Bubo — Strigidae (sovovité)
Dlhšie považovaný za poddruh B. africanus (Spotted Eagle-Owl). Dnes uznávaný ako samostatný druh na základe genetiky, morfológie a vokalizácie. Popísal ho Félix Édouard Guérin-Méneville v roku 1843.
Samec vydáva tlmené dvoj- až trojslabikové „huu, huu-huu" s frekvenciou ~300–500 Hz. Hlas kratší a hlbší než u príbuzného B. africanus (Spotted Eagle-Owl). Pár vytvára antifonálny duet — samica vyššie. Volanie počuteľné na 600–1 200 m cez otvorenú savanu, najintenzívnejšie pred a po západe slnka.
Pred dažďovou sezónou. Pár sa ohraničuje volaním „huu-huu" a antifonálnym duetom. Variabilne podľa regiónu — v Etiópii skôr, v Sudáne neskôr.
Vajcia biele, ovoidné. Hniezdo v starých hniezdach dravcov, skalných rímsach alebo dutinách baobabov.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubuje od prvého vajca — pred liahnutím viditeľná dĺžková asymetria mláďat.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia hmyzom (vyše 60 %), drobnými cicavcami (30 %), plazmi (10 %).
Mláďatá opúšťajú hniezdo skôr než vedia lietať („branching"). Závislé od rodičov ďalších 2–3 mesiace.
Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 10–50 km. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Výr bielobruchý africký | Výr africký (Spotted) | Výr Fraserov | Výr mliečny | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~43 cm | 40–45 cm | 39–44 cm | 60–66 cm |
| Váha | ~500 g | 480–680 g | 575–815 g | 1 600–3 100 g |
| Dožitie | ~10 r | ~10 r | ~10 r | ~15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Sahel a savana sub-saharskej Afriky | Sister-species — juhoafrický náprotivok | Lesný druh equatoriálnej Afriky | Najväčší výr Afriky — savana, jazerá |
| Dostupnosť v SR | Mauretánia po Somálsko | Juž. a vých. Afrika | Záp. a stred. Afrika | Sub-saharská Afrika |
Príznaky: Sekundárna otrava cez ulovené hlodavce
V sahelskom poľnohospodárstve sa rozširuje používanie rodenticídov — bromadiolón, brodifakum. Druh je vrcholový predátor hlodavcov a citlivý na bioakumuláciu.
Príznaky: Pasenie, ťažba dreva, dezertifikácia
Sahel sa degraduje kvôli prepasovaniu a ťažbe akácií na palivové drevo. Populácia stabilná, ale lokálne klesajúca.
Príznaky: Lov pre tradičnú medicínu
V niektorých regiónoch sahelu sa sovy lovia pre tradičnú medicínu alebo kvôli poverám.
Príznaky: Mortalita pri love z perchu pri cestách
Druh loví hlodavce pri cestách a stáva sa obeťou áut, najmä v Etiópii a Sudáne.
Dlhšie považovaný za poddruh B. africanus (Spotted Eagle-Owl) — dnes uznávaný ako samostatný druh na základe genetiky, morfológie a vokalizácie.
Areál sahel až sev. Keňa — Mauretánia, Senegal, Mali, Burkina Faso, Niger, Nigéria, Čad, Sudán, Etiópia, Somálsko, Kamerun, Stredoafrická republika, južný Sudán, sev. Uganda, sev. Keňa.
Druhový epitet „cinerascens" je z latinčiny „popolavý" — odráža sivasté zafarbenie spodiny s jemnou vermikuláciou.
Hnedé oči — diagnostický znak vs žlté oči u B. africanus. Rozdiel viditeľný v teréne.
Vermikulácia spodiny — jemné horizontálne čiarkovanie odlíšiteľné od pruhovania B. africanus.
Veľkosť ~43 cm, ~500 g — stredne veľký výr. Samice mierne väčšie (sexuálny dimorfizmus typický pre dravce).
Hlas kratší a hlbší než B. africanus — 2–3 nóty „huu, huu-huu" vs 4–5 nóty u Spotted Eagle-Owl.
Až 2 400 m v Bamenda Highlands (Kamerun) — najvyšší doložený výskyt druhu.
Hniezdi v starých hniezdach dravcov, skalných rímsach a dutinách baobabov — nepostavia si vlastné hniezdo.
Najlepšie pozorovanie — Awash NP (Etiópia), Mole NP (Ghana), Tarangire NP, severná Keňa, Niger Pohorie Aïr.
V sahelskom a sub-saharskom páse Afriky — od Mauretánie a Senegalu na západe po Etiópiu a Somálsko na východe, južne po sev. Ugandu a sev. Keňu. Habitat: suchá savana, sahel, skalnaté hillsides s trnitým krovím.
Hlavné rozdiely: (1) oči — B. cinerascens má hnedé, B. africanus žlté; (2) spodina — B. cinerascens jemne vermikulovaná, B. africanus pruhovaná; (3) areál — B. cinerascens severnejší (sahel), B. africanus južnejší (juž. Afrika); (4) hlas — B. cinerascens kratší a hlbší.
Druhový epitet „cinerascens" je z latinčiny „popolavý" / „sivastý" — odráža sivasté zafarbenie spodiny s jemnou vermikuláciou. Popísal ho francúzsky entomológ Félix Édouard Guérin-Méneville v roku 1843.
~43 cm dĺžka, ~500 g hmotnosť. Stredne veľký druh výra. Samice mierne väčšie (sexuálny dimorfizmus typický pre dravce).
IUCN Least Concern (LC, 2024) — bezpečný status. Areál je rozsiahly. Hlavné lokálne hrozby: rodenticídy, strata habitatu kvôli prepásaniu sahelu, kolízie s autami. Populácia stabilná.
Najlepšie lokality: Awash NP (Etiópia), Mole NP (Ghana), severná Keňa, Tarangire NP (pomedzie). Druh je v sahele pomerne bežný, ale nočný — vyžaduje špeciálny noctnný výlet.
Druh popísal Félix Édouard Guérin-Méneville v roku 1843. Monotypický druh. Dlho považovaný za poddruh B. africanus, dnes uznávaný ako samostatný druh.
Genetické a morfologické dôkazy ukazujú, že B. cinerascens a B. africanus sú sister-species, no nie konšpecifické. Hybridizujú v úzkej kontaktnej zóne v sev. Keni a Ugande.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Birds of the World, Wikipedia.
Areál: sub-saharská Afrika severne od ekvátora. Od Mauretánie a Senegalu na západe po Etiópiu a Somálsko na východe, južne po sev. Ugandu a sev. Keňu.
Chránený podľa CITES Appendix II. IUCN Least Concern — bezpečný status.
Vyr v Etiopii pozorovanie
Vyr v Gambii lesny porast
