemeckom ornitológovi, ktorý sa špecializoval na vtáctvo Afriky, Madagaskaru a Polynézie. Hartlaub popísal ~370 druhov vtákov a bol spoluzakladateľom Journal für Ornithologie. Druh popísal C. G. Giebel v roku 1872 ako Athene Hartlaubi.
IUCN Vulnerable (VU, 2024) — populácia 250–999 mature individuals, klesajúci trend. Hlavné hrozby: strata nížinných lesov pre kakaové plantáže, klimatická zmena, introdukované predátori (krysy, mačky), lokálny lov. Druh chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy São Tomé a Príncipe.
Výrik svätotomášsky má atypicky pružné správanie pre rod Otus — občas vokalizuje a loví aj počas dňa. Toto sa pravdepodobne vyvinulo kvôli ostrovnému spôsobu života bez veľkých konkurentov a denných predátorov. Podobné adaptácie sú u iných ostrovných sov sveta (napr. Galápagos krátkouchá sova).
Druh popísal C. G. Giebel v roku 1872 ako Athene Hartlaubi. Pomenovaný po Gustavovi Hartlaubovi (1814–1900), nemeckom ornitológovi, ktorý popísal ~370 druhov vtákov, najmä z Afriky a Madagaskaru.
Monotypický druh — endemit ostrova São Tomé. Príbuzný novoobjavený druh: Príncipe Scops-Owl (Otus bikegila) bol popísaný v roku 2022 (Melo et al.) z neďalekého Príncipe.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia, Melo et al. 2022 — ZooKeys 1126.
Areál: endemit ostrova São Tomé v Guinejskom zálive (~250 km od pobrežia Gabonu). Rozloha ostrova 850 km². Druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy do 1 400 m n. m.
Chránený podľa CITES Appendix II, IUCN Vulnerable (2024), národnej legislatívy São Tomé a Príncipe (Lei No. 11/99 sobre Áreas Protegidas).
