Výrik mayottský (Otus mayottensis) — endemit ostrova Mayotte v Komorskom súostroví (foto: Wikimedia Commons)

Otus — Strigidae (sovovité)

Výrik mayottský

Otus mayottensis Benson, 1960 — endemit ostrova Mayotte (FR zámorská departement); bežný druh

IUCN: LC (Least Concern, 2024) — populácia stabilná | Areál: Mayotte (374 km²)
Dlzka20–23 cm
StatusLC
Areál374 km²
Výrik mayottský je bežný endemit ostrova Mayotte v Komorskom súostroví. Mayotte je francúzska zámorská departement od roku 2011 a patrí do EÚ. Druh popísal C. W. Benson v roku 1960. Predtým bol považovaný za poddruh O. rutilus, O. pembaensis, O. capnodes alebo O. madagascariensis. Split na samostatný druh na základe dvojslabičného volania. Veľkosť 20–23 cm. Populácia stabilná — IUCN Least Concern. Výnimka medzi komorskými scops sovami, ktoré sú inak ohrozené (Mohéli CR, Anjouan EN, Grand Comore CR).

 Least Concern — bežný endemit pod francúzskou ochranou

IUCN Least Concern (2024). Bežný druh — populácia stabilná, žiadne dôkazy o úbytku. Mayotte je francúzska zámorská departement (od 2011) s vyššou ochranou prírody než ostatné komorské ostrovy.

  • Populácia: stabilná (BirdLife)
  • Habitat: toleruje degradovaný les, plantáže, záhrady
  • Francúzska legislatíva: EU ochrana prírody
  • Žiadne výrazné hrozby
  • Vokálne diagnostický — dvojslabičné volanie
  • Najlepšie pozorovať: Mt. Bénara, lesné rezervácie

 4 endemické scops sovy Komor

Komory majú 4 endemické scops sovy — Mayotte je jediná, ktorá nie je ohrozená. Príčina: francúzska ochrana prírody.

  • O. mayottensis (Mayotte): LC, bežný, FR departement
  • O. capnodes (Anjouan): EN, znovuobjavený 1992
  • O. moheliensis (Mohéli): CR, ~400 jedincov
  • O. pauliani (Grand Comore): CR, Karthala
  • Pôvod: kolonizácia z Madagaskaru pred ~2 mil. rokov
  • Split na základe vokalizácie
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

58% 17% 10% 8% STRAVA zloženie
Veľký hmyz — chrobáky, kobylky, modlivky 58%
Mole a nočné motýle (Lepidoptera) 17%
Pavúkovce a stonožky 10%
Malé jaštery — gekonidy (Phelsuma) 8%
Drobné cicavce 5%
Iné bezstavovce 2%

Odporúčané potraviny

  • Veľké chrobáky (Coleoptera)
  • Kobylky a koníky (Orthoptera)
  • Modlivky a paličkovce
  • Mole — Saturniidae, Sphingidae
  • Cikády a šváby tropických lesov
  • Pavúky a kosce
  • Stonožky podrastu
  • Gekonidy (Phelsuma)
  • Drobné cicavce
  • Sezónne nočné motýle

Zakázané potraviny

  • Pesticídy z plantáží ylang-ylang
  • Otrávené hlodavce z dedín
  • Veľké stavovce nad lovnou kapacitou
Tip od odborníka Výrik mayottský (Otus mayottensis) je insektivor — 58 % stravy tvorí veľký hmyz, 17 % mole. Loví v subtropických a tropických vlhkých nížinných lesoch Mayotte, ale toleruje aj sekundárny les a plantáže. Bežný druh — populácia stabilná, žiadne dôkazy o úbytku.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Volanie je dvojslabičné opakované každé 5–7 sekúnd. Diagnostické — výrazne odlišné od príbuzných O. capnodes (Anjouan), O. moheliensis (Mohéli) a O. madagascariensis. Vokalizácia bola hlavným dôvodom splitu na samostatný druh.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Bežný druh — toleruje prítomnosť ľudí v záhradách a plantážiach. V zajatí sa nikdy nechoval. Ochrana in situ.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný druh — aktívny od stmievania po úsvit. Striktný rezident Mayotte. Pár obhajuje teritórium celoročne v hustom lese alebo v plantáci ylang-ylang.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické sovy. V zajatí sa nikdy nechoval.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Volanie je dvojslabičné opakované každé 5–7 sekúnd. Diagnostické — výrazne odlišné od príbuzných O. capnodes (Anjouan), O. moheliensis (Mohéli) a O. madagascariensis (Madagaskar). Vokálna diferencia bola hlavným dôkazom pre split na samostatný druh.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické sovy. V zajatí sa nechová.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — dvojslabičné, 5–7 s intervaly
  • Antifonálny duet páru
  • Alarmové volanie pri prítomnosti predátora
  • Bill-clacking — klapanie zobákom
  • Žobravé volanie mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — samec spieva dvojslabičné volanie pri stmievaní Hniezdenie september–december Inkubácia ~25–27 dní Striktný rezident — celoročne na Mayotte Cez deň ukrytý v hustom lese alebo plantáci Pelichanie po hniezdnej sezóne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v starom strome alebo v lesnom podraste
Hniezdne dáta sú obmedzené. Pravdepodobne v dutinách starých stromov.
Nadmorská výška
0–660 m n. m. — od pobrežia po horské polohy Mt. Bénara
Vyskytuje sa od pobrežia po horské polohy. Mt. Bénara je najvyšší vrch Mayotte (660 m).
Biotop
Subtropické a tropické vlhké nížinné lesy, plantáže
Vyhľadáva subtropické a tropické vlhké nížinné lesy. Toleruje aj sekundárny les, plantáže ylang-ylang a záhrady.
Teplota
Tropické vlhké podnebie, +20 až +30 °C
Mayotte má tropické vlhké podnebie. Vlhká sezóna november–apríl, suchá máj–október.
Voda
Pri tropických potokoch a v dažďových lesoch
Vodu získava z koristi a z vlhkosti prostredia.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 5–10 ha
Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. Bežný druh — vysoká hustota v zachovaných lesoch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
August–november

Samec spieva dvojslabičné volanie pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.

Znáška
Pravdepodobne 2–3 vajcia

Hniezdne dáta sú obmedzené. Pravdepodobne v dutine starého stromu.

Inkubácia
Odhad. ~25–27 dní

Sedí pravdepodobne výhradne samica, samec donáša korisť.

Liahnutie
November–december

Mláďatá pravdepodobne pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.

Mláďatá
~30 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch.

Samostatnosť
8–10 týždňov

Juvenily sa rozptyľujú v lesoch Mayotte. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výrik mayottský 20–23 cm Výrik anjouanský ~15 cm Výrik mohélsky ~22 cm Výrik torotoroka 22–24 cm
Výrik mayottský Výrik anjouanský Výrik mohélsky Výrik torotoroka
Dĺžka20–23 cm~15 cm~22 cm22–24 cm
Váha~ neuvedené~ neuvedené~ neuvedené~108 g
Dožitie~ neznáma~ neznáma~ neznáma~ neznáma
Hlučnosť3/55/55/53/5
Cena (SK)IUCN LC, CITES IIIUCN ENIUCN CRIUCN LC
PovahaEndemit Mayotte, bežnýEndemit Anjouan, znovuobjavený 1992Endemit Mohéli (1 hora)Endemit Z Madagaskaru
Dostupnosť v SRMayotte (Komory, FR)Anjouan (Komory)Mohéli (Komory)Z Madagaskar

Choroby a prevencia

Konverzia lesov
nízka

Príznaky: Pomalá konverzia lesov na plantáže a sídla

Mayotte má vyššiu ochranu než ostatné komorské ostrovy (francúzska legislatíva). Konverzia lesov je pomalá.

Cyklóny
nízka

Príznaky: Tropické cyklóny môžu zničiť hniezdne stromy

Mayotte je vystavená tropickým cyklónom z indického oceánu, ale druh sa dokáže rýchlo zotaviť.

Klimatická zmena
nízka

Príznaky: Posun zrážok a teplôt

Klimatická zmena môže ovplyvniť hniezdne podmienky, ale zatiaľ bez výrazného dopadu.

Prevencia Výrik mayottský je chránený podľa CITES Appendix II, francúzskeho zákona o ochrane prírody (Mayotte je francúzska zámorská departement od 2011). IUCN Least Concern (2024). Populácia stabilná, žiadne urgentné ochranárske opatrenia. Druh slúži ako kontrast k príbuzným ohrozeným komorským scops sovám (O. moheliensis CR, O. capnodes EN, O. pauliani CR).

Zaujímavosti

1

Druh popísal C. W. Benson v roku 1960 — pôvodne ako poddruh, neskôr povýšený na samostatný druh.

2

Mayotte = francúzska zámorská departement — Mayotte je od roku 2011 plnohodnotnou francúzskou zámorskou departementou. Patrí do EÚ. Predstavuje výnimku medzi komorskými ostrovmi, ktoré sú nezávislé od 1975.

3

Vokálny split — predtým považovaný za poddruh O. rutilus, O. pembaensis, O. capnodes alebo O. madagascariensis. Split na samostatný druh hlavne na základe dvojslabičného volania.

4

Populácia stabilná — na rozdiel od ostatných komorských scops sov (Mohéli CR, Anjouan EN, Grand Comore CR), druh Mayotte je bežný a IUCN Least Concern. Dôvod: vyššia ochrana francúzskej legislatívy a menší tlak na habitat.

5

Mayotte — ostrov má rozlohu 374 km² a najvyšší vrch Mt. Bénara (660 m). Súostrovie sa skladá z hlavného ostrova Grand Terre a menšieho Petite Terre.

6

Bežný druh — toleruje degradovaný habitat, plantáže ylang-ylang a záhrady. Vyskytuje sa od pobrežia po horské polohy.

7

Pôvod — pravdepodobne kolonizácia z Madagaskaru pred ~2 mil. rokov, podobne ako iné komorské scops sovy.

8

Diagnostika cez vokalizáciu — dvojslabičné volanie diagnostické od jednoslabičných (Mohéli, Anjouan) a iných typov.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik mayottský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. mayottensis Benson, 1960
Poddruhy Monotypický druh — endemit ostrova Mayotte. Predtým považovaný za poddruh O. rutilus, O. pembaensis, O. capnodes a O. madagascariensis. Split na samostatný druh hlavne na základe vokálnych rozdielov.

? Často kladené otázky

Endemicky iba na ostrove Mayotte v Komorskom súostroví. Mayotte je francúzska zámorská departement (od 2011), patrí do EÚ. Ostrov má rozlohu 374 km² a druh sa vyskytuje od pobrežia po horské polohy Mt. Bénara (660 m).

IUCN Least Concern (LC, 2024) — populácia stabilná, žiadne dôkazy o úbytku. Bežný druh, ktorý toleruje aj degradovaný habitat. Výnimka medzi komorskými scops sovami — ostatné sú EN alebo CR.

Stredne malý druh — dĺžka tela 20–23 cm. Sfarbenie hnedo-šedé s drobným pruhovaním.

Áno — predtým bol považovaný za poddruh O. rutilus, O. pembaensis, O. capnodes alebo O. madagascariensis. Split na samostatný druh hlavne na základe významne odlišného volania. Dvojslabičné volanie je diagnostické.

Mayotte má vyššiu ochranu než ostatné komorské ostrovy — je to francúzska zámorská departement s francúzskou legislatívou o ochrane prírody. Menší tlak na habitat, lepšia kontrola odlesňovania, lepšia infraštruktúra ochrany. Ostatné komorské ostrovy (Mohéli, Anjouan, Grand Comore) sú nezávislé krajiny s vysokým populačným tlakom.

Áno — Komory majú celkom 4 endemické scops sovy: (1) Otus mayottensis (Mayotte, LC); (2) Otus capnodes (Anjouan, EN); (3) Otus moheliensis (Mohéli, CR); (4) Otus pauliani (Karthala Scops-Owl, Grand Comore, CR). Mayotte je jediná, ktorá nie je ohrozená.

 Taxonómia — Benson 1960, vokálny split

Druh popísal C. W. Benson v roku 1960. Predtým bol považovaný za poddruh O. rutilus, O. pembaensis, O. capnodes alebo O. madagascariensis. Split na samostatný druh hlavne na základe dvojslabičného volania.

Monotypický druh — endemit ostrova Mayotte.

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — Mayotte (Komory, FR)

Areál: endemit ostrova Mayotte v Komorskom súostroví. Francúzska zámorská departement od 2011. Rozloha 374 km², najvyšší vrch Mt. Bénara (660 m).

  • Grande-Terre: hlavný ostrov
  • Petite-Terre: menší vedľajší ostrov
  • Mt. Bénara: 660 m najvyšší vrch
  • Mamoudzou: hlavné mesto
  • Vlhké tropické nížinné lesy: primárny habitat
  • Plantáže ylang-ylang: sekundárny habitat

 Právny status — CITES II, IUCN LC

Chránený podľa CITES Appendix II a francúzskeho zákona o ochrane prírody. IUCN Least Concern (2024).

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2024: Least Concern, stabilná
  • FR legislatíva: Code de l\'environnement, EU Birds Directive
  • Populácia: stabilná
  • Najlepšie pozorovať: Mt. Bénara, lesné rezervácie

 Areál — Mayotte (FR)

Areál: endemit ostrova Mayotte (374 km²). Bežný druh — populácia stabilná. IUCN LC.

 Hlas — vyhľadať video

Vyhľadať videá na YouTube
Mayotte Scops Owl (Otus mayottensis)

Dvojslabičné volanie — diagnostické vs O. capnodes a O. moheliensis. Záznamy aj na xeno-canto.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výrik mayottský, Česky:   Výreček mayottský, Anglicky:   Mayotte Scops-Owl, Nemecky:   Mayotte-Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc de Mayotte, Taliansky:   Assiolo di Mayotte, Španielsky:   Autillo de Mayotte, Holandsky:   Mayotte-dwergooruil