Výrik anjouanský (Otus capnodes) — endemit ostrova Anjouan (Komory), znovuobjavený 1992 (foto: Wikimedia Commons)

Otus — Strigidae (sovovité)

Výrik anjouanský

Otus capnodes (Gurney, 1889) — endemit ostrova Anjouan (Komory); znovuobjavený 1992

IUCN: EN (Endangered, 2017 downlist z CR) — populácia 3 450–5 450 jedincov | Areál: Anjouan (424 km²)
Dĺžka~15 cm
Rozpätie45 cm
StatusEN
Po viac než 100 rokoch považovania za vyhynutého bol výrik anjouanský znovuobjavený v roku 1992. Druh popísal J. H. Gurney v roku 1889 a potom nebol vedecky pozorovaný. Po komplexnom prieskume Cambridge Bird Conservation International (2017) sa zistilo, že populácia je výrazne väčšia než pôvodný odhad — 3 450 jedincov v suchej sezóne, 5 450 vo vlhkej. Druh bol v roku 2017 downlistovaný z CR na EN. Najmenší zo 4 komorských scops — 15 cm, veľmi malé ušné chocholy. Endemit ostrova Anjouan (424 km²).

 Endangered — znovuobjavený 1992, downlist 2017

IUCN Endangered (2017 downlist z CR). Populácia 3 450–5 450 jedincov (Cambridge Bird Conservation International). Hlavné hrozby: odlesňovanie pre plantáže klinčekovca, vysoká hustota obyvateľstva (~700 osôb/km² na Anjouan), krysa pacifická.

  • Popísaný: Gurney 1889 z jediného exempláru
  • Considered extinct: 1889–1992 (~100 rokov)
  • Znovuobjavený: 1992 — lokálni obyvatelia ho poznali
  • Komplexný prieskum: Cambridge BCI, 2015
  • Downlist: CR → EN v 2017
  • Populácia: 3 450–5 450 jedincov (sezónne)

 3 endemické scops sovy Komor

Komory majú 3 endemické scops sovy — každú na inom ostrove. Anjouan má najväčšiu populáciu, Mohéli a Grand Comore sú CR.

  • O. capnodes (Anjouan): EN, ~3 450 jedincov, najmenší (15 cm)
  • O. moheliensis (Mohéli): CR, ~400 jedincov, 1 hora
  • O. pauliani (Grand Comore): CR, Karthala Scops-Owl
  • O. mayottensis (Mayotte): LC, bežný (Mayotte je francúzska zámorská departement)
  • Pôvod: kolonizácia z Madagaskaru pred ~2 mil. rokov
  • Diagnostika: vokálne rozdiely medzi druhmi

Výživa

  • Veľký hmyz — chrobáky, kobylky, modlivky
  • Mole a nočné motýle (Lepidoptera)
  • Pavúkovce a stonožky
  • Drobné cicavce a gekonidy
  • Drobné vtáky (zriedka)
  • Iné bezstavovce
Tip od odborníka Výrik anjouanský (Otus capnodes) je insektivor — 60 % stravy tvorí veľký hmyz, 15 % mole. Loví v zachovaných horských lesoch Anjouan, degradovaných lesoch a plantáciách. Po znovuobjavení v roku 1992 sa zistilo, že druh má širší areál a populáciu než sa pôvodne myslelo (~3 450 jedincov v suchej sezóne, ~5 450 vo vlhkej).

Hlasový prejav

Volanie je pretiahnuté píšťacie opakované s krátkymi prestávkami. Diagnostické — výrazne odlišné od príbuzných O. moheliensis a O. pauliani. Vokalizácia najintenzívnejšia pri stmievaní a v skorom ráne v horských lesoch Anjouan (september–december).

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — pretiahnuté píšťacie volanie
  • Antifonálny duet páru — septembri až decembri
  • Alarmové volanie pri prítomnosti predátora
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda
  • Žobravé volanie mláďat (november–január)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva pretiahnuté píšťacie volanie pred dažďovou sezónou
Hniezdenie október–december pred sezónou dažďov
Inkubácia odhadovaná ~25–27 dní
Striktný rezident Anjouan — nemigruje
Cez deň ukrytý v hustom horskom lese, fragmenty pôvodného lesa
Pelichanie po hniezdnej sezóne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v starom strome, prípadne v zlomenom kmeni
Hniezdne dáta sú obmedzené. Pravdepodobne v dutinách starých endemických stromov.
Nadmorská výška
Stredné a vysoké polohy — 200–1 500 m n. m.
Vyskytuje sa najmä v horských polohách Anjouan, kde sa zachovali fragmenty pôvodného lesa. Anjouan má najvyšší vrch Mt. Ntringui (1 595 m).
Biotop
Zachovaný horský prales, degradovaný les, plantáže s pôvodnými stromami
Druh toleruje aj degradovaný les a plantáže klinčekovca, čo je dôvod relatívne vyššej populácie. Optimum v zachovaných fragmentoch primárneho lesa.
Teplota
Tropické vlhké podnebie, +20 až +28 °C
Anjouan má tropické vlhké podnebie. Vlhká sezóna november–apríl, suchá máj–október.
Voda
Pri tropických potokoch a v dažďových lesoch
Vodu získava z koristi a z vlhkosti prostredia. Anjouan má niekoľko stálych potokov v horských polohách.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 5–10 ha
Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. Hustota cca 5–10 párov na km² v zachovaných lesoch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
September–november

Samec spieva pretiahnuté píšťacie volanie v horskom lese pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet.

Znáška
Pravdepodobne 2–3 vajcia

Hniezdne dáta sú obmedzené. Pravdepodobne v dutine starého stromu.

Inkubácia
Odhad. ~25–27 dní

Sedí pravdepodobne výhradne samica, samec donáša korisť (chrobáky, kobylky).

Liahnutie
November–december

Mláďatá pravdepodobne pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.

Mláďatá
~30 dní v hniezde (odhad)

Mláďatá pravdepodobne opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch.

Samostatnosť
8–10 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v lese Anjouan. Pohlavná zrelosť pravdepodobne v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výrik anjouanský ~15 cm Výrik mohélsky ~22 cm Výrik mayottský 20–23 cm Výrik torotoroka 22–24 cm
Výrik anjouanský Výrik mohélsky Výrik mayottský Výrik torotoroka
Dĺžka~15 cm~22 cm20–23 cm22–24 cm
Váha~ neuvedené~ neuvedené~ neuvedené~108 g
Dožitie~ neznáma~ neznáma~ neznáma~ neznáma
OchranaIUCN EN, CITES IIIUCN CRIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaEndemit Anjouan, znovuobjavený 1992Endemit Mohéli (1 hora)Endemit Mayotte, bežnýEndemit Z Madagaskaru
AreálAnjouan (Komory)Mohéli (Komory)Mayotte (Komory)Z Madagaskar

Zaujímavosti

1

Druh popísal J. H. Gurney v roku 1889 ako Scops capnodes z jediného exempláru. Potom nebol vedecky pozorovaný viac než 100 rokov a bol považovaný za vyhynutého.

2

Znovuobjavený v 1992 — po dlhom období považovania za vyhynutého. Lokálni obyvatelia ho však poznali stále — vyhľadávanie cez antropologické rozhovory pomohlo jeho znovuobjaveniu.

3

Cambridge Bird Conservation International publikovala v 2017 prvý komplexný prieskum populácie. Zistili, že populácia je výrazne väčšia než sa myslelo: 3 450 jedincov v suchej sezóne, 5 450 vo vlhkej.

4

Downlistovaný z CR na EN v 2017 — IUCN downlistovala druh na základe nového prieskumu. Predtým bol klasifikovaný ako Critically Endangered.

5

Veľmi malé ušné chocholy — diagnostický znak vs iné scops sovy. Telo 15 cm, rozpätie 45 cm — najmenší zo 4 komorských scops.

6

Dve farebné morfy — šedá a rufová. Polymorfizmus je typický pre rod Otus a pomáha pri kamufláži v rôznych mikrohabitatoch.

7

Toleruje degradovaný habitat — na rozdiel od O. moheliensis (Mohéli, CR) druh toleruje aj degradovaný les a plantáže klinčekovca, čo vysvetľuje vyššiu populáciu.

8

Anjouan (Nzwani) — druhý najväčší komorský ostrov (424 km²) s najvyšším vrchom Mt. Ntringui (1 595 m). Hustota obyvateľstva ~700 osôb/km² je jedna z najvyšších v Afrike.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik anjouanský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. capnodes (Gurney, 1889)
Poddruhy Monotypický druh — endemit ostrova Anjouan (Komory). Druh popísal John Henry Gurney v roku 1889. Znovuobjavený 1992 po viac než 100 rokoch — predtým považovaný za vyhynutý. Dve farebné morfy: šedá a rufová.

? Často kladené otázky

Endemicky iba na ostrove Anjouan v Komorskom súostroví (Mozambický prieliv). Anjouan má rozlohu 424 km² a je druhým najväčším komorským ostrovom. Druh sa vyskytuje v zachovaných fragmentoch horského lesa, ale aj v degradovanom lese a plantáciách klinčekovca a ylang-ylang.

Áno — druh popísal J. H. Gurney v roku 1889 z jediného exempláru, potom nebol vedecky pozorovaný viac než 100 rokov. V roku 1992 bol znovuobjavený. Lokálni obyvatelia ho však poznali stále.

IUCN Endangered (EN, 2017) — bol downlistovaný z Critically Endangered po komplexnom prieskume populácie. Populácia je odhadovaná na 3 450 jedincov v suchej sezóne, 5 450 vo vlhkej (Cambridge Bird Conservation International).

Najmenší zo 4 komorských scops — dĺžka tela 15 cm, rozpätie krídel 45 cm. Veľmi malé ušné chocholy sú diagnostické. Existujú dve farebné morfy: šedá a rufová.

Hlavné hrozby: (1) odlesňovanie pre plantáže klinčekovca a ylang-ylang; (2) vysoká hustota obyvateľstva (~700 osôb/km² na Anjouan); (3) krysa pacifická — predácia vajec a mláďat; (4) lokálny lov v dedinách (zriedkavý). Druh však toleruje degradovaný habitat.

Áno — Komory majú 3 endemické scops sovy: (1) Otus capnodes (Anjouan, EN); (2) Otus moheliensis (Mohéli, CR, popísaný 1998); (3) Otus pauliani (Karthala Scops-Owl, Grand Comore, CR). Mayotte má 4. druh — Otus mayottensis (LC), ale Mayotte je francúzska zámorská departement.

 Taxonómia — Gurney 1889, rediscovery 1992

Druh popísal J. H. Gurney v roku 1889 ako Scops capnodes z jediného exempláru. Po znovuobjavení v 1992 bola taxonómia revidovaná.

Monotypický druh — endemit ostrova Anjouan. Príbuzné komorské druhy: O. moheliensis (Mohéli), O. pauliani (Grand Comore), O. mayottensis (Mayotte) a O. rutilus / O. madagascariensis (Madagaskar).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia, Cambridge BCI 2017.

 Areál — Anjouan, Komory

Areál: endemit ostrova Anjouan v Komorskom súostroví (Mozambický prieliv). Anjouan má rozlohu 424 km² a je druhým najväčším komorským ostrovom.

  • Mt. Ntringui: 1 595 m najvyšší vrch Anjouan
  • Mutsamudu: hlavné mesto ostrova
  • Horské lesy: 200–1 500 m optimum
  • Plantáže klinčekovca: sekundárny habitat (druh ho toleruje)
  • Mozambický prieliv: medzi Madagaskarom a Mozambikom
  • Hustota obyvateľstva: ~700 osôb/km² (jedna z najvyšších v Afrike)

 Právny status — CITES II, IUCN EN

Chránený podľa CITES Appendix II, IUCN Endangered (2017 downlist z CR), národnej legislatívy Komor.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2017: Endangered (predtým CR)
  • Populácia: 3 450 (suchá), 5 450 (vlhká) — sezónna fluktuácia
  • Bristol Conservation, Dahari NGO: ochranárske programy
  • Najlepšie pozorovať: Mt. Ntringui a okolité lesy (s lokálnym sprievodcom)

 Areál — Anjouan (Komory)

Areál: endemit ostrova Anjouan (424 km²) — Mt. Ntringui 1 595 m. Populácia 3 450–5 450 jedincov. IUCN EN.

 Hlas — vyhľadať video

Vyhľadať videá na YouTube
Anjouan Scops Owl (Otus capnodes)

Pretiahnuté píšťacie volanie počuteľné v zachovaných horských lesoch Anjouan pri stmievaní. Záznamy aj na xeno-canto.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výrik anjouanský, Česky:   Výreček anjouanský, Anglicky:   Anjouan Scops-Owl, Nemecky:   Anjouan-Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc d\'Anjouan, Taliansky:   Assiolo di Anjouan, Španielsky:   Autillo de Anjouán, Holandsky:   Anjouan-dwergooruil